Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-207-2016.pdf
PDF · 202.83 KB
No categories available
11C/207/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v spore žalobcov: 1.) A., 2.) U. 3.) I. 4.) U., zastúpení: U.e proti žalovanej: Obec Pozdišovce, Pozdišovce 144, 072 01 Pozdišovce, IČO: 00325678, zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Hospodárom, Nám. slobody 13, 071 01 Michalovce, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že žalobcovia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva L. - trvalý trávy porast o výmere XXXXX mX, č. XXXX - vodná plocha o výmere X.XXX mX, č. XXXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, L. - trvalý trávny porast o výmere 10747 m2 a to v podieloch žalobca v 1.rade 6/10 z celku, žalobca v 2.rade 1/10 z celku, žalobca v 3. rade 1/10 z celku a žalobca v 4. rade 2/10 z celku.
II. Súd u r č u j e, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX k.ú. PF. a to parciel reg. CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXXX mX a č. XXXX/1 - orná pôda o výmere 10763 m2.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou na tunajší súd a jej spresnení (č.l. 50) domáhali proti žalovanej, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Z. ako parcely reg. EKN č. XXXX - trvalý trávy porast o výmere 52385 m2, č. XXXX - vodná plocha o výmere X.XXX mX, č. XXXX - orná pôda o výmere 66289 m2, č. XXXX/X - vodn.á plocha o výmere 2568 m2, L.
- trvalý trávny porast o výmere 10747 m2 a to v podieloch: žalobca v 1. rade 6/10 z celku, ktoré nadobudol titulom Kúpnej zmluvy V-799/14, z.d. 15.4.2014, č.z. 63/14 pod B1, žalobkyňa v 2. rade v podiele 1/10, ktorý podiel nadobudla titulom Osvedčenia o dedičstve 3XD/XXX/XXXX z.d. XX.X.XXXX, Z-XXXX/XX, č.z. XX/XX pod BX, žalobca v 3. rade v podiele 1/10, ktorý podiel nadobudol titulom Kúpnej zmluvy K. v pod B3 a pod B4a B6 žalobca v 4. rade, ktorý podiel pod B4 vo výške 1/10 z celku nadobudol titulom dedenia B.7 z.d. 26.10.1999, z-857/99 a pod B6 vo výške 1/10 z celku titulom Kúpnej zmluvy V-2629/09 z.d. 30.11.2009, č.z. 126/09. Uviedli, že žalovaná 4.7.1991 a 30.4.2003 nadobudla na základe delimitačných protokolov zo subjektu Okresný Národný výbor v likvidácii Michalovce sa zrealizoval duplicitne zápis predmetných sporných nehnuteľností do katastra nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na LV č. XXX k.ú. Z. ako parcely reg. T. Ako dôkaz o tejto tvrdenej skutočnosti skutočnosti predložili súdu delimitačné protokoly a predmetný list vlastníctva. Žalobcovia uviedli, že dňa 28.12.2015 doručili na Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor žiadosť o opravu chyby a to duplicitného zápisu týchto nehnuteľnosti. Dňa 22.2.2016 a 25.5.2016 písomne vyzvali žalovanú, aby písomne uznala ich vlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam, na čo však žalovaná nereagovala, ale naopak nepravdivo informovala Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor o tom, že nebola účastníkom reštitučného konania, pričom bola vlastníkom, že nebola o tomto rozhodnutí vôbec informovaná, aby mala možnosť sa brániť alebo ho napadnúť, resp. aby mal byť preskúmaný súdom. Jedná sa o rozhodnutie č. X-143/2015/ Hr, vydané Okresným úradom Michalovce, katastrálnym odborom, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov o opravu chyby. Zástupca žalobcov navštívil preto starostku obce v tom čase pani B. ktorá sa pamätala na obdobie, kedy boli vydané reštitučné rozhodnutia a teda mala žalovaná o tomto vedomosti, pričom však voči tomuto rozhodnutiu Pozemkového úradu v Michalovciach č. R-.Dn sa neodvolala a to z dôvodu, že tento žalovaná akceptovala o čom svedčí aj čestné prehlásenie vtedajšej starostky žalovanej, ktoré žalobcovia pripojili. Poukázali ďalej na to, že skutočnosť, že pôvodní reštituenti ako povinné osoby označili Poľnohospodárske družstvo Z. a ONV v likvidácii bolo len preto, že v tom čase keď bol uplatnený reštitučný nárok, tak užívacie a vlastnícke vzťahy tam boli a skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti boli prevedené na Obec Pozdišovce nebránilo vydaniu rozhodnutia. Poukázali ďalej na to, že povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona držia nehnuteľnosť a že povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci aj súčasne príslušenstvo previesť do vlastníctva iného, pretože takéto právne úkony sú neplatné. Z tohto teda poukázali na to, že aj tento prevod na žalovanú titulom delimitačných protokolov sa nemôže teda chápať ináč. Ako dôkaz súdu predložili rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru o zamietnutí opravy chyby, v ktorom je uvedené nepravdivé stanovisko žalovanej, výzvy, ktoré zaslali Obci Pozdišovce (žalovanej), aby písomne uznali vlastnícke práva a čestné prehlásenie vtedajšej starostky obce.
2. V priebehu sporu podaním doručeným súdu 23.4.2018 (č.l. 313) navrhli žalobcovia, aby súd pripustil zmenu žaloby a to takto:
2.1 I. Súd určuje, že žalobcovia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na P. a to parcely E KN č. 1XXX - trvalý trávny porast o výmere 52385 m2, č. XXXX - vodná plocha o výmere 1280 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere 66289 m2, č. XXXX/X - vodná plocha o výmere 2568 m2, č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 10747 m2 v podieloch žalobca v 1.rade 6/10, žalobca v 2.rade 1/10, žalobca v 3. rade 1/10 a žalobca v 4. rade 2/10 z celku.
2.2 II. Súd určuje, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú zapísané na P.1 - orná pôda o výmere 121368 m2, č.. - orná pôda o výmere 10763 m2.
3. Odôvodnili to tým, že predložil písomnú a grafickú identifikáciu sporných nehnuteľností v až z týchto listín je zrejmé , že namietané vlastníctvo žalovanej: a/ k parcele T.a reálne prekrýva s parcelami EKN č..9 je identická s časťami parciel T. a XXXX/X, EKN XXXX je identická s časťou parcely T. je identická s časťami parciel T.b/ k parcele č. T. - orná pôda o výmere 10763 m2 k. ú. Pozdišovce sa reálne prekrýva s parcelou C. Poukázali na to, že až z týchto listinných dôkazov vyplýva, vlastníctvo žalovanej evidované v reg. CKN k parcelám č. XXXX/X a XXXX/X popiera vlastníctvo žalobcov nielen k parcelám C. - vodná plocha o výmere 2568 m2 k.ú... Z tohto dôvodu navrhli, aby súd pripustil túto zmenu žaloby. Súd vyhovel návrhu a uznesením č.k. 11C 207/2016-318 zo dňa 12.7.2018 pripustil túto zmenu (rozšírenie) žaloby tak ako to žalobcovia navrhli. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2018.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 65 spisu) uviedla, že neuznáva nárok žalobcov a navrhla, aby súd žalobu zamietol. Uviedla, že pokiaľ ide o nehnuteľnosť zapísanú na P. - orná pôda o výmere 121368 m2 tak spor je postavený na tom základe, že v súčasnosti je v evidencii nehnuteľnosti katastra nehnuteľnosti zapísané duplicitne vlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. Z., kde sú zapísané pozemky reg. E evidované na mape určeného operátu, pokiaľ ide o sporné parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X tak sú zapísaní ako ich podieloví spoluvlastníci žalobcovia, tak ako je to uvedené v žalobe a na P. ktorej výlučným vlastníkom je žalovaná, ktoré nadobudla titulom Delimitačného protokolu 81/92. Ďalej poukázala na to, že žalobcovia opierajú svoj nárok čo do základu o Rozhodnutie Pozemkového úradu zo dňa 24.11.1993 č. R-1547/93-Dn, na základe ktorého bolo priznané vlastnícke právo právnym predchodcom žalobcov (K.) a to v tom čase, t.j. v roku 1993 zapísaných v PKV č. 752 a na P. Jednalo sa o parcely č.. lúka na lasce o výmere 52385 m2, L. - jarok na lasce o výmere 1280 m2, č.. - roľa na lasce o výmere 64063 m2, č. XXXX - lúka na lásce o výmere 13732 m2, spolu o celkovej výmere 131460 m2.Poukázala na rozpory, ktoré sa týkajú rozpornosti vo výmere a v tom, že pôvodné pozemnoknižné parcely zapísané v Z. nie sú identické s parcelami, ktoré sú označené v reštitučnom rozhodnutí, ale ani so súčasnými parcelami zapísanými na P. pretože majú nielen iné výmery, ale sú aj rozdielneho druhu (napríklad parcela C.e označená ako trvalý trávny porast, parcela T. je označená ako orná pôda), a že sú podlomené t.z. rozdelené. Okrem toho namietala, že z doterajšieho šetrenia, ktoré previedol OÚ katastrálny odbor v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktoré bolo vedené pod č. X-143/2015/Hr, boli zistené tieto:
4.1. 1/ Z. bola zapísaná na LV č. 992, ktorej vlastníkom je žalovaná, je identická s parcelami EKN zapísanými na P.torej podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia, ako parcela č. XXX8 o výmere 52385 m2, č. XXXX o výmere 1280 m2, L. o výmere 66289 m2 a s časťou parcely č. XXXX/X o výmere 1414 m2, ktorú však žalobca neuvádza. Táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Michalovce č. X-143/2015/Hr zo dňa 9.3.2015.
4.2 2/ parcela T. o výmere 10763 m2 zapísaná na P. ktorej vlastníkom je žalovaná nebola doložená identifikácia s parcelou C. trvale trávne porasty o výmere 10747 m2 zapísanou na P., ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia. Z tohto teda vyplýva, že žalobcovia neoznačili správne v žalobe pozemky alebo nehnuteľnosti, ktoré by mali byť vzájomne identické s nehnuteľnosťou žalovanej a to parcelou CD. pretože neoznačili pozemok, parcelu C., resp. nešpecifikovali v akej časti je pozemok t.j. parcela č. C. spolu s pozemkami č. XXXX, XXXX a XXXX, identická s parcelou T.. Takisto sa nevysporiadali s rozporom, ktorý vyplýva z Rozhodnutia R-1547/93-Dn, ktorým bolo priznané vlastnícke právo ich právnym predchodcom a týka sa skutočnosti, že predmetom vydania bola aj parcela č. 1XXX (bez podlomenia) označená ako lúka na lasce (zbytok) o výmere 2846 m2. Žalobcovia sú zapísaní na P. ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vyčlenených z pozemku parcely č. 1897 ako parcely č. 1897/1 - vodné plochy o výmere 396 m2, č. 1XXX/X - vodné plochy o výmere 80 m2, parcely č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 2568 m2, t.j. pozemkov o úhrnnej výmere 3044 m2. Žalobcovia musia preukázať, že časť, ktorá bola poukázaná do vlastníctva ich právnych predchodcov ako zbytok parcely C. je identická s časťou parcely C. a že nejde o parcely č.., ktorých sú vlastníkmi, resp. v akej výške sú tieto parcely identické. Pokiaľ ide o pozemok parcely č. 1892/1 tento je zapísaný na P. na meno žalobcov ako trvalý trávnatý porast o výmere 10747 m2 a na P. na meno žalovanej ako orná pôda o výmere 10763 m2, avšak predmetom vydania na základe vyššie označeného rozhodnutia bola parcela č. 1XXX - lúka na lasce špecifikovaná ako „ZBYTOK“ o výmere 13732 m2. Keďže parcela C. výmere 10747 m2 zapísanej na P. ako podielové spoluvlastníctvo žalobcov nebol predmetom šetrenia katastrálneho úradu a žalobcami nebola preukázaná jeho identita s pozemkom parcely T. o výmere 10763 m2 zapísanej na P. na žalovanej, nie je možné vylúčiť, že v tomto prípade nejde takisto o identické pozemky a že zbytok parcely EKN č. 1892, ktorý bol prikázaný do vlastníctva právnych predchodcov žalobcov je pozemok parcely T.1 zapísaný na LV č. 992 na žalovanej. Žalovaná teda namietala, že rozsah vlastníckeho práva v žalobe nie je špecifikovaný správne, žaloba je preto neurčitá a nejasná. Čo sa týka jednotlivých zmien v zápisoch týchto nehnuteľnosti v evidencii nehnuteľnosti tak uviedla, že pokiaľ ide o predchádzajúci stav:
4.3 a/ žalobcov a to na Z. v zápise pod B1 až B4 sú vedení ako vlastníci: I.. V r. 1993 bol založený nový LV č. XXXX. na základe rozhodnutia Pozemkového úradu Michalovce pod č. R1574/93-Dn na parcely č. 1XXX, XXXX a XXXX a zaevidovaní ako vlastníci: K.4.4 b/ žalovanej a to na Z. bol vykonaný zápis pod B22 9.3.1961 Vlastník: Československý štát - 1/1, Výkup pre Čsl. štát podľa § 10 ods. 2 zák. č. 46/1948 Zb. v správe odboru poľnohosp. ONV v Michalovciach - podiel 1/1 = Rozh. č. Pôd 185/1961,
- v r. 1971 - PKV č. 752 sa prepísala na P. (výkaz zmien 182/1971) - Vlastník: Československý štát - 1/1
- v r.1989 - LV č. 2 - zlúčenie parciel do parcely XXXX/X o výmere 121368 m2 - výkaz zmien č. 254/89. Vlastník: Československý štát - 1/1
- v r.1992 - bol založený nový P. Vlastník: OBEC POZDIŠOVCE - Delimitačný protokol L 59/1991- 4.7.1991
4.5 Čo sa týka súčasného stavu tak: a/ žalobcovia: A: majetková podstata parciel reg. ED. - TTP o výmere 52385 m2, č. 1899 - vodné plochy o výmere 1280 m2 a č. 1900 - orná pôda o výmere 66289 m2 a B: Vlastníci: D.š - podiel 6/10, S. - podiel 1/10, I. - podiel 1/10, W. - 2/10. b/ žalovaná: A: Majetková podstata parcely reg. T. - orná pôda o výmere 121368 m2 B: Vlastníci: F. 5. Ďalej žalovaná k predloženým listinným dôkazom uviedla, že bola zapísaná ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností na LV č. 992 k.ú. Pozdišovce titulom Delimitačného protokolu č. L99/1991 zo dňa 4.7.1991 - položka výkazu zmien 81/92. V tomto prípade sa teda nejedná o kúpnu zmluvu a nejde o prevod vlastníckeho práva ale o prechod vlastníckeho práva na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí s tým, že účinky tohto prechodu nastali spätne ku dňu účinnosti tohto zákona t.j. k 1. máju 1991 (ex tunc). Vlastnícke právo v prospech žalovanej bolo v katastri nehnuteľnosti vyznačené len záznamom na základe žiadosti žalovanej z roku 1992 a podkladom pre zápis bol tento delimitačný protokol o prevode nehnuteľnosti majetku z vlastníctva Čsl. štátu na Obec Pozdišovce. Tento zápis vo forme záznamu mal len deklaratórne účinky, t.j. záznamom sa iba deklaroval už existujúci právny stav ku dňu vzniku rozhodnej skutočnosti, ktorou bol prechod vlastníckeho práva na základe vyššie citovaného zákona. Ak by išlo o prevod, tak tento by bol zrealizovaný formou vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a nie záznamom a účinky vkladu by mali konštitutívny charakter, t.j. vytváral by sa nimi nový právny stav od právoplatnosti rozhodnutia (ex nunc). Ďalej žalovaná poukázala na to, že zákon o pôde č. 229/1991 Zb., na základe ktorého boli právnym predchodcom žalobcov vydané pozemky (Rozhodnutie PÚ R-1547/93-Dn zo dňa 24.11.1993) nadobudol účinnosť dňa 24.6.1991. Z dátumu účinnosti tohto zákona je zrejmé, že mu predchádza účinnosť zákona o majetku obcí a priamym následkom tejto skutočnosti je prechod vlastníctva k poľnohospodárskej pôde, ku ktorej patrilo právo hospodárenia národným výborom dňom 1.5.1991 ex lege na obce. Pozemkový úrad vydal vyššie označené rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.1.1994 a od tohto rozhodnutia odvodzujú žalobcovia svoje vlastnícke právo. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti oprávnených osôb, ktorými v tom čase boli žiadatelia: K. s tým, že týmto osobám sa priznalo vlastnícke právo o.i. aj k sporným nehnuteľnostiam označených v tomto rozhodnutí a to parcely: č. XXXX (zbytok) - lúka na lásce o výmere 13732 m2, č. XXXX (zbytok) - lúka na lásce o výmere 2846 m2, č. 1898 - lúka na lásce o výmere 52385 m2, č. XXXX - jarok na lásce o výmere 1280 m2, č. XXXX (zbytok) - roľa na lásce o výmere 64063 m2. Ako osoba, ktorá bola povinná vydať tieto nehnuteľnosti bolo označené Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce. Žalovaná tvrdila, že pokiaľ ide o označenie povinnej osoby, tak podľa jej názoru sa Pozemkový úrad v Michalovciach dopustil dvoch chýb:
5.1 1/ označil za povinnú osobu Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce, hoci subjekt s takýmto obchodným menom v tom čase kedy bolo rozhodnutie vydané neexistoval, pretože podľa výpisu z Obchodného registra SR v tom čase t.j. 24.11.1993 družstvo s takýmto obchodným názvom neexistovalo, nakoľko od 3.6.1993 bolo obchodné meno tohto subjektu zmenené na Podielnícke družstvo SPOLEX, IČO: 00 197 581. Ako dôkaz o tejto skutočnosti žalovaná predložila úplný výpis z OR.
5.2 2/ bez ohľadu na chybu v označení povinnej osoby je faktom, že Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce, resp. Podielnícke družstvo SPOLEX nebolo povinnou osobou, pretože vlastníkom sporných nehnuteľnosti v tom čase, t.j. 24.11.1993 bolo na LV č. 992 k.ú. Pozdišovce zapísaná žalovaná, t.j. Obec Pozdišovce (pôvodne MNV Pozdišovce). Poukázala na to, že LV č. 992 bol založený v roku 1992 a boli na neho prenesené zápisy z PKV č. 752 a z posledného zápisu v tejto PKV pod B22 zo dňa 9.3.1961 vyplýva, že na parcelách č. 1898, 1899 a 1900 sa podľa § 10 ods. 2 zákona č. 46/1948 Zb. poznamenáva vykonanie výkupu pre Československý štát v správe odboru pôdohospodárstva Okresného úradu v Michalovciach. ONV Michalovce nebolo oprávnené odovzdať správu nehnuteľnosti vykúpených podľa tohto zákona družstvu, ale bol oprávnený (nie povinný) prenechať využitie tohto majetku poľnohospodárskemu družstvu bez náhrady a to na základe rozhodnutia bývalého Krajského národného výboru, ktorý v tom období bol oprávnený vydávať rozhodnutia o odovzdaní pozemkov do trvalého užívania družstva. V evidencii žalovanej sa nenachádza listina, v zmysle ktorej by boli pozemky pôvodných vlastníkov odovzdané do správy a užívania družstva. Takáto listina nebola predložená ani zo strany žalobcov a podľa jej vedomosti, takáto listina sa ani nenachádza v archíve družstva. Z tohto teda vyplýva, že vlastnícke právo a aj právo hospodárenia k týmto nehnuteľnostiam patrilo ku 24.11.1990 žalovanej (pôvodne MNV Pozdišovce). Zotrval teda na svojom tvrdení, že žalovaná je oprávneným vlastníkom parciel reg. CKN č. 1XXX/X o výmere 121368 m2 a č. XXXX/X - orná pôda o výmere 10763 m2 k.ú. Pozdišovce, ktoré sú zapísané na LV č. 992 k.ú. Pozdišovce.
6. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovanej k žalobe vyjadrili a uviedli, že s obranou žalovanej nesúhlasia tvrdiac, že tieto tvrdenia žalovanej sú zavádzajúce a nepravdivé a sú v príkrom rozpore s ústavnou zásadou ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Poukázali na ust. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 229/1991 Zb., ktorý definuje povinnú osobu tak, že je to právnická osoba, ktorá nehnuteľnosť ku dňu účinnosti zákona drží, teda má k nej právo hospodárenia a právo trvalého užívania. Uviedli, že nehnuteľnosti nemôže previesť do vlastníctva iného, pretože takýto právny úkon je neplatný. Ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., t.j. k 24.6.1991 na týchto nehnuteľnostiach hospodárilo Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce a išlo o všeobecne známu skutočnosť osobne preverenú oprávnenými osobami predtým ako bola podaná žiadosť o vydanie sporných nehnuteľností priamo na mieste samom a to v obci Pozdišovce, ako aj na Pozemkovom úrade v Michalovciach. Sám pozemkový úrad zo svojej úradnej činnosti mal prehľad o držiteľoch nehnuteľností a ani označená povinná osoba - družstvo držbu nespochybňovala a starostka obce Pozdišovce v tom období p. Dobrovolská v roku 1991 nespochybňovala oprávnený reštitučný nárok, čo potvrdila aj vo svojom čestnom prehlásení, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú, ktorý pripojili k žalobe. Takisto aj predseda družstva v tom čase Ing. O.o (od 2.5.1951 do 9.5.1995), ktorého Čestné prehlásenie pripojili k tomuto vyjadreniu ako dôkaz potvrdil, že tieto nehnuteľnosti družstvo obhospodarovalo a malo v trvalom užívaní. Pozemkový úrad teda 24.11.1993 rozhodol správne o povinnosti PD Pozdišovce ako povinnej osoby vydať tieto nehnuteľnosti oprávneným osobám, pretože tak to bolo uložené zákonom. Tvrdili, že akákoľvek formálna procesná nesprávnosť v označení povinnej osoby na tomto rozhodnutí nemá za následok ničotnosť správneho rozhodnutia. Z výpisu z obchodného registra PD Pozdišovce vyplýva, že u tohto družstva došlo 3.6.1993 k zmene obchodného mena na Poľnohospodárske družstvo Spolex, pričom sídlo a identifikačné číslo zostali nezmenené. Jednalo sa teda o ten istý právny subjekt, s tým istým predsedom družstva, teda Ing. Dzurkom. Poukázali ďalej na to, že žalovaná opomína skutočnosť, že žalobcovia, teda ich právni predchodcovia ako reštituenti nadobudli sporné nehnuteľnosti titulom právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu. Jedná sa o rozhodnutie štátneho orgánu, vydaného podľa predpisov správneho práva a zmena právoplatných správnych rozhodnutí je možná len na základe mimoriadnych opravných prostriedkov. Inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability priznaných právoplatných rozhodnutiach, nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 4Sž 31/02). Preto argument žalovanej, ktorý sa týka zlého označenia povinnej osoby na tomto rozhodnutí neobstojí. Čo sa týka rozdielov vo výmerách sporných nehnuteľností tak minimálne rozdiely vo výmerách z titulu transformácie reg. EKN do registra CKN:
6. 1 A/ parcela EKN 1892/1 trvalý trávnatý porast vo výmere 10747 m2 je totožná s parcelou CKN 1892/1 orná pôda vo výmere 10763 m2, pričom malý rozdiel činí v zameraní z registra „E“ do registra „C“. Graficky je EKN parcela vyznačená zelenou farbou a CKN parcela čiernou farbou, pričom je jasne znázornené, že sú identicky nad sebou.
6. 2 B/ parcela EKN 1898 trvalý trávnatý porast vo výmere 52385 m2, parcela EKN 1899 vodná plocha vo výmere 1280 m2, parcela EKN 1900 orná pôda vo výmere 66289 m2, spolu 3 EKN parcely = 119954 m2 a sú graficky totožné (označené zelenou farbou) s jednou parcelou CKN 1900/1 orná pôda vo výmere 121368 m2. Parcela registra CKN č. 1900/1 je identická s parcelami registra EKN č. 1898, 1899, 1900 a s časťou parcely EKN č. 1897/3, pričom parcela registra EKN č. 1897/3 je taktiež evidovaná celá na LV č. 2056 a je ich. Graficky sú 3 x E parcely vyznačené zelenou farbou a C parcela čiernou farbou, pričom je jasne znázornené, že sú identicky nad sebou. Žalobcovia na základe toho zotrvali na svojich tvrdeniach, že sú skutočnými a jedinými podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, ktoré nadobudli titulom reštitúcie, dedením po úmrtí reštituenta a kúpou od predchádzajúcich vlastníkov, ktorí nehnuteľností získali na základe reštitučného nároku. Opačný názor by spochybnil zmysel a účel reštitúcií a to je odstránenie krívd, ktoré sa udiali a zároveň by viedol k opätovnému a novému v poradí druhému vyvlastneniu, ďalšiemu znárodneniu. Podľa vyjadrenia žalovanej by poškodený, ktorý nehnuteľnosti kúpili, zdedili, reštituovali, nemohli vnímať ináč, ako ďalšiu zlodejinu, krádež a krivdu. Žalovaná nadobudla tieto nehnuteľnosti na základe delimitácie od ONV v likvidácii t.z., že nikdy nič nekúpila, nezaplatila za nič, takže nie je jasné, ako by zdôvodnila krivdy, ktoré by sa stali tým, že pozemky, ktoré boli zdedené, reštituované alebo boli kúpené. Poukázali na to, že žalovaná nespochybňuje, že žalobcovia svoj nárok opierajú o právoplatné rozhodnutie Pozemkového úradu zo dňa 24.11.1993 č. R 1547/95-Dn, na základe ktorého pozemkový úrad priznal vlastnícke právo právnym predchodcom žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré v tom čase boli zapísané v PKV č. 752 a 1103 a na LV č. 2 k.ú. Pozdišovce (rok 1992). Žalovaná teda obec Pozdišovce svoje vlastnícke právo opiera o Delimitačný protokol č. 259/1991 zo dňa 4.7.1991, na základe ktorého sa mala údajne stať vlastníkom sporných nehnuteľností a protokol nepredložila a preto sa k jeho obsahu žalobcovia nevyjadrujú. Žalobcovia predložili listinný dôkaz a to písomné vyjadrenie predsedu družstva v tom čase Ing. O.a, z ktorého je zrejmé, že Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce so sídlom v Michalovciach, ul. Močarianska bolo užívateľom sporných nehnuteľností v čase vydania rozhodnutia Pozemkovým úradom v Michalovciach, teda povinnou osobou. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára od dňa účinnosti zákona č. 221/1991 Zb. t.j. od 24.6.1991, teda nemohli byť tieto nehnuteľnosti, ich súčasti a príslušenstvo prevedené do vlastníctva iného - teda obce a takýto právny stav je neplatný. Najvyšší súd SR k interpretácií zákona č. 229/1991 Zb. uvádza, že aj v takýchto prípadoch sa jedná o reštitučný nárok, ktorým sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní vzniknutých ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány ako aj obce sú teda povinní postupovať v konaní podľa zákona č. 221/1991 Zb. v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných právach a slobodách mala byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Podľa § ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. boli povinnými osobami štát alebo právnické osoby, ktorí ku dňu účinnosti zákona nehnuteľnosť držali. V danom prípade išlo o Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce so sídlom v Michalovciach, tak ako to správne označil Pozemkový úrad v Michalovciach vo svojom uznesení. Preto navrhli, aby súd ich žalobe celom rozsahu vyhovel.
7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k žalobe uviedla, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešli do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky, všetky nehnuteľnosti, ku ktorým existovali právo hospodárenia národných výborov, na území ktorých sa nachádzali. Obec Pozdišovce k týmto nehnuteľnostiam nadobudlo vlastnícke právo na základe citovaného zákona s účinnosťou od 1.5.1991. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie NS SR č. 1Sžo 73/2007. Preto uviedla, že nie je zrejmé, prečo sa teda odvolávajú žalobcovia na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 22/1991 Zb. o zákaze prevodu vlastníctva na inú osobu, keď k takémuto prevodu nedošlo ku dnešnému dňu a preto, že tieto pozemky Obec Pozdišovce vlastní od 1.5.1991. Zdôraznila, že prechod vlastníctva na základe delimitačného protokolu bol už len evidenčným súpisom majetku potrebným pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a v zmysle toho protokolu do vlastníctva žalovanej prešli všetky nehnuteľné veci, ktoré boli uvedené v inventúrnom zázname zo dňa 31.12.1990, ktorý súdu pripojili a ktorý tvorí prílohu tohto delimitačného protokolu. Delimitačný protokol a inventúrny záznam žalovaná súdu pripojila k tomuto vyjadreniu. Hodnota tohto majetku, ktorý bol prevádzaný nehnuteľného, bola vypočítaná k 31.12.1990. Poukázala na to, že delimitačný protokol podpísala za obec vtedajšia starostka obec A., ktorá podpísala aj inventúrny záznam nehnuteľností a následne dňa 14.10.1991 takisto podala ako starostka obce aj žiadosť o zápis tohto nehnuteľného majetku do evidencie nehnuteľností. Túto žiadosť o zápis pripojila žalovaná k vyjadreniu. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie, ktoré žalobcovia predložili a ktoré je v prospech žalobcov, v ktorom uviedla výslovne, že rešpektovala rozhodnutie Pozemkového úradu v Michalovciach a preto sa neodvolávala voči týmto rozhodnutiam, je v rozpore s právnymi úkonmi, ktoré ako starostka obce urobila v roku 1991. Žalovaná trvala na tom, že Obec Pozdišovce nebola účastníkom v správnom konaní o reštitučných nárokoch právnych predchodcoch žalobcov a tvrdenie bývalej starostky, že nepodala odvolanie je nepravdivé, pretože toto rozhodnutie nebolo žalovanej, teda obci doručené. Z tohto vyplýva, že tento dôkaz, teda čestné prehlásenie bývalej starostky je účelové a nepovažuje ho žalovaná za relevantný dôkaz. Ďalej žalovaná poukázala na to, že zákon č. 229/1991 Zb. (reštitučný zákon) nadobudol účinnosť 24.6.1991 a ako vyplýva z listu vlastníctva, žalovaná bola právne zapísaná ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností na LV č. 992 titulom delimitačného protokolu L 59/1991 zo dňa 4.7.1991 položka výkazu zmien 81/1992, ale nehnuteľný majetok (sporné nehnuteľnosti) prešli na Obec Pozdišovce priamo zo zákona s účinnosťou od 1.5.1991, skôr ako nadobudol účinnosť zákon č. 229/1991 Zb. účinný od 24.6.1991. Z tohto vyplýva, že nehnuteľnosti neboli prevedené do vlastníctva žalovanej, teda Obce Pozdišovce po účinnosti tohto zákona č. 229/1991 Zb., t.j. po 24.6.1991 ako to zavádzajúco tvrdia žalobcovia, ale ešte pred účinnosťou tohto zákona, t.j. 1.5.1991. Ich tvrdenie o neplatnosti právneho stavu je nesprávne a nezodpovedá skutkovému, ale ani zákonnému stavu. Z posledného zápisu v PKV č. 752 - zápis pod B22 zo dňa 9.3.1961 vyplýva, že na parcelách č. 1898, 1899, 1900 (a iných), sa poznamenáva podľa § 10 ods. 2 zákona č. 46/1948 Zb. vykonanie výkupu pre Československý štát v správe odboru pôdohospodárstva ONV v Michalovciach. Ide o zápis pod B22 v PKV č. 752. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku: b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Zo zápisu v PKV č. 752 pod B22 vyplýva, že sporné nehnuteľnosti boli vykúpené pre Československý štát za náhradu, o čom svedčí aj rozhodnutie ONV Michalovce, odbor pôdohospodárstva č.j. Pôd 185/1961 zo dňa 3.1.1961, ktorým bolo rozhodnuté, že štát sporné pozemky vykupuje a o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne. Z tohto teda vyplýva, že sporné nehnuteľnosti nepodliehajú reštitučnému nároku, pretože boli vykúpené Československým štátom za náhradu. Poukázala aj na zápis v PKV č. 752 v časti „C“ - ťarchy pod C72 zo dňa 9.12.1953 - č.d. 1087, z ktorého vyplýva, že sporné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech Všeobecného penzijného ústavu v Prahe na zabezpečenie pohľadávky Bohumila a Vilmy Mikuškových vo výške 330.000,- Kčs sa postupujú Štátnej sporiteľni v Michalovciach. Z Postupovej listiny č. II/1-H/229-1951 z 29.12.1951 vyplýva, že ku dňu 31.12.1951 výška pohľadávky predstavovala čiastku 125.527,44 Kčs.
Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb. vyplýva, že pokiaľ viazli na nehnuteľnosti ku dňu prevzatia štátom pohľadávky peňažných ústavov zabezpečené na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená osoba sumu, ktorú štát takto vyporiadal. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhla žalovaná, aby žalobcovia predložili dôkaz o tom, že ku dňu prevzatia sporných nehnuteľností t.j. v tomto prípade 3.1.1961 na sporných nehnuteľnostiach neviazla pohľadávka Štátnej sporiteľne v Michalovciach, resp. iných peňažných ústavov.
8. Žalobcovia k tomuto vyjadreniu uviedli, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžo 73/2017, ktoré žalovaná predložila sa vonkoncom nevzťahuje na obdobný právny problém, pretože upravuje prípad, ktorý vznikol zápisom delimitačného protokolu na LV v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Uviedli, že v tejto sporovej veci sa jedná o prípad tzv. duplicitného vlastníctva, kedy vlastníctvo na LV k.ú. Pozdišovce je vedené: podľa registra EKN, titulom rozhodnutia o reštitúcii na reštituentov a spoluvlastníkov, ktorí vlastníctvo nadobudli dedením a kúpou a podľa registra CKN, je evidované titulom delimitačného protokolu na žalovaného. Poukázali na to, že žalovaná nepopiera ich vlastníctvo z hľadiska užívateľského, lebo sporné nehnuteľnosti ako vlastníci v registri EKN aj užívajú a hospodária na nich. Nepopiera ich vlastníctvo ani z pohľadu Stavebného úradu Obce Pozdišovce, lebo na sporné nehnuteľnosti vydal žalobcom ako vlastníkom v registri EKN súhlas „povolenie“ na realizáciu Zvernice, ktorú za tri roky vystavali a zrealizovali a užívajú ju, a zo strany žalovanej nie sú vykonávané žiadne prieky - žalovaná im nebráni v tom užívaní. Nepopiera ich vlastníctvo ani z hľadiska platby daní z nehnuteľností, lebo za tieto nehnuteľností vyrubila žalovaná žalobcom daň, ktorú aj dlhodobo platia. Čiže prípad tohto duplicitného vlastníctva je špecificky v tom, že v skutočnosti žalobcom nikto nebráni užívať v pokoji vlastníctvo a po snahe o odstránení chyby v katastri nehnuteľností žalovaná písomne odmieta ich vlastníctvo uznať. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že sporné nehnuteľnosti nepodliehali reštitučnému nároku, pretože v zmysle rozhodnutia ONV, odbor pôdohospodárstva z 3.1.1961 boli vykúpené sporné nehnuteľností a o náhrade malo byť rozhodnuté samostatne, tak jedná sa o prípad, kedy orgány štátu rozhodovali v obdobných prípadoch o vykúpení pôdy, avšak o náhrade už nerozhodli, pretože ak by rozhodli, tak by to bolo v neprítomnosti reštituentov, pretože komunisti tých schopných a pracovitých ľudí vyviezli do internačného tábora iba s perinami, čo uviedol syn reštituentov. V tomto štádiu konania už spochybňovať reštitučný nárok alebo dôvod Vojtecha Vöröša a Vilmy Mikiskovej, ktorí nežijú a nemôžu už argumentovať alebo zisťovať splatenie pohľadávky Štátnej sporiteľne v zmysle postupovej listiny z 29.12.1951 a skúmať, či už bolo zaplatené, je v súčasnosti z právneho hľadiska bezvýznamné, pretože rozhodnutie pozemkového úradu z 24.11.1993 o reštitúcie právoplatné. V tomto rozhodnutí je jasne uvedené, že reštitučným dôvodom je ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) a nie § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. Poukázali na ustanovenie § 3 písm. c) zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí, v ktorom ustanovení je uvedené, ktorý majetok sa nestáva vlastníctvom obcí a výslovne zákon uvádza, že majetkom obce sa nemôže stať nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie. Odkazy pod č. 3 a 14 poukazujú na zákon o obciach a § 70 hospodárskeho zákonníka. Podľa § 70 ods. 1 hospodárskeho zákonníka, časť národného majetku sa môže bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným organizáciám než štátnym, najmä družstevným alebo spoločenským. Jedná sa teda o prípad, kedy družstvo užíva nehnuteľný majetok štátu na základe hospodárskej zmluvy o trvalom užívaní majetku. V súvislosti s tým poukázali na čestné prehlásenie predsedu Poľnohospodárskeho družstva Pozdišovce, ktorý jednoznačne potvrdil, že v roku 1991, čiže v čase účinnosti zákona č. 229/91 Zb. Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce sporné nehnuteľnosti malo v držbe a v užívaní, teda nikdy nemohli tieto nehnuteľností dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. sa stať vlastníctvom obce. Poukázali na to, že bývala dlhoročná starostka obce Mária Dobrovolská bola znalá majetkových pomerov v Obci Pozdišovce a vedela dobre, že sporné pozemky malo v držbe a v užívaní miestne Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce, ktoré ho obhospodarovalo a že tie nemôžu byť predmetom delimitácie. Pokiaľ žalovaná spochybňuje jej čestné prehlásenie, tak poukázali na iné právne úkony, kde Obec Pozdišovce reštitučné nároky reštituentov uznala, že reštitučným dôvodom je ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b). Predložili rozhodnutie Pozemkového úradu Michalovce R-2679/95-Dn zo dňa 16.2.1995, kde povinnou osobou bola Obec Pozdišovce, kde v časti rozhodnutia - odôvodnenie
- je citované aj právoplatné rozhodnutie R-1547/93-Dn zo dňa 24.11.1993, čo je jasný dôkaz, že Obec Pozdišovce ako povinná osoba, mala vedomosť o rozhodnutí o sporných pozemkoch, mala čo aj potvrdila starostka obce. Zároveň predložili rozhodnutie č. 1837/94-R/Žk zo dňa 21.2.1994, z ktorých rozhodnutí vyplýva, že v týchto prípadoch ako povinná osoba bol označený žalovaný - Obec Pozdišovce a reštitučným dôvodom je ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) a nie § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 29/1991 Zb. Aj z tohto rozhodnutia je preukázané, že Obec Pozdišovce o týchto rozhodnutiach vedela a ani v tomto prípade sa neodvolávala, lebo boli tieto rozhodnutia Obcou Pozdišovce rešpektované. Ak by predsa družstvo v prípade žalovaných nehnuteľností nebolo povinnou osobu, oprávneným osobám by nič nebránilo si svoje nároky uplatniť voči žalovanej Obci Pozdišovce. Tieto informácie si pozemkový úrad sám overoval. Reštituenti nevedeli a nemali ani najmenší dôvod sa domnievať, že v CKN registri sa duplicitne vedie daná výmere, aj ako vlastníctvo žalovanej. Túto chybu kataster dňom zápisu reštitučného rozhodnutia malo opraviť a nie viesť to duplicitne. Až po tomto zistení žalobcovia podnikli kroky na katastri za účelom odstránenia tejto chyby. Žalobcovia teda navrhli, keďže spochybňovala žalovaná čestné prehlásenie bývalej starostky obce, aby bola táto vypočutá ako svedkyňa k týmto skutočnostiam, na ktorom dôkaze neskôr žalobcovia netrvali a súd ho preto nevykonal.
9. Žalovaná k tomuto vyjadreniu uviedla, že pokiaľ ide o jej tvrdenie, že žalobcovia neodstránili nedostatky žaloby, tak opakovane uviedla, že čo sa týka základu sporu a to, že je vedené duplicitné vlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúci sa v k.ú. Pozdišovce a to P.2 ako parcely reg. EKN a parcely reg. CKN, tak zotrváva na tom, že rozsah sporného vlastníckeho práva nie je v žalobe špecifikovaný správne, pretože žalobcovia nedoložili identifikáciu parciel na odstránenie rozporov a neobjasnili ďalšie rozpory. Znova zotrvala na tom, že jednak ide o rozdielny druh a o rozdielne výmery a ďalej, že tieto nehnuteľnosti sú podlomené resp. rozdelené, že predmetom žaloby nie je časť parcely 1897/3 o výmere 1414 m2, pretože táto by mala byť identická, lebo je aj časť parcely CKN 1900/1. Čiže zotrváva na všetkých svojich námietkach. Čo sa týka tvrdenia žalobcov, že ide len o minimálny rozdiel vo výmerách, pričom ide o výmeru 1430 m2, to je nepostačujúce na to, aby bola žaloba dôvodná. Pokiaľ nebude osvedčená zhoda na základe identifikácie sporných parciel relevantným dôkazom z katastrálneho úradu vytýkanej rozpory. K tvrdeniu žalobcov, že žalovaný nesprávne interpretuje rozhodnutie, na ktoré poukázala NS SR 1Sžo 73/2017 tak zotrvala na tom, že toto rozhodnutie sa vzťahuje na tento prípad, pretože vysvetľuje kto je oprávnenou osobou, kto povinnou, kto a na základe čoho rozhoduje o reštitučných nárokoch, aké sú povinností správneho orgánu pri konaní o navrátení vlastníctva pozemku, objasňuje § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (str. 5 a 6 rozhodnutia). Znova zotrvala na svojom tvrdení, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prešli z majetku Slovenskej republiky všetky nehnuteľností ku ktorým existovali práva hospodárenia národných výborov, na území ktorých sa nachádzali. Žalovaná teda nadobudla k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo na základe tohto zákona (ex lege) s účinnosťou od 1.5.1991. Prechod vlastníctva na základe tohto delimitačného protokolu bol už len evidenčným súpisom majetku potrebným pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaná zotrvala aj na svojom tvrdení, že žalobcovia nesprávne interpretujú § 3 písm. c) zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí, v súvislosti s údajom o tom, aký majetok prechádza do vlastníctva obcí. K tomu uviedla, že v roku 1990 sa zrušili všetky privilegované štátne vlastníctva a všetci vlastníci aj štát získali vo vlastníckom práve rovnosť v právach, povinnostiach a ako vlastník pri pôde, ktorej majetkom štátu sa zapisovali do evidencii nehnuteľnosti ten, komu bola štátna pôda zverená. Na usporiadanie pozemkového vlastníctva bol prijatý zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorého účelom bolo určiť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky majú do vlastníctva obce. Išlo o prvú etapu konštituovania obecného majetku, ktorá sa uskutočňovala na územnom princípe, čo prakticky znamenalo, že ak mal národný výbor právo hospodárenia s majetkom, ktorý sa nachádzal na katastrálnom území viacerých obcí, majetok pripadol tým obciam, na území ktorých sa nachádzal. V zmysle tohto zákona prešli okrem iného aj nehnuteľnosti do vlastníctva obce, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení t.j. k 24.11.1990, právo hospodárenia národným výborom - § 2 ods. 1 cit. zákona. V tomto ustanovení vo vzťahu k prechodu pozemku zákon nerozlišuje kultúru pozemku, či ide o poľnohospodársku alebo nepoľnohospodársku pôdu. Sú tam vymenované podmienky prechodu a t.j.: a/ vlastníctvo Slovenskej republiky a b) právo hospodárenia národného výboru bez rozlíšenia stupňa národného výboru ku dňu účinnosti zákona o obecnom zriadení, t.j. ku dňu účinnosti volieb d orgánov samosprávy obcí, čiže 23. - 24. novembru 1990. Týmto spôsobom bola proklamovaná všeobecná zásada transformácie majetku štátu na obce, ktorá bola prelomená v prípade právnych situácií vymedzených v ustanovení § 3 zákona o majetku obcí. Do vlastníctva obcí prešli dňom 1. mája 1991 všetky nehnuteľné veci, ku ktorým mali právo hospodárenia ku dňu 23. - 24. novembru 1990 národné výbory všetkých stupňov, teda miestne národné výbory, okresné národné výbory a krajské národné výbory. Pokiaľ k uvedenému dňu národné výbory v práve hospodárenia poľnohospodársku, prípadne lesnú pôdu a s ňou súvisiace nehnuteľností slúžiace na poľnohospodársku, prípadne lesnú výrobu, prešli zo zákona až do majetku obce, na území ktorej sa nachádzajú. Otázka nadobudnutia týchto vecí do vlastníctva obce nezávisí od termínu spísania protokolu o ich prevzatí, pretože protokol len deklaruje prechod vlastníctva, ktorý nastal zo zákona dňom 1.5.1991. Čo sa týka tvrdenia žalobcov, že podľa § 3 písm. c) zákona č. 138/91 Zb. vlastníctvom obce sa nestal nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu zákona o obecnom zriadení v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie (§ 70 hospodárskeho zákonníka a § 10 Vyhlášky č. 119/1988) tak poukázala na to, že sporné pozemky boli v užívaní družstva, pričom sa žalobcovia odvolávajú na čestné prehlásenie predsedu družstva napriek tomu, že z ustanovenia § 70 hospodárskeho zákonníka je zrejmé, že ide o prípady, keď družstvo užívalo nehnuteľný majetok štátu na základe hospodárskej zmluvy o trvalom užívaní majetku. Zdôraznila, že v evidencií žalovanej sa nenachádza listine v zmysle ktorej by boli pozemky pôvodných vlastníkom odovzdané do trvalého užívania družstvu a takáto listina nebola predložená ani zo strany žalobcov a podľa jej vedomosti sa nenachádza ani v archíve družstva. Dôkazné bremeno je teda na žalobcoch, ktorí sú povinní preukázať trvalé užívanie sporných nehnuteľnosti družstvom ku dňu 24.11.1990 a teda, aby predložili hospodársku zmluvu o trvalom užívaní týchto pozemkov, pretože prehlásenie predsedu družstva nie je dostačujúcim dôkazom tohto tvrdenia. Žalovaná zotrvala na svojom tvrdení, že v rozhodnom čase t.j. 24.11.1993 družstvo s obchodným názvom Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce s IČO-m: 00 197 581 už neexistovalo. Z obchodného registra je zrejmé, že na Členskej schôdzi družstva, ktorá bola konaná 11.1.1993 bola schválená zmena stanov družstva a Transformačný projekt zo dňa 12.11.1992, na základe ktorého došlo k transformácií PD Pozdišovce na Podielnícke družstvo SPOLEX s účinnosťou od 3.6.1993 a preto by žalobcovia, podľa jej názoru mohli preukázať, že práve tento subjekt mal uzatvorenú k 24.11.1990 hospodársku zmluvu o trvalom užívaní. Žalovaná ďalej poukázala na to, že zotrváva na svojom tvrdení, že sporné pozemky nemali byť právnym predchodcom žalobcov vydané, pretože boli vykúpené Československým štátom za náhradu s tým, že z posledného zápisu v PKV č. 752 pod B22 z 9.3.1961 vyplýva, že parcely č. 1898, 1899, 1900 sa poznamenáva vykonanie výkupu pre Československý štát v správe odboru pôdohospodárstva ONV v Michalovciach a o tom, že tieto pozemky boli vykúpené za náhradu svedčí aj rozhodnutie ONV Michalovce č.j. Pôd 185/1961 z 3.1.1961, kde bolo rozhodnuté, že štát tieto sporné pozemky vykupuje a o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne a následne poukázala aj na zápis v PKV č. 752 v časti „C“ - ťarchy pod C72, z ktorej vyplýva, že sporné pozemky boli zaťažené záložným právom v prospech Všeobecného penzijného ústavu v Prahe na zabezpečenie pohľadávky Bohumila a Vilmy Mikiskových vo výške 330.000,- Kčs a že boli postúpené Štátnej sporiteľni v Michalovciach a ďalej aj na Postupovú listinu označenej vyššie. Poukázala na ust. § 6 ods. 5 zákona 229/1991 Zb. podľa ktorej, pokiaľ viazli na nehnuteľnosti ku dňu prevzatia štátom pohľadávky peňažných ústavov zabezpečené na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená osoba sumu, ktorú štát takto vyporiadal. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že zisťovať splatenie pohľadávky je z právneho hľadiska bezvýznamné, pretože rozhodnutie o reštitúcii je právoplatné, k tomu uviedli, že bez ohľadu na to, že rozhodnutie o priznaní reštitučného nároku právnym predchodcom žalobcov je právoplatné, tieto skutočnosti svedčia v prospech žalovanej t.j. pokiaľ bol týmto rozhodnutím v roku 1993 preukázateľne porušený zákon, nemôže dôjsť k jeho opakovanému porušeniu a uznaniu oprávnenosti nárokov žalobcov. Čo sa týka tvrdenia žalobcov, že starostka uznala reštitučné nároky reštituentov, tak poukázala na to, že žiadny takýto dôkaz o tejto skutočnosti neexistuje a to, že sa starostka neodvolala voči rozhodnutiu, tak ani nemohla, lebo obec nebola účastníkom konania a je to zavadzajúce tvrdenie žalobcov. Čo sa týka návrhu na vykonanie dôkazu jej výsluchom, považovala ho za bezpredmetný, takýto dôkaz, pretože nemohla mať vedomosť o žiadnom takomto rozhodnutí, keďže nebolo obci doručené a jej vyjadrenie k tejto veci by bolo účelové, zaujaté. Pokiaľ ide o predložené rozhodnutie pozemkového úradu, na ktoré poukázali žalobcovia, tak tieto sa netýkajú sporných nehnuteľností a sú tu podstatné rozdiely s tým, že v jednom rozhodnutí boli vydané na základe dohody medzi oprávneným a povinnými osobami a povinnou osobou okrem Východoslovenských lesov š.p. Košice bola aj žalovaná, teda obec a neosvedčuje to teda oprávnenosť rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre uplatnenie nároku žalobcov v tomto spore. Popierala tvrdenia žalobcov, že žalovaná nepopiera vlastníctvo žalobcov, je to zavádzajúce, nepravdivé, naopak poukázala na žiadosť IE. z roku 2008, kde žiadal obec o prenájom pozemku č. 1900/1 vo výmere 12 ha a žiadal žalovanú ako vlastníka. V tom čase bola táto nehnuteľnosť v užívaní spoločnosti KOAN s.r.o. o čom svedčia aj faktúry za rok 2008 - 2014. V roku 2015 bol prenájom pozemku skončený z dôvodu vzniku sporu medzi sporovými stranami. Pokiaľ ide o užívanie parciel reg. E, ktoré sú vedené na LV č. 2056 na mene žalobcov, žalovaná nemá o ich užívaní žiadne vedomosti a pokiaľ sú identické tieto pozemky reg. E s parcelou žalovanej CKN 1900/1, tak ich žalobcovia užívať nemohli, pretože ich užíval na základe nájomnej zmluvy spoločnosť KOAN s.r.o. Žalovaná popierala teda tvrdenia, že yb akceptovala užívanie žalobcov týchto nehnuteľností. Takisto aj namietala, že by sa viedlo nejaké stavebné konanie na povolenie Zvernice pre žalobcov, toto nikdy neprebiehalo. Žalovaná eviduje z roku 2013 len žiadosť alebo prihlasovanie drobnej stavby a t.j. oplotenie na pozemkoch na LV č. 2056, ktorých vlastníkmi sú žalobcovia. Toto ohlásenie drobnej stavby malo len ohlasovací alebo oznamovací charakter a nejde o stavebné konanie a nemôže to byť ani dôkazom tvrdenia žalobcov, že žalovaná nepopiera ich vlastníctvo. Pokiaľ ide o tvrdenie, že nepopiera ich vlastníctvo preto, že platia žalobcovia dane, čo však žalobcovia okrem svojho tvrdenia nepreukázali a pokiaľ platili daň za pozemky vedené v reg. E, tak to nemožno z toho analogicky vyvodzovať súhlas žalovanej s ich vlastníctvom, pretože žalovaná ako správca dane vychádza pri vyrubovaní daní z daňového priznania podaného poplatníkom a neskúma ich oprávnenosť pričom pokiaľ ide o parcelu CKN č. 1900/1 od roku 2008 - 2014 daň platila spoločnosť KOAN, s.r.o. Žalobcovia teda musia preukázať tvrdenia, že platili daň.
10. Súd z listinných dôkazov predložených stranami sporu a vyžiadaných z Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru zistil tento skutkový stav:
10. 1 Na LV č. 2056 k.ú. Pozdišovce sú vedené parcely reg. „E“ a to okrem iných aj konkrétne sporné nehnuteľnosti parcely č.: XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 10747 m2, XXXX/X - vodná plocha o výmere 2568 m2, 1XXX - trvalý trávny porast o výmere 52385 m2, 1XXX - vodná plocha o výmere 280 m2, XXXX - orná pôda o výmere 66289 m2 s tým, že ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností sú zapísaní pod B1 žalobca v 1. rade titulom Kúpnej zmluvy V-799/14 z.d. 15.4.2014, č.z.-63/14, pod B2 žalobkyňa v 2. rade titulom Osvedčenia o dedičstve 30D/291/2007 z.d. 22.5.2008, Z-1371/08, č.z.-89/08, pod B3 žalobca v 3. rade titulom Kúpnej zmluvy V-2480 z.d. 19.11.2009, č.z.-122/09, pod B4 a B6 v podieloch 1/10, 1/10 žalobca v 4. rade pod B4 titulom dedenia D 711/97 z.d. 26.10.1999 Z 2857/99 a pod B6 Kúpna zmluva V 2629/09 z.d. 30.11.2009 - č.z. 126/09.
10. 2 Na P. sú vedené okrem iných aj sporné parcely reg C č. XXXX/.2 - orná pôda o výmere 10763 m2 a č. 1XXX/1 - orná pôda o výmere 121368 m2, ktorých nehnuteľností je vedená ako výlučná vlastníčka žalovaná a titulom nadobudnutia je uvedené delimitačný protokol 81/92.
11. Ďalej súd zistil, že dňa 24.11.1993 Pozemkový úrad v Michalovciach vydal rozhodnutie pod č. R-1547/93-Dn, na základe ktorého nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 752 k.ú. Pozdišovce boli na základe toho, že oprávnené osoby spĺňajú zákonné podmienky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/91 Zb. ako oprávneným osobám a to Vojtechovi Vöröšovi a Vilme Mikyskovej, rod. Vöröšová proti povinnej osobe Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce so sídlom Michalovce, ul. Močarianska priznané vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam okrem parciel, ktoré boli v tom čase zastavané. Ďalej bolo zistené, že Okresným národným výborom v likvidácii v Michalovciach bol vydaný Delimitačný protokol 4.7.1991 o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Československého štátu na F. s tým, že predmetom prevodu boli nehnuteľné veci, ktoré ostali vlastníctvom štátu ku dňu 22.11.1990, t.j. ku dňu účinnosti zák. č. 369/1990 Zb. a čo sa týka rozsahu alebo špecifikovania nehnuteľných vecí, tieto boli špecifikované v inventúrnych zoznamoch č. 1, 2 z 31.12.1990, ktorý tvoril prílohu tohto delimitačného protokolu. V prílohe 2 sú špecifikované nehnuteľnosti - pozemky vrátané sporných parciel reg. C č. 1900/1 a 1892/1. Na základe toho Obecný úrad v Pozdišovciach zastúpený starostkou obce p. Máriou Dobrovolskou požiadal Krajskú správu geodézie a kartografie, stredisko geodézie Michalovce žiadosťou zo dňa 14.10.1991 o vykonanie zápisu v evidencii nehnuteľnosti na základe tohto Delimitačného protokolu (č.l. 34 spisu). Okresný úrad Michalovce, odbor financií vydal Delimitačný protokol č. 2003/04784 zo dňa 30.4.2003, v ktorom sa konštatuje, že „V zmysle § 2 ods. 1 zák. SNR č. 138/1991 o majetku obcí v znení neskoršých predpisov prešli z vlastníctva Slovenskej republiky do majetku obce nehnuteľnosti v k.ú. Pozdišovce zapísané na LV č. 2 a parcely č. (č.l. 35) odovzdal žalovanej.
12. Súd ďalej zistil ďalšie skutočnosti týkajúce sa identifikácie sporných nehnuteľností a to z rozhodnutia Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru zo dňa 9.3.2015 č. X-143/2015/Hr, z ktorého vyplýva, že čo sa týka sporných nehnuteľností a to parciel registra CKN č. XXXX/X vedenej na LV č. XXX., ktorej vlastníkom je žalovaná a nadobudla ho titulom Delimitačného protokolu, tak pri prešetrení týchto údajov na základe podnetu žalobcu v 1. rade bolo zistené, že čo sa týka identifikácie parcely CKN č. 1900/1 tak táto je identická s parcelami C. a časťou parcely C.. Tieto parcely boli pôvodne evidované a to č. 1897/3, 1898, 1899 a 1900 boli predtým evidované v PKV č. 752 a ako ich podieloví spoluvlastníci boli vedení I. v podiele 35/200, jeho manželka K. v podiele 35/200, X., muž Ján v podiele 60/200 a K. v podiele 70/200 s tým, že parcela mpč. 1897 prešla do pozemnoknižnej vložky číslo 1103. Zmena vlastníctva týchto parciel nastala v roku 1961 keď v PKV č. 752 pod B22 bol prevedený zápis na základe listiny z 9. marca 1961, č.d. 380/1961, v ktorej bol poznamenaný výkup pre Československý štát - v správe odboru pôdohospodárstva ONV v Michalovciach s tým odôvodnením, že o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne. Ďalej bolo zistené katastrálnym úradom, že v roku 1971 pri zakladaní právnych vzťahov, tzv. II. etapa, sa prepísali údaje, ktoré boli vedené v PKV 752 na LV č. 2. Táto zmena je v dokumentačných fondoch katastrálneho odboru prevedená pod položkou výkazu zmien číslo 182/71 a v časti „B“ LV okrem iných boli zaevidované aj parcely č. 1898/1, 1898/2, 1899, 1900/1 a 1900/2 a v časti „A“ tohto LV bol zaevidovaný ako vlastník týchto parciel Československý štát - ONV Michalovce v podiele 1/1. V roku 1989 prebehla v katastrálnom území Pozdišovce „komplexná údržba“ evidencie nehnuteľností, v rámci ktorej došlo k zlučovaniu honov v extraviláne. V tomto prípade došlo k zlúčeniu parciel č. 1898/1, 1898/3, 1900/1, 1899 a časti parcely 1897/1 do parcely evidencie nehnuteľností č. 1900/1 o celkovej výmere 121368 m2. Táto zmena bola zapísaná alebo uložená pod položkou výkazu zmien č. 254/89. Čiže z tohto vyplýva, že čo sa týka parciel 1897/1, 1898/1, 1898/3, 1899 tak tieto týmto úkonom zanikli. Táto výmera bola pripočítaná k parcele č. 1900/1. K ďalšej zmene vlastníctva parcely evidencie nehnuteľnosti č. 1900/1 došlo v roku 1992 pod položkou výkazu zmien č. 81/92 a 82/92 bol uložený Delimitačný protokol o prevode nehnuteľného majetku z vlastníctva Československého štátu na obec Pozdišovce č. L 59/1991 z.d. 4.7.1991 a v inventúrnom zozname, ktorý tvoril prílohu tohto Delimitačného protokolu okrem iných bola uvedená aj parcela č. 1900/1 o výmere 121368 m2, ako pozemok v správe ONV. Na základe tejto listiny bol v súpise popisných informácií katastra nehnuteľností založený nový list vlastníctva č. 992, v ktorom v časti „A“ (meno vlastníka) bol zaevidovaný ako vlastník Obec Pozdišovce a v časti „B“ sa zaevidovali nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Delimitačného protokolu, čiže aj parcela č. 1900/1 o výmere 121368 m2. Tento je vedený v celosti na LV č. 992 k.ú. Pozdišovce ako parcela reg. CKN 1900/1 s nezmenenou výmerou 121368 m2 a to vo vlastníctve žalovanej čiže Obce Pozdišovce. Čo sa týka prešetrovania ďalších popisných informácií, skutočností, tak čo sa týka listu vlastníctva č. 2056, na ktorom LV sú zapísané sporné nehnuteľnosti reg. EKN tak okrem iných sú vedené na tomto liste vlastníctva parcely č. 1898, 1899, 1900, ktoré sú identické s parcelou reg. CKN 1900/1 vedenej na LV č. 992. Pri prešetrovaní katastrálnym úradom vlastníckych vzťahov k týmto parcelám EKN č. 1898, 1899 a 1900 bolo zistené, že v dokumentačných fondoch katastrálneho odboru v k.ú. Pozdišovce pod položkou výkazu zmien č. 41/94 je uložená právna listina - Rozhodnutie Pozemkového úradu v Michalovciach č. R-1574/93-Dn, ktoré rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti oprávnených osôb na Pozemkovom úrade v Michalovciach, čiže reštitučný nárok. Oprávnenými osobami žiadateľmi bol K.. Povinnou osobu, ako je to uvedené v tomto rozhodnutí Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce, pričom v tom čase už ako vlastník bola na základe delimitačného protokolu zapísaná už žalovaná. Následne na podklade tohto rozhodnutia Pozemkového úradu v Michalovciach bol založený v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností nový list vlastníctva č. 1076 s tým, že v časti „A“ - majetková podstata na danom liste vlastníctva, okrem iných, boli zaevidované aj parcely registra EKN č. 1898, 1899 a 1900 a v časti „B“ - vlastníci boli zaevidované tieto Oprávnené osoby, ktorým bolo priznané vlastnícke právo v podieloch po 1-ici t.j. v prospech K. a takto vzniklo duplicitné vlastníctvo týchto nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti. V súčasnosti teda parcely reg. EKN sú zapísané na LV č. 2056 a podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia, teda došlo k ďalším právnym prevodom po tom, čo boli tieto nehnuteľnosti zaevidované na základe reštitučného nároku a teda aj z tohto vyplýva a je to jednoznačne preukázané v tomto konaní, že sa jedná o duplicitné vlastníctvo sporných nehnuteľností, čo je predmetom sporu. Sporné teda medzi stranami je to, že obe strany spochybňujú titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, na základe ktorých nadobudli strany toto vlastníctvo, čiže v prípade žalobcov sa jedná o nárok, ktorý si uplatnili ich právni predchodcovia titulom reštitúcie, o priznaní tohto nároku bolo vydané rozhodnutie pozemkového úradu vyššie označené, na základe ktorého nadobudli ich právni predchodcovia každý v podiele 1-ice tieto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva (parcely reg. EKN), následne boli nadobudnuté žalobcami tieto podiely buď dedením a kúpou a v prípade žalovanej Delimitačný protokol o prevode nehnuteľného majetku, na základe ktorého nadobudla žalovaná vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam a tieto boli zapísané ako parcely reg. CKN.
13. Žalobcovia najprv v priebehu konania navrhli, aby súd vykonal dokazovanie a to znaleckým dokazovaním za účelom zistenia identifikácie sporných parciel, keďže katastrálny úrad oznámil súdu, že identifikáciu sporných nehnuteľností nie je možné vyhotoviť, preto aj súd uznesením žalobcom uložil povinnosť zaplatiť - zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, avšak žalobcovia nezložili tento preddavok. Následne však žalobcovia súdu predložili listinný dôkaz a to identifikáciu sporných nehnuteľností vyhotovených Okresným úradom, katastrálnym odborom v Michalovciach (č.l. 316a, 317). Z tejto identifikácie sporných nehnuteľností je preukázaný rozsah v akom sa prekrývajú sporné nehnuteľnosti, čo má za následok dvojitý zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Z ich písomnej a grafickej identifikácie vyplýva parcela ED. sa prekrýva s parcelou CD., ktorej vlastníčkou je evidovaná žalovaná a a parcelami T.
14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
16. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
17. Podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku § 6, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku: a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme.
18. Podľa § 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon o majetku obcí“) účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.
19. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.
20. Podľa § 12 zákona o majetku obcí pokiaľ nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak to nevylučuje povaha veci, riadi sa obec vo veciach vlastníctva pri nadobúdaní majetku a nakladaní s ním Hospodárskym zákonníkom, Občianskym zákonníkom a ďalšími osobitnými predpismi.
21. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o majetku obcí o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie. Zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec v evidencii nehnuteľností vykonajú príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom. Organizácie založené alebo zriadené obcou, ktoré vykonávajú správu nehnuteľného majetku obce podľa tohto zákona, navrhujú na strediská geodézie zapísať správu majetku obce. Obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.
22. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
23. Návrhom možno uplatniť pozitívne aj negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Žalobcovia v tomto spore si jednak uplatňujú určenie vlastníckeho práva k sporných nehnuteľnostiam a to, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností zapísaných v reg. E a negatívne, aby súd určil, že žalovaná nie je vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných v registri C, čiže ide o pozitívne a negatívne určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zapísaných v rozdielnych registroch C a E. Čiže v tomto prípade podstata sporu je v tom, že zapísané duplicitné vlastníctvo sporných nehnuteľností na príslušných listoch vlastníctva a to v prospech žalovanej, čiže ak je ako vlastník nehnuteľností zapísaná aj iná osoba ako žalobca, ako vlastník určitej nehnuteľnosti, má vždy naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k takejto nehnuteľnosti, pretože pri význame zápisov do katastra nehnuteľnosti, je treba nepatričnosť dvojitého či viacerého zápisu vlastníctva k takejto nehnuteľnosti odstrániť (rozhodnutie NS ČR 22Cdo 1875/2002 zo dňa 23.4.2003). V tomto prípade však žalobcovia podali určovaciu žalobu a negatórnu popierajúcu žalobu, keďže sporné nehnuteľnosti sú zapísané v rozdielnych registroch (v registroch E a v registroch C). Žalobcovia naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporných nehnuteľnostiam, ako aj na určení, že žalovaná nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností odôvodnili tým, že žalovaná dlhodobo spochybňuje ich vlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam, a to aj v konaní pred štátnymi orgánmi (rozhodnutie OÚ, katastrálny odbor Michalovce č. X-143/20185/ Hr z 9.3.2015, toto súdne konanie). Spochybňovanie ich vlastníctva ako aj existencia dvojitého zápisu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam má pre nich nepriaznivé právne aj faktické dôsledky čo má za následok a ich právne postavenia sa stáva neistým a ich majetkové hodnoty sú spochybnené. Už len posudzovanie ich úverovej schopnosti v žiadostiach o poskytnutie úveru končia práve z tohto dôvodu negatívne. Preto možno konštatovať , že sa žalobcovia snažia touto žalobou eliminovať stav ohrozenia a právnej neistoty a súčasne k náprave nemožno dospieť inak ako podaním tejto žaloby a rozhodnutím o nej súdom, pretože len rozhodnutie súdu môže vyriešiť dlhodobé spochybňovanie vlastníckeho práva žalobcov a je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi sporovými stranami. Žalovaná dlhodobo spochybňuje vlastníctvo žalobcov nielen titulom dvojitého zápisu vlastníckeho práva sporných nehnuteľností ale aj legitimitou spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalobcovia poukázali na súdnu prax, ktorá pripúšťa, aby vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností mal naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva a poukázal napr. na rozsudok NS ČR 22Cdo 2333/2012. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcom týkajúceho sa ich naliehavého právneho záujmu a v tomto prípade má za to, že zároveň pozitívne určenie vlastníckeho práva ako aj negatívne určenie vlastníckeho práva, keďže pokiaľ ide o vlastníctvo sporných parciel je vedený duplicitný stav a už samotná táto skutočnosť svedčí v prospech žalobcov a usvedčuje ich naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Ďalšou skutočnosťou, ktorá svedčí v prospech naliehavého právneho záujmu žalobcov je aj postoj žalovanej a jej stanovisko, keďže podielové spoluvlastníctvo žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam neuznáva, aj napriek tomu, že predmetné nehnuteľnosti parcely reg. E boli už vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov. V prípade teda, že súd určí, že žalovaná nie je vlastníkom sporných parciel reg. C, tak takýto výrok žalobcov ku dňu podania žaloby má pre nich význam, nakoľko nie je možné, mať duplicitne zapísané vlastníctvo k tým istým parcelám, aj keď sú zapísané v rôznych registroch v katastri nehnuteľnosti. Negatorným určením vlastníckeho práva a to, že žalovaná nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností parciel zapísaných v reg. C, ktoré zodpovedajú parcelám reg. E, kde sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci žalobcovia sa zmení takto právne postavenie žalobcov a pretože žalovaná už nie bude vedená ako výlučná vlastníčka týchto sporných nehnuteľností, zapísaných ako parcely reg. C. Čo sa týka pozitívneho určenia vlastníckeho práva v prospech žalobcov, tak sa takto vlastne odstráni neistota a pochybnosti o tom, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností a odstráni sa aj duplicita zápisu v katastri nehnuteľnosti. Žalobcovia teda majú naliehavý právny záujem, tak na negatívnom ako aj pozitívnom určení vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a preukázali tento naliehavý právny záujem. Keďže súd dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a že žalovaná nie je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, tak súd po vykonanom dokazovaní vyššie označenými listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, dospel k týmto právnym záverom vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania listinným dôkazmi predloženými stranami sporu:
24. Na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Pozdišovce sú zapísané okrem iného aj nehnuteľnosti sporné parcely reg. E a to číslo XXXX/X - trávny porast o výmere 10747 m2, XXXX/X - vodná plocha o výmere 2568 m2, XXXX - trvalý trávny porast o výmere 52385 m2, XXXX - vodná plocha o výmere 1280 m2 a XXXX - orná pôda o výmere 66289 m2, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia v 1., 2., 3. a v 4. rade, ktoré tieto nadobudli vyššie označenými titulmi a to buď kúpnou zmluvou - žalobca v 1. rade, dedením žalobcovia v 2., 3., 4. rade a v časti aj kúpnou zmluvou (tituly nadobudnutia č.l. 140-241). Na liste vlastníctva č. XXX s.ú okrem iného zapísané sporné parcely reg. C a to XXXX/X - orná pôda o výmere 10763 m2 a XXXX/X - orná pôda o výmere 121368 m2. Titulom nadobudnutia v tomto prípade žalovanej, ktorá je vedená ako výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností je zapísaný pokiaľ ide o parcelu CKN XXXX/X delimitačný protokol 81/92, avšak pokiaľ ide o parcelu CKN 1892/1 tak Delimitačný protokol č. 2003/04784 zd. 30.4.2003 podľa zík. č. 138/91 Zb. Z-964/03. Žalovaná žiadosťou zo dňa 13.5.2003 (č.l. 242) požiadala Správu katastra Michalovce o zápis vlastníckeho práva aj k tejto parcele a to na základe označeného Delimitačného protokolu zo dňa 30.4.2003 č. 2003/04784 (č.l.
243) Okresného úradu v Michalovciach, odboru financií ako dovzdávajúcej organizácie a žalovanej ako preberajúcej organizácie. s tým, že sporná parcela reg. C 1892/1 bola vedená v tom čase na LV č. 2 k.ú. Pozdišovce a ako jej výlučný vlastník bol zapísaný Slovenská republika ONV Michalovce titulom rozhodnutia č. Fin. 1105/D-Ma z.d. 20.9.1965 a uzn. D 253/58 z.d. 18.9.1965 - Vz-17/65.
25. Z vyššie označeného listu vlastníctva č. XXX k.ú. Pozdišovce je jasné, že ako výlučná vlastníčka parciel reg. C č. 1XXX/X a č. XXXX/X je zapísaná žalovaná a podielovými spoluvlastníkmi EKN označených parciel sú zapísaní ako žalobcovia v 1.- 4. rade. Na LV č. XXXX k.ú Pozdišovce na základe toho je preto poznamenaná poznámka Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru a to týkajúca sa pod P547/2016 týkajúca sa hodnovernosti údajov katastra o práve k týmto nehnuteľnostiam (§ 39 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti) ktorá je spochybnená s tým, že sa konštatuje, že parcela reg. CKN 18XX/X je duplicitná s parcelou E KN XXXX/X a parcela C KN XXXX/X je duplicitná s parcelami registra E KN XXXX, XXXX a časťou parciel XXXX/X a XXXX. Ako vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia správa katastra prešetrovala na základe podnetu žalobcu v 1. rade hodnovernosť údajov zápisov týchto parciel, vedených na listoch vlastníctva XXX, k.de je zapísaná ako výlučná vlastníčka Obec Pozdišovce, čiže žalovaná. Nesporné medzi stranami bolo, že ako titul nadobudnutia je zapísaný na liste vlastníctva Delimitačný protokol vydaný Okresným národným výborom v likvidácií v Michalovciach pod č. P. Ďalej bolo sporné medzi stranami sporu, či sú tieto parcely identické, ale jednoznačne z prešetrovania týchto údajov katastrálnym odborom vyplýva, že parcela reg. CKN č. 1900/1 je identická so spornými parcelami reg. EKN a to č. XXXX, XXXX a XXXX a to s časťou parcely C. je tiež evidovaná na liste vlastníctva XXXX. Ďalej nesporné medzi stranami boli aj skutočnosti, ako boli predtým evidované tieto nehnuteľnosti v pozemkovej knihe, čo sa týka histórie zápisov a titulu nadobudnutia týchto nehnuteľnosti, tak sporné parcely EKN č. 1XXX/X, XXXX, XXXX a XXXX boli predtým vedené v Z. pod B22, kde boli vedení ako podieloví spoluvlastníci I. - 70/200. V roku 1961 došlo zápisu alebo k zmene vlastníctva týchto nehnuteľností, keď v Z. je prevedený zápis na základe listiny zo dňa 9.3.1961 pod č.d. 380/1961, kde bol poznamenaný podľa § 10 ods. 2 zákona č. 46/48 Zb. výkup pre Čsl. štát v správe odboru pôdohospodárstva ONV v Michalovciach s tým, že bola tam poznámka, že o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne. V roku 1971 sa prepísali údaje z tejto PKV č. 752 na LV č. 2. V časti B tohto LV boli zaevidované aj parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X a XXXX/X a ako vlastník týchto parciel bol zapísaný Československý štát ONV Michalovce v celosti ako výlučný vlastník. V roku 1989 došlo k zlúčeniu parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX a časti parcely č. XXXX/X do parcely č. XXXX/X a to v celkovej výmere 121368 m2. Jedná sa vlastne o parcelu, ktorá je toho času zapísaná na LV č. XXX, čo znamená vlastne, že parcely č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX zanikli týmto úkonom a ich výmera bola pripočítaná k parcele č... V roku 1992 došlo k zmene vlastníctva parcely č. XXXX/X a to na základe vyššie označeného Delimitačného protokolu o prevode nehnuteľného majetku z vlastníctva Československého štátu na Obec Pozdišovce s tým, že v inventúrnom zozname, ktorý bol prílohou tohto Delimitačného protokolu bola uvedená aj parcela XXXX/X . vo výmere 121368 m2 a to ako pozemok v správe ONV. Na základe toho vlastne bol založený nový P. kde ako výlučný vlastník parcely XXXX/X bola zaevidovaná žalovaná a to nezmenenou výmerou, predtým zapísaná na LV č. XXX ako parcela reg. T. s nezmenenou výmerou, čiže 121368 m2. Pokiaľ ide o parcelu CKN XXXX/X tak Delimitačný protokol č. 2003/04784 zd. 30.4.2003 podľa zík. č. 138/91 Zb. Z-964/03. Žalovaná žiadosťou zo dňa 13.5.2003 (č.l. 242) požiadala Správu katastra Michalovce o zápis vlastníckeho práva aj k tejto parcele a to na základe označeného Delimitačného protokolu zo dňa 30.4.2003 č. 2003/04784 (č.l. 243) Okresného úradu v Michalovciach, odboru financií ako dovzdávajúcej organizácie a žalovanej ako preberajúcej organizácie. s tým, že sporná parcela reg. C 1892/1 bola vedená v tom čase na LV č. 2 k.ú. Pozdišovce a ako jej výlučný vlastník bol zapísaný Slovenská republika ONV Michalovce titulom rozhodnutia č. Fin. 1105/D-Ma z.d. 20.9.1965 a uzn. D 253/58 z.d. 18.9.1965 - Vz-17/65. Čo sa týka nehnuteľností reg. EKN zapísaných na P. a to parcely č. XXX8 - trvalé trávne porasty o výmere 52385 m2, č. XXXX - vodné plochy o výmere 1280 m2, č. XXXX
- orná pôda o výmere 66289 m2, tak tieto sú identické s parcelou reg. T., ktorá je vedená na LV XXX. Toto jednoznačne je preukázané z vyššie označeného rozhodnutia katastrálneho odboru.
26. Čo sa týka nadobudnutia výlučného vlastníctva žalovanou k parcelám reg. C, ktoré sú identické s parcelami reg. E zapísanými na LV č. XXXX, . kde sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci žalobcovia a to na základe žiadosti o zápis v evidencií nehnuteľnosti, ktorú obec - Obecný úrad v Pozdišovciach podal 14.10.1991, kde žiadal Krajskú správu geodézie a kartografie, stredisko geodézia Michalovce, aby podľa § 14 zákona z 20.3.1991 o majetku obcí zapísal prechod vlastníckeho práva štátu na obec v evidencií nehnuteľností na základe zoznamov (č.l. 94). Z Delimitačného protokolu č. L 59/1991 z 4.7.1991 odovzdávajúca organizácia ONV v likvidácií v Michalovciach, preberajúcej organizácií a to starostke obci čiže Obci Pozdišovce previedol budovy a stavby ako aj pozemky podľa Inventúrneho zoznamu č. 2 išlo aj o sporné nehnuteľností a to parcely 1XXX/X, XXXX/X a XXXX. Aj na základe tohto delimitačného protokolu bolo zapísané toto vlastnícke právo parcely reg. C na P.. Prílohou vyššie označenej žiadosti Obce Pozdišovce o zápis vlastníckeho práva na základe Delimitačného protokolu je aj zoznam katastrálnych území a čísiel listov vlastníctva medzi ktorými v tomto zozname je uvedená aj parcela č. 1XXX/X, ktorá je zapísaná teraz na LV č... Čiže na základe § 2 ods. 2 zákona č. 138/1990 Zb. o majetku obcí, tento zápis bol vykonaný v prospech žalovanej, čo znamená, že od uvedenej doby a to je od roku 4.7.1991 sa žalovaná stala na základe tohto zákona a to ku dňu účinnosti zákona SNR č. 138/1990 Zb. vlastníkom týchto nehnuteľností a to ako pozemku predtým v správe Okresného národného výboru a bol založený nový list vlastníctva č. 992 k.ú. Pozdišovce. Následne však Pozemkový úrad v Michalovciach rozhodnutím č. R-1574/93-Dn zo dňa 24.11.1993 vyhovel reštitučnému nárok právnych predchodcov žalobcov Vojtecha Vöröša a Vilmy Mikiskovej, rod. Vöröšovej a skonštatoval, že spĺňajú zákonné podmienky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/91 Zb. a v zmysle zákona § 9 ods. 4 tohto zákona im priznal vlastnícke právo každému v podiele jednej polovice k sporným nehnuteľnostiam, v tom čase zapísaným v PKV 752 k.ú. Pozdišovce a to vrátane sporných nehnuteľností. Ako vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia tak právni predchodcovia žalobcov - reštituenti boli oprávnenými osobami, ktoré spĺňali zákonné podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ (odňatie bez náhrady) zák. č. 229/1991 Zb. a nie podľa písm. a/ (prepadnutie majetku) cit. zákona ako to tvrdí žalovaná. Súd musí prisvedčiť tvrdeniu žalobcov, pokiaľ ide o námietku žalovanej, že sporné nehnuteľnosti nemohli byť predmetom reštitučných nárokov právnych predchodcov žalobcov z dôvodu, že boli vykúpené v roku 1961 rozhodnutím ONV, odborom pôdohospodárstva, avšak súd poukazuje na to, že v tomto vyššie označenom rozhodnutí sa konštatuje, že o náhrade za tieto pozemky alebo za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne. Súd však nemá za preukázané, že by k realizácií náhrady za túto vykúpenú pôdu malo dôjsť, teda o tejto náhrade rozhodnuté nebolo. O tomto žiadne dôkazy neboli predložené. Zároveň aj pokiaľ ide o postupovú listinu zo dňa 29.12.1951 tiež táto nepreukazuje, že by malo ísť k zrealizovaniu vykúpenia tejto pôdy v prospech Čsl. štátu. Súd však poukazuje na skutočnosť, že existuje právoplatné rozhodnutie pozemkového úradu, ktorým bol priznaný reštitučný nárok právnym predchodcom žalobcov, kde reštitučným dôvodom bolo ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb. a podľa § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa nemôže stať majetkom obce nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie. Z obsahu tohto rozhodnutia pozemkového úradu vyplýva, že oprávnenou osobou v tom čase bolo Poľnohospodárske družstvo Pozdišovce, čo znamená teda, že na základe toho nemohlo dôjsť na základe zákona č. 138/1991 Zb. k prechodu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam na obec, nakoľko bol v tom čase v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, teda poľnohospodárskeho družstva. Za takéhoto stavu preto žalovaná nemohla nadobudnúť sporné nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. 992 k.ú. Pozdišovce ako parcely reg. CKN do vlastníctva ako majetok štátu na základe delimitačných protokolov. Súd preto vyhovel žalobe vychádzajúc z právneho názoru, že v prípadoch, ak sa jedná o duplicitné vlastníctvo zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa vzťahuje iba na veci, ku ktorým mal Čsl. štát vlastnícke právo. Československý štát nemohol previesť na právnych nástupcov viac práv ako mal. Nakoľko nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností tak ani nemohol toto právo previesť na iný subjekt (žalovanú) a nadobudnutie vlastníckeho práva nemohlo nastať ani podľa zákona č. 138/1991 Zb., pretože tento zákon upravoval prechod vlastníctva v tom prípade, ak vlastníctvo štátu existovalo. Preto majetok fyzických osôb - právnych predchodcov žalobcov podľa tohto zákona nemohol prejsť do majetku obce z vyššie uvedených dôvodov a preto súd v celom rozsahu žalobe vyhovel rozhodol tak, že jednak určil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parciel reg. E vedené na LV č..šie špecifikované a určil, že žalovaná nie je vlastníčkou parciel reg. CKN vyššie špecifikovaných vedených na LK. ktoré sú identické so spornými parcelami reg. EKN, čo bolo preukázané predloženou identifikáciou vyhotovenou Okresným úradom Michalovce, odborom katastrálnym a čo vyplýva aj z vyššie označeného rozhodnutia o prešetrení údajov, na základe ktorých bola poznamenaná aj poznámka o hodnovernosti údaju katastra o práve k predmetným sporným nehnuteľnostiam, z ktorého je zrejmé, že ide o duplicitný zápis.
27. K námietkam žalovanej, že žalobcovia neodstránili nedostatok a to pokiaľ ide o rozsah sporného vlastníckeho práva, pretože nie je špecifikovaný správne alebo nie je doložená identifikácia parciel, súd poukazuje znova na vyššie označené rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru č. X-143/2015/Hr zo dňa 9.3.2015, ktorý sa týka prešetrovania duplicitného zápisu sporných nehnuteľností, kde sám katastrálny odbor konštatuje, že sporné nehnuteľností zapísané ako parcely reg. EKN a CKN sú identické a že sa jedná o duplicitne vlastníctvo. Zároveň aj z vyššie označenej žalobcami predloženej identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom Michalovce, katastrálnym jednoznačne vyplýva v akom rozsahu sa prekrývajú sporné nehnuteľnosti a že v tomto prípade je parcela reg. EKN 1892/1 duplicitná s parcelou reg. T. a parcely registra EKN XXXX a XXXX . a časť parciel XXXX/X a XXXX je duplicitná s parcelou reg. CKN 1XXX/X. Čo sa týka rozsahu prekrývania sporných nehnuteľností tak táto skutočnosť vyplýva zo žalobcami predloženej Identifikácie parciel č.j. K1-395/2018 zo dňa 19.3.2018 a grafického znázornenia vypracovaných OÚ Michalovce, katastrálny (č.l. 316a a 317).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).