Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-441-2017.pdf
PDF · 120.33 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/441/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov v 1. rade: V.. N. B., N.. XX.X.XXXX, B. XX, K. D.W. M. K. D. D. (V.) Ž. M. X. T., M. X. T.: V.. M. B., N.. XX.X.XXXX, B. XX, K. D. M. K. D. D. (V.) Ž.L. M. X. T., M. X. T.: J. B., T.. A., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. X. T.: Š. V., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. X. T.: T.. Z. V., T.. M.Á., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. X. T.: J.. T. N., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. X. T.: J.. K. N., T.. K., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XX, K.Š., M. X. T.: Q. S., N.. X.X.XXXX, A. B. XX, K., M. X. T.: V. S., T.. C., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: V.. V. S., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: Q. W., N.. XX.XX.XXXX, A. A. X, K., M. XX. T.: J.. J. W., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: J.. C. W.Á., T.. A., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: W. L., N.. X.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: W. B., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K.J., M. XX. T.: W. W., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: A. Y., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: Ľ. Š., N.. XX.X.XXXX, D.. X.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: V. Š., T.. K., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: Q. X., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: Q. X., T.. B., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: P. K., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: C. K., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K.J., M. XX. T.: A. X., T.. W., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: X. N., T.. N., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K.J., M. XX. T.: H. H., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: W. C., N.. X.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: V.. Ľ. C., T.. K., N.. X.XX.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: P. S., T.. M., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXX, F. W. S., M. XX. T.: V. Q. N.. X.X.XXXX, A. W. X, K., M. XX. T.: R. Q., T.. Š., N.. XX.X.XXXX, A. W. X, K., M. XX. T.: J.. C. X., N.. XX.X.XXXX, A. N. C. XX, K., M. XX. T.: W. A., T.. A. N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., M. XX. T.: K. S., N.. XX.X.XXX, A. C. XX, V., M. XX. T.: V.. Q. K., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XX, K., M. XX. T.: P. K., T.. B., N.. XX.X.XXXX, A. V. XX, K.J., M. XX. T.: Q. A., T.. M., N.. X.X.XXXX, A. B. XX, K., všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Zsolt Suver, advokát, Murgašova 3, Košice proti žalovanému Mesto Košice, IČO: 00 691 135, so sídlom Trieda SNP č. 48/A, Košice, o zaplatenie 2.593,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26. septembra 2017 č.k. 45C/17/2011-136 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalobcom priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade 20,80 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade 20,80 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 3. rade 20,80 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcom v 4. a 5. rade 142,20 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia spoločne a nerozdielne, žalobcom v 6. a 7. rade 110,17 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia spoločne a nerozdielne, žalobcom v 8. a 9. rade
138,07 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia spoločne a nerozdielne, žalobcovi v 10. rade 110,17 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 11. rade 62,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcom v 12. a 13. rade 138,07 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia spoločne a nerozdielne, žalobcovi v 14. rade 110,17 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 15. rade 62,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 16. rade 69,04 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 17. rade 69,04 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 18. rade 140,30 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcom v 19. a 20. rade 110,17 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia spoločne a nerozdielne, žalobcovi v 21. rade 62,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 22. rade 110,17 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 23. rade 138,07 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 24. rade 138,07 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 25. rade 62,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcom v 26. a 27. rade 110,17 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia spoločne a nerozdielne, žalobcovi v 28. rade 110,17 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcom v 29. a 30. rade 62,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia spoločne a nerozdielne, žalobcovi v 31. rade 62,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 32. rade 138,07 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcovi v 33. rade 62,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia, žalobcom v 34. a 35. rade 110,17 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia spoločne a nerozdielne, žalobcovi v 36. rade 102,14 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobcom v 1. až 36. rade priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.593,70 eur potom, ako jeho rozsudok zo dňa 30.9.2014, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, zrušil Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 30.3.2016 tak, že potvrdil rozsudok v jeho zamietavom výroku voči Bytovému podniku mesta Košice, s.r.o. - žalovanému v 2. rade, a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a zrušil rozsudok v jeho zamietavom výroku voči žalovanému (v 1. rade) a vo výroku o trovách konania medzi žalobcami a žalovaným (v 1. rade) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na posúdenie, či žalovaný (v 1. rade) sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, keďže ako väčšinoví spoluvlastníci vykonanými rekonštrukčnými prácami zhodnotili bytový dom, ktorý je v ich spoločnom vlastníctve a v prípade, že súd prvej inštancie v ďalšej fáze konania dospeje k záveru, že na strane žalovaného (v 1. rade) k bezdôvodnému obohateniu došlo, pri úvahe o rozsahu bezdôvodného obohatenia postupovať v súlade s ustanovením § 458 Občianskeho zákonníka a výšku peňažnej náhrady odvodzovať od prospechu, ktorý žalovaný (v 1. rade) získal v dobe jeho vzniku, t.j. nie je možné vychádzať len mechanicky z ceny poskytnutého plnenia za vykonané dielo (rekonštrukčné práce).
3. Konštatoval, že po vrátení veci zostalo predmetom sporu posúdenie, či existuje (a v akej výške) bezdôvodné obohatenie na základe skutkového stavu popísaného žalobcami, ktorí písomným podaním doručeným súdu 28.2.2017, navrhli mieru bezdôvodného obohatenia žalovaného na ich úkor určiť pomerom, v akom bola cena diela uhradená z dovtedajšieho stavu prostriedkov fondu a prostriedkov získaných jeho jednorazovým navýšením a tvrdili, že z celkovej ceny diela v sume 95.338,22 eur bola uhradená iba suma 24.421 eur z dovtedajšieho stavu peňažných prostriedkov vo fonde, na ktorom mal podiel aj žalovaný, čo predstavuje 25,62 % z celkovej ceny diela, preto miera, akou sa žalovaný podieľal na zhodnotení svojich nebytových priestorov predstavuje 25,62 % zo všeobecnej hodnoty zhodnotenia nebytových priestorov žalovaného, t.j. 7.098 eur /100 x 25,62 eur predstavuje sumu 1.818,51 eur. Dodal, že písomným podaním, doručeným súdu 23.3.2017, žalovaný vzniesol námietku premlčania pre prípad rozšírenia žaloby a namietal žalobcami uplatnené úroky z omeškania od 12.12.2009 z dôvodu, že ide o pohľadávku žalovanú z titulu bezdôvodného obohatenia, splatnosť ktorého sa v takom prípade počíta odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, v danom prípade až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. od 15.10.2010.
4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia v 2. až 36. rade sú vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v bytovom dome na ulici B. Č.. XX, XX a žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu vo vchode XX a zároveň výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu vo vchode č. XX ako aj podielovým spoluvlastníkom v spoločných častiach, spoločných a zariadeniach, príslušenstva daného bytového domu (list vlastníctva č. XXXXX, Y. K.- D. kat. územie C.). Zo zápisu zo schôdze obyvateľov obytného domu B. Č.. XX,XX K. konanej 2.2.2009 súd zistil, že v zmysle pripojených prezenčných listín z bytového domu B. XX, K. bolo prítomných 9 vlastníkov z 13- tich, pričom zástupcu Bytového podniku mesta Košice nebol prítomný a z bytového domu na B. Č.. XX bolo prítomných 9 vlastníkov zo 14-tich, a taktiež Bytový podnik mesta Košice nebol prítomný. Zo zápisnice ďalej vyplynulo, že prítomní sa dohodli a hlasovaním odsúhlasili, že vlastníci jednotlivých bytov si uzavrú na jedného dospelého člena domácnosti zmluvu o stavebnom sporení s cieľovou sumou pri jednoizbovom byte 1.800 eur, pri dvojizbovom byte 3.200 eur a pri trojizbovom byte 4.000 eur, pričom bol dohodnutý aj ďalší postup vo vzťahu k vinkulácii v prospech správcu. Z predmetnej zmluvy nie je zrejmé, akým počtom hlasov boli závery prijaté. V zápisnici je len uvedené, že prítomní uvedené odsúhlasili nadpolovičnou väčšinou. Zo zápisnice z domovej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na B. Č.. XX P. XX M. K. konanej 26.2.2009 a z pripojených prezenčných listín súd zistil, že na tejto schôdzi boli prítomní deviati z trinástich vlastníkov bytov a nebytových priestorov na B. XX M. K. a deviati zo štrnástich vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo B. Č.. XX, pričom zástupca Bytového podniku mesta Košice prítomný nebol. Dostavilo sa osemnásť vlastníkov z celkového počtu 27 vlastníkov a títo schválili dvojtretinovou väčšinou obnovu bytového fondu domu v rozsahu zateplenie domu dodávateľom Tomášom Dubíkom-REVITTOM, ktorý mal zrealizovať zateplenie domu vrátane strechy za cenu 112.821,49 eur (za 18 hlasov proti 0, zdržalo sa 0). Ďalej vlastníci schválili podanie žiadosti o medziúver/úver na jednotlivých vlastníkov stavebných sporení uzatvorených vo februári 2009, pričom účelom poskytnutia úveru malo byť financovanie obnovy bytového domu v rozsahu uvedenom v bode 1. Ďalej súd prvej inštancie zistil z predložených zmlúv Wüstenrot stavebnej sporiteľne uzatvorených s jednotlivými vlastníkmi a pripojených potvrdení o vinkulácii, že títo ako fyzické osoby uzatvorili so sporiteľňou zmluvy na cieľové sumy tak, ako bolo vlastníkmi dojednané na predchádzajúcej schôdzi a že jednotliví majitelia účtov stavebného sporenia vinkulovali svoje účty na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o rekofonde. Z predložených dohôd o úhrade finančných prostriedkov na rekonštrukciu bytového domu uzatvorených medzi niektorými vlastníkmi (J.. N. T. P. K. T.. K., Š.J. Ľ. P. V. T. K., K. P. S. K. B. Q. P. P. T.. B., H. H.) a správcom súd zistil, že títo vlastníci sa zaviazali uhradiť v hotovosti na účet sumy, ktoré boli stanovené ako sumy pripadajúce na byty týchto vlastníkov pri rekonštrukcii domu podľa veľkosti jednotlivých bytov. Z faktúr vystavených dodávateľom Tomášom Dubíkom - REVITTOM pre odberateľa AISA, Správa bytov a domov, súd zistil, že faktúrou č. XX/XX/ XXXX vyhotovenou 15.5.2009 fakturoval dodávateľ celkovú sumu 26.000 eur na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX za práce vykonané na bytovom dome B. XX, XX (zateplenie bytového domu) v zmysle pripojeného súpisu vykonaných prác. Faktúrou č. XX/XX/XXXX tento dodávateľ fakturoval celkovú sumu 26.000 eur na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX za zateplenie domu v zmysle pripojeného súpisu vykonaných prác a faktúrou č. XX/XX/XXXX fakturoval sumu 43.338,22 eur (vypočítaná ako celková vyfakturovaná suma 95.338,22 eur mínus záloha 26.000 eur mínus záloha 26.000 eur) na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX za zateplenie bytového domu v zmysle pripojeného súpisu vykonaných prác. Zo zmluvy o výkone správy uzatvorenej so správcom Vladimírom Semanom - AISA, Správa bytov a domov dňa 1.1.2009 súdu prvej inštancie vyplynulo, že túto zmluvu uzatváral vlastník Mesto Košice v zastúpení Bytového podniku mesta Košice s.r.o. vo vzťahu k nebytovým priestorom č. XX-X v dome na B. L. Č.. XX P. XX, číslo súpisné 177.
5. Na základe návrhu žalobcov súd prvej inštancie vyžiadal odborné vyjadrenie znalca za účelom zistenia rozsahu (výšky) bezdôvodného obohatenia žalovaného, konkrétne mal ustanovený znalec na základe uznesenia z 3.10.2016 č.k. 45C/17/2011 - 298 odpovedať na otázku, o akú peňažnú hodnotu sa dôsledkom stavebnej rekonštrukcie bytového domu B. XX, XX M. K. vykonanej Tomášom Dubikom - REVITTOM na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX v priebehu roka 2009 spočívajúcej v jeho zateplení, vrátane strechy, došlo k zhodnoteniu nebytového priestoru č. XX - X na prízemí vo vchode č. XX vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Súd konštatoval, že znalec Ing. Jozef Čechovský doručil súdu odborné vyjadrenie č. 2/2017 z 13.2.2017, v ktorého závere vyjadril, že hodnota technického zhodnotenia nebytových priestorov 12 - 2, 12 - 3 k termínu ukončenia rekonštrukcie v roku 2009 je 5.981 eur vrátane DPH, všeobecná hodnota technického zhodnotenia nebytových priestorov 12 - 2, 12 -3 k termínu ukončenia rekonštrukcie v roku 2009 je 7.820 eur vrátane DPH a všeobecná hodnota
zhodnotenia nebytových priestorov 12-2, 12-3 k termínu zhodnotenia v roku 2009 so zohľadnením vykonanej rekonštrukcie v roku 2009 je 7.098 eur vrátane DPH. Proti odbornému vyjadreniu nemali žalobca ani žalovaný námietky.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 489, § 559 ods. 1 a 2, § 563 Občianskeho zákonníka, podľa § 10 ods. 1 a 3, § 14 ods. 3, 4 a 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, vychádzal z poňatia bezdôvodného obohatenia ako objektívneho stavu, ktorý vznikol bez ohľadu na vôľu či vedomosť subjektu, ktorý sa mal obohatiť. Uzavrel, že nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému bol v konaní pred súdom nárok vo výške 2.593,70 eur uplatnený v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote (§ 107 Občianskeho zákonníka), ktorá začala plynúť 12.12.2009 a žaloba bola na súd podaná 1.10.2010 a usúdil, že žalovaným vznesená námietka premlčania je neopodstatnená. Dospel k záveru, že žalovaný je pasívne legitimovaný vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a tiež záver, či došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov zo strany žalovaného ako vlastníka nebytových priestorov v bytovom dome. Dôvodil pritom, že v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. je žalovaný viazaný rozhodnutím dvojtretinovej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré bolo prijaté na schôdzi 26.2.2009 a ktorým sa schválila obnova bytového domu v rozsahu zateplenie domu vrátane jeho strechy a žalovanému zároveň nebol navýšený príspevok do fondu údržby a opráv. Dodal, že je irelevantné, že žalovaný s takým väčšinovým rozhodnutím nesúhlasil, lebo žalovaný nepostupoval ďalej tak, ako mu umožňuje zákon č. 182/1993 Z.z. (ako prehlasovaný vlastník mal žalovaný možnosť za splnenia zákonných podmienok obrátiť sa na súd). Zo zistenia, že žalobcovia uhradili sumy pripadajúce na ich byty pri rekonštrukcii domu podľa veľkosti jednotlivých bytov, a to v hotovosti alebo prostredníctvom úveru čerpaného na tento účel, pričom v zmysle zmluvy o dielo bola dodávateľovi rekonštrukcie bytového domu a na základe vystavených faktúr uhradená za vykonané dielo celá suma 95.338,22 eur, potom súd vyvodil, že žalobcovia ako vlastníci bytov hradili aj tú časť ceny za vykonanú rekonštrukciu, ktorá pripadala na žalovaného ako vlastníka nebytového priestoru. Doplnil, že bezdôvodnému obohateniu nezodpovedá len mechanicky suma príspevku pripadajúca na žalovaného, ktorý by bol povinný uhradiť v prípade navýšenia jeho príspevku do fondu, lebo bezdôvodné obohatenie predstavuje to, o čo sa zhodnotil bytový dom, ktorý je predmetom konania (a ktorý užíva aj žalovaný), pričom na také zhodnotenie žalovaný žiadne prostriedky nevynaložil, pričom žalobcami žiadaná suma neprekročila rozsah, v akom sa v dôsledku stavebnej rekonštrukcie bytového domu zhodnotil nebytový priestor vo vlastníctve žalovaného, ktorý bol určený v odbornom vyjadrení znalca Ing. Jozefa Čechovského, ktorý výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil na sumu 7.098 eur vrátane DPH. Uviedol, že žalovaný po vrátení veci súdu prvej inštancie nemal námietky týkajúce sa istiny žalovanej sumy a jeho obrana smerovala proti uplatneným úrokom z omeškania, že žalobcovia požadovali len sumu zodpovedajúcu nákladom na vykonanú rekonštrukciu s tým, že na pojednávaní 20.6.2017 vymedzili vydanie bezdôvodného obohatenia na každého zo žalobcov v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom, a preto zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia každému zo žalobcov v pomere v súlade s ich žalobným návrhom.
7. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 511 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013. Dôvodil, že sa stotožnil s názorom žalovaného a s poukazom na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka žalobu v časti úrokov z omeškania od 12.12.2009 do 15.10.2010 zamietol, konštatujúc, že žalovaný sa mohol prvýkrát o bezdôvodnom obohatení preukázateľne dozvedieť, keď mu bola doručená žaloba 14.10.2010, a preto bol povinný plniť deň nasledujúci. Keďže tak neurobil, do omeškania sa dostal 16.10.2010. Dodal, že výzva na zaplatenie sumy titulom bezdôvodného obohatenia žalovanému nebola v konaní žalobcami ani len tvrdená.
8. O lehote na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom rozhodol súd podľa 232 ods. 3 CSP a o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením, že úspešní žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, lebo boli neúspešní len v časti uplatnených úrokov z omeškania, ktorá nebola vzhľadom na zvyšok uplatneného nároku v takom rozsahu, aby sa premietla do rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania.
9. Proti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 2 593,70 eur a úroky z omeškania a proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný z
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. l písm. h) CSP. Namietol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku vo veci samej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácii § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka na daný prípad. Zopakoval, že súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 30.9.2014 uviedol, že „V tomto konkrétnom prípade sa nejednalo o nevyhnutné opravy (kde by bolo možné tieto vykonať aj bez súhlasu vlastníka a ten by mal povinnosť prispieť alikvotnou čiastkou), ale jednalo sa o rekonštrukciu, ktorou sa nehnuteľnosť zveľadila (toto zveľadenie nebolo nevyhnutné). Z konania vyplynulo, že žalovaný v 1. rade nedal súhlas na vykonanie takýchto prác (nebolo ani preukázané, že by bol pred realizáciou týchto prác o úmysle ich realizovať vôbec informovaný) a nejednalo sa ani o prípad, že by na niektorej schôdzi bola schválená povinnosť mesta prispieť na takúto rekonštrukciu tak, ako na to súd už opakovane poukázal. Podľa názoru súdu teda nemohlo dôjsť na strane žalovaného v 1. rade k bezdôvodnému obohateniu, keďže ostatní vlastníci realizovali rekonštrukčné práce bez jeho súhlasu.“, ktorý právny názor označil žalovaný za správny. Za nesprávne právne posúdenie označil žalovaný úsudok súdu v napadnutom rozsudku zo dňa 26.9.2017, že „je irelevantné, že žalovaný v 1. rade s väčšinovým rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov nesúhlasil (rozhodnutie zo dňa 26.2.2009, ktorým sa schválila obnova bytového domu v rozsahu zateplenia domu vrátane jeho strechy), lebo nepostupoval ďalej tak, ako mu umožňuje zákon č. 182/1993 Z.z. (ako prehlasovaný vlastník mal možnosť za splnenia zákonných podmienok obrátiť sa na súd).“. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že Mesto Košice vôbec nemalo vedomosť o rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.2.2009, ktorým sa schválila obnova bytového domu, aby mohol dodržať zákonné prekluzívne lehoty a z uvedeného usúdil, že nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu mesta Košice. Vzhľadom na uvedené navrhol zmeniť rozsudok a žalobu voči žalovanému zamietnuť.
10. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, majúc za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Poukazom na závery odvolacieho súdu vyslovené v jeho uznesení zo dňa 30.3.2016 sp. zn. 1Co/4/2015 odvolacie námietky žalovaného označili za neopodstatnené, pretože žalovaný sa vo svojom odvolaní odvoláva na právne posúdenie veci v predchádzajúcom rozsudku okresného súdu, ktoré bolo odvolacím súdom vyhodnotené ako nesprávne. Podľa žalobcov nemožno nič vytknúť ani názoru súdu, ak mal za irelevantné, že žalovaný s väčšinovým rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov nesúhlasil, lebo nepostupoval ďalej tak, ako mu to umožňoval zákon č. 182/1993 Z.z. a ako prehlasovaný vlastník nevyužil možnosť za splnenia zákonných podmienok obrátiť sa na súd. Poukázali pritom na znenie § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. a podčiarkli, že ak sa žalovaný v lehote najneskôr do troch mesiacov od hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Sokolovská XX,XX M. K., ktorým bola dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov schválená kompletná rekonštrukcia tohto bytového domu, t.j. od 26.2.2009, neobrátil na súd, je tento záver schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu žalovaného plne záväzný, a to bez ohľadu na jeho prítomnosť alebo neprítomnosť na tejto schôdzi.
11. Žalovaný nevyužil právo na repliku.
12. Krajský súd v Košiciach (§ 34 zák. č. 160/20015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk žalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci nie je v posudzovanom spore naplnený. Neboli zistené ani iné vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore, ku ktorým odvolací súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
13. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého vyhovujúceho výroku rozsudku. Vo svojom odvolaní žalovaný v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne a vyčerpávajúco pri rozhodovaní vo veci vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku a k odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
14. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že v posudzovanom spore tento žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.
16. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu potom vyvodil aj správny právny záver, že žalovaný sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, ktorý je súladný s dlhodobo ustálenou judikatúrou súdov.
17. Je potrebné prisvedčiť žalobcom v ich odvolaní v tom, že žalovaný sa vo svojom odvolaní odvoláva na právne posúdenie veci v predchádzajúcom rozsudku okresného súdu, ktoré bolo vyhodnotené ako nesprávne odvolacím súdom v jeho uznesení zo dňa 30. marca 2016 sp. zn. 1Co/4/2015, ktorý v dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia (o.i.) konštatoval, že inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 11. 2010, sp. zn. 5MCdo 17/2009), pričom bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
18. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
20. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, prípadne súhlas alebo vedomosť (tak ako je tomu v súdenej veci), podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol, t.j. objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).
21. Z dôvodov uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 30. marca 2016 plynie, že odvolací súd zrušil rozsudok o zamietnutí žaloby voči žalovanému práve z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, založeného na úsudku, že zodpovednosť žalovaného za bezdôvodné obohatenie vylučuje fakt, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov realizovali rekonštrukčné práce bytového domu bez jeho súhlasu, keď pritom súčasne skonštatoval, že „táto skutočnosť je naviac sama osebe
bez právneho významu v situácii, ak nepochybne na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 26.2.2009 bola dvojtretinovou väčšinou schválená obnova bytového fondu domu v rozsahu zateplenie domu dodávateľom Tomášom Dubíkom - REVITTOM, ktorý zrealizoval zateplenie domu, vrátane jeho strechy. Takýmto rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny vlastníkov je viazaný aj žalovaný“.
22. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že súd prvej inštancie po vrátení veci postupoval v súlade s právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu a v jeho postupe a záveroch mu nemožno vytknúť žiadne pochybenie, vrátane jeho úsudku, ak mal súd za irelevantné, že žalovaný s väčšinovým rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov nesúhlasil, lebo nepostupoval ďalej tak, ako mu to umožňoval zákon č. 182/1993 Z.z. a ako prehlasovaný vlastník nevyužil možnosť za splnenia zákonných podmienok obrátiť sa na súd. Na tomto mieste je potrebné prisvedčiť žalobcom v ich názore (aj) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že ak sa žalovaný v lehote najneskôr do troch mesiacov od hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu B. XX,XX M. K., ktorým bola dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov schválená kompletná rekonštrukcia tohto bytového domu, t.j. od 26.2.2009, neobrátil na súd, je tento záver schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu žalovaného plne záväzný, a to bez ohľadu na jeho prítomnosť alebo neprítomnosť na tejto schôdzi.
23. Zo všetkých uvedených dôvodov možno konštatovať, že žalovaným uvedený odvolací dôvod a ani odvolacie námietky nie sú opodstatnené. Rozsudok je v jeho napadnutom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania a podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v odvolaní procesne úspešným žalobcom. Žalovaný úspech v odvolacom konaní nemal a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).