Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7Csp-201-2017.pdf
PDF · 100.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/201/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr.Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: v rade 1/ C.. E. V., O.. XX.X.XXXX, V. Y.. U. XXXX/XX, U., právne zastúpený Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou so sídlom Šoltésovej 13, 034 01 Ružomberok, v rade 2/ TRACC s.r.o. so sídlom Kolónia Hviezda č.3664/63, 036 08 Martin, IČO: 44 679 769, proti žalovanému: Menubox s.r.o., Flámska 9783/1, 036 01 Martin, IČO: 36 778 605, právne zastúpený Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom Červenej armády 1, Martin, v konaní o zaplatenie 5500 euro s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie na základe žaloby žalobcu v rade 1/ zastavuje.
II. Súd žalobu žalobcu v rade 2/ z a m i e t a.
III. Žalovaný má voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca v rade 1/ dňa 9.10.2017 podal žalobu, v ktorej žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. V písomne podanej žalobe uviedol, že dňa 7.10.2014 žalovanému poskytol pôžičku prevodom zo svojho účtu č.F. na účet žalovaného č.F. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX sumu 6000 euro. Medzi žalobcom v rade 1/ a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, kde peniaze mali byť vrátené žalobcovi podľa dohody najneskôr do 30.6.2015. Dňa 26.6.2015 žalovaný plnil na účet Y.R. V. sumu 500 euro tak, ako to vyplynulo z mailovej komunikácie dňa 13.10.2015 a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi v ďalších dvoch splátkach a to v sume 1500 euro a 4000 euro zostatok pôžičky. Na základe predloženého výpisu z účtu bolo preukázané, že žalovaný plnil dňa 26.6.2015 čiastočne v sume 500 euro. Na základe uvedeného bol žalobca v rade 1/ presvedčený o opodstatnenosti svojho nároku v súlade s ustanovením § 657 Občianskeho zákonníka. Zároveň si uplatňoval príslušenstvo svojej pohľadávky a to úrok z omeškania.
2. Na základe žaloby žalobcu bol súdom vydaný platobný rozkaz dňa 23.1.2018, proti ktorému žalovaný podal odpor s odôvodnením. Uznesením zo dňa 14.2.2018 bol platobný rozkaz zrušený. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Medzi žalobcom a žalovaným ako právnickou osobou nevznikol hmotnoprávny vzťah titulom zmluvy o pôžičke. Žalovaný si od žalobcu žiadnu peňažnú sumu nepožičal v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázal vznik pôžičky medzi sporovými stranami, pretože sa nepreukázali podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, t.j. nepreukázal dohodu o prenechaní peňazí (reálnom odovzdaní, druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia). Samotný prevod peňažných prostriedkov na účet žalovaného nie je relevantným dôkazom o vzniku pôžičky medzi sporovými stranami. Bankový účet žalovaného bol použitý len ako platobné miesto pre účely rozbehnutia spoločného podnikania dvoch fyzických osôb a to žalobcu a bývalého konateľa žalovaného P. N., ktorý v tom čase nemal svoj osobný bankový účet. Žalobca a P.W. N.,ako vzdialení príbuzní, chceli spolu podnikať v oblasti výroby drevených ohrevných skríň na výdaj obedov v plastových miskách, pričom následne si chceli založiť spoločnú firmu. Peňažné prostriedky od žalobcu mali kryť prvotné výdavky na postavenie dvoch prototypov ohrevných skríň na výdaj jedla a mali tvoriť základ vkladu žalobcu do spoločného podnikania s P. N.D., ktorý mal ku konštrukčnej a výkresovej dokumentácia predmetných skríň autorské právo a potrebné know how. Spoločný projekt dvoch osôb však stroskotal, o skrine nebol záujem zo strany potencionálnych odberateľov. Žalobcovi boli zo strany P. N. ponúknuté na prevzatie nepredajnej skrine, čo však žalobca odmietol a touto žalobou požaduje od žalovaného vrátenie neexistujúcej pôžičky. Splácanie pôžičky nepreukazuje ani platba 500 euro na účet starého otca žalobcu Y. V., čo tak isto vychádzalo zo vzájomných dohôd uvedených dvoch fyzických osôb v rámci daného projektu. Podľa názoru žalovaného žalobca plnil na účet žalovaného bez právneho dôvodu, pričom žalovanému mohlo vzniknúť len bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu opatrnosti žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka s tým, že k prevodu peňažných prostriedkov na účet žalovaného došlo 7.10.2014 a žalobca podal žalobu na súde dňa 9.10.2017, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Žalobu žiadal žalovaný zamietnuť a uplatňoval si nárok na náhradu trov konania.
3. K odporu voči platobnému rozkazu žalobca poslal písomné vyjadrenie, kde uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. Suma poskytnutej pôžičky nebola poskytnutá na iný účel, o čom svedčí aj text s uvedením v bankovom účte, ktorý bol odoslaný z účtu žalobcu. V mesiaci jún 2015 podľa vyjadrenia žalobcu prišiel žalovaný za dedom žalobcu s tým, že pôžičku 6000 euro bude splácať postupne na dedov účet a prvú splátku pošle o týždeň. Prvá splátka bola zaplatená 26.6.2015, preto námietka premlčania nemôže obstáť, nakoľko dlžník uznal svoj dlh, lebo ho čiastkovo plnil. S poukazom na ustanovenie § 407 ods.3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak dlžník plnil čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu ak možno usudzovať na to, že plnením dlžníka uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že v prípade čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby, čo spôsobí začatie plynutia novej premlčacej doby. Žalobca mal za to, že uznanie dlhu založilo domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval a potom v konaní, v ktorom sa veriteľ - žalobca domáha splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadne neexistencie záväzku na dlžníkovi, t.j. žalovanom.
4. Súdom bolo vykonané dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka P. N., listinnými dôkazmi - výpisom z účtu na čl. 10 spoločnosti Tracc s.r.o., mailovou komunikáciou na čl. 11, výpisom z účtu sporožírového Senior na čl. 13, výpisom z účtu spoločnosti Tracc s.r.o., čestným prehlásením Y. V. na čl. 76, účtovnou uzávierkou spoločnosti Menubox za rok 2014 a 2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Súd mal nesporne preukázané, že podľa výpisu z účtu na čl. 10 bola z účtu č.F. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX zaslaná suma 6000 euro dňa 7.10.2014 a to konkrétne na číslo účtu F. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. V informácií pre príjemcu bola uvedená pôžička. V priebehu konania bolo zistené, že číslo účtu, z ktorého bola prevedená suma 6000 euro, bol účet spoločnosti TRACC s.r.o., ktorej jedným z konateľov bol žalobca C.. E. V.. Na základe tohto zistenia žalobca podal návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu a to spoločnosti TRACC s.r.o. so sídlom Kolónia Hviezda 3664/63, 03608 Martin, IČO: 44 679 769. Konateľ spoločnosti TRACC s.r.o. súhlasil so vstupom tohto účastníka do konania, na základe čoho súd rozhodol, že pripúšťa do konania spoločnosť TRACC s.r.o. ako žalobcu v rade 2/.
6. Na pojednávaní, konanom dňa 26.4.2018 právna zástupkyňa žalobcu v rade 1/ zotrvala na podanej žalobe s tým, že finančné prostriedky boli poskytnuté na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, preukázaná pôžička bola výpisom z účtu žalobcu dňa 7.10.2014 v sume 6000 euro na účet žalovaného. Pôžička mala byť bezúročná. Išlo o pôžičku medzi blízkymi osobami s rodinnými väzbami. Sumu 6000 euro získal žalobca od starého otca a následne tieto peniaze požičal žalovanému. Suma 500 euro bola dňa 26.6.2015 zaplatená žalovaným na účet starého otca žalobcu v rade 1/. Poukázala na mailovú komunikáciu zo dňa 13.5.2015, v ktorej sa vyjadril žalovaný k uvedeným finančným prostriedkom. Ustanovenia Obchodného zákonníka vo vyjadrení zo dňa 23.3.2018 (k odporu), neboli správne, na tejto právnej argumentácií netrvala. Pôžička je podľa nej reálnym kontraktom, ktorá bola poskytnutá na základe ústnej dohody, pričom doba splatnosti bola tri mesiace.
7. Žalobca v rade 1/ na tomto pojednávaní uviedol, že od starého otca Y. V. získal finančné prostriedky 6000 euro, ktoré vložil na svoj podnikateľský účet ako vklad podnikateľa a tieto finančné prostriedky potom požičal žalovanému ako právnickej osobe, ktorej konateľom bol P. N.. Peniaze z účtu boli poskytnuté 7.10.2014, išlo o pôžičku, ktorá mala byť splatená do troch mesiacov. Suma 500 euro bola uhradená žalovaným na účet starého otca žalobcu v rade 1/ dňa 26.6.2015 a toto bola splátka pôžičky, ktorú žalovaný v rade 1/ započítal na zvyšok pôžičky a ostatné žiadal vrátiť. Ďalej uviedol, že v určitom období sa v rodine stretli, vrátane P. N.Í., kde tento hovoril, že hľadá partnerov na podnikanie. Asi za mesiac na to mal informáciu, že má možnosť zabezpečiť vyhrievacie skrine pre Tesco s tým, že splatnosť peňazí by bola do troch mesiacov. Nemal peniaze v hotovosti, tak sa ich pokúsil zohnať žalobca v rade 1/ a to od svojho starého otca vo výške 6000 euro a tieto dal na účet P. N., resp. na účet jeho spoločnosti. Z tohto boli zaplatené skrine inej spoločnosti v Košiciach P. N.D., nakoľko následne padla dohoda s Tescom a skrine zostali. N. chcel robiť plastové misky na denné menu, čo v danej dobe aj robil. Sumu 6000 euro mal N. vrátiť žalobcovi v rade 1/ a tento ich mal vrátiť starému otcovi. Právny zástupca žalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho stanoviska, uvedeného v odpore voči platobnému rozkazu. Po výsluchu žalobcu na pojednávaní vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na finančné prostriedky z firemného účtu. Ďalej mal pochybnosť a vzniesol námietku pasívnej legitimácie žalovaného, keďže z výsluchu žalobcu a právnej zástupkyne vyplynulo, že sa jednalo o dohodu medzi blízkymi osobami, t.j. fyzickými osobami, čiže ten právny vzťah z titulu pôžičky nebol viazaný na žalovaného ako právnickú osobu, ale dochádzalo k plneniu a istým dohodám na strane žalovaného, kde figuroval P.W. N., ako fyzická osoba. Vzniesol námietku premlčania v prípade preukázania existencie pôžičky, nakoľko peniaze boli zaslané 7.10.2014 a žaloba podaná 9.10.2017, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.
8. Po tomto pojednávaní došlo zo strany žalobcu v rade 1/ dňa 29.5.2018 k podaniu návrhu na pristúpenie účastníka do konania, čo súd aj pripustil a to na pojednávaní dňa 20.9.2018. Na tomto pojednávaní ako svedok bol vypočutý P. N., bývalý konateľ žalovaného, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že so žalobcom v rade 1/ mali úmysel spoločne podnikať, išlo o vytvorenie podnikateľského zámeru a následne poskytnutie finančných prostriedkov za týmto účelom, kde mali dať peniaze obidvaja. Išlo o sumu 6000 euro, ktorá bola poskytnutá na účet jeho spoločnosti z dôvodu, že v tej dobe nemal osobný účet. Boli teda dané peniaze na účet spoločnosti Menubox s.r.o., odkiaľ tieto peniaze postupne ako konateľ spoločnosti, vybral. Vnímal to tak, že ide o peniaze na podnikateľský zámer. Nevšimol si, že boli označené ako pôžička. Podnikateľský zámer im nevyšiel, prišli o peniaze obidvaja, ktoré do toho vložili. Ostali ešte nejaké veci z tohto podnikateľského zámeru, ktoré si myslel, že sa predajú, a získajú sa z toho nejaké peniaze. Podnikateľským zámerom bolo vytvoriť vyhrievacie skrine na prevoz jedla. Tú skutočnosť, že žalobca v rade 1/ získal peniaze od svojho starého otca, svedok vedel a keď podnikanie nevyšlo, začali riešiť vrátenie peňazí. Svedok uviedol, že v prípade predaja vecí z tohto podnikania bolo možné vrátiť peniaze starému otcovi. Žalobca v rade 1/ mu tvrdil, že nemá peniaze, a že nejaké potrebuje, tak poslal na účet , ktorý mu dal 500 euro. Svedok tvrdil, že nevedel, že ide o účet starého otca žalobcu v rade 1/. K mailu zo dňa 13.5.2015 sa svedok vyjadril tak, že obsahom bolo to, že nebude vracať pôžičku, ale žalobcovi v rade 1/ pomôže, resp. vyrovná časť z neúspešného podnikania tým, že by sa pokúsil predať veci z podnikania, aby po predaji mohol tento vrátiť peniaze dedovi.
9. Žalobca v rade 1/ sa k výpovedi svedka vyjadril k časti, týkajúcej sa spoločného podnikania. Uviedol, že keby chcel s ním podnikať, bol by spoločník spoločnosti. Na podnikaní v spoločnosti žalovaného a to Menubox s.r.o. sa podieľal rodinne. V tej dobe vedel, že mali objednané výhrevné skrine, ktoré už boli vyrobené a dodávateľ chcel zaplatiť za ne. Peniaze, ktoré poskytol, boli na uhradenie faktúry tomuto dodávateľovi. On sám pre spoločnosť robil to, že zháňal klientov, zadarmo rozvážal pre nich tovar.
10. Zo strany žalobcu v rade 1/ bolo do spisu pripojené čestné vyhlásenie jeho starého otca Y. V., v ktorom uviedol Y. V., že dňa 30.9.2014 požičal sumu 6000 euro vnukovi C.. E. V. s tým, že peniaze mu mali byť vrátené do konca júna 2015. Do 20.9.2018 mu bolo vrátených 500 euro. O pôžičke mala vedomosť celá rodina. Vedel o tom, že vnuk tieto peniaze požičal ďalej. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2018 právna zástupkyňa žalobcu vzala žalobu žalobcu v rade 1/ späť. So späťvzatím súhlasil žalovaný. V tomto štádiu konania na strane žalobcu zostala spoločnosť TRACC s.r.o., ktorej konateľom bol žalobca v rade 1/. Právna zástupkyňa žalobcu v rade 1/ vzala žalobu späť s tvrdením, že predmetom konania zostal záväzkový vzťah, ktorý bol uzavretý medzi žalobcom v rade 2/ a žalovaným ako medzi dvomi subjektmi obchodného práva, teda dvomi spoločnosťami, ktorý treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka to najmä § 497 - zmluva o úvere a nasledujúce.
11. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle, smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene, alebo zániku práv, či povinností. Vôľa a jej prejav navonok predstavujú konštitutívny základ každého právneho úkonu. Najdôležitejšou skutkovou podstatou právneho úkonu je prejav vôle navonok.
12. V danej právnej veci súd posudzoval vôľu strán sporu uzavrieť právny úkon a táto vôľa bola posudzovaná aj v súlade s následným správaním sa strán sporu po uzavretí právneho úkonu. Teda súd vyhodnotil, že strany sporu v danom prípade žalobca v rade 1/ a žalovaný mali úmysel uzavrieť zmluvu o pôžičke. Takýto prejav vôle smeroval zo strany žalobcu v rade 1/ uzavrieť zmluvu o pôžičke so žalovaným tým, že mu poskytol finančné prostriedky na účet a žalovaný následne v svojom písomnom prejave vôle, t.j. v mailovej komunikácií zo dňa 13.5.2015 vyjadril vôľu vrátiť tieto finančné prostriedky.
13. Podľa § 35 ods.1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
14. Podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami, treba vykladať nie len podľa ich jazykového vyjadrenia ale najmä tiež podľa toho, kto právny úkon urobil ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
15. Právny úkon, ktorý urobili žalobca v rade 1/ a žalovaný súd teda vyhodnotil ako právny úkon - uzavretie zmluvy o pôžičke s nesporným odovzdaním finančných prostriedkov žalovanému v rade 2/ vo výške 6000 euro. Takýto prejav vôle bol medzi týmito stranami sporu nesporný. Prejav vôle bol jasný, zrozumiteľný. Obsah právneho úkonu nemôže súd vykladať podľa toho, ako sa v priebehu súdneho konania správajú strany sporu. Teda nebolo možné prihliadnuť na obsah právneho úkonu z pohľadu toho, že žalobca v rade 1/ zistil v priebehu konania, že žalovanému poskytol finančné prostriedky titulom pôžičky z účtu spoločnosti, v ktorej bol konateľom a z toho následne vyvodiť, že by išlo o uzavretie zmluvy medzi spoločnosťou, v ktorej bol žalobca v rade 1/ konateľom a žalovaným. Súd teda dospel k tomu, že žalobca v rade 1/ výslovne prejavil vôľu uzavrieť zmluvu so žalovaným a na základe tejto zmluvy si uplatňoval nárok na súde.
16. Z takto preukázaného skutkového stavu vo veci súd vyvodil, že nesporne boli poskytnuté na účet spoločnosti Menubox s.r.o., t.j. na účet žalovaného dňa 7.10.2014 finančné prostriedky vo výške 6000 euro. Žalobca v rade 1/ v podanej žalobe v priebehu konania až do pojednávania, konaného dňa 26.4.2018 tvrdil, že on ako fyzická osoba, požičal finančné prostriedky spoločnosti Menubox. Po zistení účtu, z ktorého bol predložený súdu výpis (čl. 10) zistil žalobca v rade 1/, že sa jedná o účet spoločnosti TRACC s.r.o., v ktorej je konateľom. Na základe toho navrhol, aby do konania pre právnu istotu vstúpila aj táto spoločnosť, čomu bolo súdom vyhovené. Z uvedeného súd ďalej vyvodil, že úmyslom žalobcu v rade 1/ nebolo poskytnúť žalovanému finančné prostriedky inak, ako bolo tvrdené v žalobe, teda len poskytnúť finančné prostriedky ako fyzická osoba, ktorá ich vložila na účet ako konateľ spoločnosti TRACC s.r.o. a z tohto účtu boli finančné prostriedky zaslané na účet spoločnosti Menubox s.r.o., teda žalovaného. Na základe tohto nemohol vzniknúť záväzkový vzťah medzi žalobcom v rade 2/ a žalovaným, pretože nebol preukázaný úmysel uzavrieť takýto záväzkový vzťah a jeho vyvodenie bolo len v súvislosti so zistením majiteľa účtu, z ktorého boli poslané finančné prostriedky. Podľa názoru súdu, záväzkový vzťah vznikol medzi žalobcom v rade 1/ a spoločnosťou Menubox, na ktorú boli poskytnuté finančné prostriedky. Tento záväzkový vzťah bolo možné posudzovať len podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako pôžičku v súlade s ustanovením § 657 Občianskeho zákonníka. Uvedený záver odôvodňuje výpoveď svedka P. N., konateľa spoločnosti Menubox v období poskytnutia finančných prostriedkov, t.j. 7.10.2014, ktorý mal vedomosť, že na jeho účet prišla takáto finančná čiastka vo výške 6000 euro. Vedomosť mal, že prišla od žalobcu v rade 1/. Malo sa jednať o peňažné prostriedky, ktoré podľa svedka mali byť za účelom vytvorenia podnikateľského zámeru medzi ním a žalobcom v rade 1/ s tým, že do toho mali vložiť obidvaja finančné prostriedky a podnikateľský zámer nevyšiel. Svedok mal informáciu, že 6000 euro, ktoré prišlo na jeho účet, boli finančné prostriedky od starého otca žalobcu v rade 1/, čo nesporne preukazuje aj priložený výpis mailovej komunikácie medzi žalobcom v rade 1/ a svedkom (čl. 11), z ktorej vyplýva vyjadrenie svedka „čo sa týka peňazí za skrine, za tie, ktoré ťa už nezaujímajú, lebo z nich nezbohatneš, ja posielam peniaze na ten účet, kam išlo tých prvých 500 euro a pošlem tam 1500 a zostanú 4000. Mne je jedno, či ide o tvoj účet alebo dedov. Ďalšie peniaze pošlem do 15. novembra ale až po audite a potom, keď sa vyčíslia škody, ktoré si narobil. Ak budeš pokračovať v podvádzaní a hraní sa predajcu misiek“. Mailová komunikácia bola zo dňa 13.10.2015, pričom finančné prostriedky na účet starého otca boli zaplatené dňa 26.6.2015. Z obsahu tejto mailovej komunikácie súd vyvodil tú skutočnosť, že konateľ žalovaného v tej dobe P. N., mal úmysel vrátiť sumu 6000 euro žalobcovi v rade 1/, ktoré boli svedkovi dané na účet tejto spoločnosti. Z tvrdenia svedka, ako konateľa žalovaného, že nemal osobný účet a preto finančné prostriedky prišli na jeho podnikateľský účet, súd nevyvodil tú skutočnosť, že išlo iba i finančné prostriedky pre osobnú potrebu konateľa spoločnosti, ale že išlo o finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté spoločnosti Menubox s.r.o.. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu, podľa názoru súdu bol uzavretý záväzkový vzťah medzi žalobcom v rade 1/ a žalovaným, pričom išlo o zmluvu o pôžičky, ktorej splatnosť nebola preukázaná a v danom prípade by súd zohľadnil aj námietku premlčania, vznesenú žalovaným, avšak v priebehu konania zo strany žalobcu v rade 1/ došlo k späťvzatiu žaloby. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, preto súd konanie o žalobe žalobcu v rade 1/ zastavil. Rozhodol tak v súlade s ustanovením § 145 ods.1 Civilného sporového poriadku. Žalobu žalobcu v rade 2/ voči žalovanému zamietol, pretože nemal preukázané, že by medzi týmito právnickými osobami vznikol záväzkový vzťah, z ktorého by mal vyplynúť nárok, uplatnený žalobcom v rade 2/.
17. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku a súd priznal žalovanému voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože mali plný úspech vo veci. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.