Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/38/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcov: 1/ R.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. W. U. XXXX, 841 07 Bratislava, 2/ Y. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. W. U. XXXX, 841 07 Bratislava, obaja zastúpení: BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XXA, 841 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Sabína Gečeová, advokátka, Popradská 80, 821 06 Bratislava o určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 28.06.2017, doručenou súdu 29.06.2017, domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 9 m2, druh pozemku: záhrady, zapísaného na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec: BA - m.č. H. W. U., k. ú. H. W. U., situovanom pozdĺž pozemkov parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, všetky zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec: BA - m.č. H. W. U., k. ú. H. W. U., tak ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. XXX/ XXXX zo dňa 04.11.2016, vyhotovenom S. S. - GEOMEP, Zememeračská kancelária, Líščie údolie 77, 841 04 Bratislava IČO: 40 097 960. Žalobu odôvodnili tým, že nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2011 (V-XXXXX/XX zo dňa 19.05.2011) uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice s p. Y. K. do bezpodielového spoluvlastníctva pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 31 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 45 m2, druh pozemku: ostatné plochy a parc. č. XXXX/X o výmere 462 m2, druh pozemku: záhrady, všetky zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec: BA - m.č. H. W. U., k. ú. H. W. U.. Žalobcovia rovnako na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.05.2011 (V-XXXXX/XX zo dňa 23.05.2011) uzatvorenej formou notárskej zápisnice s p. F. U. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 802 m2, tiež zapísaný na LV č. XXXX. Vyššie uvedené pozemky hraničia s pozemkom parc. č. XXXX o výmere 284 m2, druh pozemku: záhrady, zapísanom na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec: BA - m.č. H. W. U., k. ú. H. W. U.,, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a ktorý vedie pozdĺž pozemkov vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia mali za to, že došlo k vydržaniu časti parcely na hranici pozemkov v ich vlastníctve a pozemku parc. č. XXXX vo vlastníctve žalovaného. Táto časť parcely je vyznačená na geometrickom pláne, ktorý je prílohou žaloby (pôvodná parcela XXXX je označená ako parcela č. XXXX/X a časť parcely za oporným múrom je označená ako parcela č. XXXX/X). Z technického hľadiska je táto časť parcely za oporným múrom oddeľujúcim

pozemky žalobcov a žalovaného. Tento oporný múr (ani v minulosti tu stojaci plot) teda nepredstavuje skutočnú hranicu medzi pozemkami sporových strán, ale je posunutý do pozemku parc. č. XXXX, a teda skutočná hranica pozemkov nie je žiadnym spôsobom (ani v minulosti nebola) vymedzená. Pozemky žalobcov a žalovaného oddeľoval viac ako 20 rokov plot (pletivový), ktorý bol postavený na mieste, o ktorom boli vtedajší vlastníci v domnienke, že predstavuje hranicu medzi ich pozemkami. Na tomto istom mieste (na domnelej hranici a mieste starého plotu) postavil žalovaný v roku 2008 oporný betónový múr, bez stavebného povolenia, pričom táto stavba nebola povolená ani dodatočne. O totožnosti umiestnenia tohto múru svedčia aj pozostatky starého plotu a stĺpiky brány, ktorou sa vchádzalo a vychádza na parcelu č. XXXX/X z ulice L.. Žalobcovia poukazovali na to, že oporný múr bol postavený na domnelej hranici pozemkov, teda na hranici tak, ako ju vnímali vtedajší vlastníci susediacich pozemkov, p. K. a žalovaný p. H.. Na preukázanie takejto vedomosti vtedajších vlastníkov žalobcovia poukazovali na záznam zo stavebného dohľadu a miestneho zisťovania pri realizácii opornému múru, ktorý bol vypracovaný oddelením územného konania a stavebného poriadku Mestskej časti Bratislava H. W. U. zo dňa 26.06.2008. Zo záznamu vyplýva, že účastníci miestneho zisťovania svojimi podpismi potvrdili, že „stavba oporného múru je realizovaná na hranici pozemkov XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X“. Za žalovaného ako stavebníka oporného múru sa na miestnom zisťovaní zúčastnila jeho manželka p. H. H., ktorá svojim podpisom (ako zástupca) potvrdila túto skutočnosť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný postavil oporný múr na mieste, ktoré považoval za hranicu medzi jeho pozemkom parc. č. XXXX a susednými pozemkami parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, pričom toto miesto považoval za hranicu pozemkov rovnako aj p. K.. Žalobcovia si v roku 2014, v súvislosti s plánovanou stavbou rekreačného objektu na ich pozemkoch, dali vypracovať satelitné vytýčenie hraníc pozemkov, kedy zistili, že z parcely č. XXXX zostali za oporným múrom centimetre, keďže múr a predtým plot bol postavený na domnelej a nie skutočnej hranici pozemkov. Táto skutočná hranica pozemkov bola zistená až satelitným zameraním pozemkov, pričom domnelá hranica bola určená na základe nepresného zamerania pozemkov staršími technológiami. Takéto zameranie hraníc pozemkov bolo pred začatím používania technológie GPS bežné, kedy vznikali (a stále existujú) odchýlky medzi hranicami pozemkov v centimetroch, a to vo viacerých častiach Bratislavy. V tomto prípade zostali za oporným múrom tiež iba centimetre, a to konkrétne od 9 cm po celej šírke pozemku až po 36 cm pri vstupe a vjazde na parcelu č. XXXX/X z ulice L.. A. a ich právni predchodcovia boli oprávnení držitelia spornej časti parcely č. XXXX nachádzajúcej sa za plotom, a to spolu po dobu viac ako 10 rokov. Žalobcovia vykonávali svoje vlastnícke právo popri pozemkoch, ktoré odkúpili, aj k tomuto pozemku, keďže sa nachádza za plotom, resp. oporným múrom ako domnelou hranicou pozemkov a žalobcovia boli s prihliadnutím na všetky okolnosti v domnienke, že aj táto časť parcely č. XXXX je v ich vlastníctve, keďže neexistoval žiadny rozumný dôvod na to, aby niekto oddelil susediace pozemky plotom, resp. oporným múrom a úmyselne nechal časť svojho pozemku v centimetroch za týmto plotom. V dôsledku takéhoto osadenia plotu ako faktickej hranice medzi pozemkami vznikla aj domnienka žalobcov, resp. ich právnych predchodcov o hranici pozemkov, o ktorej nemali žiaden dôvod pochybovať až do satelitného vymedzenia pozemkov a zistenia skutočnej hranice, ktorá je v rozpore s hranicou faktickou. Žalobcovia majú záujem na deklarovaní existencie vlastníckeho práva z toho dôvodu, že v súčasnosti je právny stav medzi žalobcami a žalovaným neistý, keďže žalobcovia tvrdia, že toto vlastnícke právo majú a žalovaný to rozporuje, a je teda v záujme strán odstrániť tento stav a rozhodnúť s konečnou platnosťou. Žalobcovia po tom ako sa dozvedeli o skutočnej hranici medzi pozemkami oslovili žalovaného v záujme mimosúdneho vyriešenia celej záležitosti so žiadosťou o odkúpenie spornej časti pozemku. Žalovaný napriek tomu, že spočiatku o možnosti predaja uvažoval, napokon s predajom spornej časti pozemku nesúhlasil, a to aj napriek skutočnosti, že ju nemôže žiadnym spôsobom využívať a táto bola už minimálne 20 rokov v oprávnenej držbe žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Žalovaný po tom, ako odmietol zmierne vyriešenie veci, naopak začal konať spôsobom, ktorý narúša susedské vzťahy a rovnako je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný napr. v apríli 2017 zabetónoval časť parcely č. XXXX (ktorej vydržania sa žalobcovia domáhajú) v styku s parcelou XXXX/X, čím výrazne obmedzil prejazd cez parcelu XXXX/X, ako aj stavebné práce na rekreačnom objekte, ktoré prebiehajú v súlade so stavebným povolením. Takéto konanie žalovaného nasvedčuje, že nemá záujem na ochrane svojho vlastníckeho práva, ale má skôr záujem na sťažení jediného riadneho prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov z ulice L. a na úmyselnom ohrození vlastníckeho práva žalobcov a obmedzovaní a sťažení realizácie ich stavby.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť a žalobcov zaviazať na náhradu trov konania, nakoľko žalobcovia nenaplnili zákonné podmienky, predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Žalovaný poukazoval na to, že LV č. XXX k. ú. H. W. U. zásadným spôsobom vylučuje objektívne presvedčenie žalobcov o ich domnelom vlastníckom práve, kde je uvedený ako výlučný

vlastník spornej parcely č. XXXX žalovaný. Navyše žalovaný písomne (dňa 13.03.2017) žiadal žalobcov, aby zjednali nápravu, nakoľko oceľová konštrukcia bránky vo vlastníctve žalobcov zasahuje cca 35 cm do pozemku žalovaného, čo vylučuje dobromyseľnosť držby žalobcov. Na túto žiadosť žalobcovia vôbec nereagovali. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že všetky podmienky vydržania musia byť splnené nepretržite počas zákonom stanovenej doby držby, čo je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym, čo je v tomto prípade nepoužiteľné, nakoľko predmetnú parcelu v celosti o výmere 284 m2 fakticky užíva jej vlastník, t.č. žalovaný, ktorý ju kosil a udržiaval. Právny predchodca žalobcov predmetnú nehnuteľnosť (ani jej časť) neužíval, nemal ju v držbe. Nič na tomto faktickom užívaní parcely č. XXXX v celosti žalovaným nemení ani skutočnosť, že žalovaný na tejto parcele v roku 2008 postavil oporný betónový múr (vzhľadom na terasovitosť terénu), aby zabránil zosuvu zeminy na parcelu č. XXXX. Oporný múr nebol postavený na domnelej hranici pozemkov, ako uvádzajú žalobcovia, ale priamo na parcele č. XXXX a nejedná sa o „čiernu stavbu“, nakoľko prebieha v súčasnosti konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby na základe žiadosti žalovaného zo dňa 18.07.2008. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na záznam zo stavebného dohľadu a miestneho zisťovania pri realizácii oporného múru, žalovaný uviedol, že pri výkone stavebného dohľadu neboli vyhotovené potrebné geometrické zamerania, ku ktorým by sa účastníci mohli vyjadriť. Navyše za žalovaného bola pri vykonávaní stavebného dohľadu prítomná manželka žalovaného, ktorá nebola splnomocnená na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, týkajúcich sa zamerania a osadenia stavby, ale bola prítomná len za účelom sprístupnenia parcely č. XXXX pre pracovníkov Miestneho úradu H. W. U., pričom v plnomocenstve je výslovne uvedené, že vlastník - žalovaný - neoprávňuje splnomocnenca k žiadnym právnym ani iným úkonom a p. H. svojím podpisom len osvedčila svoju prítomnosť pri výkone stavebného dohľadu, nie ku skutočnosti umiestnenia stavby. Ku samotnej realizácii stavby žalovaný uviedol, že počas výstavby oporného múru bol vážne chorý, a preto nemohol osobne dohliadať na stavbu, čo využil právny predchodca žalobcov p. Y. K. a posunul šnúru, ktorou bola vytýčená stavba oporného múru cca 25-30 cm smerom dovnútra parcely č. XXXX. Nie je pravdou, že predmetnú časť parcely v šírke od 9 cm do 36 cm na hranici s ulicou L. užíval právny predchodca žalobcov ako vjazd na parcelu č. XXXX/X, pretože šírka parcely č. XXXX/X pri vstupe z ulice L. je podľa geometrického plánu 1460 mm čo je nedostatočná šírka na vjazd motorovým vozidlom. Žalovaný potvrdil, že táto časť parcely bola užívaná len na prechod pešo. Listom zo dňa 13.03.2017 žalovaný vyzval žalobcov, aby odstránili z jeho pozemku (parc. č. XXXX) oceľovú konštrukciou bránky, ktorá zasahuje do parcely cca 36 cm, čo je evidentné z geometrického plánu č. 6/2011 GEOS - K.. A. F. zo dňa 16.05.2011. Žalovaný vzhľadom na konflikt so žalobcami a nevyhnutnosť vykonania opravy poškodeného oporného múru požiadal geodetku pani Y. F. o vypracovanie polohopisného zamerania oporného múra na parcele XXXX. Tento bol geodetkou vypracovaný dňa 03.04.2017 pod č. 16/17. Zo zamerania je evidentné, že oporný múr je na parcele XXXX smerom dovnútra a nie na hranici pozemku. Tiež bolo zistené, že konštrukcia bránky zasahuje na parcelu XXXX, čím znemožňuje prístup žalovaného na jeho parcelu č. XXXX v časti medzi oporným múrom a hranicou pozemku. Žalovaný bol toho názoru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko nie je pravdou, že by právny stav medzi žalobcami a žalovanými bol neistý. Právny stav je riadne deklarovaný listom vlastníctva č. XXX a geometrickým plánom parcely č. XXXX z roku 2011 a polohopisným zameraním oporného múra. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že už v roku 1971 pri kúpe pozemku žalovaným Stredisko geodézie pre okres Bratislava - vidiek pod č.j. 762-3502-442/1971 spísalo zápisnicu o vytýčení vlastníckej hranice dotknutého pozemku, takže neobstojí tvrdenie žalobcov, že súčasné zameranie parcely XXXX je nepresné. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcov o narúšaní susedských vzťahov. Poukazoval na to, že žalobcovia na výzvu zo dňa 13.03.2017 o odstránenie konštrukcie bránky vôbec nereagovali. Oporný múr situovaný na parcele č. XXXX bol poškodený ešte právnym predchodcom žalobcov a žalovaný bol nútený vykonať opravu poškodenej časti oporného múru v rozsahu cca 2 m od vstupu z hlavnej cesty (ulice L.) výlučne z parcely č. XXXX a to tak, že musel demontovať časť svojho pletiva, aby sa dostal k poškodenej časti. Teda žalobcovia tým, že nereagovali na spomínanú výzvu spôsobili to, že žalovaný mal opravné práce na opornom múre závažným spôsobom sťažené. Toto správanie nasvedčuje, že práve zo strany žalobcov sú závažným spôsobom poškodzované susedské vzťahy a správanie žalobcov je možné posudzovať ako v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že žalovaný výrazne obmedzil prejazd cez parcelu č. XXXX/X ako aj stavebné práce na rekreačnom objekte žalovaný uviedol, že toto je zavádzajúce, pretože v stavebnom povolení č.j. 2015/905/C/16/KR zo dňa 13.07.2015 na strane 11 bod 25.4 sú uvedené písomné námietky žalovaného, v ktorých vyslovil nesúhlas s používaním pozemku (parcely XXXX) v priebehu plánovanej výstavby. Stavebný úrad tejto námietke žalovaného vyhovel. Žalovaný poukazoval na to, že žalobcovia používali aj používajú na vjazd stavebnej techniky a osobných motorových vozidiel parcelu č. XXXX/X. Na záver

žalovaný zdôraznil, že vyjadrenia žalobcov smerujú k znevažovaniu jeho osoby, žalovaný žiadnym spôsobom neobmedzuje vlastnícke práva žalobcov a má záujem na ochrane svojho vlastníckeho práva.

3. Žalobcovia v rámci repliky k vyjadreniu žalovaného uviedli, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil rozhodujúce skutkové okolnosti tohto prípadu a ani nevyvrátil existenciu všetkých podmienok na vydržanie časti pozemku, určenia ktorého sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú. Základnou skutkovou okolnosťou tohto konania je skutočnosť, že oporný múr (a predtým pletivový plot) nie je osadený na skutočnej hranici medzi pozemkami parc. č. XXXX (vlastník žalovaný) a pozemkami parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (vlastníci žalobcovia a pred nimi p. K., resp. p. U.), ale na domnelej hranici týchto pozemkov nachádzajúcej sa ešte na parcele č. XXXX. Časť parcely č. XXXX sa teda nachádza za týmto oporným múrom a od pozemkov vo vlastníctve žalobcov ju neoddeľuje žiadna faktická hranica, v dôsledku čoho vzniklo presvedčenie žalobcov a ich právnych predchodcov, že táto časť pozemku je už súčasťou pozemkov v ich vlastníctve, keďže nemali žiadny dôvod sa domnievať, že za oporným múrom a plotom sa nachádza ešte časť pozemku ich suseda. Celá táto nezrovnalosť vznikla v dôsledku nepresného zamerania skutočnej hranice pozemkov, ktorá bola určovaná staršími technológiami. Odhalilo ju až satelitné vytýčenie hraníc pozemkov technológiu GPS uskutočnené až po nadobudnutí pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X žalobcami. Žalovaný vo svojom vyjadrení nevyvrátil skutočnosť, že oporný múr nie je na hranici pozemkov, ale túto svojimi tvrdeniami, ale aj jedným z predložených dôkazov naopak potvrdil. Na základe dôkazu predloženého žalovaným (geometrické zameranie K.. F.) považovali žalobcovia nimi prezentovanú skutkovú okolnosť, že oporný múr nie je osadený na skutočnej, ale domnelej hranici, za nespornú. Žalobcovia opätovne poukazovali na záznam zo stavebného dohľadu a miestneho zisťovania zo dňa 26.06.2008. Stotožnili sa v tomto smere s tvrdením žalovaného, že pri výkone stavebného dohľadu neboli vyhotovené geometrické zamerania. Ak by boli v tom čase vyhotovené geometrické zamerania cez GPS, strany sporu by zistili, že oporný múr nie je na skutočnej hranici pozemkov a neboli by v mylnej domnienke, ktorá je podstatou tejto žaloby. Pokiaľ ide o údajný exces zo splnomocnenia p. H., žalobcovia poukazovali na ustanovenie § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže nemali vedomosť o tom, že by žalovaný ako splnomocnenec bez zbytočného odkladu oznámil svoj nesúhlas s prekročením plnomocenstva, mali za to, že prekročenie schválil. Bez ohľadu na udelenie plnomocenstva a jeho ne/prekročenie je zo záznamu zrejmé, že všetky zúčastnené osoby, ktoré boli nepochybne znalé miestnych pomerov, mali subjektívne presvedčenie o tom, že múr je na skutočnej hranici pozemkov, a teda že nie je umiestnený ešte na parcele č. XXXX a nenecháva časť tejto parcely za ním. Ak by p. H. vedela, že múr nie je na skutočnej hranici pozemkov, neexistuje žiaden rozumný dôvod, aby túto skutočnosť potvrdila. Ako vyplýva z podanej žaloby, k držbe časti parcely č. XXXX žalobcami resp. ich právnymi predchodcami nedošlo až osadením oporného múru v roku 2008, ale ešte viac ako 20 rokov predtým, keďže celú dobu bol na mieste dnešného oporného múru pletivový plot. Tvrdenie o posunutí šnúry p. K. považovali žalobcovia za nepodložené a ničím nepreukázané. Žalobcovia a ich právni predchodcovia boli v subjektívnom presvedčení, že oporný múr resp. pletivový plot je osadený na skutočnej hranici pozemkov, a teda že pozemok nachádzajúci sa za plotom je už v celom rozsahu v ich vlastníctve. Dobromyseľnosť a oprávnenú držbu žalobcov resp. ich právnych predchodcov preukazuje aj tá skutočnosť, že spornú časť pozemku aj fakticky využívali a o túto sa aj starali. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že predmetnú parcelu užíval v celom rozsahu. Keďže časť predmetnej parcely sa nachádza za oporným múrom, žalovaný k nej nemal žiadny prístup, a teda nielen že ju nemohol užívať a mať v držbe, ale nemohol ju ani kosiť a udržiavať. Napokon tvrdenie žalovaného o tom, že objektívne presvedčenie žalobcov o ich domnelom vlastníctve vylučuje LV č. XXX pre k. ú. H. W. U. považovali žalobcovia za neopodstatnené, keďže takáto argumentácia popiera samotný účel nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

4. Žalovaný v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcov uviedol, že vo svojom vyjadrení zo dňa 16.10.2017 podstatným spôsobom poprel existenciu držby predmetného pozemku žalobcami. Žalovaný zdôraznil, že už v roku 1971 pri kúpe pozemku (t.č. parcela XXXX) Stredisko geodézie pre okres Bratislava - vidiek pod č.j. 762-3502-442/1971 spísalo zápisnicu o vytýčení vlastníckej hranice dotknutého pozemku železnými trubkami, takže neobstojí tvrdenie žalobcov, že zameranie parcely č. XXXX je nepresné. Ako dôkaz žalovaný predložil fotodokumentáciu, na ktorej je zrejmé, že v roku 2008, kedy začala výstavba oporného múru, bolo oplotenie parcely č. XXXX na skutočnej hranici pozemku, vytýčenej a uvedenej v zápisnici Strediska geodézie v roku 1971. Na priloženej fotodokumentácii sú zdokumentované osadené kovové stĺpy na hranici pozemku a oplotenie pletivom po celej dĺžke parcely XXXX. Tieto dôkazy jednoznačne potvrdzujú, že žalobcovia ani ich právny predchodca fyzicky nemohli mať v držbe spornú časť parcely č. XXXX. Predloženými dôkazmi žalovaný osvedčil, že žalobcovia nesplnili podmienky

vydržania, t.j. mimo podmienky dobromyseľnosti nesplnili podmienku nepretržitej držby počas zákonom stanovenej doby. Žalovaný upozornil žalobcov niekoľkokrát ústne už v roku 2011, kedy žalobcovia nadobudli vlastníctvo k svojim nehnuteľnostiam, že hranica jeho pozemku (parc. č. XXXX) je cca 36 cm za oporným múrom smerom k parcele XXXX/X v časti vchodu z ulice L.. Žalovaný už v roku 2008 mal spor s právnym predchodcom žalobcov, kedy právny predchodca žalobcov poškodil oporný múr vo vlastníctve žalovaného s úmyslom rozšíriť svoj vstup na svoj pozemok parc. č. XXXX/X, aj keď mu bola známa skutočnosť, že za oporným múrom je ešte časť parcely č. XXXX o šírke 36 cm pri vstupe. Tento spor bol riešený na základe oznámenia zo strany žalovaného Okresným riaditeľstvom policajného zboru Bratislava IV, obvodné oddelenie H. W. U. pod č.p. DU-208/IV-DNV-2008 ako priestupok. Žalovaný predpokladal, že o tejto skutočnosti boli žalobcovia svojim právnym predchodcom oboznámení pri kúpe nehnuteľnosti. Žalovaný zásadne poprel tvrdenie žalobcov, že by oporný múr mal byť postavený na domnelej hranici parcely č. XXXX. Hranica parcely č. XXXX nebola nikdy pochybná a žalovaný o týchto skutočnostiach informoval tak právneho predchodcu žalobcu ako aj samotných žalobcov. Žalovaný zdôraznil, že oporný múr na parcele XXXX postavil jedine z dôvodu, aby zabránil zosuvu zeminy na parcelu č. XXXX. Tento oporný múr nie je na hranici medzi parcelami XXXX a XXXX/X. Podľa vyjadrenia geodetov, ktoré boli súdu predložené, oporný múr leží celým objemom na pozemku parc. č. XXXX a nezasahuje do susedných pozemkov. Účelom oporného múru nie je kopírovať hranice pozemku. Dôkazom toho, že oporný múr nie je hranicou medzi susednými parcelami je aj skutočnosť, že žalobcovia majú tiež stavebne zrealizovaný oporný múr, na ktorom je pletivové oplotenie so stĺpikmi, nie na hranici ich pozemku (jedná sa o parcely XXXX/X a XXXX/X) a medzi oporným múrom a hranicou parcely XXXX a XXXX je situované ešte ďalšie pletivové oplotenie so stĺpikmi. Takýto istý postup pri zrealizovaní oporného múru a oplotenia má záujem vykonať aj žalovaný na hranici parciel č. XXXX a parciel č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, avšak z dôvodov prieťahov v konaní zo strany stavebného úradu táto drobná stavba nemohla byť dodnes zrealizovaná. Ohlásená realizácia pletivového plotu (jeho rekonštrukcia) bude zhodná s doterajším pôvodným oplotením z roku 1972, ktoré je na hranici uvedených parciel. V priebehu súdneho konania geodet žalobcov S. S. - GEOMEP vykonal zameranie umiestnenia betónových obrubníkov na prístupovom chodníku žalobcov na parcele č. XXXX/X. Toto zameranie bolo vykonané niekoľkokrát, pričom boli vytýčené hranice medzi parcelami XXXX a XXXX/ X, XXXX/X a XXXX/X a vyznačené roxorovými tyčami rôznych farieb. Svojim zameraním p. S. potvrdil hranicu medzi parcelami žalobcov a žalovaného tak, ako bola vytýčená už v roku 1972. Žalobcovia začali s realizáciou osadenia betónových obrubníkov do betónového lôžka po tomto zameraní cca v septembri 2017, pričom boli ihneď zo strany žalovaného upozornení, že betónové lôžko zasahuje do parcely XXXX. Nebola však zjednaná náprava, preto bol žalovaný nútený požiadať stavebný úrad o vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Dňa 12.10.2017 bol spísaný záznam č. 2017/2544/TH a 2017/2569/TH, v ktorom sa uvádza, že po podaní námietky na stavebný úrad došlo k situácii, že stavebník (žalobca) telefonickým pokynom nariadil stavebnej firme, aby predmetnú stavbu odstránili a zahladili stopy. Tento telefonát medzi stavebníkom a jeho stavebnou firmou sa uskutočnil za prítomnosti žalovaného, jeho manželky, pani U. O. (susedy žalobcov) a právneho zástupcu O. R.. Y. F.. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný namietal, že žalobcovia nesplnili podmienky vydržania a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade a žalovaného, výsluchmi svedkov S. T., R. H., K.. C. O., obhliadkou nehnuteľností a listinnými dôkazmi: notárskou zápisnicou zo dňa 29.04.2011 sp. zn. N 331/11, Nz 15410/11, notárskou zápisnicou zo dňa 01.05.2011 sp. zn. N 338/11, Nz 15500/11, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. H. W. U. zo dňa 28.06.2017, výpisom z LV č. XXX pre k. ú. H. W. U. zo dňa 28.06.2017, geometrickým plánom zo dňa 04.11.2016 vyhotoveným K.. I. T., fotodokumentáciou na č.l. 15-20, záznamom z ústneho konania s miestnym zisťovaním zo dňa 26.06.2008 spolu s prezenčnou listinou, žiadosťou o dodatočné stavebné povolenie zo dňa 18.07.2008, oznámením o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 20.09.2017, splnomocnením pre H. H. zo dňa 23.06.2008, výzvou na bezodkladné odstránenie konštrukcie brány z parcely č. XXXX zo dňa 13.03.2017, zameraním oporného múru a posúdením jeho polohy vzhľadom k vlastníckej hranici zo dňa 16.05.2011, polohopisným zameraním oporného múra v k. ú. H. W. U. parc. č. XXXX zo dňa 03.04.2017, ohlásením drobnej stavby zo dňa 02.04.2017, zápisnicou Strediska geodézie pre okres Bratislava - vidiek zo dňa 13.05.1972, stavebným povolením zo dňa 13.07.2015, kópiou katastrálnej mapy zo dňa 29.09.2014, fotodokumentáciou na č.l. 93-94, informatívnou kópiou z mapy zo dňa 09.10.2017, fotodokumentáciou na č.l. 97-98, zaslaním záznamu zo dňa 16.10.2017, záznamom z ústneho konania s miestnym zisťovaním zo dňa 12.10.2017 s prezenčnou listinou, fotodokumentáciou na č.l. 103-110, zmluvou zo dňa 18.09.2011, geometrickým plánom zo dňa 15.06.1972 č.l. 144-148,

vyhlásením zo dňa 07.06.2015, oznámením výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 08.06.2017, vyjadrením k ohláseniu stavby plota zo dňa 20.05.2017, satelitnou snímkou na č.l. 176-177, 182, fotodokumentáciou na č.l. 178-181, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. H. W. U. zo dňa 13.03.2018, technickými údajmi - rozmermi vozidla na č.l. 200, výkresom - skutkovým stavom účelovej komunikácie na č.l. 201, potvrdením o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 11.05.2008, rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby zo dňa 13.11.2017, informatívnou kópiou z mapy zo dňa 11.04.2018, fotodokumentáciou na č.l. 215-217, kópiou katastrálnej mapy zo dňa 28.04.2011, fotografiami predloženými na pojednávaní 17.10.2018.

6. Právny zástupca žalobcu sa v rámci prednesu v celom rozsahu pridržal žaloby a doterajších vyjadrení. Manželia Q. sa žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva, v časti pozemku, ktorý majú aj v súčasnosti v držbe, a to z titulu vydržania. Mal za to, že žaloba je dôvodná, keďže sú splnené všetky zákonom stanovené obligatórne podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v tomto prípade k časti pozemku, vydržaním. Pokiaľ ide o podmienky spôsobilosti subjektu a spôsobilého predmetu držby mal za to, že tieto medzi stranami nie sú sporné. Pokiaľ ide o podmienku existencie držby predmetom vydržania, teda držby je časť pozemku vyššie špecifikovaná v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou žaloby, ako pozemok parc. č. XXXX/X. Táto časť pozemku sa nachádza za múrom, predtým plotom, oddeľujúcim pozemky manželov Q. a žalovaného, a to z dôvodu že predtým múr a potom plot nie je na hranici pozemkov, ale je vsadený ešte do pozemku žalovaného parc. č. XXXX. Táto skutočnosť je preukázaná tak geometrickým zameraním, ktoré je súčasťou žaloby, ale aj dôkazmi predkladanými žalovaným - polohopisné zameranie K.. F. a zameranie K.. F.. Faktickú držbu predmetu vydržania mal na základe týchto skutočností za nespornú. Pokiaľ ide o oprávnenosť držby manželia Q., resp. ich právni predchodcovia boli až do r. 2014 dobromyseľní v tom, že im predmet vydržania patrí. Nebol žiaden rozumný dôvod domnievať sa, že múr a predtým plot nie je na skutočnej hranici medzi pozemkami, a to aj z dôvodu, že sa jedná iba o posunutie o pár desiatok centimetrov. Zdôrazňoval, že plot za skutočnú hranicu medzi pozemkami považoval aj sám právny predchodca žalovaného, čo vyplýva z predloženej zápisnice z roku 1972. Múr považoval sám žalovaný, resp. manželka za skutočnú hranicu medzi pozemkami aj v roku 2008, čo vyplýva zo zápisnice z miestneho zisťovania. Z uvedeného vyplýva, že dobromyseľnosť žalobcov nie je založená iba na ich subjektívnych domnienkach, ale aj na domnienkach žalovaného, ďalších osôb, ale aj objektívnych okolností. Pokiaľ ide o uplynutie vydržacej doby, táto trvala minimálne od roku 1972 až do spomínaného roku 2014. Žalovaným spomínané upozornenie z roku 2017, preto už nemá pre plynutie vydržacej doby a dobromyseľnosť žalobcov žiadnu právnu relevanciu. Skôr je otázkou, prečo toto upozornenie žalovaný uskutočnil až v roku 2017, keď stĺpik bránky, ktorého odstránenia sa v tomto domáhal, sa na svojom mieste nachádza už viac ako 20 rokov a žalovanému to zjavne neprekážalo. Na základe uvedeného mal za to, že uvádzané podmienky vydržania sú splnené a žiadal žalobe vyhovieť.

7. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci vyjadrenia k žalobe na pojednávaní uviedla, že tvrdenia, že žalobcovia mali, resp. majú predmet vydržania vo faktickej držbe, resp. že splnili podmienku oprávnenej držby, sú v rozpore so skutočnosťou. Žiadne skutočnosti nenasvedčujú ani nenasvedčovali tomu, že žalobca má nehnuteľnosť t.j. parc. č. XXXX k. ú. H. W. U., či akúkoľvek časť v držbe. Poukazovala na skutočnosť, že podľa geometrického zamerania parcely už od roku 1972 na základe záznamu, ktorý predložili súdu, je zrejmé, že šírka parcely žalobcu pri vstupe z ulice L. je 146 cm, čo je šírka nepostačujúca na vstup motorovým vozidlom. Žalobca uviedol, že predmetnú časť parcely vydržal jeho právny predchodca od roku 1972, teda doba držby uplynula. Toto žalovaný zásadne popiera, lebo od roku 1972 do roku 2008 bola táto jeho parcela oplotená kovovými stĺpikmi a pletivom, ktorého pozostatky sú tam dodnes. K tomu, že pôvodný plot nie je tak ako bol v roku 1972 postavený, žalovaný odôvodnil tým, že v roku 2008 z dôvodu zabránenia zosuvu pôdy postavil na svojej parcele oporný múr a keďže nechcel zasahovať pri výstavbe do susedných parciel, časť plotu resp. pletiva bola počas výstavby odstránená. Zostali tam však pôvodné stĺpy, ktoré sú tam dodnes a sú na hranici parcely XXXX. Takže neobstojí tvrdenie žalobcu, že parcelu XXXX, resp. jej časť mal v držbe. Ďalej vo vyjadrení žalobcu sú viaceré nepresnosti týkajúce sa záznamu z roku 1972. Sú to zmätočné zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia, keď na strane 3 bod. 8 sa uvádza: „že sa K.. H., právny predchodca žalovaného ako kupujúci parc. č. X., dnešná parc. XXXX/X, zaviazal že bude rešpektovať už jestvujúci chodník a považuje plot od parc. č. XX/X, t.j. dnešná parcela XXXX, za trvalú hranicu“. K tomu uviedla, žalovaný v roku 1972 kupoval parc. č. XX/X a nie parcelu X. Parcela č. X bola vo vlastníctve pani R., ktorá bola matkou pani K. a v súčasnosti stojí na tejto parcele rodinný dom rodiny O.. Podľa súčasného číslovania je to parc. č. XXXX/X. Na vysvetlenie žalovaný uviedol, že pani R. umožnila svojej dcére pani K., aby prechádzala na pozemok

pani K. cez vtedajšiu parc. č. X pešo, čím sa vytvoril chodníček pre peších. Poukazovala na ďalšiu závažnú a zavádzajúcu skutočnosť, že kupujúcim spornej parcely nebol právny predchodca žalovaného, ale sám žalovaný, ktorý sa zaviazal, že bude už existujúci chodníček pre peších rešpektovať. K tomuto predložili aj geometrický plán. To, že v súčasnosti nie je za oporným múrom parc. č. XXXX na hranici s parc. č. XXXX/X opravený pôvodný plot, je spôsobené z dôvodov prieťahov v konaní o ohlásenie drobnej stavby oplotenia parc. XXXX zo strany stavebného úradu v H.. Ohlásenie vykonal žalovaný dňa 02.04.2017, dodnes neobdržal stanovisko stavebného úradu. Predložené dôkazy a skutočnosti osvedčujú, že k držbe zo strany žalobcov nedošlo ani nemohlo dôjsť minimálne do roku 2008 a následne z dôvodu nemožnosti opraviť plot, preto navrhla, aby súd predmetnú žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania.

8. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že predmetné pozemky, teda parc. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X s manželkou nadobudli v máji 2011. Komunikovali pri nadobudnutí týchto pozemkov s predchádzajúcim majiteľom pánom K., z tejto komunikácie im bolo zrejmé, že tieto pozemky a parcely sú vymedzené oporným múrom a oplotením zodpovedajúcim skutočnému stavu na mieste. Neboli upozornení, že by hranica, predovšetkým parcely č. XXXX/X, viedla inde než je vymedzená oporným múrom. Pán K. ich dokonca, keď hovorili o vchode na túto parcelu z ulice L., upozornil, že podľa jeho názoru časť jeho múru - osekaná časť sa nachádza na jeho pozemku. Išlo o najcitlivejšiu časť kde sa neskoršie satelitným meraním zistilo, že rozdiel medzi pomyslenou a skutočnou hranicou je 36 cm. V tomto mieste tak, ako to dokazuje aj fotodokumentácia, ktorú založila právna zástupkyňa žalovaného, sa nachádzala brána s opornými stĺpmi, ktoré od seba nie sú vzdialené 1300 mm, ale 2100 mm, to znamená že auto pána K. neprechádzalo cez priestor ako uvádzala právna zástupkyňa žalovaného, ale cez priestor široký 2100 mm. O tom, že skutočná a pomyselná hranica nie sú zhodné sa dozvedeli až v roku 2014 pri zameraní pozemku kvôli žiadosti o stavebné povolenie. Nie je pravdou, že by ich žalovaný po nadobudnutí týchto pozemkov upozornil, že hranica medzi parc. č. XXXX vo vlastníctve žalovaného a ich parcelou XXXX/X viedla inde, než je vymedzená oporným múrom. Takmer hneď po zistení tejto skutočnosti žalobca v 1. rade kontaktoval pána H., s ktorým normálne komunikoval s návrhom na vysporiadanie tejto nezrovnalosti a napriek tomu, že boli presvedčení, po porade s právnikom, že časť parc. č. XXXX za oporným múrom bola nimi a ich právnymi predchodcami vydržaná, navrhli odkúpenie týchto 9 m2 za oporným múrom. Žalobca v 1. rade zdôraznil, že ide len o 9 - 12 cm pozdĺž celého oporného múru okrem časti, kde sa nachádza vstup na pozemok č. XXXX/X z ulice L.. Toto bolo zo strany pána H. po určitom čase zamietnuté a odvtedy je tá skutočnosť, že časť parc. č. XXXX ostala za oporným múrom, využívaná na vyvolávanie napätia medzi nimi dvomi a znepríjemňovanie života, čo sa preukázalo v stavebnom konaní. K žalobe pristúpili až po tom, čo dal pán H. úplne nezmyselne podľa nich, zabetónovať obrubníky na tej časti k opornému múru na časti priľahlej k parc. č. XXXX/X v časti vstupu z ulice L.. Im nejde o to aby získali majetok niekoho iného. Ide o to, aby tá časť parcely, ktorá ostala za oporným múrom, nebola zneužívaná na vyvolávanie napätia a kladenia prekážok pri vstupe na ich pozemok. Tak ako je vidieť na poslednom stanovisku predloženom právnou zástupkyňou žalovaného pri chodníku, ktorý museli vybudovať zúžený, je dokonca pribetónovaný kus plechu, ktorý napr. ohrozuje ich vnukov, plech je ohybný, je nebezpečný, žalovaný ho nedovolil odstrániť. Aj dnes sú pripravení vyriešiť túto otázku zmierlivým spôsobom. Zdá sa im absolútne nezmyselné, aby dvaja susedia viedli spor takýmto spôsobom a jeden druhému znepríjemňovali život. Naďalej vychádzali z toho, že táto časť pozemku bola vydržaná nie 10 rokov, ale desaťročia, jednak nimi a pánom K. a jeho matkou. Odkedy predmetné parcely nadobudli, starali sa o tento priestor parc. č. XXXX/X až po oporný múr neustálym kosením, zbieraním smetí, starali sa o to ako o svoj majetok. Starali sa o to aj po tom, čo zistili, že časť parc. č. XXXX ostala za oporným múrom. Na záver žalobca v 1. rade dodal, že na predmetných pozemkoch bol rodinný dom, ktorý na základe všetkých príslušných povolení v roku 2011 dali zbúrať. Stavebné mechanizmy, ktoré búrali tento rodinný dom, sa pohybovali cez parcely, v celej šírke parcely č. XXXX/X až po oporný múr, taktiež pri úpravách pozemku niekedy v roku 2012 - 2013, tieto stavebné mechanizmy sa mohli dostať na parcelu k ich pozemkom z ulice L. len cez celú šírku parc. č. XXXX/X až po oporný múr, čo je zdokumentované aj vyjazdenými koľajami po týchto mechanizmoch cez predmetné parcely. Ďalej žalobca v 1. rade v rámci doplňujúcich otázok uviedol, že satelitné zameranie hranice parcely XXXX bolo vykonané v roku 2014. O tejto skutočnosti informovali žalovaného. Žalobca v 1. rade dal žalovanému fotokópiu tohto zamerania a zároveň ho informoval, že hranica je inde a je pripravený to riešiť nejakým zmiernym spôsobom. Vjazd z prístupu L. mali záujem riešiť tak, aby sa na svoje pozemky mohli dostať motorovým vozidlom, presne tak ako každý na ulici L. má prístup na svoje pozemky motorovým vozidlom. Preto mali aj záujem odkúpiť pár centimetrov a metrov, ktoré ostali za oporným múrom, ale to zabetónovanie obrubníkov pri vstupe a vjazde na pozemok

videli ako absolútny naschvál, nemá to zmysel, ani z hľadiska ochrany vlastníckeho práva. V podstate k tým centimetrom, ktoré ostali za oporným múrom, nemá žalovaný iný prístup len z ich pozemkov, celkove považovali postup žalovaného za postup v rozpore s dobrými susedskými vzťahmi. Žalobca v 1. rade potvrdil, že cez parcelu č. XXXX/X chodili malé stavebné mechanizmy, rovnako aj pri úpravách pozemkov v nasledujúcom roku, bez toho by sa stavba nedala zbúrať. Pokiaľ ide o odvoz sutiny pri búracích prácach, dohodol sa so žalovaným, nákladné autá ktoré sutinu odvážali parkovali na parc. č. XXXX a ako dobrému susedovi za to aj veľmi dobre zaplatil. Vtedy na opornom múre ešte nebolo pletivo, bol iba základ. Žalobca v 1. rade potvrdil, že doručil žalovanému vyhlásenie z 07.06.2015. Toto vyhlásenie formulovala osoba, ktorá bola poverená inžinieringom pre jeho stavbu. Toto vyhlásenie sa týka len stavebného konania, je to vyhlásenie z roku 2015. Bolo formulované plne v súlade so stavebným zákonom. Stavebný úrad predsa nemôže brať do úvahy skutočnosť, že žalobcovia sú toho názoru, že vydržali časť parcely č. XXXX. Podľa názoru žalobcu v 1. rade vydržanie začalo ešte koncom 70. rokov, keď vlastníčkou parc. č. XXXX/X bola pani K., matka pána K., od ktorého kupovali túto parcelu. Tak ako pán K. i pani K. mali dobrý dôvod o tom byť presvedčení, keďže už v roku 1972 podľa zápisnice z mája t.r. pán H. potvrdil písomne, že bude rešpektovať už jestvujúci chodník a považuje plot od parc. č. XX/X (dnešnej XXXX/X) za trvalú hranicu. Je dôvodné predpokladať, že keď v roku 1972 niekto niečo takto zápisnične prehlási, že v nasledujúcich rokoch môžu vlastníci tento stav brať za faktický a právny a žalobca bol presvedčený že tak to bolo aj v prípade pani K. a pána K.. V dokladoch po pánovi K. túto zápisnicu nenašiel, predložila ju až žalovaná strana k svojmu vyjadreniu k žalobe. Nikto nemohol považovať za svoje vlastníctvo parc. č. XX/X, pretože tá bola vo vlastníctve pána H., ale pán H. zápisnične prehlásil, že bude rešpektovať, že tá časť parc. č. XX/X ktorá je súčasťou jestvujúceho chodníka, bude za trvalou hranicou, to znamená že tá časť parcely XX/X ktorá ostala za plotom, bola za trvalou hranicou vymedzenou plotom, tak ako to K.. H. zápisnične potvrdil. Žalobca v 1. rade ďalej uviedol, že mu je známe, že medzi parc. č. XXXX a XXXX/X bol plot, a že tento plot bol na domnelej hranici medzi parcelami, to znamená že bol tam kde je dnešný oporný múr, čo potvrdila manželka pána H. pani H. H. písomne pri miestnom zisťovaní, ktoré sa kvôli osekanému opornému múru uskutočnilo 26.06.2008. Toto jej vyjadrenie považoval za relevantné aj z toho hľadiska, že žalovaný svoju manželku splnomocnil ako svojho oficiálneho zástupcu pri tomto miestnom zisťovaní, ktoré uskutočnil stavebný úrad v H. W. U.. To, že starý plot ktorý bol od roku 1972 do r. 2008 dokazuje aj fotodokumentácia, ktorú predložila žalovaná strana z roku 2008, z ktorej je preukázateľné, že plot bol umiestnený na mieste dnešného oporného múru, ako aj zbytky tohto plotu, ktoré sa nachádzajú na jeho východnom konci, na hranici parc. č. XXXX a nimi vlastnenej parc. č. XXXX/X, ktoré presne okopírujú hranu oporného múru. Tie sú tam dodnes. S tvrdením, že zameranie z roku 1972 je totožné so zameraním z roku 2014 žalobca v 1. rade nesúhlasil. Každý geodet potvrdí, že hranice ktoré sa vytyčovali v teréne predchádzajúcou metódou sa od tých, ktoré sa od 2013 zameriavajú cez satelitnú technológiu, odlišujú o centimetre až desiatky centimetrov. To je prípad takmer každej hranice v H. W. U. aj všade inde. Dokonca existujú články, kde aj satelitné zameranie sa môže o 9 - 12 cm mýliť. Žalobcovia vychádzali z toho zamerania z roku 2014 a verili, že toto zameranie zodpovedá skutkovému stavu. Sú presvedčení, že domnelá hranica tak, ako ju vytyčuje oporný múr, bola považovaná za susednú hranicu až do roku 2014 všetkými zúčastnenými. Parcela, ktorá je predmetom tohto sporu, bola v držbe žalobcov minimálne od roku 1972, pretože podľa tej zápisnice tam už bol chodník, ktorý bol v roku 1972 rešpektovaný až doteraz. Chodník, ktorý mal byť rešpektovaný mal šírku min. 2100 mm, keďže oporné stĺpy brány, sú tam z toho obdobia alebo min. 25 - 30 rokov. V každom prípade brána tam bola, keď predmetné pozemky v roku 2011 kúpili. Pri búracích prácach v roku 2011 prechádzali po parcele č. XXXX/X malé stavebné mechanizmy, menšie ako 2100 mm šírky, išlo o demontáž rodinného domu. Žalobca v 1. rade bol až do roku 2013 služobne v zahraničí, čiže videl fotodokumentáciu so stopami týchto mechanizmov s vyjazdenými koľajami cez parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Pri búracích prácach prítomný žalobca nebol, objednal firmu a tí to zbúrali. Na záver žalobca v 1. rade uviedol, že bránka nikdy nebola umiestnená na parc. č. XXXX, jej oporný stĺp je umiestený na parc. XXXX, ktorá je obecnou parcelou. Teda patrí Hlavnému mestu Bratislava - m.č. H. W. U.. Teda konštrukcia bránky išla cez parc. XXXX.

9. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že v roku 1972 sa stal vlastníkom parc. č. XXXX a XXXX v k. ú. H. W. U.. V tomto roku 1972 pri kúpe týchto parciel bol prítomný geodet, ktorý zameral parcely a vytýčil hranice. To je uvedené aj v zápise, ktorý súdu predložil z 13.05.1972. Tieto dve parcely žalovaný využíval na rekreačné účely a ako záhradu. Keď prišlo ku kúpe v roku 1972, hranica parc. č. XXXX so susednou parc. č. XXXX/X nebola priama, ale vytvárala taký trojuholník, pretože z XXXX zasahovala až do XXXX/ X, a preto je uvedené v zápise, že bude rešpektovať chodník, ktorý pani K., právna predchodkyňa a bývalá majiteľka parcely, používala na vstup na pešo, poprípade s káričkou. V roku 2008 sa prisťahoval

k pani K. jej syn, ktorý dovtedy žil niekde v okrese Nové Zámky a prišiel za účelom, že pani K. bola už chorá staršia pani, aby ju doopatroval. Pán K., právny predchodca žalobcov, vlastnil vozidlo U. XXX alebo XXX, ale rozmerové parametre týchto vozidiel sú rovnaké, a s týmto vozidlom začal parkovávať pred vstupnou bránou žalovaného na jeho parc. XXXX. Vždy keď žalovaný prišiel, väčšinou cez víkend, ho musel upozorňovať a ísť za ním resp. jeho manželka, aby toto vozidlo spred brány odstránil. K nemu domov sa dostal bez problémov, pretože bránka v tom čase do roku 2008 ešte nebola osadená zo strany K., a postavil túto bránku až v roku 2008, keď sa staval oporný múr, resp. dokončila sa stavba oporného múru. A na to, aby túto bráničku mohol osadiť, by musel osekať časť oporného múru na priečelí tohto múru, a taktiež od parcely č. XXXX/X. Žalovaný podotkol, že pri geodetickom zameraní v roku 2011 bolo zistené, že stĺpik tejto konštrukcie bránky je umiestnený na jeho pozemku parc. č. XXXX a nie na obecnom pozemku, ako uvádza žalobca. V roku 2008 žalovaný začal s výstavbou oporného múru na parc. č. XXXX, nakoľko na vedľajšej parcele č. XXXX začala s výstavbou rodinného domu jeho dcéra. Príjazd stavebných mechanizmov na parcelu jeho dcéry sa realizoval cez parc. č. XXXX, na to aby stavebné mechanizmy svojimi rozmermi mohli bezpečne vchádzať k tomuto stavenisku, musel časť parcely č. XXXX upraviť, nakoľko bola vo svahu. S výstavbou toho oporného múru teda začal v r. 2008 niekedy v marci, apríli a v tej dobe, pretože pán K. stále parkovával pred jeho vchodom, sa mu naskytla ideálna príležitosť na rozšírenie vstupu alebo vjazdu pre jeho U. XXX tým, že naklonil celé oplotenie aj so stĺpikmi, ktoré boli na hranici parcely od roku 1972 na časť parcely č. XXXX žalovaného. Týmto mu vznikol priestor na vjazd, pretože šírka tohto vozidla je 1595 mm a čo je najdôležitejšie rozchod kolies je 1280 mm, takže do priestoru v šírke 1460 mm, čo je šírka parcely č. XXXX/X pri vstupe z ulice L., na toto postačovalo. Satelitnú snímku, ktorú predložil žalobca, je na nej vidno zaparkované vozidlo, ktoré tam bolo na parcelu vytlačené ako nepojazdné už v roku 2008 a nie je z tejto snímky jasné a ani zo snímok, ktoré žalovaný predložil súdu, že by tam boli vyjazdené koľaje od dvojstopového motorového vozidla. Z predložených snímok je evidentne vidno len vyšľapaný chodník, aj to nie v celej šírke 1460 mm. V roku 2011 ho požiadal žalobca o umožnenie odvozu sutiny z búracích prác cez jeho parcelu č. XXXX. Toto mu umožnil v rámci dobrých susedských vzťahov s tým, že jedna z podmienok tiež bola že musí byť časť jeho parcely č. XXXX za nákladným vozidlom, ktoré bolo pristavované, oplotená, aby mu jeho zvieratá odtiaľ nemali možnosť utiecť. Búracie práce boli vykonávané malým stavebným mechanizmom, ktorý prešiel z ulice L. na parc. XXXX/X. Rozmery troch druhov malých mechanizmov sú: šírka 901 mm, 1167 mm, 1490 mm. Jeden z týchto mechanizmov tieto búracie práce vykonával. V roku 2015 ho žalobca písomne žiadal o používanie časti parcely za oporným múrom na realizáciu stavby ako súčasť rekonštrukcie komunikácie k stavebnému povoleniu, kde uviedol že týmto vyhlásením nebudú nijako dotknuté jeho vlastnícke práva k akejkoľvek časti parcely č. XXXX. Toto mu žalovaný zamietol, pričom poukázal na to, že v stavebnom povolení žalobcov zo dňa 13.07.2015 strana 15 bod 3 bola z predmetného konania vylúčená rekonštrukcia tejto komunikácie. V tomto bode stavebného povolenia je presne napísané že v riešenom území parc. č. XXXX/X nebude realizovaná žiadna komunikácia ani rekonštrukcia komunikácie. Žalovaný od žalobcu dostal ponuku na časť parcely č. XXXX za oporným múrom vo výmere 9 m2. Túto mu zamietol. Po týchto zamietaných stanoviskách si dovolil žalobca rozdeliť jeho parcelu č. XXXX na dve parcely XXXX/X a XXXX/X. Bolo to zo strany žalobcu účelové konanie, aby získal možnosť širšieho vstupu na jeho pozemky. Žalovaný ďalej podotkol, že pán K., právny predchodca žalobcu, keď osekával oporný múr, vôbec nezisťoval kde je tento múr umiestnený a nepožiadal ani o zameranie, aby zistil, že poškodzuje vec, ktorá nie je ani jeho a nie je ani na jeho pozemku. Je zaujímavé, že pri kúpe tejto parcely žalobcu vôbec nezaujímalo aké rozmerové možnosti na parcelu č. XXXX/X sú, keďže v tejto dobe to bol jediný jeho vstup na jeho parcely. Žalovanému bolo podivné, keď v obchodnom registri zisťoval, že žalobca ako majiteľ a spolumajiteľ realitných kancelárií sa nezaujímal o rozmery jeho parcely. Čiže žalobcovia si už pri kúpe boli vedomí, že šírka 1460 mm nie je postačujúca, a preto spomenutými rôznymi spôsobmi sa chceli dostať k držbe časti parcely č. XXXX. Už pri podávaní žalobcovej žiadosti o stavebné povolenie na príkaz žalobcu K.. arch. Y. uviedol ako podklady pre stavebný úrad šírku 1850 mm. Od tohto roku až do dnešného dňa záhadne už sa uvádza 2100 mm. Námietku žalovaného v plnej miere stavebný úrad akceptoval, a teda počítal len so šírkou 1460 mm. V marci r. 2017 podal žalovaný žiadosť na stavebný úrad H. W. U. o opravu a výmenu oplotenia na hranici parcely č. XXXX v celej dĺžke, ktorá susedí s parcelami žalobcu. Súčasťou tejto žiadosti bola aj oprava a výmena oplotenia na parc. č. XXXX. Do dnešného dňa k parcele č. XXXX, čo už je vyše roka, nedostal od stavebného úradu žiadne vyjadrenie k realizácii tohto oplotenia. K parcele č. XXXX dostal na výmenu oplotenia súhlasné stanovisko bez toho, že by stavebný úrad zisťoval a žiadal vyjadrenia a postoje majiteľov susedných parciel. Pri parcele č. XXXX veľmi iniciatívne, vzhľadom na dosť nadštandardné vzťahy medzi žalobcom a stavebným úradom, vyzval žalobcu aby sa vyjadril k jeho žiadosti k oploteniu na hranici parcely č. XXXX v celej dĺžke. V rámci dobrých susedských vzťahov

žalovaný predpokladal, že žalobca nebude namietať, ale stal sa opak a poslal vyjadrenie na stavebný úrad, že si neželá oplotenie za oporným múrom, nakoľko podľa jeho vyjadrenia by sa jednalo o dvojité oplotenie. Žalovaný ďalej uviedol, že oporný múr je postavený celým svojim objemom na jeho parcele č. XXXX, ani centimetrom ani nijakou časťou nezasahuje na parcely žalobcu. Oporný múr je postavený zhruba v 2/3 celkovej dĺžky hranice parc. č. XXXX. Od konca oporného múru po koniec parc. č. XXXX ešte v súčasnej dobe ponechal priamo na hranici skutočnej a nie domnelej stĺpiky aj s pletivo, ktoré na opornom múre má iba ten účel, aby zabránilo voľnému pohybu zvierat a prepadu osôb, hlavne vnukov žalobcu, na parc. č. XXXX. V časti, kde je ešte stále jeho staré oplotenie, hneď vedľa postavil žalobca nové oplotenie, ktoré je súbežné a cca 1 m od tohto oplotenia postavil oporný múr na jeho parcele. Nevidel preto dôvod, prečo žalobca dáva zamietavé stanovisko na postavenie oplotenia na hranici, keď sa jedná vlastne o zhodný len zrkadlový stav. Účelom oporného múru nie je tvoriť hranicu parcely, či už skutočnú alebo domnelú, ale jeho úlohou je zabraňovať zosuvu zeminy zo susedných parciel. Čiže postavením oporného múru a následnej jeho rekonštrukcie v časti pri vchode z ulice L. na parc. č. XXXX/X nijakým spôsobom nebráni žalobcovi vo vstupe na túto parcelu, čo je vidno aj z priloženej fotodokumentácie, kde je jasne vyznačená hranica žltými roxorovými tyčami a teda je evidentné, že mu žalovaný nijako nezasahuje na parcelu a ani neznemožňuje vstup na jeho chodník na parcele č. XXXX/X. Zároveň chcel podotknúť alebo zdôrazniť, že v čase prebiehajúceho súdneho sporu si dovolil žalobca v mesiaci september, október 2017 vykonať stavebné práce na prístupovom chodníku z ulice L. na parcele č. XXXX/X tak, že zasahovala táto stavba chodníka na parcelu č. XXXX žalovaného a napriek jeho námietkam od tohto neupustil, čím konal v rozpore s vydaným stavebným povolením. Nakoľko žalobca nemienil ustúpiť pri pokládke chodníka a zasahovaním na jeho parcelu bol žalovaný nútený podať sťažnosť na stavebný úrad H. Nová U., aby vyzvali stavebníka že koná v rozpore so stavebným povolením. Na to bol zvolaný štátny stavebný dozor, kde bolo skonštatované, že už časť obrubníkov a lôžka pre obrubníky boli odstránené zo strany stavebníka. V deň, keď sa konal štátny stavebný dozor, a deň pred tým, keď boli odstránené tieto obrubníky, taktiež žalobca zasahoval do parcely suseda O., kde došlo aj k poškodzovaniu jeho parcely a časti odkvapového chodníka okolo O. domu. Stavebný úrad rozhoduje resp. nerozhoduje a nekoná o povolení oplotenia na hranici na základe žalobcovej námietky. Žalovaný bol toho názoru, že k vydržaniu do dnešného dňa nemohlo dôjsť vzhľadom na to, že pôvodné oplotenie až do roku 2008 bolo na skutočnej hranici parcely č. XXXX a od roku 2008 do dnešného dňa ani do podania žaloby žalobcom neuplynula doba na vydržanie. Ďalej uviedol, že nejedná sa o dobrú vieru pri kúpe parcely žalobcom, nakoľko hneď po kúpe žalobca zastavil žalovaného, jeho manželku aj dcéru a povedal, že za oporným múrom je časť parcely, ktorú by veľmi rád používal. Do roku 2013, pokiaľ bol žalobca služobne v zahraničí, sa o túto parcelu nijakým spôsobom nestaral. Staral sa o ňu žalovaný, pretože až v roku 2014 bolo na opornom múre osadené pletivo. Dovtedy mal možnosť kedykoľvek vstúpiť na svoju parcelu a starať sa o ňu, čo sa aj tak činilo. Hranice parcely č. XX/X (v súčasnosti XXXX) v roku 1972 boli vytýčené geodetom, ktorý to zameral a porovnal kóty z geometrického plánu z roku 1960. Tieto kóty boli preverené a preskúšané a súhlasili a podľa toho znela aj kúpna zmluva. Satelitné zameranie na tejto parcele bolo urobené v roku 2011 geodetom K.. F., ktorý už vtedy meral podľa satelitu. A hranica súhlasila. V súvislosti s osekaním časti oporného múru p. K. žalovaný uviedol, že bočné osekanie od parc. č. XXXX/X urobil asi preto, aby nepojazdné motorové vozidlo z parc. č. XXXX/X v roku 2011, keď predával túto parcelu žalobcovi, nejakým spôsobom dostal von. Nebol to pravý dôvod, lebo on už chcel alebo potreboval to vozidlo dostať z tej parcely v roku 2008. Čo sa týka priečneho profilu osekania oporného múru je evidentné z priloženej fotodokumentácie, ktorú má súd k dispozícii, že tento stĺpik pre jeho bráničku by tam v žiadnom prípade nedostal, nakoľko oporný múr bol spojený s múrikom, kde sú umiestnené plynové hodiny a elektro hodiny. V geometrickom zameraní K. F. je uvedené, že stĺpik bránky je osadený na parcele č. XXXX. Nebol dôvod zisťovať či je stĺpik umiestnený na pozemku žalovaného alebo na pozemku obecnom. V roku 2017 pri geodetickom zameraní geodetky pani F. ju žalovaný požiadal, aby presne zamerala, na akej parcele sa tento stĺpik bránky nachádza a potvrdila mu, že je na jeho parcele č. XXXX, a preto vyzval žalobcu, aby túto bránku aj s jej konštrukciou odstránil, čo do dnešného dňa takto neučinil. Na otázku na základe čoho bolo určené miesto pre súčasne postavený oporný múr, žalovaný uviedol, že bola vytýčená hranica, na tejto hranici bolo postavené oplotenie a pri výstavbe oporného múru, aby nepoškodzoval cudzí majetok, oporný múr musel tak postaviť, aby susedné pozemky nepoškodzoval, nakoľko sa jedná o výšku oporného múru až 3 m a mohlo by dôjsť k zosuvu parcely, ktorej nie je vlastníkom. Pred výstavou oporného múru boli problémy so zosuvom pôdy, odkedy žalovaný parcelu kúpil, a v časti kde nie je oporný múr, tieto problémy stále pretrvávajú, a to aj pričinením žalobcu s vykonanými zemnými prácami na jeho parcele. Tieto problémy so zosuvmi začal riešiť po 36 rokoch z dôvodu, že dovtedy sa parcela č. XXXX nepoužívala ako prístupová cesta na parc. č. XXXX, kde má jeho dcéra postavený rodinný dom a v ktorom taktiež býva. Nemal dôvod predtým, keď

tam nič nestálo, robiť nejaké úpravy. Tieto úpravy boli vykonané, aby sa stavebné mechanizmy dostali na parcelu jej dcéry a aj aby mali prístup s ich autami. Nemohol oporný múr postaviť priamo na hranici, pretože keď sa robí odtok zo svahu pre oporný múr a chcel by, aby oporný múr bol svojou vonkajšou časťou presne na hranici parcely, musel by zákonite zasahovať do susedných parciel pri výkopových prácach, čím by poškodzoval cudzí majetok. Oporný múr kopíroval jeho vonkajšou stranou niekoľko centimetrov od oplotenia hranicu a pri výstavbe stavebníci pokiaľ dostali príkaz, že to treba postaviť tu, používajú na zameranie tzv. teodolit čo je merací prístroj stavebníkov, kde s veľkou presnosťou vedia určiť ako stavba má byť umiestnená. Presvedčenie žalovaného o tom, kde je hranica pozemkov v roku 2008 vychádza z toho, že jednak má LV o určitej výmere a plus má geodetický plán z roku 1972 a následne 2011. Zameranie oporného múru v roku 2011 a posúdenie jeho polohy vzhľadom k vlastníckej hranici parc. č. XXXX K.. F. dal vyhotoviť preto, že to vyžadoval stavebný úrad, zrejme k dodatočnému stavebnému povoleniu. O parcelu č. XXXX/X, ktorá tvorí predmet vydržania sa staral, pretože tam nebolo oplotenie. Staral sa o ňu aj po roku 2008, nakoľko neboli tieto susedné parcely od roku 2008 do roku 2014 rozdelené žiadnym oplotením. Sadol si na oporný múrik, zobral si motyčku a popri múriku okopal, nikto to nereklamoval, keď to upravil. Predmet vydržania má pre žalovaného využitie, nakoľko na opornom múre bude mať osadené kvetináče s ťahavými kvetmi, aby zakrývali tento betónový múr, a preto chce aj postaviť to oplotenie na tej hranici ako bolo. Zabetónovanie časti pri vjazde na parcelu č. XXXX/X žalovaný vykonal z dôvodu, že opravoval oporný múrik, ktorý bol poškodený právnym predchodcom žalobcu, touto opravou nezasahoval a ani nezasahuje na parcelu žalobcu. Poškodený oporný múr nie je ešte opravený úplne z dôvodu, že žalobca má postavenú bráničku, čo mu znemožňovalo vstup na jeho parcelu.

10. Z výsluchu svedka S. T. súdu zistil, že celý život mimo dvoch rokov čo bol na základnej vojenskej službe býva na adrese L. XX. Zo svojho domu, resp. pozemkov vidí parcelu č. XXXX/X a XXXX. V minulosti boli tieto parcely oddelené pletivovým oplotením, asi od roku 1975 (presne si nepamätal) a dovtedy, kým pán H. neurobil nové oplotenie, ktorého súčasťou je oporný múr. Svedok sa domnieval, že nové oplotenie je na totožnom mieste ako pôvodné. Svedok ďalej uviedol, že sa poznal s pánom U. K. a jeho mamou Y. K.. Nevedel presne uviesť z akého dôvodu došlo k osekaniu oporného múru, zrejme tam bola nejaká nezhoda ohľadom pozemkov. To si myslel, a to mu aj pán K. povedal, že rozprávali sa medzi sebou. Pokiaľ tam nepríde geodet, ktorý vytýči hranice, každý tam bude mať nejakú disproporciu. Svedok sa domnieval, že pán K. považoval pozemok, ktorý je predmetom konania, t.j. č. XXXX/X a časti XXXX/X za svoje vlastníctvo z pohľadu že ide od plotu k plotu. Je to však otázka na pána K.. Bohužiaľ už zomrel. Svedok potvrdil, že videl po parcelách cez vjazd z ulice L. prejsť osobné auto U. pána K.. Svedok sa domnieval, že žalobca v 1. rade vnímal voje vlastníctvo od plotu k plotu ako aj pán K., pokiaľ tam však nenastalo nejaké nové vytyčovanie. Keď pán H. staval oporný múr, svedok uviedol, že ho možno videl starať sa o časť pozemku za oporným múrom. Nevedel presne uviesť, či tam kosil alebo hrabal, neskôr ho však už nevidel, lebo sa tam natiahlo pletivo. To bolo ešte za vlastníctva pána K.. Svedok však potvrdil, že videl pána Q. starať sa o predmetný pozemok za oporným múrom, kosil tam, hrabal, udržiaval ho. Pán K. sa do roku 2008 o predmetný pozemok veľmi nestaral. Predtým ako pani K. zomrela a zdravotný stav jej to dovoľoval, táto sa o parcelu starala. Svedok sa domnieval, že pôvodný pletivový plot bol na hranici parcely, presnú línie vie však vytýčiť geodet. Potvrdil, že v roku 2007 vybavoval žalovanému stavebné povolenie na výstavbu domu. Svedok ďalej uviedol, že na parcelu č. XXXX a XXXX/X sa dalo z ulice L. dostať motorovými vozidlami, konkrétne pánovi H. nákladné motorové vozidlá a pán K. párkrát použil ako prechod pre motorové vozidlo U. cez tú bráničku. V tom čase tam nebol oporný múr. Svedok si nepamätal presne kedy začal žalovaný s výstavbou oporného múru, domnieval sa že v roku 2010, 2011. Keď začal žalobca búrať dom po K., sutina sa nakladala na motorové vozidlá, ktoré ju odvážali na skládku. Motorové vozidlá boli pristavené na parcele vedľa pôvodného rodinného domu K.. Svedok nemal vedomosť o tom, že by sutina bola odvážaná z parcely č. XXXX. Pán K. pár krát išiel cez parcelu č. XXXX/X osobným motorovým vozidlom, potom tam bolo motorové vozidlo dlhodobo odstavené. Obvykle pán K. parkoval za bráničkou, asi 30 metrov, ako je v súčasnosti príjazdový chodník k rodinnému domu K.. Ďalej svedok uviedol, že súčasťou výstavby oporného múra bola demontáž pôvodného pletivového oplotenia, myslel si, že za koncom oporného múru je ešte zostatok pôvodného pletiva. Na opornom múre, ktorý je vystavaný z debniacich tvárnic zaliatych betónovou zmesou, sú vo vrchnom rade osadené trubky, na ktorých je natiahnuté nové pletivo. Svedok si nepamätal presne, kedy začal žalobca s výstavbou rekreačného zariadenia, myslel si, že 4 roky dozadu, po právoplatnosti stavebného povolenia. Pán Q. využíval na príjazd stavebných mechanizmov dve cesty. Jednu poza parcely, poza pôvodný dom a malá mechanizácia prechádzala po parcele č. XXXX/X, kde je ten vstup. Svedok nevedel presne povedať či malé stavebné mechanizmy vchádzali z ulice L. alebo zvrchu, nakoľko bol v práci, ale mechanizmy videl

chodiť hore dole. Mini bager išiel von aj tadiaľ kde bola tá bránička. Pán K. použil parcelu č. XXXX/X na vjazd s osobným autom pred výstavbou oporného múru. Po výstavbe už nie, lebo sa tam nedostal. Svedok potvrdil, že stĺpiky oplotenia na hranici parcely č. XXXX a XXXX/X boli naklonené smerom na parcelu XXXX. Podľa názoru svedka bolo možné, že osobné motorové vozidlo pána K. prešlo na predmetnú parcelu z dôvodu naklonených stĺpikov.

11. Z výsluchu svedka K.. C. O. súd zistil, že párkrát sa stretol s pánom Q.. Prvýkrát to bolo ešte predtým ako kupovali nehnuteľnosť v septembri 2014. V tom čase ho pán Q. oslovil, že chce chodiť cez časť ich pozemku č. XXXX/X stavebnými mechanizmami, pretože si bude stavať rodinný dom vzadu za ich pozemkom. Pán Q. okrem toho, že ho informoval, že toto sú ich pozemky (svedka a jeho manželky pozn. súdu) mimo oplotenia, pri tejto príležitosti ho informoval aj o tom, že je tam veľmi úzky prechod a že z tej ľavej strany má obdobnú záležitosť aj pán H.. Povedal doslovne, tuto má pán H. nejakých 40 cm, a zároveň povedal, že si to s ním vysporiada, že si to s ním dohodne a že to nebude problém. Svedok vtedy povedal, že nebude súhlasiť s prejazdom stavebných mechanizmov, ale aj do budúcna cez ich pozemky. Toto bolo prvýkrát, kedy mu to žalobca povedal. V marci 2015 si nechali podpísať od pána Q. a pani U. výmeru svojich pozemkov a hranice. Vtedy to boli podpísať u pána Q., v tom pôvodnom dome, aj svedkova manželka bola pri tom, podpisovali to na terase rodinného domu pána Q.. On si vtedy odbehol pre svoj vytyčovací náčrt, povedal áno, je to tak ako to mám aj ja. A podpísal im to. Potom išli s manželkou na svojich pozemkoch vzadu, kde v tom čase bola lúka a začal hovoriť pán Q. o svojich zámeroch, kde to chce mať postavené a pri tej príležitosti povedal, tam má pán H. oporný múr, zároveň im ho ukázal a povedal, že ten je nejaký 50 cm u neho na pozemku a svedok citoval: „ale to je jeho blbosť, že si to takto postavil, ja ho na to upozorňovať nebudem“. Boli s manželkou šokovaní, že to takto rozprával, potom odišli. Tretíkrát kedy svedok niečo počul o pozemkoch pána H. bol vlastne rozhovor s pánom Y., architektom pána Q., to bol október 2017, kedy bol štátny stavebný dozor na obhliadke na mieste na ich podnet, nakoľko základy obrubníkov boli postavené na ich pozemkoch. Tohto konania sa zúčastnil aj pán Y., je z toho zápisnica. Pán Y. uviedol, že je prekvapený, ako ďaleko zašiel tento spor a prečo to tak je. Povedal, že je presvedčený, že všetko je dojednané tak, ako mu to hovoril pán Q.. Pán Y. učí aj na L. fakulte, S. architektúry L., kde študovala aj svedkova manželka. Jeho manželka mu hovorila, že ako mohol kótovať, keď sa vybavovalo stavebné povolenie. On na to povedal, že to si žiadal pán Q., a potom povedal, že vôbec nechápe, prečo pán Q. postavil hore takú veľkú vstupnú bránu, keď je zrejmé, že ten pozemok nikdy nebol jeho a s nikým sa na ničom nedohodol. To sú jeho slová. Svedok s manželkou sa aj pýtali, že si mohol pozrieť v katastri majetkové pomery, na čo povedal, že si to pozrel, že o tom vedel, ale napriek žiadosti tam uviedol taký rozmer. Svedok na doplňujúce otázky potvrdil, že pán Q. informoval svedka o jeho majetkových pomeroch, ale informoval ho aj o pomeroch pána H.. Pri prvom stretnutí hovoril len o tom vjazde na pozemok, o tom že táto časť pozemku patrí ešte pánovi H., asi 40 cm, a povedal že toto čo majú oni, asi 30 cm je vyše. Hranice pozemkov, ktoré dávali podpísať žalobcovi, vytýčil satelitným zameraním akreditovaný geodet pán F.. Pri vytyčovaní bol aj žalobca, konkrétne pri vytyčovaní zadnej časti pozemku. Svedok mal zameraný pozemok trikrát. Prvýkrát ešte pred kúpou, kedy chceli vedieť, kde sú hranice, či to súhlasí s katastrom a kde je zameraný plot, vtedy sa vytyčovalo kolíkmi. Druhý raz, sa vytyčovalo znovu kolíkmi, keďže kolíky zmizli, boli vytrhané, s jedným alebo dvoma sa hrali psy na ulici. A tretíkrát si to dali vytýčiť, dali to podpísať pánovi Q. a pani U., o kolíky sa už nestarali. Žalobca akceptoval hranicu, ktorá bola zameraná v marci 2015, pretože také isté geodetické zameranie mal aj on s tým, že chceli posunúť plot, aby bol na hranici, ale im to nebolo stavebným úradom povolené. Argument bol to, že pozemok je v súdnom konaní. Pán Q. si postavil v zadnej časti, ktorá nie je sporná, plot, ktorý ich oddeľuje a bočná hrana pozemku č. XXXX/X pravá strana, tam je ešte plot pôvodný, ktorý je na ich pozemku, a to čo je ešte medzi základmi chodníku a plotom je ešte ich, až dolu vrátane okapového chodníka, ktorý je za plotom. Svedok ďalej potvrdil, že medzi parcelami č. XXXX a XXXX/X bolo vidieť umiestnenie lôžka pre obrubníky pri výkone štátneho stavebného dozoru. Sám pán Y. povedal, že obrubníky sú umiestnené tak, že ich základ zasahuje na ich pozemky. Teda aj pozemok žalovaného. Šírku vstupu na parcelu č. XXXX/X z ulice L. pri výkone štátneho stavebného dozoru svedok nepremerával, ale predpokladal, že to bolo 1,45 metra, možno viac. Svedok si nepamätal presne, kedy kúpil dom na parcele č. XXXX/X, predpokladal, že to bol október 2014, sťahovali sa tam na Vianoce 24.12.2014. Svedok ďalej ozrejmil stretnutia so žalobcom tak, že prvé obdobie bol september 2014, kedy bolo predmetom rozhovoru zúžený vstup na pozemok a tam povedal pán Q. že asi 40 cm patrí pánovi H. a nejakých 30 cm z pravej strany im. A vtedy hovoril, že si to s pánom H. vybaví. To druhé obdobie bol marec 2015 pri podpise geodetického vytýčenia hraníc svedkovho pozemku a vtedy sa pán Q. venoval opornému múru. Tak ako stáli na neho ukazoval a povedal, toto je oporný múr suseda H. a ten je zhruba pol metra na jeho pozemku a tam je tá citácia, že „ten oporný múr je na jeho pozemku, ja ho

na to upozorňovať nebudem“. Svedok potvrdil, že mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom pojednávaní od suseda H.. Na pojednávaní sa nezúčastnil nikto, kto by ho o priebehu informoval.

12. Z výsluchu svedka R. H. súd zistil, svedok býva v H. W. U. od narodenia. Poznal právnych predchodcov pána Q., t.j. pána K. a pani K.. Poznal aj jeho syna a rodičov pani K., ktorí bývali v tom pôvodnom dome, čo teraz býva pána O.. Prístup na pozemky K. z ulice L. bol prístupovým chodníkom a svedok mal dojem, že mala prepojenie pani K. s mamou nejakou bránkou z parcely pani R. na parcelu p. K.. Tam je veľké výškové prevýšenie, schodík. Podľa vedomostí svedka s výstavbou rekreačného zariadenia začal žalobca asi pred 2 rokmi, cca 2016. Stavebné mechanizmy išli prístupovou panelovou cestou, ktorá bola účelovo zriadená z dôvodu výstavby rodinného domu žalobcu. Viedla z ulice L. poza poslednú parcelu pána I. až smerom na pozemok pána Q.. To bol voľakedy chodník vedúci priamo do lesa. Svedok potvrdil, že pán K. vlastnil motorové vozidlo bledomodrá U. XXX, ktorú si zakúpil až keď sa oženil. Keď sa oženil býval so svojou manželkou v okrese Nové Zámky. Parkovával pred prístupovým chodníkom. Vozidlom pán K. po prístupovom chodníku nikdy nechodieval, to svedok nevidel, ale videl, že stál na tom prístupovom chodníku s tým, že podľa jeho vedomia ani nebol schopný prísť ďalej za ten chodník, lebo sa lomil do pravého uhla k ich rodinnému domu. Svedok sa s ním vtedy aj rozprával, a povedal mu, že „veď ty tam z neho ani nemôžeš vystúpiť“. On povedal, že on s ním už jazdiť veľmi nebude, možno ho predá alebo ho dá do šrotu. To bola iba jedna situácia, keď svedok videl auto na chodníku, nevedel uviesť ako dlho tam stálo. Svedok nevedel, či to nebolo v období, kedy sa rozviedol, prípadne keď jeho mama už bola nevládna. Svedok bol viackrát na parcelách pani K. a pána K., pretože Y. K. bol jeho kamarát, cca 3-4 roky starší od neho, hrávali spolu hokej aj futbal, bol to taký rovesník. Viackrát pomáhali mame (pani K. - pozn. súdu) tlačiť káričku s materiálom, ona spracovávala rákos, viazala rákos a predávala ho pre stavebné účely. Oplotenie medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX bolo staré minimálne 40 a viac rokov, čiže tie trubky boli hnilé, opotrebované. Svedok si myslel, že keď tam to auto (pána K. - pozn. súdu) išlo, musel trubky nakloniť. Nebol problém do tej trubky potlačiť. Svedok nevedel uviesť, kedy presne sa pán K. natrvalo prisťahoval k svojej mame, ale myslel si, že to bolo po rozvode. To, kedy bol pán K. so svojou U. XXX na parcele č. XXXX/X, bolo podľa názoru svedka pred výstavbou oporného múru, potom už išlo auto asi do šrotu. Odišlo po tom, ako sa postavil oporný múr. Svedok mal vedomosť o tom, že bolo niečo osekávané z kraja oporného múru, asi aby mohol odtiaľ pán K. vôbec vyjsť. Svedok nevidel, či auto odtiaľ vyšlo alebo bolo rozobrané.

13. Z obhliadky nehnuteľností, ktorá začala na ulici L. XXA, pred vstupnou bránou na parcelu č. XXXX, súd zistil, že pred vstupom na parcelu č. XXXX/X sa nachádza pôvodný stĺp brány (fotografia č. 1), ktorý je zachytený aj na fotografiách z roku 2008, ktoré do spisu založil žalovaný. Predmetná brána bola na pozemku cca 30 rokov. Na fotografii č. 2 sa nachádza záber na pletivo a pletivové oplotenie postavené podľa vyjadrení žalobcov cca 2 týždne dozadu (v týždni od 24.09.2018). Na fotografii č. 3 sa nachádza záber na chodník na parcele č. XXXX/X, pričom podľa tvrdenia žalovaného koniec betónovej časti (lôžka) chodníka predstavuje hranicu medzi parcelou č. XXXX a XXXX/X. Na uvedenom zábere sa nachádza aj roxorová tyč vytýčená geodetom pri vymeriavaní pozemku žalobcov. Ďalej sa účastníci obhliadky presunuli na parcelu č. XXXX, na ktorej sa po pravej strane od vstupnej brány nachádza oporný múr postavený žalovaným v roku 2008 (fotografia č. 4). Na fotografii č. 5 sa nachádza záber na pôvodné pletivové oplotenie. Uvedené oplotenie malo byť postavené počas obdobia cca 30 rokov na hranici parcely č. XXXX a XXXX/X, pričom sa ťahalo od rohovej tyče (fotografia č. 6) až po stĺp brány (fotografia č. 1). Na fotografii č. 6 je záber na rohový stĺp plotu, ktorý stojí presne na hranici parcely č. XXXX a XXXX/X. Následne sa účastníci obhliadky presunuli späť po parcele č. XXXX popri opornom múre, na ktorom sa sčasti nachádza pletivové oplotenie postavené v roku 2014 (fotografia č. 7). Po chodníku postavenom na parcele č. XXXX/X a XXXX/X (fotografia č. 8) sa účastníci obhliadky presunuli na parcelu žalobcov č. XXXX/X. Z uvedenej parcely strany sporu ukázali súdu pozostatky pôvodného pletivového oplotenia (fotografia 9, 10, 11). Na fotografii č. 12 je zobrazená tyčka vytýčená geodetom pri zameriavaní pozemku žalobcov. Žalobca v 1. rade v tomto smere poukazoval na to, že uvedená tyčka preukazuje, že pri stavbe oplotenia ustúpil v smere do svojho pozemku. Na fotografii 13 je znázornená poloha stĺpika pôvodného pletivového oplotenia oproti tyčke vytýčenej geodetom. Následne sa účastníci presunuli až k rohovej tyči (fotografia č. 14) pôvodného pletivového oplotenia (ktorá je na fotografii č. 6 zachytená od parcely 1953). Na fotografii č. 15 sa nachádza záber na značku vyhotovenú geodetom pri vytýčení hranice pozemkov č. XXXX a XXXX/X. Následne sa účastníci presunuli po pozemku žalobcov č. XXXX/X v smere k vstupnej bráne (fotografia č. 16) na pozemok žalobcov zvrchu, kde majú žalobcovia prístup na svoje nehnuteľnosti od parcely XXXX/X v zmysle zapísaného vecného bremena na LV č. XXXX. Žalobca v 1. rade poukázal na to, že okrem vecného bremena je na prejazd motorovým vozidlo potrebná výnimka

od Okresného úradu, odbor životného prostredia z dôvodu prechodu cez chránené pásmo. Napokon sa účastníci opäť presunuli pred parcelu č. XXXX/X, kde sa vpravo nachádza pozostatok odpíleného stĺpu brány. Na fotografii č. 18 a 19 je zachytený záber z merania od odpíleného stĺpiku brány (z fotografie č. 17) po roxorovú tyč vytýčenú geodetom až po stĺp brány (z fotografie č. 1).

14. Z notárskej zápisnice zo dňa 29.04.2011 sp. zn. N 331/11, Nz 15410/11 vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci uzatvorili s Y. K. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. H. W. U., a to: rodinného domu súpis. č. XXXX postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXXX, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 45 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 221 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 497 m2.

15. Z notárskej zápisnice zo dňa 01.05.2011 sp. zn. N 338/11, Nz 15500/11 vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci uzatvorili s F. U. ako predávajúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. H. W. U., a to: pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 802 m2.

16. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. H. W. U. zo dňa 28.06.2017 súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to (okrem iných): pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/ X - ostatné plochy vo výmere 45 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 155 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 47 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 155 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 462 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 600 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 198 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 36 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 3 m2.

17. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. H. W. U. zo dňa 28.06.2017 súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to: pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 284 m2, pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 353 m2.

18. Z geometrického plánu zo dňa 04.11.2016 vyhotoveného K.. I. T., ktorí tvoril súčasť podanej žaloby, súd zistil, že geodet vyhotovil zameranie parcely s novým číslom XXXX/X, ktorá má predstavovať časť parcely č. XXXX, ktorá sa nachádza za oporným múrom v smere na pozemky žalobcov.

19. Zo záznamu z ústneho konania s miestnym zisťovaním zo dňa 26.06.2008 spolu s prezenčnou listinou súd zistil, že stavebný úrad na základe odstúpenia spisového materiálu týkajúceho sa stavby oporného múru vykonal miestne zisťovanie, kde bolo zistené, že stavba oporného múru je realizovaná na hranici pozemku parc. č. XXXX a XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X k. ú. H. W. U.. Miestneho zisťovania sa zúčastnil pán K. a manželka žalovaného pani H. H..

20. Zo žiadosti o dodatočné stavebné povolenie zo dňa 18.07.2008 súd zistil, že žalovaný požiadal Mestskú časť Bratislava - H. W. U., Oddelenie územného konania a stavebného poriadku o dodatočné stavebné povolenie na oporný múr pre oplotenie na ulici L. medzi parcelami č. XXXX a XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X. K uvedenej drobnej stavbe na hranici hore uvedených pozemkov zaslal žalovaný dňa 17.03.2008 oznámenie o realizácii stavebných prác na zabezpečenie proti zosuvu pôdy z pozemkov č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X.

21. Z oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 20.09.2017 súd zistil, že stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania o dodatočnom povolení stavby oporného múru a oplotenia.

22. Zo splnomocnenia pre H. H. zo dňa 23.06.2008 súd zistil, že žalovaný splnomocnil svoju manželku ako svojho zástupcu vo veci sprístupnenia parcely č. XXXX k. ú. H. W. U. pre pracovníkov MÚ DNV dňa 26.06.2008. Toto splnomocnenie neoprávňuje splnomocnenca k žiadnym právnym ani iným úkonom.

23. Z výzvy na bezodkladné odstránenie konštrukcie brány z parcely č. XXXX zo dňa 13.03.2017 súd zistil, že žalovaný adresoval žalobcom výzvou, ktorou ich žiadal o bezodkladné odstránenie oceľovej konštrukcie nachádzajúce sa na parcele XXXX v lehote 7 dní od obdržania výzvy.

24. Zo zamerania oporného múru a posúdenia jeho polohy vzhľadom k vlastníckej hranici zo dňa 16.05.2011 súd zistil, že oporný múr je celým svojím objemom postavený na pozemku parc. č. XXXX a nezasahuje do susedných pozemkov.

25. Z polohopisného zamerania oporného múru v k. ú. H. W. U. parc. č. XXXX zo dňa 03.04.2017 súd zistil, že zameraný rekonštruovaný oporný múr nezasahuje svojím obvodom do parciel č. XXXX (ulica L., zapísanej na LV č. 1) a XXXX/X (zapísanej na LV č. XXXX).

26. Z ohlásenia drobnej stavby zo dňa 02.04.2017 súd zistil, že žalovaný adresoval Mestskej časti Bratislava - H. W. U., Oddelenie územného konania a stavebného poriadku ohlásenie drobnej stavby

- realizáciu opravy a výmeny oplotenia parciel č. XXXX a XXXX k. ú. H. W. U. z dôvodu, že plot okolo týchto parciel má viac ako 40 rokov a je v nevyhovujúcom stave.

27. Zo zápisnice Strediska geodézie pre okres Bratislava - vidiek zo dňa 13.05.1972 súd zistil, že uvedená zápisnica bola spísaná pri vytýčení vlastníckej - užívacej hranice medzi pozemkami parc. č. X, XX/X, XX/X a XX v k. ú. H. W. U. za prítomnosti E. K. (vlastníčky parcely č. XX/X a XX/X), Q. R., rod. V. (vlastníčky parcely č. X), S. T. (vlastníka parcely č. XX/X), M. U., tajomníka MV, zástupcu MV H. W. U. a Št. F., zástupcu SG F. - vidiek. Vytýčenie vlastníckej - užívacej hranice bolo vykonané na podklade geometrického plánu z roku 1960 a vypočítaných kót z katastrálnej mapy s prihliadnutím na príslušnú zrážku mapového listu č. 14. Vytýčená hranica bola v prírode vyznačená železnými trubkami, jej priebeh bol zakreslený do vytyčovacieho náčrtu, ktorý bude tvoriť súčasť tejto zápisnice. Pri vytýčení boli zistené tieto skutočnosti: kóty z geometrického plánu z roku 1960 boli preskúšané a porovnané s odsunutými kótami z katastrálnej mapy, ktoré v rámci prípustných odchýliek +- súhlasia so skutočnosťou. Budúci vlastník parc. č. XX/X a XX/X K.. H. a vlastník parc. č. XX/X sa navzájom dohodli, že pán T. vypustí odzadu parc. č. XX/X 1m šírky a za to K.. H. zasa prenecháva pánovi T. jestvujúce železné stĺpiky na tom mieste, v akom sa v teréne nachádzajú. Pán T. zase povoľuje užívanie už jestvujúcej šachty pre p. U. K. a K.. H.. K.. H. od susednej parcely č. X vlastníčky Q. R., rod. V. bude rešpektovať už jestvujúci chodník a považuje plot od parc. č. XX/X za trvalú hranicu.

28. Zo stavebného povolenia zo dňa 13.07.2015 súd zistil, že Mestská časť Bratislava - H. W. U. ako príslušný stavebný úrad povolila žalobcom v 1. a 2. rade stavbu na individuálnu rekreáciu s názvom: Rekreačný objekt - L. podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorú vypracoval autorizovaný architekt K.. arch. Y. Y., T.. V konaní uplatnil námietky žalovaný, ktorý vyjadril nesúhlas s používaním pozemku parc. č. XXXX v priebehu plánovanej výstavby ako aj po realizácii výstavby. Stavebný úrad tejto námietke žalovaného vyhovel.

29. Z fotodokumentácie na č.l. 93-94 z roku 2008 súd zistil, že pred výstavbou oporného múru na parcele č. XXXX je na fotografii zachytené pôvodné oplotenie so stĺpikmi.

30. Zo záznamu z ústneho konania s miestnym zisťovaním zo dňa 12.10.2017 s prezenčnou listinou súd zistil, že na základe podnetu žalovaného zo dňa 10.10.2017 vo veci realizácie obrubníkov do betónového lôžka zasahujúceho na pozemok parc. č. XXXX k. ú. H. W. U. sa uskutočnila obhliadka stavby prostredníctvom povereného zamestnanca stavebného úradu, pričom bolo zistené, že stavebníci realizujú stavebné práce na pozemku parc. č. XXXX/X,X k. ú. H. W. U. - na hranici pozemkov parc. č. XXXX/X sú osadené betónové obrubníky pozdĺž oplotenia a na hranici pozemkov parc. č. XXXX boli obrubníky k dnešnému dňu odstránené stavebníkmi.

31. Zo zmluvy zo dňa 18.09.2011 vyplýva, že žalobca v 1. rade predložil žalovanému zmluvu o umožnení prístupu k nakladaniu materiálu z búracích prác, ktoré sa uskutočnia na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu v 1. rade. Žalovaný mal na základe uvedenej zmluvy umožniť nakladanie stavebného materiálu cez zníženú časť oporného múra na jeho parcelu č. XXXX, pričom nakladanie sa malo uskutočňovať v čase medzi 08:00 a 16:00. Uvedená zmluva je podpísaná iba žalobcom v 1. rade, chýba na nej podpis žalovaného.

32. Z geometrického plánu zo dňa 15.06.1972 na č.l. 144-148 vyplýva, akým spôsobom bola vedená hranica pozemku č. XX/X (dnešná parcela XXXX). Uvedená hranica bola čiastočne zalomená, pričom vyšrafovaná časť na č.l. XXX mala predstavovať tú časť jestvujúceho chodníku, ktorú mal žalovaný ako budúci vlastník rešpektovať v zmysle zápisnice Strediska Geodézie pre okres Bratislava - vidiek.

33. Z vyhlásenia zo dňa 07.06.2015 súd zistil, že žalovaný ako vlastník parcely č. XXXX mal uvedenou listinou prehlásiť, že nemá námietky na používanie časti parcely č. XXXX, ktorá ostala za oporným múrom a hraničí s parcelou č. XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve žalobcov na realizáciu stavby a ako súčasť rekonštruovanej účelovej komunikácie v zmysle žiadosti o stavebné povolenie. Týmto vyhlásením nemali byť nijako dotknuté vlastnícke práva žalovaného k akejkoľvek časti parcely č. XXXX. Uvedené vyhlásenie nie je žalovaným podpísané.

34. Z oznámenia výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 08.06.2017 súd zistil, že stavebný úrad určil termín obhliadky na 14.07.2017 na výkon štátneho stavebného dohľadu za účelom preverenia skutkového stavu, zlého stavu múra na hranici pozemku v k. ú. H. W. U..

35. Z vyjadrenia k ohláseniu stavby plota zo dňa 20.05.2017 súd zistil, že žalobcovia nesúhlasili so stavbou plota medzi parcelou č. XXXX a parcelami č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, nakoľko ide o čiernu stavbu, pri tejto stavbe žalovaný odstránil z parcely č. XXXX prirodzený terén, čo vedie k zosuvom pôdy z parcely žalobcov.

36. Zo satelitnej snímky na č.l. 176-177, 182, vyplýva, že ide o snímku zo dňa 23.05.2011 a má preukazovať, že na parcele č. XXXX/X bol odstavené osobné motorové vozidlo pán K..

37. Z technických údajov - rozmerov vozidla na č.l. 200 vyplýva, že šírka motorového vozidla U. XXX je 1595 mm a rozchod kolies je 1280 mm.

38. Z výkresu - skutkového stavu účelovej komunikácie na č.l. 201 vypracovaného K.. arch. Y. Y. vyplýva, že šírka vstupu na parcelu č. XXXX/X z ulice L. má predstavovať 1,85 m.

39. Z potvrdenia o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 11.05.2008 súd zistil, že pani E. H. urobila oznámenie o spáchaní priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/90 Zb. - poškodení predeľovacieho múru medzi parcelami.

40. Z rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby zo dňa 13.11.2017 súd zistil, že Mestská časť Bratislava

- H. W. Ves dodatočne povolila žalovanému stavbu s názvom „Oporný múr a oplotenie“. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pre zabezpečenie stability časti poškodeného múru je zrealizovaný betónový múrik dĺžky 2,05 m, výšky 0,20 m v prednej časti pozemku parc. č. XXXX k. ú. H. W. U. (od miestnej komunikácie L.).

41. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom zástupcu stavebného úradu H. W. U. k ohláseniu drobných stavieb, nakoľko jeho výsluch súd nepovažoval za potrebný za účelom zistenia skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania za účelom presného zamerania hranice medzi parcelami č. XXXX a XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X ako aj vzdialenosti (šírky) medzi parcelami č. XXXX a XXXX/X pri vstupe z ulice L., nakoľko súd vykonanie tohto dokazovania nepovažoval za potrebné s ohľadom na doposiaľ predložené listinné dôkazy a zistený skutkový stav, ako aj s ohľadom na hospodárnosť konania. Súd tiež nevykonal toto dokazovanie aj s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP, keďže návrh na vykonanie tohto dôkazu bol predložený žalovaným až po tom, čo súd na pojednávaní konanom dňa 05.03.2018 uložil stranám sporu lehotu 20 dní na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania.

42. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

43. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

44. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

45. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

46. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

47. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je či nie, je v zmysle § 137 písm. c/ naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba, resp. vzájomná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu jej vecnej opodstatnenosti.

48. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (viď R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.

49. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda v danom prípade žalobcov). Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, keď pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva treba vychádzať zo skutočností, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

50. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcovia preukázali naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, pretože ak žalobcovia navrhujú určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť rozhodnutie súdu určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

51. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení.

52. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť kumulatívne splnené tieto zákonné podmienky: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a c/ spôsobilý predmet vydržania.

53. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len s posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, to je či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

54. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychologický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

55. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolností nie je (nemôže byť dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí). Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

56. Dobrá viera je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania, možno ale o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. O dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží alebo vykonáva právo v omyle, že mu vec alebo právo patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam daného prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže byt' síce v dobrej viere, avšak nie „vzhľadom k všetkým okolnostiam“, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Omyl držiteľa o tom, že mu vec patrí pritom môže byť tak skutkový, ako aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. I právny omyl môže byť ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému mohlo dôjsť i pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú možno požadovať. Neznalosť inak jasného a nepochybného ustanovenia zákona ospravedlniteľná nie je, lebo pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý sa zoznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý hodlá urobiť. Ospravedlniteľnosť právneho omylu je pritom treba posudzovať s prihliadnutím k oprávneným požiadavkám na znalosť platného práva, nie však podľa úrovne konajúceho.

57. Súd skúmal v prvom rade právny dôvod držby t.j. titul, o ktorý sa musí opierať oprávnená držba. Súd má za to, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom zaťažuje

toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Je však pravdou aj skutočnosť, že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

58. Sporná parcela, ktorá je predmetom tohto konania, je vedená na LV č. XXX pre katastrálne územie A. F. parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 284 m2, pričom výlučným vlastníkom tejto parcely je žalovaný, a to titulom nadobudnutia RI XXX/XX. Žalobcovia sa v konaní domáhajú určenia, že časť parcely označená č. XXXX/X vyznačená v geometrickom pláne predloženom žalobcami, ktorá sa nachádza za oporným múrom postavenom žalovaným, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, pričom titulom nadobudnutia tohto vlastníckeho práva malo byť vydržanie.

59. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti od vlastníctva svojho právneho predchodcu pána Y. K., resp. jeho matky, od ktorého nadobudli kúpnou zmluvou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to: rodinný dom súpis. č. XXXX postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXXX, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 45 m2, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 221 m2, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 497 m2. Žalobcovia mali za to, že k vydržaniu parcely č. XXXX/X, ktorá sa nachádza na hranici pozemkov v ich vlastníctve a pozemku parc. č. XXXX vo vlastníctve žalovaného došlo tak, že pletivový plot, ktorý oddeľoval pozemky právnych predchodcov žalobcu a žalovaných, mal podľa domnienok vtedajších vlastníkov predstavovať hranicu medzi ich pozemkami. Na tomto istom mieste, teda domnelej hranici pozemkov právnych predchodcov žalobcov a žalovaného, mal byť následne postavený oporný múr žalovaným. Právni predchodcovia žalobcov ako aj samotní žalobcovia mali užívať časť parcely č. XXXX za týmto oporným múrom (ako aj za časťou vtedajšieho pletivového oplotenia) v dobrej viere, že im patrí.

60. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok pre vydržanie. V prvom rade súd nemal za preukázanú oprávnenosť držby a dobromyseľnosť jednak žalobcov a jednak ich právneho predchodcu. A s ohľadom na uvedené súd nemal za preukázané ani splnenie podmienky uplynutia vydržacej doby.

61. Z predložených listinných dôkazov ako aj výpovede žalovaného vyplýva, že v roku 1972 pred kúpou pozemku žalovaným Stredisko geodézie pre okres Bratislava - vidiek spísalo zápisnicu o vytýčení vlastníckej hranice pozemku parc. č. XXXX (v tom čase č. XX/X). Z predmetnej zápisnice vyplýva, že vytýčenie vlastníckej - užívacej hranice bolo vykonané na podklade geometrického plánu z roku 1960 a vypočítaných kót z katastrálnej mapy s prihliadnutím na príslušnú zrážku mapového listu č. 14. Vytýčená hranica bola v prírode vyznačená železnými trubkami, jej priebeh bol zakreslený do vytyčovacieho náčrtu, ktorý bude tvoriť súčasť tejto zápisnice. Pri vytýčení boli zistené tieto skutočnosti: kóty z geometrického plánu z roku 1960 boli preskúšané a porovnané s odsunutými kótami z katastrálnej mapy, ktoré v rámci prípustných odchýliek +- súhlasia so skutočnosťou. Budúci vlastník parc. č. XX/X (dnešnej parcely XXXX), t.j. žalovaný a vlastník parc. č. XX/X sa navzájom dohodli, že pán T. vypustí odzadu parc. č. XX/X 1m šírky a za to pán H. zasa prenechá pánovi T. jestvujúce železné stĺpiky na tom mieste, v akom sa v teréne nachádzajú. Pán H. sa zároveň zaviazal, že od susednej parcely č. X vlastníčky Q. R., rod. V. bude rešpektovať jestvujúci chodník a považuje plot od parc. XX/X za trvalú hranicu. Z geometrického plánu, ktorý tvoril súčasť zápisnice a ktorý sa v súdnom spise nachádza na č.l. 145-148 vyplýva, že pôvodná hranica medzi parcelou č. XX/X (dnešnou parcelou č. XXXX) a parcelou č. X (dnešnou parcelou č. XXXX/X) bola zalomená v smere do parcely č. X. Nakoľko na časti parcely č. XX/X sa v čase vyhotovenia zápisnice nachádzal chodník (ktorý využívala pani K. pri prechode na svoju parcelu v tom čase č. X/X), žalovaný sa zaviazal tento chodník rešpektovať, pričom Stredisko geodézie vytýčilo hranice parciel č. XX/X a X železnými trubkami tak, že hranica medzi pozemkami bola vytýčená priamo a priebeh tejto hranice bol zakreslený v geometrickom pláne, ktorý tvoril súčasť tejto zmluvy. Je teda zrejmé, že aj pani K. ako právna predchodkyňa žalobcov mala vedomosť o tom, kadiaľ presne vedie hranica medzi pozemkami parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, a teda že túto tvoria železné trubky vytýčené Strediskom geodézie, na ktoré bolo následne osadené pletivo. Uvedené muselo byť zrejmé aj pánovi K., synovi pani K., ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol po smrti pani K..

62. Tvrdenie žalobcov o tom, že zameranie vykonané v roku 1972, na základe ktorého boli osadené železné trubky pôvodného pletivového oplotenia, bolo nepresné a až satelitné zameranie v roku 2011 a následne v roku 2014 malo určiť presnú hranicu medzi pozemkami súd považoval za účelové a ničím nepreukázané. Z predložených fotografií založených v súdnom spise, ktoré boli vyhotovené v období pred stavbou oporného múru je zrejmé, že medzi parcelou č. XXXX a parcelami žalobcov XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X sa nachádzalo pletivové oplotenie vymedzené železnými trubkami tak, ako to vyplývalo z geometrického plánu z roku 1972. Uvedené pletivové oplotenie predstavovalo skutočnú hranicu medzi pozemkami žalobcov a žalovaným, čo napokon vo svojom výsluchu potvrdil aj svedok T.. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcov, že toto pletivové oplotenie predstavovalo iba domnelú hranicu, pričom skutočná hranica medzi pozemkami bola čiastočne posunutá. V samotnej zápisnici o vytyčovaní hraníc pozemkov z roku 1972 je zrejmé, že tieto hranice boli vytýčený v súlade s geometrickým plánom z roku 1960, pričom zameranie hraníc pozemkov v roku 1972 zodpovedalo skutočnosti tak, ako boli tieto hranice zamerané v roku 1960. Je teda zrejmé, že tak žalovaný ako aj právni predchodcovia žalobcov mali vedomosť o tom, kadiaľ presne vedie hranica medzi vtedajšími pozemkami č. XX/X a 8, keďže táto hranica zodpovedala pôvodnému pletivovému oploteniu postavenému medzi železnými trubkami vytýčenými v roku 1972. Súd tvrdenie svedka T. o tom, že oporný múr je postavený na totožnom mieste ako pletivový plot, považoval za zavádzajúce, nakoľko svedok bez potrebných znalostí a zameraní nedokáže voľným okom vyhodnotiť, či žalovaný postavil oporný múr presne na hranici parciel, resp. či sa so stavbou oporného múru neposunul o pár centimetrov v smere do svojej parcely.

63. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcov o tom, že oporný múr postavený žalovaným v roku 2008 mal byť postavený na domnelej hranici pozemkov. Uvedené rovnako nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, nakoľko v konaní mal súd za preukázané, že pôvodné pletivové oplotenie kopírovalo skutočnú hranicu medzi pozemkami žalovaného a právnych predchodcov žalobcu, pričom žalovaný oporný múr nepostavil na hranici parciel č. XXXX a XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ale oporný múr je postavený celým svojím objemom na parcele č. XXXX. Uvedené potvrdzuje najmä zameranie oporného múru zo dňa 16.05.2011 vykonané K.. A. F. ako aj zameranie Y. F. v roku 2017. Sám žalovaný v rámci svojej výpovede potvrdil, že predmetný oporný múr postavil z dôvodu, že z parciel právnych predchodcov žalobcov dochádzalo k opakovaným zosuvom pôdy, pričom tento múr postavil na svojej parcele XXXX a nie na hranici parciel žalobcov a žalovaných preto, že pri stavbe oporného múru (výkopových prácach) v prípade, ak by tento mal byť postavený na hranici parciel, by zasahoval do vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Skutočnosť, že oporný múr nebol postavený priamo na hranici pozemkov, ktorú tvorilo pôvodné pletivové oplotenie, ale dovnútra parcely č. XXXX potvrdzujú aj fotografie založené v súdnom spise, z ktorých je zrejmé, že medzi pôvodným pletivovým oplotením a oporným múrom sa nachádza niekoľko centimetrový rozdiel. Je teda zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov, pán K. a pani K. (jeho matka) boli uzrozumení s tým, že pletivové oplotenie predstavuje hranicu medzi ich pozemkami a pozemkami žalovaného. V danom prípade súd preto nemal za preukázanú dobromyseľnosť právnych predchodcov o tom, že časť parcely č. XXXX za oporným múrom im patrí. Rovnako sa súd nestotožnil ani s tvrdením, že sa právni predchodcovia žalobcov o túto časť parcely za oporným múrom starali a obhospodarovávali ju. Uvedené tvrdenie nebolo v konaní žiadnym spôsobom, dokonca ani výsluchmi svedkov, preukázané, práve naopak z výsluchu žalovaného mal súd za preukázané, že o časť parcely za oporným múrom sa aj po výstavbe oporného múru staral on tak, že si sadol na oporný múrik a popri múriku zeminu okopal motyčkou. Podobne svedok T. vo svojej výpovedi potvrdil, že pán K. sa o pozemok za oporným múrom veľmi nestaral. Aj v prípade, ak by súd pripustil tvrdenie žalobcov o tom, že sa starali o časť pozemku za oporným múrom, súd považuje za potrebné uviesť, že žalobcovia síce nadobudli nehnuteľnosti v roku 2011, ale ako to vyplýva z výsluchu žalobcu v 1. rade, nehnuteľnosť nevyužívali až do roku 2012-2013, kedy začala úprava pozemkov a výstavba rekreačného objektu. Napokon žalobca v 1. rade sám uviedol, že na stavebné práce mal zabezpečenú firmu, ktorá ich vykonávala, keďže on bol až do roku 2013 v zahraničí. K reálnemu „staraniu sa“ o pozemok za oporným múrom zo strany žalobcov teda mohlo dôjsť až po tomto roku.

64. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že oporný múr postavený žalovaným v roku 2008 je umiestnený na totožnom mieste ako pôvodné pletivové oplotenie, čo mala preukázať miesta obhliadka, súd považuje za potrebné uviesť, že pri miestnej obhliadke zistil, že za oporným múrom v smere od ulice L. sa síce nachádza pozostatok pôvodného pletivového oplotenia, ktorý by mal tvoriť hranicu medzi parcelami žalobcov a žalovaných a ktorý opticky ako keby (s výnimkou možno pár centimetrov) nadväzuje na

stavbu oporného múru, avšak predmetom tohto konania je vydržanie parcely č. XXXX/X označenej v geometrickom pláne priloženom k žalobe, z ktorého vyplýva, že časť parcely č. XXXX, ktorá by sa mala nachádzať za oporným múrom a ktorá má byť predmetom vydržania zo strany žalobcov končí približne na úrovni ukončenia oporného múru v smere od ulice L., a teda to, či pôvodné pletivové oplotenie za oporným múrom nadväzuje alebo nenadväzuje presne na oporný múr je v tomto smere irelevantné.

65. Napokon pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že hranica medzi pozemkami bola posunutá, nakoľko ich právny predchodca pán K. používal vstup na pozemok parc. č. XXXX/X na vjazd motorovým vozidlom U., čo má preukazovať aj satelitná snímka založená v súdnom spise (z roku 2011), súd sa s uvedeným tvrdením nestotožnil. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že šírka vstupu na parcelu č. XXXX/X z ulice L. je 1460 mm, pričom rozchod kolies vozidiel U. XXX je 1280 mm. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu žalovaného ako aj svedka p. T. vyplýva, že pán K. použil parcelu č. XXXX/X na vjazd motorovým vozidlom pred výstavbou oporného múru, pričom stĺpiky na hranici medzi parcelami č. XXXX a XXXX/X boli naklonené, ktorá skutočnosť umožnila pánovi K. vjazd na parcelu č. XXXX/X. Po výstavbe oporného múru už tento vjazd nepoužil, nakoľko sa tam s autom nedostal. Okrem toho aj svedok H. v rámci svojej výpovede uviedol, že videl pána K. parkovať na parcele č. XXXX/X iba raz, pričom nevidel ako sa tam so svojim vozidlom dostal. Podľa jeho názoru však musel pán K. trubky nakloniť. Nakoľko išlo o viac ako 40 ročné oplotenie, trubky boli hnilé a opotrebované, takže nakloniť ich nebol problém. Je teda zrejmé, že parcela č. XXXX/X nebola právnymi predchodcami žalobcov využívaná na prejazd motorovým vozidlom, ako to tvrdili žalobcovia, ale len na prechod pešo, ako to napokon potvrdzuje aj výpoveď žalovaného a svedka H., ktorí potvrdili, že pani K. tadiaľ vchádzala na svoj pozemok. Skutočnosť, že sa na predmetnom pozemku nachádzalo motorové vozidlo pán K. ešte nepreukazuje využívanie uvedenej parcely na vjazd, nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedeného išlo o ojedinelú situáciu, pričom z výpovedí žalovaného ako aj svedka H. vyplýva, že pán K. sa dostal na parcelu č. XXXX/X s vozidlom U. tak, že naklonil trubky pletivového oplotenia. Aj uvedená skutočnosť potvrdzuje, že pôvodné pletivové oplotenie, ktoré bolo postavené medzi parcelami č. XXXX a XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X bolo postavené presne na hranici pozemkov, pretože v prípade, ak by toto oplotenie bolo postavené dovnútra parcely č. XXXX tak, ako to tvrdia žalobcovia, pán K. by nemal problém dostať sa opakovane so svojím motorovým vozidlom na pozemok č. XXXX/X a nebolo by potrebné nakláňať trubky pletivového oplotenia v smere na parcelu žalovaného.

66. V súvislosti s tvrdením žalobcov o tom, že dobromyseľnosť pána K. mala preukazovať aj skutočnosť, že pán K. zosekal časť oporného múru na parcele č. XXXX nakoľko si myslel, že tento múr je na jeho pozemku (viď rozhodnutie stavebného úradu H. W. U. z 13.11.2017) súd považuje za potrebné uviesť, že k údajnému omylu zo strany pána K. o tom, že časť pozemku za oporným múrom patrí jemu malo dôjsť až dňa 16.05.2008, tak ako to vyplýva z predmetného rozhodnutia stavebného úradu, ktorý si pripojil priestupkový spis OR PZ H. W. U. pod č. ORP P-146/IV-DNV-2008 DU-208/IV-DNV-2008. Vzhľadom na uvedené aj v prípade, ak by súd týmto rozhodnutím mal za preukázanú dobromyseľnosť pána K. ako právneho predchodcu žalobcov o tom, že mu predmet vydržania patrí, bolo by možné vydržaciu dobu počítať až od roku 2008, od ktorého času ešte neuplynula dostatočne dlhá doba na vydržanie (do roku 2014, kedy bolo žalobcami vykonané satelitné zameranie pozemkov). Na viac v tomto smere súd poukazuje aj na výpoveď svedka R. H., kamaráta pána Y. K., ktorý uviedol, že vedel o tom, že bolo z múru niečo osekávané, asi aby odtiaľ mohol pán K. s autom vôbec vyjsť. Je teda pravdepodobné, že v prípade, ak by bol pán K. dobromyseľný v tom, že mu patrí pozemok za oporným múrom a z tohto dôvodu osekal časť múru (ako uviedol v priestupkovom konaní), bol by sa s týmto zveril svojmu dlhoročnému kamarátovi. Súd však mal pochybnosť o vyjadrení pána K. v rámci objasňovania priestupku zo dňa 16.05.2008 o tom, že osekal časť múru z dôvodu, že si myslel, že časť pozemku za múrom mu patrí, keďže sám žalobca celý čas v konaní tvrdí, že oporný múr mal byť údajne postavený presne na hranici s pletivovým plotom, ktorá mala byť hranicou domnelou (a teda dovnútra parcely č. XXXX). Ak by pán K. bol toho názoru, že pletivové oplotenie tvorí len domnelú hranicu medzi pozemkami a nie je postavené na skutočnej hranici jeho pozemkov a pozemku žalovaného, nemal dôvod po výstavbe oplotenia osekávať časť oporného múru tak, ako to uvádzal, nakoľko táto by bola, podľa tvrdení žalobcov, ešte stále na pozemku žalovaného (parcele č. XXXX).

67. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že šírka parcely č. XXXX/X pri vstupe z ulice L. je 2100 mm (šírka od jednej vnútornej strany pôvodných stĺpikov brány po druhú) a táto bola postačujúca na prejazd motorovým vozidlom, súd toto tvrdenie považoval za účelové. V prvom rade súd poukazuje na výkres na č.l. 201 - skutkový stav účelovej komunikácie zameraný K.. arch. Y. Y., z ktorého vyplýva, že šírka vstupu

od na parcelu č. XXXX/X z ulice L. mala byť údajne 1850 mm. Z výpovede svedka K.. C. O. však vyplýva, že komunikoval spolu so svojou manželkou s pánom Y., ktorá sa ho dopytovala ako mohol tak kótovať, keď sa vybavovalo stavebné povolenie, keď to nezodpovedá katastru nehnuteľností. Pán Y. mal na to odpovedať, že si to žiadal tak pán Q.. Pri vykonávaní štátneho stavebného dozoru v októbri 2017 bol v rámci obhliadky prítomný aj pán Y., ktorý bol prekvapený z toho, ako ďaleko zašiel tento spor, nakoľko bol presvedčený, že všetko bolo dojednané tak ako mu hovoril pán Q.. Na viac uvedené zameranie K.. arch. Y. nezodpovedá ostatným listinným dôkazom založeným v spise.

68. V súvislosti so záznamom z ústneho konania s miestnym zisťovaním, kde prítomní (vrátane manželky žalovaného) pani H. H. nenamietali proti zisteniu úradu, že stavba oporného múru je zrealizovaná na hranici pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorá skutočnosť mala podľa názoru žalobcov preukázať, že žalovaný postavil múr na mieste, ktorý považoval za hranicu medzi jeho pozemkom parc. XXXX a pozemkami žalobcov, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. V prvom rade súd poukazuje na to, že manželka žalovaného pani H. H. bola plnomocenstvom zo dňa 23.06.2008 splnomocnená svojim manželom len na sprístupnenie parcely č. XXXX pre pracovníkov Miestneho úradu H. W. U., pričom v zmysle uvedeného splnomocnenia nebola oprávnená k žiadnym právnym úkonom. Manželka žalovaného sprístupnila parcelu č. XXXX a na prezenčnej listine, ktorá bola pripojená k zápisnici z miestneho zisťovania, sa podpísala ako osoba prítomná pri miestnom zisťovaní. Skutočnosť, že nevzniesla námietky prípadne pripomienky k záveru osoby oprávnenej na vykonanie miestneho zisťovania, ešte neznamená, že sa s týmto záverom stotožnila. Napriek tomu aj v prípade, ak by súd dobromyseľnosť pána K. a žalobcov o tom, že múr sa nachádza na hranici parciel č. XXXX a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, odvodzoval z uvedeného záznamu zo dňa 26.06.2008, žalobcovia by nemali splnenú ďalšiu podmienku vydržania, a tou je uplynutie vydržacej doby, čo v prípade nehnuteľnosti je 10 rokov, keďže zo samotnej výpovede žalobcu v 1. rade vyplýva, že o skutočnej hranici medzi pozemkami parc. XXXX a XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X sa dozvedel pri satelitnom zameraní v roku 2014. S ohľadom na uvedené preto aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že pán K. bol v roku 2008 dobromyseľný v tom, že mu pozemok za oporným múrom patrí (čo však ale súd za preukázané nemal), neuplynula by vydržacia doba 10 rokov, ale len 6 rokov (do roku 2014).

69. Následné tvrdenia žalobcov o tom, že po nadobudnutí pozemkov sa starali o časť pozemku za oporným múrom, túto kosili, obhospodarovávali ako aj tvrdenia o to, že malé stavebné mechanizmy pri búraní pôvodného rodinného domu K. prichádzali na parcelu č. XXXX/X z ulice L. nie sú v tomto smere relevantné, nakoľko ide o obdobie roku 2011 a neskôr, a teda neuplynula dostatočne dlhá vydržacia doba na splnenie podmienok v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

70. S ohľadom na uvedené, keď súd dospel k záveru, že žalobcovia nemali titul, na základe ktorého by nadobudli sporný pozemok v celosti a nemohli byť dobromyseľní v tom, že im sporný pozemok patrí, súd sa bližšie nezaoberal ostatnými námietkami strán sporu, nakoľko v konaní chýbalo zo strany žalobcov preukázanie základných podmienok pre vydržanie, a to oprávnenosť držby a dobromyseľnosť.

71. Súd preto s ohľadom na uvedené závery žalobu v celom rozsahu zamietol.

72. Na záver v súvislosti s námietkami žalobcov ohľadom hodnotenia nedôveryhodnosti výpovedí svedkov, najmä K.. C. O. s ohľadom na skutočnosť, že na tunajšom súde sa vedie obdobný spor medzi žalobcami a K.. O. súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014, v zmysle ktorých, „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania“. Nakoľko žalobcovia neuviedli (a ani nepreukázali) žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala objektívnosť v konaní vypočutých svedkov, súd považoval ich výpovede (ako dôkaz) za hodnoverné.

73. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .