Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-202-2017.pdf
PDF · 101.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/202/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: GERONT DSS s.r.o., Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 686 409, zastúpeného JUDr. Petrom Horváthom, trvale bytom Hlboká 5965/4, Trnava, proti žalovanému: B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, O., zastúpenénu JUDr. Martinom Kubovičom, LLM, MSc, advokátom, M. R. Štefánika 3080/14, Sereď, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, zo dňa 12. apríla 2017, č.k. 23C/298/2014-94, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. p o t v r d z u j e a odvolanie žalovaného voči napadnutému výroku II. o d m i e t a.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.000 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 29.5.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.000 eur od 1.4.2014 do 28.5.2014 žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 2.000 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 1.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že na základe žiadosti žalovaného poskytol konateľ žalobcu A. O. žalovanému sumu 2.000 eur formou hotovostného vkladu na číslo účtu uvedené žalovaným. Zmluvu o pôžičke uzavrel žalobca so žalovaným v ústnej forme, pričom sa malo jednať o pôžičku pre žalovaného aj pre jeho manželku, ktorá však účastníčkou zmluvy nebola a preto nie je žalovaná. Žalovaný uviedol, že sumu pôžičky vráti žalobcovi do týždňa, avšak ku dňu podania žaloby túto nevrátil. Žalobca žiadal žalovaného o vrátenie pôžičky telefonicky aj písomne doporučeným listom zo dňa 13.5.2014, na ktorý list žalovaný odpovedal konateľovi žalobcu sms správou dňa 16.5.2014, že mu to pošle na číslo účtu. Následne žalobca vyzval žalovaného na vrátenie aj predžalobnou výzvou, na ktorú žalovaný nereagoval. Súd vo veci vydal dňa 9.10.2014 platobný rozkaz, č.k. 32Ro/2083/2014-18, proti ktorému podal žalovaný odôvodnený odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Žalovaný uviedol, že uplatnený nárok bol poskytnutý žalobcom ako záloha za služby, ktoré boli vykonané pre firmu žalobcu GERONT DSS s.r.o. Dňa 28.2.2014 sa žalovaný po telefonickom dohovore s pánom O. dohodol na preddavkovej platbe za poskytnutie služieb týkajúcich sa podnikateľských aktivít žalobcu vo výške 2.000 eur, ktoré boli v hotovosti vložené v O. O. dňa 28.2.2014 na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný uviedol, že žiadna žiadosť o vrátenie poskytnutej pôžičky mu nebola doručená. Predžalobnú výzvu prevzal, reagoval na ňu telefonátom pánovi O., kde sa dohodli, že spolupráca bude pokračovať a suma 2.000 eur zostáva ako poskytnutá záloha na zabezpečenie služieb žalobcu. Z kópie potvrdenia o hotovostnom vklade
O. O. a.s., vyplýva, že suma 2.000 eur bola vložená dňa 28.2.2014 platiteľom A. O., na účet číslo XXXXXXXXX/XXXX.Výzvou zo dňa 13.5.2014 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie sumy 2.000 eur spolu s úrokom 10% na účet vedený v D. S., a.s., najneskôr do 28.5.2014. Z obrazového záznamu sms správy zaslanej bývalému konateľovi žalobcu dňa 16.5.2014 z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX vyplynulo, že žalovaný zaslal bývalému konateľovi žalobcu sms správu s textom: „M. ti to ako si písal na č. účtu. B..“ Z výpisu z obchodného registra žalobcu (GERONT DSS, s.r.o.), Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 686 409, súd zistil, že predmetom podnikania žalobcu je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Svedok Ing. A. O. pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že je bývalým konateľom žalobcu, so žalovaným sa pozná, sú kamaráti. Žalovaný mu povedal, že potrebuje 2.000 eur, nakoľko má nejaké nedoplatky. Vykonával sprostredkovane predaj nehnuteľností a vedel, že z jedného obchodu by mal mať províziu, tak žalovanému sumu 2.000 eur požičal. Termín vrátenia mali dohodnutý do týždňa, nakoľko v tom čase prebiehal obchod, z ktorého mal mať žalovaný províziu od predávajúceho. Na žiadnom zmluvnom základe so žalovaným nespolupracovali. Hotovosť 2.000 eur vybral v D. S. z firemného účtu spoločnosti GERONT DSS a vložil ho na účet vedený v O., ktorý mu nadiktoval a v smske preposlal žalovaný. Výber a vklad realizoval nadväzne na základe niekoľkých telefonátov. Následne žalovaného potom sporadicky vyzýval na vrátenie dlžnej sumy. Súd ďalej uviedol, že pojednávanie bolo vytýčené 7-krát. Konanie sa začalo 14.8.2014, pričom pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného, resp. nepripravenosti jeho právneho zástupcu 5-krát. Okrem odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom však svoje tvrdenia žalovaný nepodložil žiadnymi dôkazmi, sa k veci ani raz nevyjadril, žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložil. Súd nespochybňuje závažnosť zdravotných problémov žalovaného, avšak musí dbať aj na to, aby ochrana porušených či ohrozených práv bola spravodlivá, rýchla a účinná. Preto súd na návrh žalovaného na vykonanie dôkazu jeho výsluchom neprihliadol, nakoľko by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, navyše právny zástupca žalovaného ani výsluch žalovaného ako dôkaz nenavrhol. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 657 OZ. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje reálne odovzdanie veci dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním z ruky do ruky. Vznik pôžičky teda predpokladá jednak dohodu strán a jednak skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Pokiaľ doba vrátenia požičanej veci nebola zmluvne dojednaná, je dlžník povinný vec vrátiť prvého dňa potom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie (§ 563 OZ). Žalobca mal v tomto spore bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke a že mu poskytol finančné prostriedky, ktoré žalovaný včas nezaplatil. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a táto skutočnosť sprvoti ani nebola medzi stranami sporná, že žalobca poskytol žalovanému sumu 2.000 eur. V prvom rade žalovaný namietal, že nebola medzi stranami uzavretá zmluva o pôžičke, ale v prípade poskytnutej sumy 2.000 eur sa jednalo o preddavkovú platbu za poskytnutie služieb týkajúcich sa podnikateľských aktivít žalobcu. K tomu však nič bližšie nielen neuvádzal, ale tieto tvrdenia ničím nepodložil. Právny zástupca žalovaného sa k ničomu vyjadriť nevedel, všetko neúčinne poprel, žiadne dôkazy nenavrhol. V záverečnej reči len skonštatoval, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu. Z výsluchu svedka Ing. O. bývalého konateľa žalobcu vyplynulo, že finančná suma 2.000 eur bola vybratá z účtu spoločnosti žalobcu a následne vložená v banke na účet žalovaného, pričom súd nemá dôvod pochybovať o dôveryhodnosti výpovede tohto svedka. Bývalý konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti mal oprávnenie konať v mene spoločnosti a toto konanie spoločnosť zaväzuje. Teda súd má za to, že spoločnosť bola a je aktívne legitimovaná na podanie žaloby. Skutočnosť, že požičaná suma bola vložená v hotovosti v banke na účet žalovaného, pričom na potvrdení o vklade je uvedený ako vkladateľ fyzická osoba, teda nie spoločnosť GERONT DSS, s.r.o., ešte nevylučuje aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. O povinnosti vrátiť sumu pôžičky žalovaný vedel minimálne od 16.5.2014, čo mal súd preukázané z obrazového záznamu sms správy, ktorú žalovaný zaslal konateľovi žalobcu, pričom tento dôkaz predložený žalobcom žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Keďže zmluva o pôžičke bola uzavretá konkludentne, teda nebola preukázaná splatnosť poskytnutej pôžičky, súd vyhodnotil ako dátum určenia splatnosti 28.5.2014 t.j. deň určený žalobcom vo výzve na vrátenie. Odo dňa nasledujúceho po tomto dátume bol teda žalovaný v omeškaní. Žalovaný síce namietol, že žiadosť o vrátenie pôžičky zo dňa 13.5.2014 neprevzal, avšak nespochybnil obrazový záznam sms správy, kde žalobcovi oznámil, že mu to pošle na číslo účtu a taktiež nespochybnil, že v tomto kontexte sa jednalo o vrátenie požičanej sumy 2.000 eur. Súd mal za preukázané, že sa jedná o mobilné telefónne číslo žalovaného, z ktorého bola predmetná sms správa odoslaná, keď toto telefónne číslo uvádzal žalovaný aj v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní. V súvislosti s ostatnými námietkami žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu súd uviedol, že žalovaný tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi.
Pokiaľ uvádzal, že sa nedohodli na úrokoch, tak tento argument je bez právneho významu, nakoľko úroky z poskytnutej pôžičky žalobca žalobou nepožadoval. Keďže sa žalovaný s plnením žalovanej pohľadávky dostal do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle § 517 ods. 2 OZ, k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne, v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. počnúc dňom 29.5.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatneného zákonného úroku z omeškania t.j. 5,25% ročne zo sumy 2.000 eur od 1.4. do 28.5.2014 súd žalobu zamietol, keď súd ako deň splatnosti poskytnutej pôžičky vyhodnotil deň 28.5.2014. Vzhľadom k uvedenému preto súd prvej inštancie určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 eur s 5,25% úrokom z omeškania od 29.5.2014 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 12.4.2017, č.k. 23C/298/2014 a to proti všetkým výrokom rozsudku. Dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Názor súdu prvej inštancie, že požičaná suma bola vložená v hotovosti v banke na účet žalovaného, pričom na potvrdení o vklade je uvedený ako vkladateľ fyzická osoba, teda nie je spoločnosť GERONT DSS s.r.o., ešte nevylučuje aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, považuje za nesprávny. Vklad v banke uskutočnil A. O. ako fyzická osoba. Odôvodnenie, že ako konateľ bol oprávnený konať v mene žalobcu neobstojí, nakoľko pán A. O. bol oprávnený konať aj ako fyzická osoba. Súd prvej inštancie neuviedol prečo, ak je uvedený ako vkladateľ fyzická osoba, ešte nevylučuje aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Súd to iba konštatuje a tento svoj právny názor nijako neodôvodnil. V tomto konaní je právne irelevantné zaoberať sa vzťahom pána A. O. a žalobcu, taktiež je právne irelevantné zaoberať sa vzťahom medzi žalovaným a pánom O.. Z týchto dôvodov sa preto nimi nebude zaoberať. Právne relevantné je, aby žalobca preukázal právny vzťah medzi ním a žalovaným. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, žiadny vzťah medzi ním a žalovaným. Vzhľadom k tomu, že zmluva o pôžičke je reálna zmluva, prvým predpokladom je, aby bolo preukázané, že mu žalobca poskytol nejaké finančné prostriedky. Vklad uskutočnil pán O. ako fyzická osoba, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Má za to, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a žalovanému priznať plnú náhradu trov konania.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že na poslednom pojednávaní dňa 20.3.2017, v poradí siedmom, právny zástupca žalovaného namietol, že žalobca nie je vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, nakoľko sám žalobca predložil listinný dôkaz - hotovostný vklad, kde je overená totožnosť A. O. ako fyzickej osoby, v kolónke pečiatka platiteľa táto nie je vybavená pečiatkou žalobcu. Túto okolnosť bývalý konateľ ozrejmil. Výber sumy 2.000 eur urobil po niekoľkých telefonátoch so žalovaným z firemného účtu GERONT DSS s.r.o., v D. S. v S. (IBAN: O XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) dňa 28.2.2014 o 15.35 hod. a nadväzne v ten istý deň o 15.45 hod. v S. vložil túto sumu v O. O. na ten účet, ktorý mu v sms preposlal žalovaný(č. XXXXXXXXX/XXXX). Urobil to preto, lebo touto sumou peňazí chcel žalovaný disponovať hneď. Firemnú pečiatku pri sebe nemal. Nepoprelo sa teda, že vklad predmetnej sumy fyzicky vykonal A. O., vtedajší konateľ žalobcu. Z následných písomných výziev vyplýva, že ich vykonávala spoločnosť, teda žalobca. Námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu žalovaný v odvolaní potvrdzuje, resp. na nej zotrváva, keď tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Je faktom, že zmluva o pôžičke bola uzavretá ústnou formou a že jej uzavretie žalovaný celkom poprel. Je však nepopierateľným faktom, že vo vzťahu so žalobcom bol a je, čo sám potvrdil v podanom odpore, kde uviedol, že práve 28.2.2014 po telefonickom dohovore s pánom A. O. dohodol preddavkovú platbu na poskytnutie služieb týkajúcich sa podnikateľských aktivít žalobcu, teda spoločnosti GERONT DSS s.r.o., vo výške 2.000 eur, ktoré boli vložené na jeho účet, na ktorý vloženie požadoval. Potvrdil, že predžalobnú výzvu prevzal. Reagoval na ňu telefonátom pánovi O., kde sa dohodli, že spolupráca bude pokračovať a suma 2.000 eur zostáva ako poskytnutá záloha na zabezpečenie služieb pre spoločnosť žalobcu. Žalovaný teda uzavretie zmluvy o pôžičke poprel, ale žiaden iný vzťah než vzťah práve len a len so žalobcom, potvrdzuje. Žalovaný ťažil z toho, že zmluvu o pôžičke neuzavreli písomne, hoci sa vo veci nariadilo 7 pojednávaní, na poslednom a ani v odvolaní sa žalovaný ani len nepokúsil uviesť o akú spoluprácu medzi žalobcom a ním malo ísť, za akú odmenu, či na túto spoluprácu vôbec niečo vykonal a čo teraz s touto tzv. zálohou na zabezpečenie služieb pre spoločnosť žalobcu. Žalovaný za sumu 2.000 eur nevykonal pre žalobcu vôbec nič. Ak uzavretie pôžičky popiera, je povinný vrátiť túto sumu žalobcovi titulom bezprávneho obohatenia z dôvodu, ktorý svojím prednesom sám tvrdí a dokazuje. Rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za správny v súlade so správne zisteným skutkovým stavom a preto ho navrhuje potvrdiť.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), voči výrokom I., III. oprávnenou stranou a voči výroku II. neoprávnenou stranou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, navyše, ak odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
6. Pokiaľ sa týka podaného odvolania, odvolateľ vyslovene uviedol, že sa odvoláva voči všetkým výrokom rozsudku. Výrokom II. však bola žaloba sčasti zamietnutá. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až § 361. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencie ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Odvolací súd dospel k záveru, že výrokom II. kde bola v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.000 eur od 1.4.2014 do 28.5.2014 žaloba zamietnutá, sporovej strane, teda žalovanému ujma nevznikla, týmto výrokom bolo rozhodnuté v jeho prospech, preto odvolací súd odvolanie žalobcu voči výroku II. rozsudku odmietol.
7. Pokiaľ sa týka odvolania voči výrokom I., III. k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že správne súd prvej inštancie posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorá ako jediná bola v odvolaní namietaná. V konaní bolo preukázané, že konateľ žalobcu vybral z účtu žalobcu sumu 2.000 eur a túto obratom vložil na účet žalovaného. Žalovaný najskôr prevzatie sumy potvrdil s tým, že sa jednalo o zálohu za služby v rámci budúcej vzájomnej spolupráce, ktorý účel poukázania peňazí však žiadnym spôsobom nepreukázal a sms správou, ktorú odoslal zo svojho mobilného telefónu konateľovi žalobcu, prisľúbil vrátenie poskytnutej sumy. Ing. O. ako konateľ žalobcu bol oprávnený vybrať peniaze z účtu žalobcu, ktorý má okrem iného v predmete konania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a poukázať ich tretej osobe. Z týchto skutočností odvolací súd považoval pasívnu legitimáciu žalobcu za preukázanú.
8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. z dôvodu ich vecnej správnosti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil a odvolanie žalovaného voči výroku II. podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a nárok na ich náhradu v celom rozsahu priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi.
10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).