Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/232/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Janky Klčovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, G., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 27944/14, o vymoženie 583,56 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 45Er/1770/2014-14 zo dňa 17. februára 2015, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Povinnej sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie 19,92 EUR, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 36 ods. 3, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“) a § 21a, § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie odôvodnil tým, že voči tej istej povinnej prebieha na súde na základe rovnakého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 6235/06 zo 05.12.2006) iné exekučné konanie na súde prvej inštancie pod sp. zn. 25Er/223/2007, ktoré nebolo právoplatne skončené, preto exekučné konanie v predmetnej veci zastavil. Trovy exekučného konania je povinná zaplatiť exekútorovi oprávnená vo výške určenej podľa vyhlášky.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na vydanie poverenia ale bez zákonného oprávnenia rozhodol o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.01.2013, podľa ktorého ide o odňatie možnosti konať pred súdom ak exekučný súd preskočí postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a exekučné konanie zastaví podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) v procesnej situácii, v ktorej neboli splnené procesné predpoklady na takýto postup. Ďalej poukázal na nesprávnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že podľa jemu dostupných informácii bolo konanie sp. zn. 25Er/223/20017 právoplatne skončené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 3CoE/150/2012 zo dňa 29.01.2013. Právoplatne skončené konanie nezakladá prekážku litispendencie. Pokiaľ Exekučný poriadok vylučuje vedenie dvojitej exekúcie na základe toho istého exekučného titulu s tými istými účastníkmi, nevylučuje však následné vedenie exekučného konania v tej istej veci, t. j. v exekučnom konaní neexistuje prekážka res iudicata Preto argumentácia súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie založil výlučne na prekážke veci začatej - litispendencie, nemá oporu v realite. Poukázala na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 36/2010. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia objektívne nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Predmetné rozhodnutie preto porušuje základné právo oprávnenej na spravodlivé súdne konanie. Namietol, že v exekučnom konaní nie je možné aplikovať zásadu res iudicata aplikáciou ust. § 251 ods. 4, §159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), pri tom ak predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, dospieť k záveru o existencii prekážky res iudicata. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí skončenie konania z procesných dôvodov, ale je nutné aby bola vec prejednaná. Exekučné konanie však nemá „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Ide len o vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň Exekučný poriadok úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, na rozdiel od prekážky litispendencie, ktorá je uvedená v § 36 ods. 3 EP. Ak by prekážka litispendencie mala byť aplikovaná prostredníctvom § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by ju potrebné zakotviť priamo v Exekučnom poriadku. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP''), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 36 ods. 3 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Oprávnený v odvolaní namieta, že v konaní vedenom pod sp. zn. 25Er/223/2007 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu exekučný súd už 27.04.2011 právoplatne rozhodol tak, že exekúcia bola zastavená, preto neexistuje procesná prekážka litispendencie, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia.

7. Hoci námietku oprávnenej ohľadom neexistencie prekážky litispendencie odvolací súd vyhodnotil ako opodstatnenú, z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 25Er/223/2017-23 z 27.04.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 3CoE/150/2012-43 zo dňa 29.01.2013 vyplýva, že súd zastavil exekúciu z dôvodu, že dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 6235/06 z 05.12.2006, je neúčinný pre rozpor so zákonom. Skutočnosť, že na základe toho istého exekučného titulu voči tej istej povinnej už bola exekúcia raz právoplatne zastavená vyššie cit. uzneseniami (rozhodnutia nadobudli právoplatnosť ku dňu 15.02.2013), potvrdila tiež samotná oprávnená vo svojom odvolaní.

8. Podľa § 161 ods. 1 účinného od 01.07.2016, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

9. Podľa § 161 ods. 2 účinného od 01.07.2016, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 230 účinného od 01.07.2016, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

11. Podľa § 9a ods. 1 EP účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa § 103 O.s.p. účinného do 30.06.2016 kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

13. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

14. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016 len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

15. Podľa § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p. účinného do 30.06.2016 na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Cit. § 230 vyjadruje tzv. materiálnu právoplatnosť rozsudku, ktorou sa rozumie jeho záväznosť a nezmeniteľnosť, a ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci, tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) je považovaná za tzv. neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania podľa § 161 ods. 1 CSP, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP.

17. Hoci Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach alebo O.s.p., pretože takýto záver by bol v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. účinnom v čase vydania uznesenia prvoinštančného súdu, ani s § 9a ods. 1 EP účinnom od 01.07.2016.

18. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne tzv. prekážku litispendencie v § 36 ods. 3, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 9a ods. 1, resp. § 251 ods. 4 O.s.p., ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie CSP, resp. O.s.p., teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.

19. Pretože prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia alebo O.s.p. účinnom v čase rozhodnutia, ale zároveň je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V civilnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnená navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenej prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podala znovu.

20. V konaní vedenom pod sp. zn. 25Er/223/2007 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 6235/06 z 05.12.2006, exekučný súd dospel k záveru, že exekučný titul je neúčinný, teda že ide o nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.

21. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c), teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

22. Z cit. ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach, v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.

23. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zastavil exekúciu z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie, ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie (končiace konanie), ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku (a tým je obdobné rozhodnutiu o zamietnutí návrhu v základnom konaní), ktorú v zmysle cit. § 230 nie je možné prejednávať znova.

24. Pretože v prejednávanej veci ide o exekúciu týkajúcu sa tých istých účastníkov a toho istého exekučného titulu, ktorý už raz bol súdom preskúmaný a z dôvodu jeho nespôsobilosti bola exekúcia právoplatne zastavená, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci existuje prekážka res iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom konania, na ktorý súd musí podľa § 161 ods. 1 prihliadať kedykoľvek za konania, a ktorý má za následok jeho zastavenie podľa § 161 ods. 2 CSP.

25. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 potvrdil.

26. Odvolací súd ešte dodáva, že hoci oprávnená napísala vo svojom podaní, že podáva odvolanie proti napadnutému uzneseniu v celosti, odvolací súd riadiac sa § 124 ods. 1 CSP, podľa ktorého každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, nepreskúmaval výrok o náhrade trov exekúcie nakoľko odvolanie neobsahovalo žiadne dôvody proti výroku o náhrade trov exekúcie.

27. V tomto konaní mala plný úspech povinná a v zmysle § 255 ods. 1 by preto odvolací súd mal priznať náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že povinnej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 255 ods. 1 a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 .

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .