Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-151-2018.pdf
PDF · 99.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/151/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, zastúpenej JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Inovecká 8 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516 o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4C/295/2014-131 zo dňa 09. februára 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. m e n í tak, že žalobkyňa má voči žalovanému v časti konania o určenie, že úver poskytnutý žalobcom je bezúročný a bezpoplatkový nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % a žalovaný má voči žalobkyni v časti konania o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania j e žalovaný p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500030681 zo dňa 02.09.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bezpoplatkový a vo výroku II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500030681 zo dňa 02.09.2013 a vydania bezdôvodné obohatenie z titulu neplatného právneho úkonu s odôvodnením, že predmetná zmluva nespĺňa obligatórne náležitosti zmluvy o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku splátok, istiny úveru, úrokov z úveru a splátok iných poplatkov s tým, že pre absenciu takýchto náležitostí je úver bez úrokov a bez poplatkov. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 4C/295/2014-79 zo dňa 23.07.2015 určil, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.09.2013 je neplatná, vo zvyšnej časti, kedy sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením č. k. 5Co/29/2016-97 zo dňa 31.08.2016 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 22.12.2017 žalobca upravil žalobný petit tak, že žiadal, aby súd rozhodnutím určil, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500030681 zo dňa 02.09.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bezpoplatkový. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 4C/295/2014-124 zo dňa 25.01.2018 súd pripustil navrhovanú zmenu žaloby. Následne vykonal súd dokazovanie. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500030681 vyplynulo, že v bode 1 v nej vystupuje žalovaný ako veriteľ, v bode 2 žalobca ako dlžník, pričom bola podpísaná žalobcom dňa 27.08.2013 a žalovaným dňa 02.09.2013. Podľa bodu 5. dlžník žiada PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastka úveru 1.500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 46,06%. Iným písmom bol vyplnený bod 6. žiadosti obsahujúci údaje o schválenom revolvingovom úvere, kde je uvedená poskytnutá čiastka úveru 1.500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 Eur, RPMN za úver 69,68%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 46,06%. Podľa bodu 13. riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy). Podľa bodu 2.1 zmluvných dojednaní, zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Podľa bodu 2.2 zmluvných dojednaní, veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere. Súd mal ďalej zo zhodného tvrdenia strán konania preukázané, že k Zmluve bola na samostatnej listine pripojená Dohoda o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy. Na základe tejto Dohody o zrážkach zo mzdy sa strany dohodli, že zamestnávateľ žalobcu bude v prospech žalovaného vykonávať mesačné zrážky zo mzdy vo výške 80,37 eur, až do doby, než žalovaný zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky pohľadávky sú splatené. Strany sporu uzavreli rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní pred niektorým v zmluve vymenovaným stálym rozhodcovským súdom. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy vyplynulo, že žalovaný schválil žalobcovi po preskúmaní jeho žiadosti úver vo výške 1.500,- eur. Súd zistil, že v oznámení sú zvlášť uvedené údaje pre úver a pre revolvingový úver. Žalobca na základe zmluvy čerpal finančné prostriedky vo výške 1.284,25 eur s tým, že následne už mu nebol poskytnutý žiadny ďalší revolvingový úver. Žalovaný teda žalobcovi neposkytol sumu uvedenú v Zmluve vo výške 1.500,- eur, ale sumu nižšiu o 215,75 eur. Z pohybov na účte žalobcu vyplynulo, že v období od 04.10.2013 do 04.03.2014 zaplatil žalovanému v splátkach 422,48 eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 1 ods. 8, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), podľa § 52 ods. 1, ods. 2 veta tretia, § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.07.2016 v spojení s § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva, ktorá spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. K jej uzatvoreniu došlo tým spôsobom, že žalobca dňa 27.08.2013 podpísal a vyplnil body 1. až 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere ako jednostranného právneho úkonu, ktorý súd považuje za návrh na uzavretie zmluvy. Následne zástupca žalovaného dňa 02.09.2013 podpísal a vyplnil bod 6. predmetnej žiadosti (údaje o schválenom revolvingovom úvere) a vystavil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva však neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úrokoch - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je v nej uvedená iba suma mesačnej splátky bez toho, aby bolo zrejmé aká časť mesačnej splátky je určená na úhradu istiny, aká časť na úhradu úrokov, prípadne poplatkov. Taktiež v nej nie je uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd preto dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť, nakoľko zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), a k) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní úspešný a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho úverová zmluva č. 8400037515 uzavretá medzi sporovými stranami bola tvorená ustanoveniami na listine označenej ako zmluva o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
Obsah zmluvy teda tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13. sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy). Z ustanovenia článku 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že Úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Splnenie zákonnej požiadavky pritom nevyžaduje ani uvádzanie konkrétneho dátumu v zmluve, ale spôsobu jeho vymedzenia. Zákonná úprava nešpecifikuje podrobnejšie, čo sa pod termínom konečnej splatnosti má uviesť a ako sa má tento údaj vyjadriť. Z účelu tejto náležitosti je možné usudzovať, že ide o vyjadrenie toho, kedy dlžník pri riadnom splácaní splní svoje záväzky z uzavretej zmluvy. z toho je zrejmé, že uvedená náležitosť plní informačnú funkciu vo vzťahu ku spotrebiteľovi a má informovať spotrebiteľa o tom, ako a s čím je spojené splatenie záväzkov. Určenie konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedené dvomi spôsobmi: - určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Žalovaný potom poukázal aj na to, že záver súdu prvej inštancie spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje tiež smernici 2008/48/ES. Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 konštatoval, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že v zmluve chýba uvedenie termínu konečnej splatnosti. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru aj o tom, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Výklad uvedeného ustanovenia, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie, je založený len na jazykovom výklade. Takýto postup je však nepostačujúci a vedie (minimálne) k predčasné záverom. V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia spotrebiteľ má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie splátky. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom nevidí žalovaný žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Uplatnenie jazykového výkladu právnej normy popiera aj povinnosť rešpektovať účinky únijného práva. V kontexte napádaného rozhodnutia sa potom samotné konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 a aj rozhodnutie javia ako zbytočné či bezvýznamné. Tzv. rozčleňovanie splátky je teda výklad založený na nesprávnom výklade zákona. Znenie zákona č. 129/2010 Z.z. síce je nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, to však súd nezbavuje povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia únijného práva, ktoré sú do príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Výsledok sledovaný smernicou je povinný pri rozhodovaní zabezpečiť aj súd členského štátu. Nakoniec žalovaný napadol aj rozhodnutie - výrok o náhrade trov konania, kedy súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil zmenu žalobného návrhu a teda že žalobca nemal vo vzťahu k pôvodnému návrhu úspech. Hodnotenie úspešnosť a neúspešnosti v konaní je podľa žalovaného potrebné hodnotiť komplexne, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napádaný rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Nesúhlasila s odvolaním žalovaného, pretože podľa nej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Tvrdenia žalovaného v odvolaní mali byť ako prostriedok procesnej obrany uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Ich uplatnenie až v odvolacom konaní je v rozpore so zákonom. Samotná zmluva, ktorú strany uzatvorili, neobsahuje výšku splátok istiny, výšku splátok úrokov a výšku splátok iných poplatkov, čo je v rozpore so zákonom a preto je úver bezúročný a bezpoplatkov. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. o určení, že úver poskytnutý žalobkyni žalovaným je bezúročný a bezpoplatkový podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmeniť. 5. Čo sa týka výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie o určení, že úver poskytnutý žalobkyni žalovaným je bezúročný, tu odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru a v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné: 6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru na tom právnom závere, že zmluva o spotrebiteľskom o úvere, ktorú strany uzatvorili neobsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver na ich základe poskytnutý žalobkyni považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tieto závery súd prvej inštancie považuje odvolací súd po preskúmaní veci za správne. Zákon č. 129/2010 Z.z. stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí okrem iného obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. f)/. Pre prípad absencie týchto náležitostí, zákon stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a)/. Ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorej rešpektovaní je nutné striktne trvať a nie je možné stotožniť sa s účelovým výkladom pojmu termín prezentovaného žalovaným. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru totiž musí byť vymedzená určitým spôsobom. Nepostačuje uvedenie len počtu týždňov, počas ktorých bude spotrebiteľ úver splácať; o to viac, ak predmetná zmluva nestanovuje určitým, jednoznačným spôsobom ani termín začiatku splácania úveru. Hoci ide o bezprostredne súvisiace informácie, údaj o počte splátok je samostatným a kvalitatívne odlišným (taktiež obligatórnym) údajom s osobitným cieľom zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočný rozsah podkladov pre rozhodnutie o (ne)uzavretí konkrétneho zmluvného záväzku. V predmetnej veci je potom zrejmé, že údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - v zmysle konkrétneho termínu - totiž posudzovaná zmluva nepochybne neobsahuje. Neobstojí poukaz žalovaného na bod 4.5 zmluvných dojednaní, ktoré sú nepochybne súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže tieto ustanovenia sa týkajú len revolvingového úveru /viď. názov celého čl. 4 „Revolving“/, ktorý však nebol žalobkyni poskytnutý / keďže podľa žalovaného riadne nesplatila poskytnutý úver, čo bolo podmienkou poskytnutia ďalšieho tzv. revolvingového úveru/. Tieto ustanovenia sa teda nijako nedotýkajú samotného spotrebiteľského úveru vo výške 1.500,- eur, na ktorom sa strany dojednali. 7. Absencia riadneho vymedzenia konečnej splatnosti úveru má za následok, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni na základe tejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov, a preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto úveru určil. Odvolací súd sa už ďalej bližšie nezaoberal odvolaním žalovaného v časti namietajúcej nesprávne závery súdu prvej inštancie o absencii rozpisu splátok úveru v predmetnej zmluve na splátky istiny úveru, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Je pravdou, že tento záver už po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej a následnej aplikácii záverov tohto rozhodnutia v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. gebruára 2018 neobstojí. Napriek uvedenému samotný záver o absencii termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve strán sporu, ktorý bol správny, odôvodňuje záver o bezúročnosti a bezpoplatkovostiu úveru a teda aj vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Odvolací súd na odvolanie žalovaného preskúmal aj rozsudok súdu prvej inštancii vo výroku II. o náhrade trov konania. Tu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa si podanou žalobou najprv uplatňovala právo na určenie neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy spolu s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu, bez bližšieho odôvodnenia, zmenila s privolením súdu prvej inštancie na žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to až po tom, čo tunajší odvolací súd uznesením č. k. 5Co/29/2016-97 zo dňa 31.08.2016 v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci zrušil. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v napadnutom, v poradí druhom rozsudku, však súd prvej inštancie na tieto skutočnosti neprihliadal, hoci v konečnom dôsledku musia ovplyvniť úsudok o procesnom úspechu strán v spore a tým aj rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré je založené na zásade úspechu v spore.
9. Ak si žalobkyňa v spore najprv uplatňovala právo na určenie neplatnosti právneho úkonu spolu s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia a v priebehu konania s privolením súdu, bez bližšieho odôvodnenia, zmenila žalobu na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovsti úveru, je nutné pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzať z toho, že v konaní boli zo strany žalobkyne uplatnené tri rozličné práva. Pri každom z nich je potrebné urobiť úsudok o úspešnosti strán v spore a na základ neho potom priznať jednej, či druhej strane náhradu trov konania v konkrétnej časti konania. V časti konania o žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia bol nepochybne procesne úspešný žalovaný. Žalobkyňa, ktorá si pôvodne tieto práva uplatňovala, svoju žalobu v priebehu konania bez bližšieho odôvodnenia zmenila na žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo možno pripodobniť k späťvzatiu pôvodne podanej žaloby z dôvodov na strane žalobkyne a súdom pripustenú zmenu žaloby potom k zastaveniu konania v časti dovtedy uplatnených práv žalobkyne. V tejto časti konania tak má procesne úspešný žalovaný nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalobkyni. V zostávajúcej časti konania, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, kde súd prvej inštancie vecne správne žalobe žalobkyne vyhovel, bola žalobkyňa procesne úspešná a v tejto časti konania tak má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. 10. Na základe týchto záverov preto odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že žalobkyňa má voči žalovanému v časti konania o určenie, že úver poskytnutý žalobcom je bezúročný a bezpoplatkový nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % a žalovaný má voči žalobkyni v časti konania o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. 11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní vo veci samej úspešná a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím súd prvej inštancie. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).