Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Ek/230/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, so sídlom Pri vinohradoch 267, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 30 804 191 v konaní zast.: Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 5267/21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 441 proti povinnej: M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. I. XXX, XXX XX G. - S.M. V., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.066,24 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/230/2017 zo dňa 31. mája 2018, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie (výrok I.) z a m i e t a .

Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/230/2017 zo dňa 31. mája 2018 vo výroku o náhrade trov exekúcie (výrok II.) z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Dňa 31.05.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 23Ek/230/2017, ktorým exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Adamcovou zastavil v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a súčasne oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke náhradu výdavkov vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a), § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3, 4, § 196, § 197 ods. 1, 2, § 198 ods. 2, § 199c ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 265 ods. 1, § 267 ods. 3, § 268 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 21 ods. 1, ods. 2 veta prvá, ods. 3, § 22 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č.68/2017 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „vyhlášky“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, kde povinná navrhla, aby súd zastavil exekúciu 369EX 172/17 vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Adamcovou v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s vyjadrením oprávneného dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namietala zrušenie exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil, že k zrušeniu exekučného titulu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku dochádza pri splnení dvoch základných podmienok, a to: a) ak to procesné normy pre to ktoré konanie pripúšťajú a b) ak existuje rozhodnutie, ktoré zruší to pôvodné rozhodnutie - exekučný titul. K zrušeniu exekučného titulu v občianskoprávnych konaniach, v akom bol vydaný exekučný titul, dochádza v dôsledku využitia mimoriadnych opravných prostriedkov. Povinná však nepreukázala, že iniciovala akékoľvek konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku. Ďalej sa vyšší súdny úradník zaoberal pripojeným listinným dôkazom povinnej k návrhu na zastavenie exekúcie,

a to fotokópiou titulného listu odporu proti platobnému rozkazu č.k. 8C 4/2016-54 zo dňa 06.03.2017 s vyznačením odtlačku podacej pečiatky Okresného súdu Bratislava III s dátumom podania 18.04.2017. Súd mal aj zo zapožičaného súdneho spisu preukázané, že dňa 04.04.2017 bol povinnej doručený do vlastných rúk platobný rozkaz č.k. 8C 4/2016-54 dňa 06.03.2017. Z uvedeného preto vyvodil, že takýto odpor povinnej proti predmetnému platobnému rozkazu bol podaný včas, a to znamená v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia platobného rozkazu povinnej a preto mal o ňom Okresný súd Bratislava III rozhodnúť, či už zrušiť platobný rozkaz a nariadiť pojednávanie alebo takýto odpor na základe niektorého zo zákonných dôvodov odmietnuť, čo však neurobil. Nič na tom nemení ani fakt, že zo zapožičaného súdneho spisu sp. zn. 8C/4/2016 mal exekučný súd preukázané, že v danom spise žiadne podanie odporu nefiguruje hoci malo figurovať, nakoľko mal súd z listinného dôkazu povinnej jasne preukázané, že tento odpor podala povinná na príslušnom súdu v zákonnej lehote. Ďalej vyšší súdny úradník v tejto súvislosti uviedol, že základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, keďže len takéto rozhodnutia (exekučný titul) pripúšťa vykonanie exekúcie. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil ako exekučný titul rozhodnutie, na ktorom síce bola vyznačená jeho právoplatnosť a vykonateľnosť tak, že bol opatrený dňa 03.10.2017 Okresným súdom Bratislava III doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, z ktorej vyplýva, že exekučný titul mal byť právoplatný a vykonateľný dňa 20.04.2017, avšak v priebehu konania sa zistilo, že bola vyznačená nesprávne, keďže z pripojeného listinného dôkazu povinnej k návrhu na zastavenie (fotokópie titulného listu odporu proti platobnému rozkazu č.k. 8C 4/2016-54 zo dňa 06.03.2017 s vyznačením odtlačku podacej pečiatky Okresného súdu Bratislava III s dátumom podania 18.04.2017) mal súd za preukázané, že tento odpor podala v zákonnej lehote, a teda predmetný exekučný titul ani nemal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Na platobnom rozkaze Okresného súdu Bratislava III, č.k. 8C 4/2016-54 zo dňa 06.03.2017 došlo k nesprávnemu vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti. Platobný rozkaz nie je právoplatný a teda vzhľadom na charakter platobného rozkazu a výrok rozhodnutia v platobnom rozkaze možno konštatovať, že právoplatnosť je totožná s vykonateľnosťou. Vyšší súdny úradník mal teda za preukázané, že platobný rozkaz, na základe ktorého sa začala exekúcia nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na základe ktorého by ďalej mohla pokračovať exekúcia. Čo sa týka námietky povinnej ohľadom formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, vyšší súdny úradník pripomenul, že vyznačovanie vykonateľnosti exekučného titulu prebehlo elektronicky, a tak je zrejmé, že exekučný titul s vyznačenou vykonateľnosťou spĺňa iné náležitosti ako keď by bol v písomnom vyhotovení. Je preto samozrejmé, že pečiatka súdu a podpis sudcu nie sú súčasťou elektronického exekučného titulu. Exekučný titul bol vyhotovený ako elektronický úradný dokument definovaný v ustanovení § 3 písm. k) zákona o e-Govermente. Okresný súd Bratislava III následne, po splnení zákonných podmienok vyznačil vykonateľnosť a právoplatnosť na exekučnom titule

- elektronickom úradnom dokumente, a to opäť elektronicky prostredníctvom elektronického úradného dokumentu s poukazom na ustanovenie § 82l ods. 6 zákona o súdoch, v spojení s ustanovením § 3 písm. k) bodu 3. Zákona o e-Governmente a ustanovením § 62 ods. 3 a § 63 ods. 5 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „spravovací poriadok“). Exekučný titul spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti je možné spárovať, resp. overiť ich prostredníctvom európskeho identifikátora judikatúry (ECLI) s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 3 spravovacieho poriadku. K návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 16.11.2017 oprávnený v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 písm. a) v spojení s ods. 6 Exekučného poriadku pripojil exekučný titul ako pôvodný elektronický dokument, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že celé exekučné konanie prebieha elektronickými prostriedkami. NA záver vyšší súdny úradník uviedol, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať dôsledné neprešetrenie sťažnosti na postup súdu adresovanej do rúk predsedu Okresného súdu Bratislava III, nakoľko s týmito skutočnosťami sa mal vyporiadať Okresný súd Bratislava III, ktorý sa vyjadril vo svojej odpovedi na sťažnosť zo dňa 08.11.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa vymáha nárok na základe nespôsobilého exekučného titulu, a preto súd návrh povinnej pokladal za dôvodný a exekúciu v celom rozsahu zastavil v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súčasne oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke náhradu výdavkov vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko v zmysle ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, návrhom na zastavenie exekúcie došlo k zastaveniu exekúcie zavinením zo strany oprávneného.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v celom rozsahu sťažnosť a navrhol, aby bolo sťažnosťou napadnuté uznesenie zmenené tak, že Okresný súd Banská

Bystrica návrh povinnej na zastavenie zamieta, alt. navrhol, aby uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica bolo zrušené a v exekúcii proti povinnej na podklade exekučného titulu sa pokračovalo.

4. Voči výroku I. sťažnosťou napadnutého uznesenia namietal, že exekučný súd uznesením o zastavení exekúcie nedostatočne zohľadňuje požiadavku vyplývajúcu zo zásady spolupráce a spolupôsobenia exekučného a civilného súdu, ktorý vydal exekučný titul a takéto predčasné rozhodnutie exekučného súdu môže poprieť právo oprávneného na súdnu ochranu. V tejto súvislosti poukázal oprávnený na dve skutočnosti: 1) povinná predložila v exekučnom konaní listinu označenú ako „Odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III“ s odtlačkom pečiatky Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.04.2017 o 13:20, ktorá sa však v spise 8C/4/2016, ktorý si exekučný spis vyžiadal, nenachádza a 2) povinná dňa 24.10.2017 podala sťažnosť na postup v konaní 8C/4/2016, v ktorej upozornila predsedu Okresného súdu Bratislava III na podanie odporu dňa 18.04.2017 a súčasne predseda Okresného súdu Bratislava III listom sp. zn. 465/2017 zamietol jej sťažnosť ako nedôvodnú. Ďalej namietal, že z odôvodnenia exekučného súdu v uznesení o zastavení exekučného konania nie je zrejmé, prečo exekučný súd nepovažoval súdny spis z konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul za kompletný. Ďalej oprávnenému nie je zrejmé, z akého dôvodu listinný dôkaz povinnej - odpor, nie je súčasťou súdneho spisu z konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný a ani nie je zrejmé, či tento listinný dôkaz povinnej - odpor niekedy v exekučnom spise? figuroval alebo existoval. Tiež uviedol, že povinná odpor do súdneho spisu sp. zn. 8C 4/2016 do dnešného dňa nedoložila. Svoje pochybnosti o riadnom podaní odporu oprávnený podporil aj okolnosťami z osobného stretnutia v exekútorskom úrade JUDr. Lucie Adamcovej dňa 04.01.2018, pričom z tohto stretnutia bol vypracovaný záznam (priložený k sťažnosti), podľa ktorého povinná sa do exekútorského úradu dostavila v doprovode p. A.. Pri p. A. je poznámka, že ide o „zamestnankyňu DSS“. Oprávnený v tejto súvislosti uviedol, že nezamestnáva žiadnu pani A., ale naopak, pani A. je ubytovaná u oprávneného v zariadení pre seniorov a je tiež voči nej vedené súdne konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia (14/233/2013 pred Okresným súdom Bratislava III), pričom viackrát sprevádzala žalovaných ako verejnosť v podobných súdnych sporoch a aktívne sa usiluje o presadzovanie záujmov žalovaných v podobných veciach aj prostredníctvom vedenia Asociácie prijímateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike. Oprávnený opätovne upozornil aj na list Okresného súdu Bratislava III označený ako „Odpoveď na sťažnosť“ Spr. 465/2017 zo dňa 08.11.2017, kde predseda predmetného súdu potvrdzuje, že predmetný odpor Okresnému súdu Bratislava III nebol doručený (príloha č. 1 podania oprávneného označeného ako „Vyjadrenie k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie“ zo dňa 01.02.2018). V tejto súvislosti oprávnený uviedol, že exekučný súd bez akéhokoľvek racionálneho, priameho a logického odôvodnenia považoval listinný dôkaz predložený povinnou za základ pre rozhodnutie o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, čo viedlo exekučný súd k záveru, že exekúcia má byť zastavená, a preto oprávnený považuje hodnotenie viacerých dôkazov exekučným súdom za svojvoľné a neodôvodnené. Navyše oprávnený uvádza, že exekučný súd nehodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom posudzoval výlučne len listinný dôkaz predložený povinnou, na podklade ktorého rozhodol. Tu tiež poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 100/2014 zo dňa 23.05.2014: „Súd, ktorý má právomoc vo veci konať, má právomoc posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa dôkaz zabezpečí; jeho postup pri vykonávaní dokazovania nemôže však byť svojvoľný a neodôvodnený.“ Ďalej oprávnený uviedol, že uznesenie o zastavení exekúcie je z jeho pohľadu na aktuálnu situáciu predčasné, nakoľko exekučný súd predčasne posúdil skutočnosť, či existujú dôvody na zastavenie exekúcie - či sú tu iné skutočnosti, ktoré spôsobujú nespôsobilosť exekučného titulu. V prípade, ak by exekučný súd v rámci svojich právomocí spolupracoval s Okresným súdom Bratislava III a pričinil sa o vyriešenie otázky, či aj napriek tomu, že odpor povinnej nie je súčasťou súdneho spisu, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bol na Okresný súd Bratislava III riadne podaný povinnou, potom by tu v budúcnosti, v konečnom dôsledku podľa posúdenia Okresného súdu Bratislava III mohol vzniknúť iný, zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, a to zrušenie exekučného titulu. V tejto súvislosti oprávnený uviedol, že exekučný súd dostal oprávneného do situácie, keď mu Okresný súd Bratislava III tvrdí, že jeho platobný rozkaz je vykonateľný a právoplatný (príloha č. 1 podania oprávneného označeného ako „Vyjadrenie k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie“ zo dňa 01.02.2018), a preto nemôže ďalej konať v konaní sp. zn. 8C 4/20216. Na druhej strane exekučný súd tvrdí, že bol podaný odpor a preto vydaný platobný rozkaz nie je vykonateľný ani právoplatný, a preto zastavil exekúciu. Príslušné súdy preto dostali oprávneného do neriešiteľnej situácie, čo je v rozpore s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa oprávneného právoplatné zastavenie exekúcie mu spôsobí porušenie jeho práva na súdnu ochranu, keďže predmetné súdy v rámci svojich právomocí nespolupracovali a žiadnym spôsobom sa nevysporiadali so vzniknutou situáciou. V tejto súvislosti poukázal aj na Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 8/08 zo dňa 06.11.2008: „Z ústavnej zásady spolupráce jednotlivých zložiek moci nesporne možno vyvodiť aj požiadavku, aby v prípadoch, ak uplatnenie právomoci určitého orgánu verejnej moci, hoci aj nepriamo, závisí od meritórneho rozhodnutia iného orgánu verejnej moci, pristupoval tento orgán verejnej moci k uplatneniu svojej právomoci s primeraným uvážením a so zohľadnením skutočnosti, že je predčasné uplatnenie by za určitých okolností mohlo vyvolať porušenie základných práv alebo slobôd dotknutých osôb alebo iných ústavou chránených hodnôt.“

5. Súčasne voči výroku II. namietal, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie vedenej proti povinnej, pričom ani exekučný súd neuviedol akým spôsobom mal oprávnený zastavenie exekúcie zaviniť, a preto nie je možné spravodlivo žiadať od oprávneného, aby súdnej exekútorke nahradil akékoľvek výdavky, ktoré jej vznikli v súvislosti s vedenou exekúciou. Ďalej uviedol, že z rozhodovacej praxe súdov vo všeobecnosti vyplýva, že o zavinené oprávneného je možné hovoriť len vtedy, ak sú naplnené 3 základné predpoklady zavinenia: a) došlo k zastaveniu exekúcie; b) existencia zavinenia oprávneného; c) príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.

6. Oprávnený má v tejto súvislosti za to, že v tomto prípade je naplnená len podmienka, že došlo k zastaveniu exekúcie. Ďalšie dve podmienky nie sú naplnené, a teda exekučný súd nemal na akom základe rozhodnúť o povinnosti oprávneného nahradiť súdnej exekútorke výdavky v akomkoľvek rozsahu. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5M Cdo/17/2017 zo dňa 18.04.2009, podľa ktorého sa zavinením oprávneného rozumie: „také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie.“ Pričom podľa oprávneného z jeho strany neexistuje žiadne porušenie právnych predpisov, ktoré by viedlo k vzniku trov. Tiež uviedol, že dôvod, pre ktorý exekučný súd zastavil exekúciu vedenú proti povinnej, žiadnym spôsobom nie je možné pričítať oprávnenému. Nakoľko oprávnenému bol doručený exekučný titul s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, navyše po argumentácii povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie bol oprávnený nahliadať do predmetného spisu, aby si overil pravdivosť tvrdení povinnej o podaní odporu. Oprávnený teda nemá a ani nemal možnosť iným spôsobom ako nahliadnutím do spisu zistiť, či povinná podala odpor alebo nie, resp. či odpor bol podaný v zákonnej lehote, za predpokladu, že príslušný súd odpor spolu s uznesením o zrušení platobného rozkazu podľa ustanovenia § 267 ods. 4 oprávnenému, resp. žalobcovi nedoručí alebo nedoručil. Je preto povinnosťou príslušného súdu spravovať tieto záležitosti a rozhodovať o nich. Ak by aj ktorýkoľvek súd vyznačil nesprávne právoplatnosť alebo vykonateľnosť na exekučnom titule, potom je to chybou toho ktorého súdu a nie sporovej strany. Na záver uviedol, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie vednej proti povinnej, pričom exekučný súd neuviedol akým spôsobom mal oprávnený zastavenie exekúcie zaviniť, a preto nie je možné spravodlivo žiadať od oprávneného, aby súdnej exekútorke podľa vyššie uvedených ustanovení nahradil akékoľvek výdavky, ktoré jej vznikli v súvislosti s vedenou exekúciou.

7. K sťažnosti oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 06.08.2018 vyjadrila aj povinná, ktorá uviedla, že oprávnený v sťažnosti nepredkladá žiadne dôkazy proti odôvodneniu rozhodnutia o zastavení exekučného konania. Jediným argumentom oprávneného je len absencia odporu proti platobnému rozkazu v spise 8C 4/2016 vedenom Okresným súdom Bratislava III, to však nie je dôkaz o tom, či bol odpor podaný včas alebo nebol, to znamená, či nastal právny následok tak, že rozkaz nadobudol vykonateľnosť alebo naopak bol zrušený ex offo. Advokát oprávneného sa snaží fraudem legis poukazovať na nemožnosť zrušenia vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia inak než vzatím späť takéhoto úkonu súdu. Tvrdí, že iný orgán nemôže takýto úkon zrušiť. Jedná sa o absolútne nesprávny právny názor nehodný advokátskej kancelárie, ktorej 50% vlastníkom je štátny tajomník MS SR! Ďalej povinná uviedla, že vyznačenie právoplatnosti nie je rozhodnutím súdu ale úkonom na základe vzniku právnej skutočnosti podľa § 268 C.s.p. za splnenia dvoch podmienok alternatívne a to „márnym uplynutím lehoty na podanie odporu“, alebo „dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. c).“ Podľa dôkazu o včasnom podaní odporu predloženého povinnou exekučnému súdu a nepredložením dôkazu (§267 ods. 2 písm. c) oprávneným) žiadna z podmienok § 268 C.s.p. nenastala. Oprávnený, tiež podľa názoru povinnej, ignoruje dôkaz, že návrh s vyznačeným č.k. 8C 4/2016 doručený osobne do podateľne Okresného súdu Bratislava III. dňa 18.04.2017 je opatrený odtlačkom podacej pečiatky s presnou identifikáciou času a miesta podania. Odkaz na sťažnosť povinnej s požiadavkou odstránenia administratívnej chyby súdu pri zaraďovaní návrhov ku konaniam odmietnutú predsedom Okresného súdu Bratislava III. na základe zmätočného posúdenia nie je dôkazom o právoplatnosti titulu. Zakrývanie pochybenia súdu jeho správnym vedením je podľa

názoru povinnej absurdné zlyhanie a zakladá právo povinnej na odškodnenie ministerstvom! Povinná ako žalovaná v spore, ktorý je titulom exekučného konania nemá žiadny prostriedok procesnej obrany k dispozícii proti flagrantnému porušovaniu povinnosti súdnej moci. Na záver povinná uviedla, že návrhom z 12.07.2018 označeným ako „ŽIADOSŤ povinnej Exekučnému súdu na zabezpečenie súčinnosti Okresného súdu Bratislava III.“ doručeným exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie povinná požiadala o zabezpečenie ďalšieho dôkazu potvrdzujúceho zrušenie platobného rozkazu 8C 4/2016-54 zo dňa 06.03.2017 a to záznam registratúry o podaniach doručených podateľni Okresného súdu Bratislava III dňa 18.04.2017.

8. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa §-u 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

15. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná dňa 18.06.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo do dátovej schránky právneho zástupcu oprávneného doručené dňa 04.06.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 .

16. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je voči výroku II. napadnutého uznesenia dôvodná, a preto výrok II. napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka je potrebné podľa § 250 ods. 2 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 zamietol.

17. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 16.11.2017, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III., č.k. 8C/4/2016-54 zo dňa 06.03.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.04.2017, dňa 07.12.2017 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Lucii Adamcovej (369EX 172/2017). Dňa 04.01.2018 bol v zákonnej lehote doručený poverenej súdnej exekútorke návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorá ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpila súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.

18. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

19. Podľa §-u 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

20. Podľa §-u 267 ods. 3 veta prvá CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie.

21. Podľa §-u 268 CSP, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a) márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. c).

22. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávneného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.

23. Vyšší súdny úradník v sťažnosťou napadnutom uznesení konštatoval, že oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil ako exekučný titul rozhodnutie, na ktorom síce bola vyznačená jeho právoplatnosť a vykonateľnosť tak, že bol opatrený dňa 03.10.2017 Okresným súdom Bratislava III doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, z ktorej vyplýva, že exekučný titul mal byť právoplatný a vykonateľný dňa 20.04.2017, avšak v priebehu konania sa zistilo, že bola vyznačená nesprávne, keďže z pripojeného listinného dôkazu povinnej k návrhu na zastavenie (fotokópie titulného listu odporu proti platobnému rozkazu č.k. 8C 4/2016-54 zo dňa 06.03.2017 s vyznačením odtlačku podacej pečiatky Okresného súdu Bratislava III s dátumom podania 18.04.2017) mal súd za preukázané, že tento odpor podala v zákonnej lehote, a teda predmetný exekučný titul ani nemal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa vymáha nárok na základe nespôsobilého exekučného titulu. Sudca v tejto súvislosti na doplnenie ešte uvádza, že len vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, ako aj na námietku povinného, a to jednak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný, v danom prípade podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Preto vyšší súdny úradník správne postupoval, keď opätovne na základe námietky povinnej opätovne preskúmal vykonateľnosť predloženého exekučného titulu.

24. Čo sa týka námietky sťažovateľa, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo exekučný súd nepovažoval súdny spis zo základného konania za kompletný, a tiež z akého dôvodu nie je listinný dôkaz povinnej - odpor súčasťou spisu zo základného konania, sudca uvádza, že z bodu 16 napadnutého uznesenia jasne vyplýva dôvod, prečo nepovažoval vyšší súdny úradník pripojený spis zo základného konania za kompletný, nakoľko v ňom evidentne absentovalo podanie povinnej - odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 8C/4/2016-54 zo dňa 06.03.2017, pričom z tohto listinného dôkazu mal vyšší súdny úradník jasne preukázané, že tento odpor podala povinná na príslušný súd v zákonnej lehote, čo bolo preukázané vyznačením odtlačku podacej pečiatky Okresného súdu Bratislava III s dátumom podania 18.04.2017, presným časom podania a tiež označením, „podané osobne“. V tejto súvislosti bola tiež vyžiadaná správa z Okresného súdu Bratislava III, z ktorej jednoznačne vyplýva, že Okresný súd Bratislava III neeviduje stratu, odcudzenie, zničenie, poškodenie, zneužitie alebo falšovanie podacej pečiatky Okresný súd Bratislava III č.1, čiže tej pečiatky, ktorou bolo opečiatkované podanie povinnej.

25. Námietka sťažovateľa, z akého dôvodu nebolo podanie povinnej - odpor, založený do príslušného spisu 8C/4/2016 je skôr otázka na Okresný súd Bratislava III, ale s vysokou pravdepodobnosťou došlo k jeho založeniu do iného spisu, čo však nič nemení na skutočnosti, že takéto podanie - odpor povinná na príslušný súd podala. Tento záver exekučného súdu nemôže spochybniť ani list Okresného súdu

Bratislava III označený ako „Odpoveď na sťažnosť“ Spr. 465/2017 zo dňa 08.11.2017, kde predseda predmetného súdu tvrdí, že predmetný odpor Okresnému súdu Bratislava III nebol doručený.

26. Ohľadne námietky sťažovateľa týkajúcej sa kooperácie jednotlivých zložiek moci exekučný súd len pripomína, že pri hodnotení predpokladov na vydanie poverenia pre súdneho exekútora, prípadne samotné vedenie exekúcie, exekučný súd nie je viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrený exekučný titul. Samotné vyznačenie pečiatkou vykonateľnosti na exekučnom titule nezbavuje súd posúdenia správnosti vyznačenia takejto vykonateľnosti ako takej, čo v konečnom dôsledku nezbavuje exekučný súd povinnosti posúdenia správnosti vyznačenia vykonateľnosťou vydaného rozhodnutia. V zásade síce stačí, ak sa exekučný súd obmedzí na preskúmanie toho, či exekučný titul je opatrený doložkou vykonateľnosti a či táto je potvrdená orgánom na to oprávneným, to však neplatí, ak o správnosti tejto doložky vzniknú pochybnosti, ako to bolo aj v tomto prípade.

27. Na záver súd ešte opakuje, že vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V danom prípade na rozhodnutí bola vyznačená vykonateľnosť, ale na základe dôkazov predložených zo strany povinnej a poznatkov zo spisu v základnom konaní táto doložka vykonateľnosti bola vyznačená nesprávne a z uvedených dôvodov súd exekúciu zastavil v celom rozsahu.

28. Prípadné nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na exekučnom titule nie je pre posúdenie uvedenej okolnosti relevantné, nakoľko právoplatnosť a vykonateľnosť súdneho rozhodnutia nenastáva okamihom jej vyznačenia podľa § 63 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z., ale nastáva splnením zákonných predpokladov podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, v tomto prípade nepodaním odporu proti platobnému rozkazu v zmysle § 268 písm. a) CSP. Vyšší súdny úradník preto správne postupoval, ak exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

29. V súvislosti ostatnými námietkami oprávneného uvedeným v sťažnosti konajúci sudca poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie podľa § 250 ods. 1 ako nedôvodnú zamietol.

31. Podľa §-u 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

32. Podľa §-u 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

33. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

34. Konajúci sudca preskúmavajúc sťažnosť oprávneného dospel k záveru, že odôvodnenie výroku II. rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka je nedostatočné pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Týmto postupom súdu bola účastníkom exekučného konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu sťažnosťou. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, účastník exekučného konania nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.

35. Sudca v prvom rade poukazuje na to, že vyšší súdny úradník sťažnosťou napadnutý II. výrok rozhodnutia odôvodnil v podstate len tým, že oprávneného zaviazal na náhradu výdavkov súdnej exekútorky v zmysle ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko návrhom na zastavenie exekúcie došlo k zastaveniu exekúcie zavinením zo strany oprávneného. Tak ako uviedol vo svojej sťažnosti aj oprávnený, z rozhodovacej praxe súdov jednoznačne vyplýva, že o zavinení oprávneného je možné hovoriť len vtedy, ak sú naplnené 3 základné predpoklady zavinenia: a) došlo k zastaveniu exekúcie; b) existencia zavinenia oprávneného; c) príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedené, k akým skutkovým zisteniam vyšší súdny úradník pri rozhodovaní dospel a absentuje tiež právne posúdenie veci, t.j. v čom videl súd existenciu zavinenia oprávneného ako aj príčinnú súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie a ako aj prečo na danú vec aplikoval ustanovenie § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, sudca II. výrok napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka podľa § 250 ods. 2 zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Úlohou vyššieho súdneho úradníka v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom súdu, t.j. opätovne preskúmať, či bola naplnená podmienka na prenesenie povinnosti platiť trovy súdnej exekútorky z povinnej na oprávneného, teda existenciu zavinenia oprávneného ako aj príčinnú súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, odstrániť vytýkané nedostatky, t.j. vysporiadať sa s argumentmi oprávneného uvedenými v podanej sťažnosti a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.