Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1486-2006.pdf
PDF · 77.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1486/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho č. 26, Žilina, proti povinnej: J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXXXX/ XXC, K., v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka pod č. EX 2215/06 o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd ukladá povinnej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi trovy exekúcie vo výške 29,76 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.09.2016 bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, keďže majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zároveň žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie vo výške 167,08 € podľa pripojenej špecifikácie. 2. V zmysle § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V zmysle § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom do 31.03.2017 (ďalej len „Ex. por.“) súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Súd exekúciu zastaví na návrh aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). 3. Preštudovaním spisového materiálu mal súd preukázané, že právny predchodca oprávneného vydal dňa 18.07.2004 blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1506698 (ďalej len „rozhodnutie“), na základe ktorého uložil povinnej pokutu vo výške 500,- Sk (16,59 €). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2004 a vykonateľnosť dňa 30.07.2004. 4. V zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení platnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty na ich zaplatenie. 5. V danom prípade je exekučným titulom rozhodnutie, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 372/1990 Zb. V čase vydania exekučného titulu platilo ustanovenie, podľa ktorého rozhodnutie bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty na zaplatenie (§ 88 ods. 1 cit. zák.). Zákon jednoznačne stanovil podmienky výkonu takého rozhodnutia, pričom jasne určoval lehotu, do ktorej bolo možné rozhodnutie „vykonať“. Pojem „vykonať“ možno definovať ako „realizovať (uskutočniť)“, čo potvrdzuje skutočnosť, že aj v iných právnych predpisoch bol tento pojem (vykonať) nahradený pojmom „nariadiť“, keďže trojročná lehota na výkon rozhodnutia bola nedostatočná (viď dôvodová správa k zák. č. 527/2003 Z.z.). 6. Predmetné ustanovenie (§ 88 ods. 1 cit. zák.) bolo zrušené novelou č. 8/2009 Z.z. (účinnou od 01.02.2009), pričom cieľom zákonodarcu bolo zosúladiť výkon rozhodnutia v zákone o priestupkoch so správnym poriadkom (viď dôvodová správa k zák. č. 8/2009 Z.z.). Zákon síce neobsahuje prechodné ustanovenia, v dôsledku čoho sa preto vznik právneho vzťahu posudzuje podľa skorších predpisov a jeho
obsah podľa neskorších predpisov. Prekluzívna lehota je však súčasťou hmotnoprávneho vzťahu, ktorý v tomto prípade vznikol za účinnosti § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení platnom do 31.08.2008, a preto nemožno na daný prípad aplikovať všeobecné predpisy procesného práva (rozh. NS SR č. 2Cdo/4/2008 zo dňa 31.03.2009). 7. V danom prípade teda zákon stanovoval trojročnú hmotnoprávnu (prekluzívnu) lehotu, v ktorej musel byť výkon rozhodnutia vykonaný (realizovaný). Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 30.07.2004, pričom trojročná prekluzívna lehota uplynula dňa 30.07.2007. Keďže do 30.07.2007 nebolo rozhodnutie vykonané, v predmetnej exekúcii už nemožno pokračovať. Preto súd nezastavil exekúciu v súlade s návrhom súdneho exekútora z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale postupoval podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. a exekúciu zastavil, keďže rozhodnutie, ktoré je podkladom vykonávania exekúcie sa stalo neúčinným. 8. Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie, ktoré si uplatnil v celkovej výške 167,08 € (odmena súdneho exekútora = 109,56 €; odmena exekútora podľa § 21 vyhlášky = 1,32 €; náhrada hotových výdavkov = 27,55 €; náhrada za stratu času = 0,80 €; DPH 20% = 27,85 €). Náhradu hotových výdavkov súdny exekútor špecifikoval tak, že táto pozostáva z nákladov na tlač a kopírovanie (122 x 0,10 €) vo výške 12,20 €, poštovné vo výške 11,52 €, poplatok za súčinnosť (mot. vozidlá) IRISH vo výške 0,40 €, poplatok za súčinnosť (banky) CRIF vo výške 0,70 €, z cestovných náhrad za jazdu vykonanú dňa 18.06.2016 vo výške 2,63 € a z telekomunikačných poplatkov vo výške 0,10 €. 9. V zmysle § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1. Ex. por.). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Ex. por.). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 5 Ex. por.). 10. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. v platnom znení v exekučných konania začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 11. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení platnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná sadzba podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu je 200,- Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu (§ 14 ods. 2 vyhlášky). V zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk (3,32 €). 12. V zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 13. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky (§ 22 ods. 1 vyhlášky). 14. Odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 € (§ 21 písm. a) vyhlášky) 15. Súd v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 13,28 € za 4 úkony exekučnej činnosti a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 €, zisťovanie majetku povinného prostredníctvom lustrácie v OR SR a ŽR SR zo dňa 24.01.2007 vo výške 3,32 €, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 3,32 € a za zisťovanie platiteľa mzdy prostredníctvom Sociálnej poisťovne zo dňa 30.03.2007 vo výške 3,32 €. 16. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za ďalšie úkony exekučnej činnosti, ktoré vykonal po 30.07.2007, keďže v danom prípade súdny exekútor vykonal úkony v čase, keď z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty už nebolo možné v začatej exekúcii pokračovať, pričom súdny exekútor, ako osoba znalá práva, mal na túto skutočnosť prihliadať. 17. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 11,52 €, keďže takýto nárok mal súd preukázaný. 18. Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré vynaložil na poplatok za súčinnosť (mot. vozidlá) IRISH vo výške 0,40 €, poplatok za súčinnosť (banky) CRIF vo výške 0,70 € a cestovné (spolu s uplatnenou náhradou za stratu času), keďže súdny exekútor tieto výdavky vynaložil v čase po uplynutí prekluzívnej lehoty. 19. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré mal súdny exekútor vynaložiť na tlač a kopírovanie (122 x 0,10 €) vo výške 12,20 € a telekomunikačné poplatky vo výške 0,10 €, pretože súdny exekútor nijakým spôsobom nezdokladoval (nepreukázal) výšku a účelnosť takýchto výdavkov v predmetnom exekučnom konaní. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise. 20. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 1,32 € za potvrdenia zo spisu - správy o stave exekúcie (2x). Súdny exekútor totiž nepostupoval správne, keď si vyčíslil odmenu za manipuláciu so spisom v zmysle § 21 vyhlášky vo výške 0,66 € za správu o stave exekúcie, ktorú nemožno považovať za vydanie potvrdenia zo spisu v zmysle § 21 vyhlášky. Pokiaľ by súdny exekútor aj vyhotovil potvrdenie zo spisu, subjektom, ktorému bolo potrebné z jeho strany vyúčtovať túto odmenu, nie je oprávnený, prípadne povinný ako účastník konania, ale subjekt, ktorý ho o vyhotovenie potvrdenia zo spisu požiadal. 21. Súd napokon priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty vo výške 20% zo sumy 24,80 € (odmena = 13,28 € + náhrada hotových výdavkov = 11,52 €), t.j. vo výške 4,96 €. 22. Súd neuložil (podľa návrhu súdneho exekútora) povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky na postup podľa § 203 ods. 1 Ex. por.). Oprávnený totiž nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie. Naopak, je preukázané, že oprávnený urobil úkon smerujúci k výkonu rozhodnutia v čase plynutia prekluzívnej lehoty. Preto súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že v zmysle § 197 ods. 1 Ex. por. uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 29,76 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia a proti výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Proti výroku II. tohto uznesenia v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.