Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-1T/60/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a prísediacich členov senátu Marty Kúnovskej a Heleny Krajčíkovej v trestnej veci obžalovaného N. P. pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenia § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 140 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 14. 11. 2018, takto

rozhodol:

obžalovaný

N. P., narodený XX.XX.XXXX v S., trvale bytom P. S., toho času od XX.XX.XXXX vo väzbe v R. a R. A.

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

obžalovaný dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. v S. na J. X., v pohostinstve „Q.“ prešiel za výčapný pult baru a pristúpil ku dverám skladu, ktorý je súčasťou výčapu, kde ohlásil poškodeného P.. P. C., ktorý práve vchádzal do skladu, na základe čoho sa poškodený otočil smerom do priestoru výčapu, pričom vo vzdialenosti asi pol metra až meter oproti nemu stál obžalovaný, ktorý v pravej ruke držal kuchynský nôž s bielou keramickou čepeľou o dĺžke cca 15 cm tak, že čepeľ noža smerovala dole od poškodeného, obžalovaný stále pozeral na ruku, v ktorej držal nôž a poškodenému povedal: „Si mi dlžný peniaze za to, že som za teba sedel v base!“, na čo poškodený P.. P. C. povedal, že peniaze nemá, následne mu obžalovaný povedal: „Tak mi daj aspoň 20,- Eur!, v tom zodvihol svoju pravú ruku, v ktorej držal nôž a týmto nožom sa zahnal smerom zboku k poškodenému vo výške jeho pása, poškodeného však nezasiahol, pričom poškodený v obave o svoj život ustúpil od obžalovaného a zadným vchodom odišiel z priestoru skladu, poškodený zranenie neutrpel,

t e d a :

proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a s osobitného motívu - z pomsty,

t ý m s p á c h a l :

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenia § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 140 písmeno b) Trestného zákona.

Za t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia veci noža s bielou čepeľou a červenou rúčkou o dĺžke 15 cm.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona, vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

odôvodnenie:

Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaného N. P. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného P.. P. C., prečítaním svedeckých výpovedí B. C., G. P. a P. Q., prečítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria P.. B. Q. a prečítaním listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že pôvodne išiel do D. si kúpiť niečo jesť, videl auto poškodeného pred pohostinstvom Q., tak tam išiel, že sa ho opýta, či mu nedá 20 eur, ktoré v ten deň zaplatil na Generálne riaditeľstvo väzníc, mal pri sebe nôž, držal ho v ruke hore čepeľou. Keďže mu poškodený povedal, že peniaze mu nedá, potom každý z nich išiel svojou cestou, nezahnal sa na neho, ani žiadne vulgarizmy nepoužil. Čašníčku neoslovil, nič nezobral, pozeral tam ďalej televíziu. V čase incidentu bol v sklade tak na jeho začiatku, no je to tam malé, medzi nimi bola vzdialenosť asi jeden meter. Bežne do obchodu nôž nenosí, mal ho na krájanie, chcel si kúpiť niečo jesť. V deň skutku pil vodku s kofolou, vypil asi 4 - 5 pohárikov vodky ešte predtým, ako si pýtal peniaze od poškodeného. Poškodenému presne povedal, že mu je dlžný peniaze za to, že bol vo väzení, že za neho sedel a myslel si, že má morálne právo si od neho peniaze pýtať. Nijako sa mu nevyhrážal, medzi nimi je veľký vekový rozdiel, on je mladý silný muž, nemal v úmysle mu ublížiť, ak by taký úmysel mal, nezostal by tam sedieť a pozerať televíziu. Po príchode polície už poškodenému nič nehovoril, keď sa polícia opýtala, kto je P., prihlásil sa a kľudne s nimi odišiel. Nôž držal v pravej ruke, čepeľ smerovala k lakťu. Oblečené mal tričko s krátkym rukávom, pri sebe nemal žiadnu tašku, iba ľadvinku.

Svedok - poškodený P.. P. C. uviedol, že obžalovaný ho oslovil a povedal, že mu je dlžný peniaze za to, že sedel v base. Čo sa týka noža, obžalovaný ho držal v pravej ruke v úrovni brucha a v tej úrovni sa na neho aj zahnal. Keď videl, že odchádza, pýtal si aspoň 20 eur a ako to hovoril, tak sa na neho zahnal. Poškodený pred ním cúval a vybehol zo skladu bočným vchodom. Určite bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Čepeľ noža smerovala dolu, pričom obžalovaný sa naň stále pozeral, aby videl, že ho drží v ruke, nemal čas sa mu vyhrážať. Po príchode polície ho označil. Ako on išiel k príslušníkom polície, zakričal na neho „počkaj ty parchant“. Videl, že policajti vytiahli zbrane a všetkých poprosili, aby opustili miestnosť, bolo to na základe toho, že obžalovaný stále držal v ruke nôž a to aj potom ako ho príslušníci polície vyzvali, aby zbraň položil.

V súlade s ustanovením § 263 odsek 1 Trestného poriadku vykonal súd dokazovanie aj prečítaním svedeckých výpovedí svedkov B. C., G. P., P. Q..

Z výpovede svedkyne B. C. vyplýva, že incident medzi poškodeným a obžalovaným nevidela. Videla obžalovaného, že išiel za poškodeným do skladu, počula nejakú vravu, ale slová nevedela rozoznať. Bola otočená k baru a čapovala. Poškodený vyšiel zadnými dverami, pretože inak nemal ako odísť. Povedal jej, že privolal políciu. Obžalovaný sedel v druhej miestnosti potom a rezal nožom obrus na stole. Vie, že po príchode polície obžalovaný stále nechcel pustiť ten nôž.

Z výpovede svedka G. P. vyplýva, že XX.XX.XXXX ako člen hliadky bol okolo XX,XX hod. velený k previerke oznámenia do pohostinstva Q. v S.. Obžalovaný sedel za stolom, v ruke mal nôž, bol pod vplyvom alkoholu, vyzvali ho, aby nôž odovzdal, na čo nereagoval, držal ho ďalej rukou vo vačku, keď ho vyzvali na predloženie OP, tak keď ruku vytiahol, nôž mu spacifikovali. Nevie, či išiel poškodený s nimi dovnútra. Nôž obžalovaný chytil do ruky hneď ako ich zbadal, oni už mali ruky na zbraniach, obžalovaný vôbec nespolupracoval. Spacifikovali ho až vonku.

Z výpovede svedka P. Q. vyplýva, že XX.XX.XXXX ako člen hliadky bol okolo XX,XX hod. velený k previerke oznámenia do pohostinstva Q. v S.. Uviedol, že oznamovateľ - poškodený sa s nimi presunul dovnútra, kde im označil obžalovaného z diaľky. Vyzvali ho, aby nôž odložil, čo odmietol. Vyzvali ho, aby šiel s nimi von a nôž nechal na stole, čo nespravil. Išiel, nôž držal vo vrecku za rukoväť. Ani vonku im ho nechcel odovzdať. Keď ho vyťažoval k tomu, čo sa stalo, využil jeho nepozornosť a odzbrojil ho. Obžalovaný bol zjavne pod vplyvom alkoholu.

V súlade s ustanovením § 268 odsek 2 Trestného poriadku vykonal súd dokazovanie aj prečítaním znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku znalcov P.. B. Q. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na obžalovaného vyplýva, že jeho konzum alkoholu je na úrovni nadužívania - abúzu alkoholu, preto mu znalec ani neodporúča uložiť žiadne ochranné liečenie. V čase spáchania skutku bol v plnom kontakte s realitou, hoci bol stave alkoholovej opitosti.

Skutkový stav zistený vo výroku rozsudku bol preukázaný aj ďalšími listinnými dôkazmi, predovšetkým úradnými záznamami, zápisom o dychovej skúške, hlásením o použití donucovacieho prostriedku.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, je dôchodca, rozvedený, bez trvalého bydliska. V odpise z registra trestov má dva záznamy, v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX bol odsúdený pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) a § 140 písmeno b) a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 16 mesiacov a trest prepadnutia veci.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obžalovaného nevyplýva žiaden záznam. Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tento obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd mal za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a spáchal ho obžalovaný. Skutok vykazuje znaky zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenia § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 140 písmeno b) Trestného zákona, pretože obžalovaný proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a s osobitného motívu - z pomsty.

Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Z takéhoto konania je obžalovaný priamo usvedčovaný výpoveďou poškodeného, ktorý jednoznačne a bez pochybností opísal skutkový dej rovnako a nemenne v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní, popísal ako ho najskôr obžalovaný oslovil, že pri tom mal v ruke nôž, stále sa na svoju ruku pozeral, povedal poškodenému, že mu dlží peniaze, pretože kvôli nemu bol v base. Keď mu poškodený povedal, že peniaze nemá, obžalovaný chcel od neho aspoň 20 eur a zahnal sa na neho nožom na úrovni jeho pása. Na čo poškodený ušiel. Nepriamo bola vina obžalovaného preukázaná aj znaleckým posudkom, v ktorom znalec konštatoval u obžalovaného nadužívanie alkoholu, čo plne korešponduje so záznamom o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 22.05.2018, kedy mal v čase 16.48 hod. nameranú hodnotu alkoholu 1,04 mg/l vydýchnutého vzduchu a tiež výpoveďami svedkov P. Q. a G. P., ktorí ako službukonajúci príslušníci OO PZ S. v ten deň zasahovali na mieste skutku. Obaja zhodne uviedli, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu a nespolupracoval s nimi, nechcel im nôž odovzdať, museli ho odzbrojiť a spacifikovať.

Obžalovaný sa bránil tým, že išiel sa poškodeného opýtať, či mu nedá 20 eur, ktoré v ten deň zaplatil na Generálne riaditeľstvo väzníc, mal pri sebe nôž, držal ho v ruke hore čepeľou. Keďže mu poškodený povedal, že peniaze mu nedá, potom každý z nich išiel svojou cestou, nezahnal sa na neho, ani žiadne vulgarizmy nepoužil. Keď sa polícia opýtala, kto je P., prihlásil sa a kľudne s nimi odišiel. Toto tvrdenie je v rozpore s tvrdeniami svedkov P. Q. a G. P., ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný vôbec nespolupracoval, nechcel im odovzdať nôž, museli ho odzbrojiť.

Skutková podstata trestného činu lúpeže bola naplnená tým, že obžalovaný použil hrozbu bezprostredného násilia, keď s nožom v ruke pýtal od poškodeného peniaze ( oblečené mal pri tom tričko s krátkym rukávom, zbraň bola teda riadne viditeľná), ktoré mu podľa neho dlží a týmto nožom sa na poškodeného aj zahnal. Čin spáchal so zbraňou a z osobitného motívu - z pomsty, pretože aj pri predchádzajúcom odsúdení sa dopustil skutku voči tomu istému poškodenému, ktorého viní za to, že kvôli nemu bol väzobne stíhaný. Motívom obžalovaného k spáchaniu skutku bolo, že si myslel, že má morálne právo pýtať si od poškodeného peniaze, ktoré teraz obžalovaný spláca za svoje väzobné stíhanie Generálnemu riaditeľstvu väzníc. Poškodený jednoznačne usvedčuje obžalovaného zo spáchaného skutku, uviedol, že obžalovaný držal v ruke nôž, keď od neho pýtal peniaze, za to že bol v base, čím je naplnený motív obžalovaného, že z pomsty za jeho predchádzajúce väzobné stíhanie, prišiel pýtať peniaze od poškodeného, pričom sa na neho aj zahnal nožom vo výške jeho pása. Z obavy o svoje život a zdravie poškodený ušiel von a privolal políciu. Obžalovaný v prípravnom konaní ako aj pri výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie vypovedal, že nôž mal na zastrašenie poškodeného, že mu skôr poškodený dá peniaze, na ktoré má podľa neho morálne právo. Na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď zmenil a uviedol, že nôž mal na to, aby si s ním mohol pokrájať to, čo si kúpi na jedenie. Súd pripomína obžalovanému, že bol právoplatne odsúdený v predchádzajúcej trestnej veci spáchanej voči poškodenému a je preto povinný hradiť náklady spojené s jeho väzobným stíhaním.

Obžalovaný sčasti skutok sám popisuje tak, ako je uvedený v skutkovej vete, že pýtal peniaze od poškodeného, že pri tom držal nôž v ruke, no tvrdil, že sa na poškodeného nezahnal. Vzhľadom k tomu súd pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného dospel k záveru, že táto bola len tendenčná a účelová a nie je spôsobilá zbaviť ho trestnej zodpovednosti, navyše bola vyvrátená výpoveďou poškodeného, svedkov ako i listinnými dôkazmi, pričom súbor týchto priamych i nepriamych dôkazov vytvára ucelený celok a preukazuje vinu obžalovaného.

Pokiaľ obhajoba napádala vierohodnosť svedka - poškodeného a považovala jeho výpoveď za prifarbenú a vykonštruovanú, preto že mal uviesť, že mu obžalovaný povedal po príchode polície „Počkaj ty parchant. “ a svedkovia P. Q. a G. P. uviedli, že po ich príchode sa obžalovaný s poškodeným nerozprával. Súd k tomu uvádza, že svedkovia toto vyjadrenie obžalovaného nemuseli počuť, no poškodený ho zhodne uvádza v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka použitia zbraní zo strany polície, čo tiež obhajoba uvádza, že uviedol len poškodený, že použili zbrane, no nevplýva to zo záznamov OO PZ. Tu súd pripomína, že z výpovede svedka G. P. vyplýva, že obžalovaný chytil nôž do ruky hneď ako ich zbadal a oni už mali ruky na zbraniach. Túto skutočnosť mohol poškodený vyhodnotiť ako laik tak, že policajti museli voči poškodenému zasahovať a použiť zbrane. Navyše súd pripomína, že ide o okolnosti, ktoré nasledovali po skutku a neboli obžalovanému kladené za vinu. K motívu pomsty a časovému hľadisku uvádzanému obhajobou, že je vylúčené, že by sa skutok mohol posudzovať ako spáchaný z pomsty preto, že obžalovaný sa 7 mesiacov pred skutkom s poškodeným takmer denne stretával a žiadna pomsta sa nekonala, súd uvádza, že sám obžalovaný pri svojom vzatí do väzby vysvetlil, že v ten deň platil šekom splátku 20 eur za väzbu, čo ho motivovalo k tomu, aby si peniaze išiel pýtať od poškodeného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 -4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej ako aj možnosť jej nápravy.

V prejednávanom prípade je trestná sadzba trestu odňatia slobody za spáchaný zločin lúpeže podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona 7 - 12 rokov. Z poľahčujúcich okolností podľa § 36 súd nezistil u obžalovaného žiadnu a nezistil ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Súd ukladal trest v základnej trestnej sadzbe. Súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 7 rokov. Pokiaľ obžaloba navrhovala prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) tu súd uvádza, že obžalovaný sa dopustil prejednávaného zločinu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, preto súd postupoval aj podľa § 49 odsek 2 Trestného zákona a na uvedenú priťažujúcu okolnosť neprihliadal z dôvodu, že by tým došlo k dvojitému pričítaniu a porušeniu tejto zásady podľa § 38 odsek 1 Trestného zákona. Obžaloba navrhovala prihliadnuť aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), no túto súd u obžalovaného nevzhliadol, pretože sa len v prípravnom konaní čiastočne doznával ku skutku, no na hlavnom pojednávaní sa ku skutku vôbec nedoznal ani ho neoľutoval.

Súd uložil trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, v zmysle § 60 odsek 1 písm. a) Trestného zákona a súčasne rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľky, je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálne i generálnej) a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

O náhrade škody súd nerozhodoval, pretože nárok na náhradu škody si poškodený neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje odvolací súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.