Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-145-2018.pdf
PDF · 88.27 KB
Case nature
Subarea
19Ek/145/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: I.. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX G., proti povinnému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o vymoženie 17 298,86 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Barborou Vatrtovou, so sídlom Exekútorského úradu Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, pod sp. zn. 418EX 92/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/145/2018 zo dňa 29. júna 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/145/2018 zo dňa 29. júna 2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 19Ek/145/2018 zo dňa 29. júna 2018 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 26.01.2018, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 17 298,86 eur a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/2808/2007-109 zo dňa 08.08.2017. Poverením zo dňa 23.02.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Barboru Vatrtovú, so sídlom Exekútorského úradu Nám. SNP 3, 917 01 Trnava. Dňa 15.03.2018 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 13.03.2018, v ktorom povinný uvádza, že má za to, že uznesenie (exekučný titul) nenadobudlo právoplatnosť a ani vykonateľnosť. Exekučný titul mu bol doručený dňa 17.08.2017, voči ktorému následne podal v zákonnej lehote dňa 31.08.2017 odvolanie, preto povinný navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica exekúciu zastavil. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.03.2018 uviedol, že podľa neho je Uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 37Er/2808/2007-109 zo dňa 08.08.2017 v časti výroku III., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.08.2017, a vykonateľnosť dňa 29.08.2017, spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, a preto žiada, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súd po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný. K návrhu na vykonanie exekúcie musí oprávnený pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade Uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/2808/2007-109 zo dňa 08.08.2017, ktorým boli vo výroku III. oprávnenému priznané trovy exekúcie vo výške 17 298,86 eur, ktoré bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené že toto uznesenie nadobudlo vo výroku III. právoplatnosť dňa 25.08.2017 a vykonateľnosť dňa 29.08.2017. Nakoľko z poučenia exekučného titulu vyplýva, že proti výroku III. odvolanie nie je prípustné, súd má za to, že podanie odvolania nemá žiadny vplyv na vymáhateľnosť pohľadávky v tomto exekučnom konaní. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia,
a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je vo výroku III. právoplatný a vykonateľný. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/145/2018 zo dňa 29. júna 2018 podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica v napádanom uznesení správne v bode 13. uvádza, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Skutočnosti súvisiace s prebiehajúcim konaním o odvolaní, podaným povinným ako oprávneným v konaní, vedenom aktuálne na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 21CoE/72/2018, ktorému bola vec v zmysle § 377 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku po vykonaní úkonov podľa § 373 a § 375 CSP predložená dňa 03.05.2018 Okresným súdom Bratislava II, majú podľa názoru povinného za následok nenaplnenie vyššie uvedeného predpokladu potreby existencie relevantného exekučného titulu, bez existencie ktorého exekúciu nemožno vykonať. Povinný zároveň uvádza, že sa jedná o skutočnosti, ktoré podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, následkom čoho súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti. Povinný má za to, že Okresný súd Banská Bystrica pri vydávaní napádaného uznesenia nezohľadnil podstatnú skutočnosť, uvádzanú v prílohe návrhu povinného na zastavenie exekúcie - Odvolanie zo dňa 31.08.2017, pojednávajúcu o nesprávnom poučení súdu v uznesení zo dňa 08.08.2017, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému o možnosti podania opravného prostriedku v časti výroku III. Povinný má ďalej za to, že sa jedná o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci a v odôvodnení napádaného uznesenia sa vyžaduje odpoveď práve na tento argument, pričom táto v odôvodnení napádaného uznesenia absentuje. Na základe uvedeného povinný opätovne zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, platí: Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.11.2013 (§ 243b Exekučného poriadku) platí, že exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2a 3 neustanovujú inak. Tieto odseky sa na daný prípad nevzťahujú. Výrok III Uznesenia zo dňa 08.08.2017, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému obsahuje povinnosť povinného (v danom prípade ako oprávneného) zaplatiť oprávnenému (v danom prípade ako súdnemu exekútorovi) trovy exekúcie, pričom tento výrok je potrebné chápať ako povinnosť povinného nahradiť oprávnenému trovy konania. Ako vyplýva z uvedeného, odvolanie voči výroku III. uznesenia zo dňa 08.08.2017, týkajúceho sa náhrady trov povinného (v danom prípade ako súdneho exekútora) bolo prípustné. V zmysle vyššie uvedeného má povinný naďalej za to, že uznesenie zo dňa 08.08.2017, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému, nenadobudol právoplatnosť a ani vykonateľnosť a povinný týmto navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica napádané uznesenie zmenil a exekúciu vedenú pod sp. zn. 19Ek/145/2018 zastavil.
3. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného, doručeného súdu dňa 28.09.2018, uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia k veci zo dňa 20.03.2018, ktoré zároveň k vyjadreniu aj pripojil. Preto žiada, aby súd sťažnosť povinného proti uzneseniu zamietol. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.03.2018 uviedol, že Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti Občianskemu súdnemu poriadku, účinného do 30.06.2016, ktorý naopak taxatívne vypočítaval uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citovaný § 357 CSP taxatívne vymedzuje voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 01.07.2016 ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok. Uznesenie č. k. 37Er/2808/2007-109 zo dňa 08.08.2017 v časti výroku III., ktorý nadobudol právoplatnosť 25.08.2017 a vykonateľnosť 29.08.2017, je teda spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku. Povinný uvádza, že podal odvolanie voči predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie a že exekučný súd aktuálne v odvolacom konaní vykonáva úkony súdu prvej inštancie. Predmetné tvrdenie povinného je nepravdivé, nakoľko voči výroku III. predmetného uznesenia odvolanie nebolo prípustné. Na základe uvedeného žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia vyššieho súdneho úradníka, t.j. vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo väčšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti. Preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd v rozsahu podanej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej časti treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú.
13. Primárne súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 250 ods. 1 CSP, keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu súdneho spisu mal súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho uviedol vyšší súdny úradník a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti. Napriek opačnému názoru povinného súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej vyšším súdnym úradníkom. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.
14. Povinný v podanej sťažnosti argumentuje, že vyšší súdny úradník pri vydávaní sťažnosťou napadnutého uznesenia nezohľadnil podstatnú skutočnosť, rozhodujúcu pre rozhodnutie, uvádzanú v prílohe návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a to v odvolaní zo dňa 31.08.2017, v ktorom povinný v procesnom postavení oprávneného, poukázal na nesprávne poučenie súdu v uznesení zo
dňa 08.08.2017 (exekučný titul) o možnosti podania opravného prostriedku v časti výroku III. Preto povinný opätovne zdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 v spojení s § 243b Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Vo vzťahu k uvedenému súd v prvom rade konštatuje, že exekučný súd samotné dôvody, uvádzané v opravných prostriedkoch proti exekučnému titulu (v danom prípade odvolania), posudzovať nemôže, pretože by to znamenalo neprípustnú „nápravu“ vykonávaného rozhodnutia, navyše exekučný súd nie je ďalšou opravnou inštanciou proti postupu a rozhodnutiam prijatým v základnom súdnom konaní. To znamená, že do exekučného konania sa neprenášajú ani prípadné vady základného konania. Preto v prípade, že exekučným titulom je rozhodnutie súdu tak, ako je to v tomto prípade, súdu v exekučnom konaní už neprislúcha zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal, a teda ani skúmať, či v základnom konaní boli správne aplikované ustanovenia o poučení účastníkov/strán konania.
15. Navyše povinný návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 13.03.2018 odôvodnil len tým, že dňa 08.08.2017 Okresný súd Bratislava II. uznesením č. k. 37Er/2808/2007-109, zastavil exekúciu voči spoločnosti CORECT Development Group, spol. s.r.o., so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava, IČO: 00 615 005, a súdnemu exekútorovi (v tomto konaní v procesnom postavení oprávneného) priznal trovy exekúcie vo výške 17 298,86 eur, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného (v tomto konaní v procesnom postavení povinného). Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, vyhotovenej dňa 04.09.2017 Okresným súdom Bratislava II., predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2017 a vykonateľnosť dňa 29.08.2017. Povinnému bolo uznesenie doručené dňa 17.08.2017, voči ktorému následne podal v zákonnej lehote dňa 31.08.2017 odvolanie, pričom o tejto skutočnosti bol informovaný aj samotný oprávnený. Okresný súd Bratislava II aktuálne v odvolacom konaní vykonáva úkony súdu prvej inštancie. Preto má povinný za to, že uznesenie, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému nenadobudol právoplatnosť a ani vykonateľnosť a povinný preto navrhol, aby súd exekúciu vedenú pod sp. zn. 19Ek/145/2018 zastavil. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie pripojil uznesenie č. k.: 37Er/2808/2007- 109 zo dňa 08.08.2017, odvolanie voči uzneseniu č. k.: 37Er/2808/2007- 109 zo dňa 31.08.2017, výzvu oprávneného zo dňa 16.01.2018, odpoveď povinného na výzvu zo dňa 29.01.2018 s doručenkou, zaslanie odvolania zo dňa 09.02.2018 a podanie označené ako „List prevzatý dňa 15.02.2018“, a vyjadrenie oprávneného zo dňa 12.09.2017.
16. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
17. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
18. Podľa § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.
19. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že povinný môže v priebehu exekučného konania podávať viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP) a okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) musí obsahovať aj jednoznačné a konkrétne skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená (skutkové tvrdenia), pričom uvedené nie je možné nahradiť len samotným pripojením dôkazov k návrhu na zastavenie exekúcie (v danom prípade pripojením odvolania voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. č. k. 37Er/2808/2007-109 zo dňa 08.08.2017). Preto aj z uvedeného dôvodu vyšší súdny úradník správne postupoval, keď sa samotnými dôvodmi podaného odvolania povinného voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. č. k. 37Er/2808/2007-109 zo dňa 08.08.2017, vôbec nezaoberal.
20. Vyšší súdny úradník v bode 13. napadnutého uznesenia správne konštatoval, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez jeho existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. S uvedeným konštatovaním sa v podanej sťažnosti stotožnil aj povinný.
V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
21. V danom prípade je exekučným titulom Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/2808/2007-109 zo dňa 08.08.2017, ktorým súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II. pod spis. zn. 37Er/2808/2007, a u súdneho exekútora pod spis. zn.: EX 1539/2007, zastavil (I. výrok), oprávnenému a povinnému náhradu trov konania nepriznal (II. výrok) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 17 298,86 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnenému do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Podľa poučenia proti výroku III. predmetného uznesenia odvolanie nie je prípustné. Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudlo v časti výroku III. vykonateľnosť dňa 29.08.2017. Keďže povinný nenamietal, že Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/2808/2007-109 zo dňa 08.08.2017 mu nebolo doručené a ani súdu nepreukázal, že by doložka vykonateľnosti bola v dôsledku podaného odvolania voči exekučnému titulu, resp. v dôsledku inej skutočnosti, zrušená, vyšší súdny úradník správne postupoval, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
22. Keďže povinný v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého uznesenia, súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/145/2018 zo dňa 29. júna 2018 vydaného vyšším súdnym úradníkom rozhodol tak, že túto v celom rozsahu podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.