Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/110/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. novembra 2018 takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý : Y. X. , nar. XX.XX.XXXX v O., Česká republika, trvale bytom B. S.Ň. č. XX, prechodne bytom V., K. č. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody J.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 10. februára 2018 o 14.31 hodine neoprávnene vnikol do bytu číslo X obytného domu evidovaného v Katastri nehnuteľností V., katastrálne územie Z. B., Obec Z. B., na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorého vlastníčkou je poškodená G.Ť. A. a to takým spôsobom, že bez súhlasu poškodenej vošiel do obytnej miestnosti domu cez pootvorené dvere, kde zotrval približne jednu minútu, odkiaľ vyšiel a následne vnikol do obydlia poškodenej A. G. cez zatvorené dvere, ktoré si otvoril stlačením kľučky a v obydlí poškodenej zotrval približne tri minúty, t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného,

t ý m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods.2 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.4 Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 1T 58/2018 zo dňa 27.09.2018, ktorý prevzal dňa 27.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2018, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku sa poškodená A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B. č. XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. X., vypočul poškodenú A. G., prehral videozáznam z miesta činu, oboznámil s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný Y. X. v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na hlavnom pojednávaní sa v podstate k trestnej činnosti doznal. Uviedol, že je pravdou, že dňa 10. februára 2018 sa nachádzal v Obci Z. B. a predával parfémy. Ďalej uviedol, že je pravdou, že do predmetného domu vošiel asi dvakrát a to z dôvodu, že tam chcel predať parfémy, nemal úmysel tam násilím vniknúť. Na záver svojej výpovede uviedol, že dvere neboli zamknuté, on nič násilím neotváral, pretože dvere boli otvorené a on po tom, čo zistil, že v dome sa nik nenachádza, odišiel preč. Poprel, že by niečo z domu odcudzil.

Poškodená A. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva v Obci Z. B. číslo XXX v dvojdome, ktorý je rozdelený na dva samostatné byty s dvoma samostatnými vchodmi. Uviedla, že ona býva sama v byte číslo X. Ďalej uviedla, že pracuje ako živnostníčka v Q. Z. Ž., veľa času trávi mimo domu, ktorý keď opúšťa, dvere uzamyká. Uviedla, že dňa 10. februára 2018 bola doma a okolo 13.30 hodiny odišla z domu do Q. Z.X. Ž. vypomôcť zamestnancom. Keďže išla iba vypomôcť zamestnancom, tak pozabudla uzamknúť vchodové dvere do domu, dvere však zatvorila, nezamkla ich, pričom za dverami približne 40 centimetrov sú ďalšie dvere, cez ktoré sa vchádza do chodby bytu. Ďalej uviedla, že keď sa vrátila domov z motorestu, tak dvere do bytu boli otvorené a mala pocit, že niekto bol v dome, avšak v dome nebolo nič rozhádzané, tak tejto skutočnosti neprikladala vážnosť, až dňa 22. februára 2018 zistila, že jej v dome chýbajú šperky a túto skutočnosť oznámila na Obvodnom oddelení PZ SR v K. ako krádež. Na záver uviedla, že si následne pozrela kamerový záznam, ktorý kontroluje jej dom a zistila, že dňa 10. februára 2018 do domu vošla jej neznáma osoba, ktorú ona nepozná, pričom ona tejto osobe vojsť do domu nedovolila.

Z kamerového záznamu prehratého na hlavnom pojednávaní vyplýva, že dňa 10. februára 2018 v čase o 14.31 hodine osoba identifikovaná ako Y. J., otvára dvere na rodinnom dome nachádzajúcom sa v Obci Z. B. patriaci A. G., vstupuje do rodinného domu a následne v dome zotrvá približne tri minúty, po ktorých z domu vyjde von a odchádza preč.

Zo spisu Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 1T 58/2018 vyplýva, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 27. septembra 2018 uznaný vinným pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods.2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V spise sa nachádza aj listinný dôkaz a to výpis z listu vlastníctva, z ktorého vyplýva, že vlastníčkou predmetného rodinného domu je poškodená.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný poprel, že by sa dopustil nejakej trestnej činnosti, t.j. že by úmyselne vnikol do obydlia poškodenej, podľa názoru súdu, z prevedeného dokazovania a to samotnej výpovede obžalovaného, výpovede poškodenej, z prehratého kamerového záznamu, mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný bez súhlasu poškodenej vošiel do jej rodinného domu dvakrát, kde neoprávnene zotrval asi tri minúty, preto súd konanie tak, ako po stránke objektívnej, tak i po stránke subjektívnej kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.. Prevedeným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaný bez súhlasu poškodenej vošiel do predmetného rodinného domu, čo jednak vyplýva z jeho samotnej výpovede, aj z kamerového záznamu, pričom tam zotrval cca tri minúty. Z prevedeného dokazovania nevyplynulo, ani z kamerového záznamu, že by obžalovaný do rodinného domu vnikol násilím, resp. že by z rodinného domu niečo odcudzil. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že vniknutím sa rozumie nežiadúce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu, pričom

domom sa rozumie nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, čím je aj uzatvorený dvor. Pokiaľ prokurátor žiadal obžalovaného uznať vinným aj z dôvodu, že obžalovaný prekonal prekážku, ktorej účelom bolo zabránenie vniknutiu a to tým, že obžalovaný stlačil kľučku na dverách, súd dospel k záveru, že ani výpoveďou obžalovaného, výpoveďou poškodenej, ani kamerovým záznamom takéto skutočnosti neboli preukázané a neexistuje žiaden dôkaz, že by obžalovaný pri vojdení do domu musel nejaké prekážky prekonávať. Súd nesúhlasí s tým, že prekonaním prekážky sa má rozumieť aj len samotné stlačenie kľučky, pretože z judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, kedy dochádza k vniknutiu do obydlia prekonaním prekážky, preto súd neaplikoval právnu kvalifikáciu u obžalovaného podľa § 194 ods.2 písm. b) Trestného zákona. Pokiaľ sa týka obrany obžalovaného, že on len predával kozmetiku a nemal úmysel niekde vniknúť, tak túto jeho obranu bral súd len ako účelovú, pretože vzhľadom na svoj vek, na to, že sám vo svojej výpovedi uviedol, že už predtým predával kozmetiku, musel vedieť, že bez súhlasu majiteľa nesmie vstupovať na cudzie pozemky.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem štátu na ochrane obydlia fyzických osôb. Súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou je to, že spáchal viac trestných činov a v minulosti už bol odsúdený. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, trikrát bol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 1T 58/2018 zo dňa 27. septembra 2018.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia § 42 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.4 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej hranici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní jeden rok, zároveň súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 1T 58/2018 zo dňa 27.09.2018, ktorý prevzal dňa 27.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2018, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad, pretože tejto trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil skôr, ako bol vyhlásený trestný rozkaz. Z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch obžalovaný bol vo výkone trestu, súd ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splní aj svoj prevýchovný účel.

Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody za odcudzené predmety, avšak súd nemal preukázané, že práve obžalovaný tieto veci odcudzil, preto súd poškodenú v zmysle § 288 ods.1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.