Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-8-2022.pdf
PDF · 109.74 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: BHT czech, s.r.o., Řipská 1445/6, 101 00 Praha - Vinohrady, IČO: 28 385 888, Česká republika, zastúpený: AK KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., Námestie slobody 1735, 066 01 Humenné, IČO: 46 767 631, zastúpený: JUDr. Július Buček, advokát, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 27Cb/3/2021-73 zo dňa 15. júla 2021, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.: 27Cb/3/2021-73 zo dňa 15. júla 2021.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- eur s 8%-nými úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.400,- eur od 19.8.2020 do 23.9.2020, s 8%-nými úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.000,- eur od 24.9.2020 do 30.9.2020, s 8%-nými úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.500,- eur od 1.10.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku 1.500,- eur s príslušenstvom titulom zaplatenia úhrady za vykonanú prepravu tovaru na základe objednávky žalovaného.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.11.2020 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.500,- eur s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, v ktorom namietal, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o realizovaní cestnej prepravy z mesta Lampetswalde do mesta Benavente s nakládkou dňa 7.5.2020 a vykládkou 11.5.2020. Cena tejto dopravy bola stanovená na 2.400,- eur. V objednávke bol odkaz, že žalobca ako dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa - žalovaného, v ktorých v čl. III. ods. 6 boli dohodnuté zmluvné pokuty.
4. Žalovaný poukázal na to, že všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy mal žalobca odovzdať príjemcovi a uviedol, že v prípade prepravy zásielky pod colným dohľadom bol žalobca povinný doručiť objednávateľovi aj kópie colných dokumentov, prípadne CMR nákladný list potvrdený príslušným colným orgánom. Preto, ak žalobca ako dopravca nepredložil žalovanému všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, teda od ukončenia prepravy, vyhradzuje si objednávateľ právo predlžiť lehotu splatnosti na 90 dní odo dňa predloženia objednávateľovi všetkých originálnych dokladov preukazujúcich vykonanie dopravy. Žalovaný poukázal na to, že ak žalobca nesplnil tieto povinnosti, ktoré mu ukladal čl. III. ods. 25 všeobecných obchodných podmienok žalovaného, preto mu žalovaný vystavil jednotlivými faktúrami sumu 1.600,- eur ako zmluvné pokuty z dôvodu porušenia všeobecných obchodných podmienok žalovaného. Následne si túto zmluvnú pokutu žalovaný započítal oproti uplatnenej pohľadávke žalobcu 1.500,- eur, čiže predmetná pohľadávka žalobcu zanikla. Preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom na pojednávaní dňa 15. júla 2021, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovaného, pretože žalovaný mal možnosť v dostatočnom časovom predstihu upovedomiť svojho právneho zástupcu o konanom pojednávaní. Preto aj ospravedlnenie žalovaného s poukazom na nedodržanie 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania, považoval súd prvej inštancie za účelové konanie zo strany žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu a preto súd neakceptoval návrh žalovaného na odročenie pojednávania.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 610, 625 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o preprave tovaru, ďalej podľa Vyhlášky č. 11/1964 Zb., Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave - Dohovor CMR a to podľa čl. 31 ods. 1 tohto Dohovoru, čl. 4, čl. 9 Dohovoru a ďalej podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a to podľa čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5 tohto Nariadenia, ďalej podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zmluvnú pokutu a podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje náležitosti právneho úkonu, ďalej podľa ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré pre platnosť právneho úkonu upravuje písomnú formu.
7. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (minimálne konkludentne objednaním prepravy a jej vykonaním). Rozhodným právom v danom prípade je Dohovor CMR a Právny poriadok SR podľa čl. 3 ods. 1, resp. čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008. Riadnym prepravením veci z miesta odoslania do miesta určenia vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi dohodnutú odplatu. Dôkazom o vykonaní prepravy je potvrdený CMR. Žalovaný skutočnosti uvádzané žalobcom čo sa týka vykonania samotnej prepravy, výšky fakturovanej ceny prepravy žiadnym spôsobom nerozporoval. Preto súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobcu čo do istiny je dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel, pretože na základe objednávky č. 20PH0300 zo dňa 5.5.2020 došlo medzi žalovaným a žalobcom k dohode o realizovaní cestnej prepravy z mesta Lampetswalde do mesta Benavente, nakládka dňa 7.5.2020, vykládka dňa 11.5.2020, cena cestnej dopravy bola stanovená na 2.400,- eur. Žalobca prepravu riadne vykonal a prepravu vyfakturoval žalovanému faktúrou č. FV 162/2020 zo dňa 18.5.2020, splatná dňa 18.8.2020 na sumu 2.400,- eur, z ktorej žalovaný plnil dňa 23.9.2020 sumu 400,- eur a dňa 30.9.2020 sumu 500,- eur.
8. Súd prvej inštancie ďalej k žalovaným tvrdenej zmluvnej pokute, ktorú si žalovaný započítal oproti nesporne uplatnenej pohľadávke žalobcu uviedol, že pri dohode o zmluvnej pokute sa vyžaduje jednoduchá písomná forma, ktorá predpokladá listinu, v ktorej je uvedený obsah právneho úkonu. Ďalšou náležitosťou písomnej formy dohody o zmluvnej pokute je podpis zmluvných strán podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedené, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomná forma právneho úkonu teda predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí a to písomnosti a podpisu. Z predložených objednávok žalovaného je zrejmé, že žalobca tieto objednávky podpísal, avšak nepodpísal všeobecné obchodné podmienky žalovaného, ktoré žalovaný do spisu predložil, (ktoré obsahujú ustanovenia o zmluvnej pokute v prípade porušenia povinností) a z uvedeného dôvodu nedošlo k dohode o zmluvnej pokute. Z uvedeného dôvodu aj nárok žalovaného z vyúčtovaných zmluvných pokút je neopodstatnený (neexistuje). Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným neboli vzájomné pohľadávky v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka a preto žalovaný si nemohol jednostranným započítaním započítať pohľadávku
voči žalovanému titulom zmluvných pokút oproti dôvodne uplatnenej pohľadávke žalobcu titulom zaplatenia ceny vykonaných prepráv. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie nespornej pohľadávky žalobcu 1.500,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 8 % ročne podľa §§ 365, 369 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku a povinnosť dlžníka v omeškaní zaplatiť zákonné úroky z omeškania, vo výške ktorú určuje ustanovenie § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu z toho dôvodu, že súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že jeho právny zástupca JUDr. Július Buček, advokát, prevzal právne zastúpenie žalovaného v tomto konaní dňa 12.7.2021 a požiadal súd prvej inštancie o odročenie nariadeného pojednávania na deň 15.7.2021, z dôvodu nezachovania 5 dňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie a plánovanej dovolenky. Preto žalovaný považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že zo strany žalovaného ide o špekulatívne ospravedlnenie, za nesprávny záver. Súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 184 ods. 4 C.s.p. a bezodkladne neupovedomil žalovaného o tom, či bude akceptovať žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania konaného dňa 15.7.2021. Týmto postupom súdu prvej inštancie bolo právnemu zástupcovi žalovaného odopreté zúčastniť sa riadne a včas na nariadenom pojednávaní. Žalovaný osvedčil, že nešlo o účelové dôvody o odročenie pojednávania a právny zástupca žalovaného sa nemohol zúčastniť na nariadenom pojednávaní včas z objektívnych a ospravedlniteľných dôvodov. Preto neboli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie napadnutým rozsudkom na pojednávaní dňa 15.7.2021.
11. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a uviedol, že nárok žalovaného na zmluvné pokuty nevznikol, pretože všeobecné obchodné podmienky žalovaného nie sú opatrené podpisom žalobcu. Žalovaný k tomu uviedol, že naďalej zastáva názor, že v prejednávanom prípade bola dodržaná písomná forma dojednania zmluvnej pokuty, pretože k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom prepravy došlo na základe záväznej objednávky žalovaného s odkazom na všeobecné obchodné podmienky žalovaného. Žalobca so všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného v celom rozsahu súhlasil, ani ich nerozporoval, čo potvrdil svojím podpisom na predmetnej objednávke. Z objednávky jednoznačne vyplýva, že medzi stranami sporu vznikla zmluva o preprave na podklade záväznej objednávky a bola žalobcom podpísaná a potvrdená a obsahuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky s dodatkom, že „dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na www.prometheussro.sk“. Ďalej žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu vznikla v každom prípade na základe objednávky zmluva o preprave, objednávka bola zaslaná žalobcovi a následne zo strany žalobcu aj podpísaná a potvrdená. Žalovaný uviedol, že si nevymyslel žiadne nové povinnosti, len tie ktoré úplne totožne požadujú v rámci obchodnej zvyklosti plniť. Ide o také povinnosti, ktoré vyžadujú aj všetky ostatné konkurenčné spoločnosti pri preprave tovaru. Tým, že žalobca podpísal záväznú objednávku, pristúpil aj k všeobecným obchodným podmienkam a teda k dohode o zmluvnej pokute, preto nárok žalovaného na započítanie vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného je dôvodný. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonné náležitosti a žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalobca nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že neboli splnené procesné podmienky preto, aby súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní dňa 15.7.2021 vyhlásil napadnutý rozsudok. Žalovaný predvolanie na toto pojednávanie prevzal dňa 9.7.2021 a to, že splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie dňa 12.7.2021, nemožno považovať za dôvod pre odročenie pojednávania v dôsledku
nedodržania zákonnej 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania podľa § 178 ods. 2 C.s.p. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania ako nedôvodnú. Žalovaný nechal uplynúť úložnú lehotu na prevzatie predvolania na pojednávanie v nadväznosti na to mu bolo predvolanie doručené fikciou 9.7.2021. Toto konanie žalovaného nemôže byť na ťarchu žalobcu a ani zaťažovať konajúci súd. Žalobca ďalej uviedol, že nie je mu známe z akého dôvodu žalovaný požiadal o právne zastúpenie advokáta, o ktorom mal vedomosť, že sa v tomto čase práve zdržiava v zahraničí za účelom rodinnej dovolenky. Preto žalobca nepovažoval tvrdenia žalovaného za dôvody, pre ktoré by malo byť nariadené pojednávanie odročené.
13. Žalobca ďalej k skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu uplatnenej pohľadávky žalobcu súdom prvej inštancie uviedol, že predmetná záväzná objednávka žalovaného neobsahovala dohodu o zmluvnej pokute, ale len odkaz na všeobecné obchodné podmienky žalovaného v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, v ktorých bola uvedená zmluvná pokuta, čo nie je možné považovať za riadne platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
14. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu a rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny. Zmluvnú pokutu považuje za platne dojednanú v súlade so zákonom. Uviedol, že záväzná objednávka žalovaného obsahuje nielen odkaz na existenciu všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ale jednoznačnú a bezvýhradnú písomnú akceptáciu všeobecných obchodných podmienok objednávateľa zo strany žalobcu. Vyplýva to aj zo samotného textu objednávky. To znamená, že bola dohodnutá písomná forma zmluvnej pokuty. Preto bol žalovaný oprávnený si vyúčtovať zmluvnú pokutu za nedodržanie zmluvných podmienok a bol oprávnený si započítať pohľadávku 1.500,- eur oproti uplatnenej pohľadávke žalobcu. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, že žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol povinnosti, za ktoré žalovaný vyúčtoval zmluvnú pokutu, skutočne splnil a teda splnil si oznamovaciu povinnosť voči žalovanému. Preto si žalovaný dôvodne a riadne uplatnil zmluvné pokuty za nesplnenie si zákonných povinností žalobcu podľa všeobecných obchodných podmienok žalovaného a dôvodne si žalovaný započítal svoju pohľadávku oproti uplatnenej pohľadávke žalobcu. Preto žalovaný trvá na podanom odvolaní.
15. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach a na tom, že zmluvná pokuta nebola uzatvorená platne. Neustále odvolávanie sa žalovaného na riadne zverejnenie svojich všeobecných obchodných podmienok nemôže obstáť, pretože pri zmluvách, u ktorých zákon povinne ukladá písomnú formu, sa vyžaduje podpísanie všeobecných obchodných podmienok oboma zmluvnými stranami. Žalobca nepodpísal všeobecné obchodné podmienky žalovaného, preto nedošlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty. Takýto záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30. novembra 2011. Žalobca je toho názoru, že žalovaný v odvolacej replike opätovne uvádza tie isté skutočnosti ako uviedol už v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolaní, čo však žalobca nepovažuje za správne a preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
19. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd udáva:
20. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tým že neodročil nariadené pojednávanie dňa 15.7.2021, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovaného a neoznámil včas žalovanému, že ospravedlnenie žalovaného súd prvej inštancie nebude akceptovať, udáva:
21. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný v tomto konaní podal odpor proti platobnému rozkazu dňa 18.12.2020. Teda žalovaný o tomto spore mal vedomosť pred konaním pojednávania na súde prvej inštancie dňa 15.7.2021, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, najmenej 7 mesiace. Predvolanie na pojednávanie dňa 15.7.2021 bolo žalovanému doručené dňa 9.7.2021, to znamená, že bola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 C.s.p. Až následne si žalovaný zvolil právneho zástupcu a to dňa 12.7.2021, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní dňa 12.7.2021, teda 3 dni pred konaním nariadeného pojednávania dňa 15.7.2021. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že nebola zachovaná 5 dňová zákonná lehota na prípravu pojednávania pre žalovaného. Zachovanie 5 dňovej zákonnej lehoty na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 C.s.p. je lehotou, ktorá prináleží strane sporu na prípravu pojednávania, nie právnemu zástupcovi, ktorého si strana sporu zvolí pár dní pred pojednávaním, teda v prejednávanom spore 12.7.2021, ak samotné pojednávanie sa koná 15.7.2021.
22. Ďalšie tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie neoznámil žalovanému po tom, čo zaslal súdu prvej inštancie dňa 12.7.2021 ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie pojednávania a súd prvej inštancie mu neoznámil, že neakceptuje žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania, odvolací súd k tomu udáva: Aj keď súd prvej inštancie v zmysle § 183 ods. 4 C.s.p. po tom, čo zistil, že žalovaným uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý a pojednávanie dňa 15.7.2021 vykoná a neupovedomil o tom žalovaného, čo možno považovať za procesné pochybenie súdu prvej inštancie, nemožno však toto procesné pochybenie považovať za tak závažné, ktoré by viedlo odvolací súd k záveru, že boli tým naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. a teda že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
23. Odvolací súd k tomu udáva, že nie každé porušenie procesných práv strany sporu má takú intenzitu, že vedie aj k porušeniu práva na spravodlivé prejednanie uplatneného hmotného práva v súdnom konaní. Žalovaný v odvolaní uviedol tie isté skutkové tvrdenia ako uviedol v odpore proti vydanému platobnému rozkazu a neuviedol žiadne ďalšie dôkazy, ktoré prípadne chcel predniesť na neodročenom pojednávaní dňa 15.7.2021, a ktoré by odvolací súd následne mohol posudzovať ako dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol žalovaný uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a teda nie ako novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d) C.s.p. Žalovaný v odvolaní ani neoznačuje ďalšie dôkazy, ktoré nemohol uplatniť alebo navrhnúť vykonať v konaní na súde prvej inštancie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie nedoručil žalovanému oznámenie o tom, že neakceptuje jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania konaného dňa 15.7.2021 emailom dňa 12.7.2021 pred konaním tohto pojednávania a vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu aj žalovaného, vychádzajúc pri tom z písomných podaní oboch strán sporu v tomto konaní, a žalovaný ani v odvolaní neuviedol iné skutkové tvrdenia, ako v konaní na súde prvej inštancie, a neoznačil ani nepredložil žiadne ďalšie dôkazné prostriedky.
24. Žalobca si v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku 1.500,- eur ako cenu prepravy v zmysle § 625 Obchodného zákonníka o preprave tovaru a Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave. Vykonanie prepravy a dohodnutá cena v objednávkach žalovaného neboli medzi stranami sporné. Sporné bolo to, či táto žalobcom dôvodne uplatnená pohľadávka ako odplata za vykonanú prepravu tovaru, zanikla jednostranným započítaním zo strany žalovaného, na pohľadávku žalobcu titulom zmluvných pokút.
25. Žalovaný tento svoj jednostranný zápočet oproti predmetnej pohľadávke žalobcu odôvodňoval tým, že žalobca porušil jeho všeobecné obchodné podmienky pri vykonávaní prepravy. Žalovaný tvrdil, že objednávka na základe ktorej žalobca realizoval predmetnú prepravu, bola zo strany žalobcu podpísaná, potvrdená a tým došlo aj k dohode o zmluvnej pokute, pretože v objednávke je odkaz na všeobecné obchodné podmienky žalovaného.
26. Ďalej žalovaný v odvolacom konaní namietal, že žalobca pri vykonaní prepravy porušil všeobecné obchodné podmienky žalovaného, preto žalovanému vzniklo právo na zmluvnú pokutu, ktorú vyúčtoval žalobcovi a následne si túto zmluvnú pokutu žalovaný jednostranne započítal oproti uplatnenej pohľadávke žalobcu v tomto konaní vo výške 1.500,- eur, čím došlo k zániku uplatnenej pohľadávky žalobcu. Preto považuje žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, pretože uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla, preto súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť.
27. Odvolací súd udáva, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V písomnej dohode o zmluvnej pokute musí byť určená výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia. V tomto konaní bolo medzi stranami sporu sporné to, či došlo k riadnemu uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
28. Odvolací súd udáva, že podľa § 273 Obchodného zákonníka možno časť zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Tieto obchodné podmienky sa v obchodných vzťahoch využívajú s cieľom zjednodušiť proces uzatvárania jednotlivých obchodných zmlúv. Všeobecné obchodné podmienky sú upravené v § 273 Obchodného zákonníka, sú označované aj ako nepriame zmluvné dojednania a sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, a sú všeobecne rozšírené a známe v príslušnej oblasti podnikania, a preto pri uzatváraní zmlúv postačí len samotný odkaz na tieto všeobecne známe všeobecné obchodné podmienky. Iné obchodné podmienky, ktoré sú vypracované individuálne jednotlivými podnikateľskými subjektmi, sú vypracované pre konkrétne zmluvné vzťahy, do ktorých v určitom odvetví vstupujú zmluvné strany. Takéto podmienky nie sú všeobecne známe, používajú sa len v užšej oblasti podnikania, teda v užšom okruhu podnikateľských subjektov. Preto pri ich uzatváraní platia prísnejšie podmienky ako pri všeobecných obchodných podmienkach. Takéto iné obchodné podmienky, okrem odkazu v zmluve na takéto obchodné podmienky, musia byť zmluvným stranám známe alebo musí byť preukázané, že sú druhej zmluvnej strane známe. Nepostačuje, ak by boli obchodné podmienky poskytnuté len k nahliadnutiu pri podpise zmluvy s odkazom na takéto obchodné podmienky.
29. Odvolací súd udáva, že Obchodný zákonník nevyžaduje, aby obchodné podmienky boli podpísané zmluvnými stranami. Podmienkou platnosti právneho úkonu, pre ktorý sa vyžaduje písomná forma, je však podpis konajúcej osoby a tak je to aj pri dojednaní o zmluvnej pokute. To znamená, že dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré je zahrnuté v obchodných podmienkach musí byť podpísané zmluvnou stranou, inak takéto dojednanie v obchodných podmienkach nemožno považovať za riadne písomné dojednanie zmluvnej pokuty. Nedostatok zákonom vyžadovanej písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute má za následok, že takto dojednaná zmluvná pokuta len s odkazom na obchodné podmienky jednej zmluvnej strany, je absolútne neplatná.
30. Preto, ak v prejednávanom spore bola zmluvná pokuta uvedená len vo všeobecných obchodných podmienkach žalovaného a žalovaný nepreukázal, že žalobca pri podpise predmetných záväzných objednávok, bol oboznámený s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami objednávateľa, vrátane so zmluvnou pokutou, ktorá je uvedená v týchto obchodných podmienkach, nemožno za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty považovať to, ak v upozornení v záväznej objednávke žalovaný jednostranne upozorňuje žalobcu na dojednanie zmluvnej pokuty vo všeobecných obchodných podmienkach žalovaného. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty nemožno považovať za platne dojednané.
31. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný nepreukázal, že došlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute, a teda že žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi vo výške 1.500,- eur, ktorú si žalovaný jednostranným zápočtom započítal oproti nespornej pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní vo výške 1.500,- eur. Teda takýmto jednostranným zápočtom preto nemohlo dôjsť k zániku nespornej pohľadávky žalobcu oproti tvrdenej pohľadávke žalovaného o zmluvnej pokute, ktorá z hore uvedených dôvodov nemohla platne vzniknúť, preto ani žalovaný si takúto zmluvnú pokutu, na ktorú mu nevznikol nárok, nemohol započítať oproti pohľadávke žalobcu. Preto pohľadávka žalobcu proti žalovanému uplatnená v tomto konaní, nezanikla započítaním.
32. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny, o zaplatenie uplatnenej pohľadávky 1.500,- eur aj o zákonnom úroku z omeškania a o náhrade trov konania pre úspešného žalobcu vo vzťahu k neúspešnému žalovanému.
33. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).