Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-29-2017.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/29/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.11.2018, v trestnej veci proti obžalovanému F. C., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 ods. 2 písm. a), d) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a o odvolaní poškodenej O.. I. C. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/103/2016 zo dňa 25.09.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie poškodenej O.. I. C..
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného F. C..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 41T/103/2016 zo dňa 25.09.2017 bol obžalovaný F. C., nar. XX.XX.XXXX S. P., Č. F., trvale bytom A., A. XX, uznaný vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 ods. 2 písm. a), d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- dňa XX.XX.XXXX asi o 21.30 hod. v obci Y. D. S., okr. A. v objekte autokempingu pred chatkou bezdôvodne kričal na svoju manželku O.. I. C. s tým, aby išla okamžite domov, pričom ju chytil za ľavé rameno a postavil ju zo stoličky, na ktorej sedela. Po tomto konaní ju tlačil rukami vonku smerom z objektu autokempingu. Táto sa jeho konaniu bránila, nechcela s ním ísť a podarilo sa jej vytrhnúť, pričom si k nemu sadla na stoličku nachádzajúcu sa pred chatkou. Opätovne prišiel k nej a znova ju chytil oboma rukami za plecia a povedal jej, že pôjde s ním domov. Po tom ju ťahal až pred bránu autokempingu k jej osobnému motorovému vozidlu zn. Volkswagen Touran EČV A.-XXX T. na ktorom on prišiel, otvoril dvere na strane spolujazdca a aj napriek tomu, že sa mu snažila vytrhnúť, ju vytlačil do vnútorných priestorov motorového vozidla - na sedadlo spolujazdca, pričom zatvoreniu dverí bránila rukami a počas toho sa jej podarilo vybrať mobilný telefón z tašky, ktorú mala prevesenú cez seba za účelom zavolania polície. Obvinený F. C. jej tento vytiahol a hodil na zem, rozbil ho a povedal, že nikam volať nebude. Po tomto otvoril zadné dvere za spolujazdcom, znova ju chytil za ramená a táto sa bránila tak, že sa točila, aby sa mu vyšmykla. Na to ju chytil za chrbát a snažil sa ju dať na zadné sedadlo, čo sa mu po desiatich minútach aj podarilo. Zaistil na zadných dverách za spolujazdcom detskú poistku a zatvoril dvere, pričom O.. I. C. z motorového vozidla ušla cez zadné dvere za vodičom a utekala smerom ku autokempingu a kričala o pomoc. Potom po dvadsiatich metroch ju dobehol, chytil ju zozadu za ramená a otočil ju smerom k motorovému vozidlu a dotlačil ju pred sebou znovu k motorovému vozidlu. Pri motorovom vozidle ju chytil jednou rukou za ľavé rameno a otvoril kufor so slovami: „Zviažem ťa, zviažem, aby si nemohla utiecť.“ Nahol sa do kufra s tým, že vyberie tam uložené lano žlto-čiernej farby, pričom O.. I. C. plakala a povedala mu, že do kufra nechce ísť, pričom kričala o pomoc. Podarilo sa jej mu vytrhnúť, ale chytil ju a dal ju dozadu na sedadlo za vodičom, pričom zaistil detskú poistku na dverách. Po tomto si sadol za volant - šoféroval smerom do Prešova po diaľnici, pričom jednou rukou držal O.. I. C. a táto sa mu snažila vytrhnúť a presunúť na sedadlo za spolujazdcom a celú dobu plakala. Na križovatke pri
obchodnom dome „Lidl“ v Prešove na ulici Levočskej, počas toho, ako stáli na semaforoch na odbočenie na ulici Volgogradskú, spustila okno na zadných dverách za sedadlom spolujazdca vyklonila sa do pol tela von, tam videla stáť na križovatke motorové vozidlo mestskej polície, mávala a kričala o pomoc, pričom si ju mestskí policajti nevšimli. Na to O.. I. C. cez otvorené okno vonkajšej strany otvorila dvere a obvinený F. C. rýchle pridal s vozidlom a držal ju za ľavú ruku, aby z auta nevyskočila. Po tomto prišli pred vchod na ulicu A.Ú. Č.. XX, pričom auto spomalil a O.. I. C. z motorového vozidla vyskočila, kričiac o pomoc a bežala k druhému bloku. Obvinený F. C. ju dobehol, chytil ju pevne za ruky a tlačil ju do vchodu a následne do výťahu a bytu. O.. I. C. sa snažila z bytu utiecť, avšak obvinený F. C. dvere do bytu uzamkol. Kľúče vybral a svojim telom jej bránil prístupu k dverám, pričom niekam telefonoval. O.. I. C. znovu kričala o pomoc, povedala mu, že je jej zle a nech zavolá záchranku. Po tomto dvere bytu otvoril, pričom táto z neho ušla von, pričom bežiac dole schodmi stretla policajnú hliadku. Týmto konaním O.. I. C. utrpela drobnú odreninu na pravej ruke, ktorá si však lekárske ošetrenie nevyžiadala.
Za to mu okresný súd uložil:
Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. a nezistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. a priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. a za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon tohto trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote poškodená O.. I. C. písomné odvolanie, v ktorom uviedla len to, že nesúhlasí s výrokom o vine a treste.
Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd musel v prvom rade v súlade s § 316 ods. 1 Tr. poriadku skúmať, či toto odvolanie bolo podané proti výroku, proti ktorému je prípustné, či bolo podané včas, oprávnenou osobou, osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo ktorá podala odvolanie, ktoré už predtým v tejto veci výslovne vzala späť.
Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Podľa § 307 ods. 2 Tr. poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolateľka O.. I. C. mala v predmetnom trestnom konaní postavenie poškodeného a tak mala oprávnenie podať proti rozsudku odvolanie len v zmysle § 307 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. poriadku vo vzťahu k výroku o náhrade škody. Poškodená však odvolaním namietala len iné výroky, a to výrok o vine a výrok o treste.
V prípade odvolania poškodenej O.. I. C. preto musel krajský súd konštatovať, že toto odvolanie podala neoprávnená osoba a ako také ho podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku zamietnuť. Bolo totiž poškodenou podané napriek tomu, že Trestný poriadok právo podať odvolanie proti výroku o vine a výroku o treste poškodenej neumožňoval.
Proti tomuto rozsudku však odvolanie proti výroku o vine a výroku o treste podal, a to ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, aj obhajca obžalovaného, hoci nebolo do rozhodnutia odvolacieho súdu bližšie odôvodnené.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaného Krajský súd v Prešove nezistiac dôvody pre zamietnutie tohto odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku ani zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúmaval v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a nezistiac chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Rovnako správne súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku dospel zákonným spôsobom k opodstatneným, a teda správnym skutkovým a právnym záverom. Krajský súd preto v podrobnostiach na logický postup okresného súdu odkazuje, pričom považuje za potrebné uviesť nasledovné.
Z predloženého spisu vyplynulo, že hoci obž. F. C. poprel spáchanie skutku tak, ako sa mu podanou obžalobou kládlo za vinu, v celom rozsahu bol priamo usvedčený výpoveďou poškodenej O.. I. C., manželky obžalovaného, z prípravného konania zo dňa 23.06.2016, ktorú urobila krátko po skutku a keďže išlo o bezprostrednú reakciu poškodenej na konanie obžalovaného, kedy aj jej pamäťová stopa bola logicky čerstvá a podrobná, aj z tohto hľadiska bola jej výpoveď hodnoverná oproti výpovedi na hlavnom pojednávaní. Obžalovaného usvedčovala pri svojej výpovedi aj dňa 20.09.2016 /v rozsahu jej prečítania na hlavnom pojednávaní/. Krajský súd uveril usvedčujúcej výpovedi tejto poškodenej zároveň preto, že bola súladná s ďalšími dôkazmi, a hoci poškodená následne zmenila svoju výpoveď a začala popierať, že by sa obžalovaný voči nej správal násilne tak, ako uvádzala pôvodne, túto zmenu výpovede krajský súd nepovažoval za hodnovernú a pokiaľ poškodená uvádzala, že svojou usvedčujúcou výpoveďou chcela obžalovaného potrestať, urobiť mu zle, takéto dôvody boli podľa krajského súdu účelové, podané v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
Krajský súd potom mal dôvod uveriť tej časti výpovede obžalovaného, ktorá sa týkala okolností, za ktorých na miesto činu k poškodenej prišiel a čo sa potom, podľa názoru krajského súdu, odrazilo na motíve jeho konania. V tomto smere totiž jeho výpoveď v podstate zodpovedala výpovedi poškodenej o ich pomeroch a o narušených vzťahoch v období, ktoré počas skutku trvalo.
Za preukázané v tomto smere krajský súd považoval, že skutku predchádzalo to, že po návrate z obce Z. okolo 20.30 hod., kde stavali rodinný dom, doma našiel len ich deti, ktoré mu nevedeli povedať, kam poškodená odišla, začal ju preto hľadať, telefonoval jej, no nedvíhala, domnieval sa, že so svojou kamarátkou bude poškodená v autokempingu v Y. D. S., a tak tam odišiel, pričom bol nahnevaný, že doma deti zostali samé, v autokempingu našiel poškodenú v spoločnosti dvoch Poliakov, ktorí im pomáhali na dome, jej kamarátky a jej druha, pričom na svojej manželke videl, že popíjala víno a mala vypité, pričom, keď sa s ňou chcel rozprávať, vysmiala ho, že čo robí divadlo a keď od nej žiadal, aby išla domov, poškodená to odmietala. V tom období ho manželka podozrievala z nevery, mali ťažkosti s financovaním výstavby domu, mali sa vysťahovať z bytu, spoločne sa starali o troch maloletých synov, z ktorých 11 ročný syn je onkologickým pacientom a ako zdravotne ťažko postihnutá osoba si vyžadoval dennú opateru. Poškodená vtedy nepracovala z dôvodu, že sa musela starať o ich chorého syna, pričom obžalovaný bol jediným živiteľom rodiny.
O násilnom správaní sa obžalovaného voči poškodenej, ktoré sprevádzal príkazmi, aby išla domov, priamo svedčila Z. H., ktorá popísala najmä správanie obžalovaného voči poškodenej počas ich konfliktu v autokempingu, až kým obžalovaný neodviedol poškodenú zo tmy k ich autu a s ňou neodišiel preč. Pri svojom výsluchu dňa 23.06.2016 potvrdila, že keď sedeli s poškodenou pri chatke v autokempingu, došiel obžalovaný a zakričal na poškodenú, že čo si dovoľuje nedvíhať mu telefón, chytil poškodenú jednou svojou rukou a snažil sa ju nadvihnúť zo stoličky, poškodená mu povedala, že nikam nejde, čo on nerešpektoval a ďalej ju za ruku ťahal a hovoril jej : „Ty neslyšíš, kurva dem domú, doma máš tri deti a nevieš kedy dosť.“ Takéto naťahovanie trvalo do 10 minút a ako ju ťahal k sebe, poškodená sa rukou držala zábradlia chatky. Poškodená mu vravela, že s ním nejde, aby ju nechal, on to nerešpektoval a násilím ju ťahal preč z areálu. Od cesty, ako išli z areálu v tme, bolo počuť ich hádku, pri ktorej poškodená kvičala, plakala, aby ju pustil, že ona s ním nejde. Podľa zvukov to podľa svedkyne vyzeralo tak, že poškodená obžalovanému viackrát utiekla, obžalovaný ju zakaždým dohonil a snažil sa ju dostať do auta, poškodená krikom žiadala obžalovaného, aby ju nechal, že ju to bolí, kričala, aby zavolali políciu, pričom obžalovaného počula kričať na poškodenú, aby vliezla do auta, že idú domov. Potom počula buchnutie dverí a bolo ticho. Táto svedkyňa našla rozbitý mobil poškodenej, ktorý jej aj priniesla, pričom svedkyňa jednoznačne potvrdila, že keď po odchode obžalovaného a poškodenej z autokempingu telefonovala s obžalovaným, počula volanie poškodenej o pomoc. Tento telefonát pritom prebehol už z bytu obžalovaného.
Keby teda bolo pravdou, že poškodená išla s obžalovaným dobrovoľne, nemala by dôvod kričať za takých vyhrotených okolností do telefonického rozhovoru obžalovaného a svedkyne o pomoc a nemala by ani dôvod utekať z bytu a policajnej hliadke sa sťažovať na konanie obžalovaného. Aj preto neuveril krajský súd výpovedi poškodenej O.. I. C. z hlavného pojednávania, že obžalovaný jej fyzicky neublížil, že nemala žiadne podliatiny, žiadne škrabance, keď tvrdila, že škrabanec nájdený na jej tele, o ktorom pôvodne tvrdila, že jej spôsobil obžalovaný, jej vznikol asi pri sťahovaní, keď nosili veci. Zo zápisnice o prehliadke tela zo dňa 23.06.2016 vykonanej o 00.05 hod. vyplynulo potvrdenie škrabanca na pravej ruke poškodenej. Z fotodokumentácie vecí poškodenej zo dňa 23.06.2016 vyplynulo odtrhnuté putko ľadvinky /kabelky/ a poškodené puzdro na mobil, pričom fotodokumentácia tohto mobilu zo dňa 23.06.2016 potvrdzuje, že bol rozbitý.
Aj keď táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní vo svojej vlastnej výpovedi najprv uvádzala, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo len k hádke a že nevidela, akým spôsobom sa dostali potom spolu ku autu, lebo bola tma, rozpor vo svojej výpovedi oproti prípravnému konaniu vysvetlila hodnoverne tým, že od udalosti už uplynul dlhší čas, pričom v prípravnom konaní pri svojom výsluchu vypovedala to, čo sa stalo, tak, ako to vnímala a výslovne uviedla, že nechce na svojej výpovedi z prípravného konania nič meniť. Neskorší list, ktorým táto svedkyňa, ktorá je susedou obžalovaného a priateľkou poškodenej, a ktorá obžalovaného charakterizovala ako vzorného otca a manžela, tvrdila, že pravdou je, čo vypovedala na hlavnom pojednávaní, preto krajský súd považoval len za snahu účelovo napomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
Hodnovernosť usvedčujúcej výpovede tejto svedkyne neznižuje ani výpoveď svedka L. O., ktorý síce popieral, že by prišiel na miesto činu asi o 15 minút na to, čo sa skutok stal, a že by mu volal strážnik. Je totiž nepravdepodobné, aby si svedkyňa vo svojej výpovedi bezdôvodne vymýšľala také okolnosti, keď tento svedok potvrdil, že na mieste činu mal vtedy jedného bezdomovca, ktorého svedkyňa mohla vnímať ako strážnika.
Odvolací súd preto nemal pochybnosti, že skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný rôznymi popísanými formami použitia svojej fyzickej sily pôsobil na poškodenú, prekonával jej odpor so zámerom, aby poškodená ako jeho manželka a matka jeho detí išla okamžite domov. Pôsobil na jej slobodnú vôľu za účelom presadenia svojej žiadosti svojou fyzickou silou, ktorej sa ona intenzívne bránila. Predmetným konaním obžalovaný poškodenej O.. I. C. na jej tele spôsobil drobnú odreninu /škrabanec/ na pravej ruke, ktorá si však lekárske ošetrenie nevyžiadala.
Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane práva človeka na osobnú slobodu v zmysle práva užívať slobodu voľného pohybu človeka. Pritom poškodenej bránil v užívaní osobnej slobody neoprávnene, lebo na také správanie nemal žiadne zákonné oprávnenie. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny práv a slobôd nikto nesmie byť stíhaný alebo zbavený osobnej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý ukladá zákon. Manželský vzťah v žiadnom prípade nepredstavuje zákonné zmocnenie na také násilné správanie sa voči svojej manželke, aké v prejednávanej veci vykonal obžalovaný a zodpovednosť obžalovaného neznižuje ani okolnosť, že malo ísť podľa poškodenej o ojedinelé konanie obžalovaného proti nej. Obžalovaný chcel výlučne dosiahnuť, aby jeho manželka išla domov, kam ju, hoci proti jej intenzívne prejavovanej vôli, nakoniec odviedol. Spáchal jeden trestný čin, pretože išlo o trestný čin trváci, keď vyvolanie a udržovanie protiprávneho stavu trvalo, hoci nie po dlhšiu dobu, ale po dobu relatívne krátku, počas ktorej ale nebolo pre poškodenú jednoduché prekonať opakované, dôrazné a nebezpečné konanie obžalovaného.
Obžalovaný spáchal zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 ods. 2 písm. a), d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., lebo inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, od poškodenej násilím žiadal, aby išla domov, a násilím ju obmedzoval v pohybe tak, aby ju dostal domov, pričom konal tak preto, lebo išlo o jeho manželku. Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď zohľadnil, že trestný čin bol spáchaný násilím ako závažnejším spôsobom konania /§ 138 písm. d/ Tr. zák./, lebo obžalovaný ako páchateľ použil na spáchanie činu fyzické násilie proti telesnej integrite svojej manželky /§ 122/7 Tr. zák./ a spáchal trestný čin na svojej manželke ako chránenej osobe, teda blízkej osobe v zmysle § 139 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák.
Aj výrok o treste v napadnutom rozsudku považuje krajský súd za odôvodený a zákonný. Trest uložený obžalovanému je primeraný.
Okresný súd správne prihliadal na účel trestu, ktorým je vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Z výpisu z Európskeho informačného systému registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má 9 záznamov, z čoho v ôsmych prípadoch ide o odsúdenia cudzozemských súdom, na ktoré však, vzhľadom na ustanovenie § 438e Tr. zák., keďže tieto odsúdenia nadobudli právoplatnosť pred 01.01.2013, krajský súd neprihliadal ako na odsúdenia, lebo nemohlo byť použité ustanovenie § 7b ods. 2 Tr. zák. Obžalovaný však sklon k protiprávnemu konaniu už preukázal, čo potvrdzuje údaj vyplývajúci z tohto registra, podľa ktorého bol odsúdený rozhodnutím cudzozemského súdu, a to Amtsgericht Tiergarten sp.zn. 213Js1300/14 381 Ds zo dňa 15.11.2014 za spoločnú krádež, pričom mu bola uložená pokuta s dennou sadzbou 7krát 10,- eur. Okrem toho z výpisu evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný má 14 záznamov, z toho 13 na úseku cestnej dopravy a v jednom prípade sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď 29.08.2015 napadol inú osobu päsťou do tváre a na zemi kopol 10-krát do hlavy tejto osoby, za čo bol postihnutý pokutou 20,- eur. Podľa odpisu registra trestov má 2 záznamy, no hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, pričom aj samotné záznamy sa týkajú zahladených odsúdení, a to z pred roku 1990. Obžalovaný, podľa správy psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnici Prešov, nebol doposiaľ hospitalizovaný a nie je vedený ani na takej ambulancii. Podľa správy Mestského úradu Prešov s manželkou majú tri maloleté deti. Podľa správy obchodnej spoločnosti I. Z..F..P.., obžalovaný do 30.08.2016 pracoval ako vodič strojník na prevádzke súkromnej firmy v Prešove, spoľahlivo a zodpovedne plnil úlohy bez disciplinárnych postihov.
Motívom konania obžalovaného bolo dostať svoju manželku domov, na miesto, kde našiel svoje maloleté deti bez toho, aby pri nich bola aj poškodená ako ich matka, keď on sám sa predtým vrátil z miesta, kde si stavali dom. Ani krajský súd nezistil iný stav ohľadne priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako okresný súd, pričom sa stotožnil s názorom okresného súdu na použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. pri výmere trestu. Bolo totiž namieste, vzhľadom na výnimočné pomery tohto páchateľa, ukladať pri použití § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom pri predmetnom zločine, teda pod 3 roky. Okresný súd správne postupoval, pretože pri svojej úvahe rešpektoval zákonné obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák.
Aplikujúc teda jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka /motív/, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, ako aj vyššie spomínaný účel trestu, zohľadňujúc jeho výnimočné pomery vedúce k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody a okolnosti skutku, dospel krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody tak, ako bol súdom prvého stupňa uložený, je trestom primeraným tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Vzhľadom na už vyššie uvedené a relatívne priaznivé možnosti nápravy obžalovaného dospel aj krajský súd k záveru, že na jeho nápravu postačí hrozba trestom odňatia slobody a jeho bezpodmienečný výkon nie je nevyhnutný, pričom aj uloženú skúšobnú dobu považoval za primeranú.
Na základe týchto dôvodov krajský súd postupom podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.