Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/38/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobkyne: E.. J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. Q. XXX, pr. zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 520,61 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 520,61 eur od 26.10.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2016 domáhala určenia neplatnosti 2 zmlúv o úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 15.5.2015 eventuálne určenia, že tieto úverové zmluvy sa považujú za bezúročné a bez poplatkov a zároveň určenia neplatnosti 2 dohôd o poskytnutí služieb uzavretých medzi stranami sporu dňa 15.5.2015.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 15.5.2015 uzavrela so žalovaným 2 zmluvy o revolvingovom úvere, a to č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva č. 1“) a č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva č. 2“). Pri uzatváraní zmlúv vystupovala ako fyzická osoba nepodnikateľ, teda predmetné zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami. Predmetom zmluvy č. 1 bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru s nasledovnou špecifikáciou: celková výška úveru 1 500 eur, výška úrokovej sadzby 17,45 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 26,53 %, výška splátky 52,88 eur, počet splátok 36 a celková čiastka splatná spotrebiteľom 2 053,68 eur. Predmetom zmluvy č. 2 bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru s nasledovnou špecifikáciou: celková výška úveru 1 050 eur, výška úrokovej sadzby 17,46 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 26,53 %, výška splátky 37,02 eur, počet splátok 36 a celková čiastka splatná spotrebiteľom 1 437,72 eur. Uvedené zmluvy nie sú v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa namietala absenciu náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere, a to (i) nesprávne uvedenú RPMN, (ii) neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov a (iii) absenciu doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti dlhu. RPMN je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom a je uvedená rozdielne v žiadosti o úver a v schválenom úvere. RPMN uvedená v zmluvách je pritom uvedená v nižšej výške, skutočná RPMN by mala byť 26,68 %. V tejto súvislosti poukázala aj na vyjadrenie Európskej komisie vo veci C-372/14, kde Európska komisia zaujala stanovisko, že do RPMN majú byť započítané rôzne doplnkové služby (v tomto prípade dohoda o poskytovaní služieb). Takto vypočítaná RPMN by predstavovala 73,50 %. Splátky istiny, úrokov a

poplatkov má obsahovať priamo zmluva, nie iná listina, ako napr. splátkový kalendár alebo Všeobecné podmienky. Táto náležitosť v zmluvách chýba. Konečný termín splatnosti musí byť uvedený v zmluve, a to pevným dátumom, nestačí túto náležitosť uviesť v oznámení vystavenom niekoľko dní po podpise zmluvy. Úvery je preto potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov. Ďalej žalobkyňa namietala neplatnosť časti zmlúv týkajúcich sa revolvingového úveru, ktoré boli uzavreté spolu s „klasickým“ spotrebiteľským úverom, pretože išlo o nanútenú zmluvu, žalobkyňa tieto časti zmlúv nemohla ovplyvniť, tieto nevyjadrujú jej vôľu. Takisto namietala aj neplatnosť dohôd o poskytnutí služby, pretože sú v rozpore s dobrými mravmi, so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Na základe týchto dohôd mal žalovaný poskytovať žalobkyni služby v nich uvedené, za ktoré mala platiť odplatu vo výške 2,54 % zo sumy schváleného úveru, teda pri zmluvu č. 1 sumu 34,28 eur mesačne a celkovo 1 234,44 eur a pri zmluvu č. 2 sumu 24 eur mesačne a celkovo 759 eur, čo je navýšenie nákladov spotrebiteľa o 82%, resp. o 72%. Ide o formulárové dohody, ktoré súvisia so zabezpečením pohľadávky z úverových zmlúv, teda nejde o plnenie, ktoré by slúžilo záujmom spotrebiteľa, ale naopak. Žalobkyňa namietala aj výšku úrokovej sadzby v zmluvách, ktorá je podľa nej vyššia, ako bol priemer pri poskytovaní obdobných úverov (priemerná úroková sadzba obdobných úverov podľa údajov NBS v máji 2015 bola 9,93%, kým v zmluvách bola úroková sadzba uvedená vo výške 17,45 % a 17,46 %). Dohodnutá výška úrokovej sadzby sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatná. Ak je neplatná časť úverovej zmluvy ohľadne úroku, čo je podstatná náležitosť úverovej zmluvy, je neplatná celá zmluva. Po odôvodnení naliehavého právneho záujmu na požadovanej žalobe žiadala žalobkyňa žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila k žalobe zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, obe zo dňa 15.5.2015 (ďalej aj „zmluva č. 1“ a „zmluva č. 2“, príp. „zmluvy“), Zmluvné dojednania zmluvy ku každej zo zmlúv, Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, dve Oznámenia veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2015 (ďalej aj „oznámenie č. 1“ a „oznámenie č. 2“, príp. „oznámenia“), dve Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2015 (ďalej aj „dohoda č. 1“ a „dohoda č. 2“, príp. „dohody“), dve predsporové výzvy zo dňa 4.7.2016 a dve odpovede žalovaného na výzvy zo dňa 26.10.2016.

4. Na výzvu súdu na spresnenie žaloby žalobkyňa podaním zo dňa 9.3.2017 spresnila žalobu tak, že žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 520,61 eur spolu s úrokom z omeškania, vychádzajúc z toho, že ak sa úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov, resp. zmluvy sú neplatné, má žalobkyňa povinnosť zaplatiť žalovanému iba požičanú sumu, teda reálne sumu 1 350 eur zo zmluvy č. 1 a sumu 945 eur zo zmluvy č. 2, ktoré jej boli skutočne poskytnuté (po znížení poskytovaných súm o poplatok vo výške 150 eur pri zmluve č. 1 a vo výške 105 eur pri zmluve č. 2). Doposiaľ uhradila žalovanému spolu minimálne sumu 2 815,61 eur, preto žiadala od neho zaplatenie rozdielu medzi doposiaľ uskutočnenými platbami a sumou, ktorú bola povinná vrátiť. Zároveň zopakovala skutkové tvrdenia a námietky uvedené v žalobe.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol rozpor žaloby so zákonom, pretože neexistuje právna norma, na základe ktorej by mohla žalobkyňa domáhať rozhodnutia uvedeného v petite žaloby. Rozobral pritom podmienky prípustnosti určovacej žaloby a druhy žalôb podľa Civilného sporového poriadku. Ďalej vzniesol námietku miestnej príslušnosti. Ďalej sa žalovaný vyjadril k žalobkyňou tvrdenej absencii niektorých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neplatnosti revolvingového úveru, či dohody. K výške a správnosti RPMN poukázal na bod 2.1. zmluvných dojednaní. Zdôraznil, že RPMN nie je zmluvná podmienka, nedá sa dohodnúť, je to vypočítaný ukazovateľ. Ďalej uviedol, že RPMN sa má vypočítať v čase uzavretia zmluvy. V tomto smere poukázal na smernicu EP a Rady 2008/48/ ES. V žiadosti bola uvedená predpokladaná RPMN, rozdiel medzi predpokladanou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva z toho, že výšku RPMN schváleného úveru možno určiť až po schválení úveru. Odchýlka môže vzniknúť vzhľadom na to, že pri podaní žiadosti nie je známy termín vyplatenia úveru. Z tvrdení žalobkyne pritom nie je zrejmé, v čom má RPMN pôsobiť zmätočne a nezrozumiteľne. K neplatnosti dohôd o poskytnutí služby uviedol, že z tvrdení žalobkyne nie je zrejmé, prečo by mali byť neplatné, ani prečo by malo ísť o neprijateľnú podmienku v časti týkajúcej sa odplaty. Ide o individuálne dojednanie vzhľadom na čl. I. bod 2 dohody, teda je vylúčený záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Odplata je cenou plnenia, preto je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčená úvaha o neprijateľnosti podmienky. Ďalej uviedol, že išlo o nepovinnú službu, ktorá nebola podmienkou pre získanie úveru, teda ani odplata za poskytnutie služieb nemohla byť zahrnutá do výpočtu RPMN, a to s poukazom na § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

K výške úrokovej sadzby uviedol, že zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by sa výška úrokovej sadzby mala riadiť priemernou úrokovou sadzbou bánk. Vychádzajúc z aplikačného pravidla použiť na určitý vzťah právne normy, ktoré danú problematiku upravujú, z pravidla lex specialis derogat lex generali a s poukazom na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), z ktorého vyplýva následok v prípade dohody o vyšších úrokoch, ako je výška upravená zákonom alebo na základe zákona, vyslovil názor, že následok pri dohodnutí vyšších úrokov nie je neplatnosť právneho úkonu, ale skutočnosť, že dlžník má platiť iba najvyššie prípustné úroky. V tomto smere poukázal aj na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1a nar. vlády 87/1995 Z.z., ktorý upravoval najvyššiu odplatu v čase uzavretia zmluvy a uviedol, že najvyššia možná odplata porovnateľného úveru v rozhodnom období bola 27,90 %. Nakoľko je výška odplaty, či už vyjadrená ako úroková sadzba, ako aj výška RPMN nižšia, tvrdenia žalobkyne o neprípustnej výške úrokovej sadzby považoval za nedôvodné. Námietku absencie rozpisu splátok na istinu, úroky a poplatky považoval za nepreskúmateľnú. Vyslovil názor, že zmluvy túto náležitosť obsahujú, a to v oznámení, podobne obsahujú aj počet splátok. Pri výklade tejto náležitosti je podľa neho potrebné vychádzať aj zo smernice EP a Rady 2008/48/ES, keďže aj toto vnútroštátne ustanovenie je výsledkom implementácie tejto smernice. Predmetná smernica má povahu plnej harmonizácie, teda členské štáty nie sú oprávnené prijímať odchylné ustanovenia. V tomto smere poukázal na názor vyslovený Súdnym dvorom EÚ (ďalej „SD EÚ“) v rozsudku C 42-15 vo veci Home Credit vs. Bíróová. Ku konečnej splatnosti úveru a dobe trvania zmluvy uviedol, že zmluvy sú tvorené nielen žiadosťou o úver, ale aj zmluvnými dojednaniami. Poukázal pritom na čl. 4.5 a 9.1 zmluvných dojednaní s tým, že deň splatnosti poslednej splátky je dňom konečnej splatnosti a zmluvy boli uzavreté na dobu neurčitú. Deň splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení. Aj túto náležitosť zmluvy obsahujú. Nesúhlasil ani s námietkou neplatnosti revolvingového úveru. Žalobkyňa spochybňuje vlastný prejav vôle. Ani zo žaloby nevyplýva, že by pred podpisom zmluvy nevedela, akú zmluvu podpisuje. V tejto súvislosti rozobral spôsoby výkladu právneho úkonu s tým, že je potrebné výklad urobiť v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Ďalej uviedol, že revolving nie je povinný, žalobkyňa ho mohla vopred vypovedať v zmysle čl. 9 zmluvných dojednaní, resp. požiadať o jeho stornovanie. Uzavreté revolvingové zmluvy nemôžu byť obchádzaním zákona, keďže zo samotného zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne z úpravy osobitného výpočtu RPMN napr. pre revolvingový úver, možno vyvodiť, že zákonodarca počíta aj s poskytovaním takýchto úverov. Uvedené vyplýva aj zo Smernice EP a Rady č. 2008/48/ES. Obsah zmlúv o revolvingovom úvere žalobkyňa nespochybňovala, namieta ich až so značným časovým odstupom, pričom revolving ani nebol žalobkyni poskytnutý, teda návrh na určenie neplatnosti revolvingu nemá oporu v žiadnej skutočnosti a v tejto časti je nedôvodný. Na záver žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že žalobkyňa neuviedla moment, kedy sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Tvrdenia žalobkyne nie sú schopné objektívnym spôsobom podporiť uplatnený nárok. K svojmu vyjadreniu pripojil súhrnné informácie o údajoch o novoposkytovaných úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014 a rozpis vzorca pre výpočet RPMN.

6. Žalobkyňa v replike trvala na podanej žalobe. Nesúhlasila s námietkou nedostatku miestnej príslušnosti. Aj keď bezdôvodné obohatenie je samostatným inštitútom, uplatňovaný nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, teda spotrebiteľský charakter sporu zostáva zachovaný. Práve z postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa je vôbec možné tvrdiť vznik bezdôvodného obohatenia, keďže toto je posudzované len ako následok porušenia povinnosti žalovaného upravených zákonom o spotrebiteľských úveroch. Takýmto výkladom by sa v podstate vylúčila možnosť domáhať sa ochrany zo spotrebiteľského práva pri mnohých právnych inštitútoch, ktoré súvisia so spotrebiteľskými zmluvami, resp. z nich vyplývajú, ale sú svojou povahou samostatnými inštitútmi. K argumentom žalovaného ohľadne RPMN všeobecne popísala proces uzatvárania zmluvy v prípade návrhu a schvaľovania návrhu s tým, že ak sú v schválení zmluvy podstatné zmeny, považuje sa to za nový návrh, preto k uzavretiu zmluvy nedôjde. Ak teda došlo pri schválení úveru k zmene RPMN, dochádza tým k zmene podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný uvádza, že ide o vypočítaný údaj, ale opomenul, že RPMN je povinným údajom spotrebiteľskej zmluvy na to, aby sa spotrebiteľ vedel správne a ekonomicky posúdiť výhodnosť úveru. Tento údaj musí byť uvedený v zmluve a spotrebiteľ o ňom musí vedieť v čase podpísania zmluvy, nie niekoľko dní po uzavretí zmluvy. Ďalej poukázala na skutočnosť, že žalovaný do vzorca na výpočet RPMN, ktorý predložil, uviedol údaje, ktoré ani nie sú v zmluve, pričom podľa tohto vzorca vychádza RPMN pri oboch zmluvách na 90,68 % a nie 26,53 %. Vychádzajúc z týchto údajov žalobkyňa vyslovila názor, že žalovaný uznal jej tvrdenia o tom, čo má byť zarátané do celkových nákladov, ako aj, že poplatok za poskytnutie úveru nemá byť

prirátaný k istine. Opakovane poukázala na skutočnosť, reálne poskytnutých bolo iba 1 350 eur a 945 eur, ale žalovaný úroky vypočítal zo sumy 1 500 eur a 1 050 eur. K (ne)platnosti) dohôd o poskytnutí služby uviedla, že za neprijateľnú podmienku sa považuje aj finančný záväzok za plnenie, ktoré po materiálne stránke nebolo dodané a slúži záujmom dodávateľa. K forme dojednania dohody uviedla, že samotný podpis dohody nemožno považovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Obsah dohôd nemohla nijako ovplyvniť. Poukázala pritom na povinnosť súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky, ako aj na to, že podobné dohody už boli vyhlásené za neprijateľné, pričom uviedla spisové značky 3 rozhodnutí slovenských súdov. S argumentáciou žalovaného vo vzťahu k úrokovej sadzbe nesúhlasila. Uviedla, že s poukazom na 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozhodnutia, na ktoré odkazovala, sa má prednostne použiť Občiansky zákonník. Ustanovenie § 502 ods. 2 sa pre rozpor so zásadou ochrany spotrebiteľa nemôže použiť. Ak by sa však aj malo použiť ustanovenie ObZ, úroková sadzba vo výške 70% ročne sa prieči dobrým mravom. Takisto vyslovila názor, že žalovaný zamieňa pojmy odplata uvedený v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a výška úrokovej sadzby v snahe odviesť pozornosť od absolútnej neplatnosti úroku vo výške 70,01 %. Trvala na tom, že v zmluvách chýba údaj o spôsobe započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. V tomto smere poukázala na viaceré rozhodnutia slovenských súdov. K poukazu žalovaného na rozsudok SD EÚ sp. zn. C 42-15 uviedla, že SD EÚ vykladá právo únie, výklad vnútroštátnych predpisov poskytujú vnútroštátne súdy. Skutočnosť, že Smernica 2008/48/ES zaviedla úplnú harmonizáciu je bezpredmetná, pretože Slovenská republika túto povinnosť porušila. Priamy účinok smernice EÚ neprichádza do úvahy vzhľadom na judikatúru SD EÚ, preto je potrebné skúmať, či jej možno priznať aspoň nepriamy účinok, teda či sa jej ustanovenia môžu vykladať eurokonformne. Žalobkyňa vyslovila názor, že uvedenej smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok, lebo by išlo o výklad contra legem vnútroštátneho práva. Nečlenenie splátky na istinu a úrok a poplatky je potrebné hodnotiť aj ako neprijateľnú podmienku, pretože spotrebiteľ nevie, čo vlastne uhradil a veritelia to zneužívajú, keď úhrady započítajú len na úroky, sankcie a poplatky. K dobe trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti dlhu, ktoré podľa žalovaného majú byť upravené v zmluvných podmienkach, poukázala na niekoľko rozhodnutí slovenských súdov s tým, že nepodpísané podmienky v spotrebiteľských vzťahoch nie sú súčasťou zmluvy. Zopakovala, že konečný termín má byť určený presným dátumom. Doplnenie povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere až pri doručovaní oznámenia považovala za nekalú praktiku. Trvala tiež na tom, že revolvingové zmluvy sú neplatné, pretože nevyjadrujú jej skutočnú vôľu. Zároveň zosumarizovala ďalšie dôvody neplatnosti týchto zmlúv. Námietku premlčania nepovažovala za dôvodnú, pretože neuplynula ani subjektívna, ani objektívna premlčacia doba. Subjektívna doba začala plynúť od kedy sa dozvedela, kto sa na jej úkor obohatil. K tomu došlo prevzatím právneho zastúpenia v júli 2016, teda subjektívna doba neuplynula. Aj keby k bezdôvodnému obohateniu došlo hneď podpisom zmlúv, subjektívna doba by do podania žaloby ešte neuplynula. Plynutie objektívnej premlčacej doby je viazaný na objektívne skutočnosti. Zmluvy boli podpísané 15.5.2015, teda k plneniu došlo až po tomto dátume. Ani 3- ročná objektívna doba teda ešte neuplynula.

7. Žalovaný v duplike trval na svojom doterajšom vyjadrení. Rozobral ešte rozsudok SD EÚ sp. zn. C 42-15 s poukazom na to, že splátka nemusí byť rozpísaná na istinu, úroky a poplatky. Smernicu je podľa neho potrebné považovať za záväzné výkladové pravidlo normy, ktorá bola prevzatá do vnútroštátneho poriadku. S poukazom na čl. 23 Smernice EP a Rady 2008/48 vyjadril svoj názor, že sa nemôžu určovať ďalšie náležitosti zmluvy, ale len určovať právne následky toho, ak zmluva nemá náležitosti podľa čl. 10 ods. 2 cit. smernice. Žalovaný ďalej uviedol, že nevidí dôvod, prečo by sa smernici nemohol priznať nepriamy účinok s odkazom na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 666/2016, v ktorom ÚS konštatoval, že je potrebné rešpektovať nielen vôľu vnútroštátneho zákonodarcu, ale aj úniového tvorcu s tým, že ak sa má presadzovať vôľa európskeho normotvorcu, pre vnútroštátneho sudcu to v danom prípade znamená povinnosť eurokonformného výkladu, t.j. výkladu v súlade s cieľom, zmyslom a účelom transponovaných smerníc.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Dospel k záveru, že je miestne príslušným na rozhodnutie vo veci v zmysle § 19 písm. d) C.s.p., pretože vzťah medzi stranami je spotrebiteľský a o spotrebiteľskom spore je oprávnený rozhodovať aj súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru,

že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná, pretože odo dňa podpisu zmluvy do podania žaloby nemohla ešte uplynúť ani subjektívna, ani objektívna premlčacia doba, a to ani kedy premlčacia doba začala plynúť hneď po podpise zmlúv. Ďalej uzavrel, že zmluva o úvere obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, teda aj náležitosti namietané žalobkyňou. Drobný rozdiel v RPMN súd prvej inštancie nepovažoval za nesprávny, či zmätočný údaj. Takisto dospel k záveru, že rozpis splátok na istinu, úroky a prípadné ďalšie položky neznamená, že tieto položky majú byť rozpísané pri každej jednej splátke s poukazom na eurokonformný výklad príslušného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Podobne uzavrel, že doba trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru boli v zmluvách uvedené, a to v spojení s oznámením o schválení úveru. Proces uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobom, ako to urobil žalovaný (teda najskôr podpísanie žiadosti o úver dlžníkom a následné doručenie oznámenia o schválení úveru so všetkými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere), súd prvej inštancie vyhodnotil ako súladný so zákonom. Vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia zmluvy o úvere považoval za nedôvodnú aj námietku žalobkyne o neprimeranej výške úrokov. Dohody o poskytovaní služieb súd prvej inštancie nevyhodnotil ako neplatné v celom rozsahu, ale ako neplatné vyhodnotil odplatu dohodnutú za poskytovanie týchto služieb z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Výšku dohodnutých odplát súd vyhodnotil ako absolútne prehnanú a neprimeranú, najmä ak žalovaný za tieto služby požadoval plnenie každý mesiac bez ohľadu na skutočnosť, či ich žalobkyňa využila alebo nie a ide o služby, náklady na ktoré sú buď zanedbateľné, alebo ich dlžníci využívajú len zriedka. Za tohto stavu súd prvej inštancie uzavrel, že k bezdôvodnému obohateniu zatiaľ nedošlo, ale skutočný dlh žalobkyne je nižší o poplatky, ktoré mala platiť na základe dohôd o poskytovaní služieb.

9. Na odvolanie žalobkyne, ku ktorému sa žalovaný nevyjadril, Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 7Co/36/2018 zo dňa 26.6.2018 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súd nebola dodržaná písomná forma zmlúv o spotrebiteľskom úvere, pretože žiadosť o poskytnutie úveru predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Obč. zákonníka (ďalej aj „OZ“). Ak žalovaný zmenil údaj o RPMN, fakticky išlo v zmysle § 44 ods. 2 o odmietnutie návrhu žalobkyne, čo je potrebné považovať za nový návrh, pričom vzhľadom na započítanie poplatkov za poskytnutie úveru do celkovej výšky toho ktorého spotrebiteľského úveru bola reálne požičaná iba suma 1 350 eur, resp. 945 eur, vo vzťahu ku ktorým žiadna písomná zmluva uzavretá nebola. Dôsledkom nedodržania písomnej formy vyplývajúcim z ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv je to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd nesúhlasil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, že výpočet RPMN bol správny, keďže do celkovej výšky toho ktorého spotrebiteľského úveru zahrnul žalovaný aj poplatok za jeho poskytnutie, čím došlo k podhodnoteniu RPMN. Aj nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv. Odvolací súd čiastočne súhlasil so zisteniami ohľadne dohôd o poskytnutí služieb, ale namietol, že súd prvej inštancie nevyvodil z týchto zistení správne právne závery, pretože pri týchto dohodách možno priamo hovoriť o obchádzaní zákona s úmyslom formálne udržať odplatu pod hranicou jej maximálnej možnej výšky. To znamená, že odplata za poskytnuté úvery nebola uvedená len v samotných zmluvách o úvere, ale časť z nej bola premietnutá aj do dohôd o poskytovaní služieb s cieľom vyhnúť sa posudzovaniu primeranosti odplaty. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru s poukazom na to, že Slovenská republika pri implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere porušila povinnosť tzv. úplnej harmonizácie a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec uvedenej smernice. Ak teda zákon vyžaduje uviesť „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, resp. „dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, je potrebné aby tieto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli, inak ich absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Odvolací súd preto uzavrel, že výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania odôvodňujú prijať záver o opodstatnenosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia čo do jeho základu. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní

opätovne posúdiť dôvodnosť podanej žaloby, zaoberať sa výškou uplatneného nároku a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

11. Súd po zrušení veci nariadil vo veci termín pojednávania a zaslal stranám sporu rozhodnutie odvolacieho súdu. Zároveň vyzval žalovaného, aby súdu predložil prehľad platobnej histórie z úverového vzťahu, ktorého sa týka toto konanie, alebo výpis z úverového účtu žalobkyne alebo iný doklad, z ktorého bude zrejmé, kedy a ako žalobkyňa čerpala úver, kedy a v akých výškach ho splácala a na čo boli započítané splátky žalobkyne.

12. Strany sporu, ani ich zástupcovia sa vytýčeného pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca žalobkyne ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobkyne na dnešnom pojednávaní elektronickým podaním doručeným súdu 1.10.2018 s tým, že súhlasia s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti. Na žalobe trval s tým, že všetky okolnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci sú obsiahnuté v predložených písomných podkladoch. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 17.10.2018 z dôvodu hospodárnosti s tým, že súhlasia s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného zároveň predložil tabuľkový prehľad úhrad žalobkyne na tú ktorú zmluvu s rozpisom zápočtu jednotlivých úhrad na istinu a úroky, ktorý súd doručil právnemu zástupcovi žalobkyne na vedomie. Vzhľadom na ospravedlnenia strán sporu a ich zástupcov súd prejednal vec aj v ich neprítomnosti.

13. Súd doplnil dokazovanie vykonané pred vydaním prvého rozsudku vo veci prehľadom splátok a ich zápočtu, ktorý predložil žalovaný po vydaní rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré prečítal na pojednávaní a zistil tento skutkový stav:

14. Žalobkyňa dňa 12.5.2015 podpísala dve žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu, a to č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, ktoré žalovaný dňa 15.5.2015 schválil. Schválenie jej oznámil oznámeniami zo dňa 15.5.2015. V žiadostiach o úvery, ktoré sa schválením stali zmluvami o spotrebiteľskom úvere, boli uvedené údaje o predpokladanej mesačnej platbe (spolu s odplatou podľa dohody o poskytnutí služieb, ak bude uzavretá) 87,17 eur (zmluva č. 1), resp. 61,02 eur (zmluva č. 2; prvý údaj pri ďalších parametroch zmlúv sa týka zmluvy č. 1 a druhý údaj zmluvy č. 2) , poskytnutá čiastka úveru 1 500 eur, resp. 1 050, počet splátok 36 (pri oboch zmluvách), výška mesačnej splátky 52,88 eur, resp. 37,02 eur, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť 2 053,66 eur, resp. 1 437,72 eur, predpokladaná RPMN 26,68 %, resp. 26,69 %, ročná úroková sadzba úveru 17,45 %, resp. 17,46 %, priemerná RPMN 37,67 %, resp. 34,42 %, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, resp. 105 eur a ďalej údaje o revolvingu. Údaje o schválenom úvere v tej ktorej zmluve, ako aj v oznámení o schválení toho ktorého úveru sa zhodovali s údajmi v žiadosti s tým rozdielom, že po schválení úveru bola RPMN uvedená pri oboch zmluvách vo výške 26,53 %, pričom v oznámeniach boli uvedené aj presné termíny splatnosti prvej a poslednej splátky a deň v mesiaci, ku ktorému sú splatné ostatné splátky a rozdelenie splátky úveru na istinu a úrok. Reálne bola žalobkyni vyplatená suma 1 350 eur zo zmluvy č. 1 po odpočítaní poplatku vo výške 150 eur a suma 945 eur zo zmluvy č. 2 po odpočítaní poplatku vo výške 105 eur Pri podpise každej z úverových zmlúv podpísala žalobkyňa aj zmluvné podmienky, ktoré sú podľa bodov 14 oboch zmlúv neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Dňa 12.5.2015 podpísala žalobkyňa aj dohody o poskytovaní služieb ku každej zo zmlúv, ktoré žalovaný podpísal dňa 15.5.2015. Na základe týchto dohôd sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni služby označené ako informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, službu zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zadarmo, či podpora call centra a stretnutie s viazaným finančným agentom. Za tieto služby mala žalobkyňa platiť odplatu vo výške 2,54 % zo schváleného úveru zníženého o sumu poplatku. Žalobkyňa doposiaľ uhradila žalovanému sumu 2 815,61 eur, z ktorých suma vo výške 1 656,23 eur bola započítaná na splátky zmluvy č. 1 a suma vo výške 1 159,38 eur na splátky zmluvy č. 2.

15. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania a viazaný názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 2 písm. a), b), d), g) a i) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

19. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, odplatu podľa osobitných predpisov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 3 účinného v čase podpísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 6 účinného v čase podpísania zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

27. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

28. Podľa § 1a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

29. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

32. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany spotrebiteľa a vydania bezdôvodného obohatenia. V danom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa pri podpise zmlúv vystupovala ako spotrebiteľ, kým žalovaný ako dodávateľ, takisto nebolo sporné, že strany sporu uzavreli 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný zmluvy označil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu s tým, že revolvingom sa rozumie automatické poskytnutie ďalšieho úveru. V skutočnosti teda strany uzavreli 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere s opakovaným poskytnutím úveru po riadnom splácaní predošlého úveru.

34. Ani po rozhodnutí odvolacieho súdu sa nič nezmenilo na názore súdu prvej inštancie, že je miestne príslušný na rozhodnutie vo veci, že nárok žalobkyne nie je premlčaný a že odplata v dohodách o poskytovaní služieb je neplatná a žalobkyňa nie je povinná tieto platiť, a to z dôvodov, ktoré boli uvedené v bodoch 31, 32 a 40 odôvodnenia prvého rozsudku súdu prvej inštancie a bode 8 odôvodnenia tohto rozsudku.

35. Súd sa následne zaoberal otázkami, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere mali všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, či došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a ak áno, tak v akej výške.

36. Krajský súd v Prešove v zrušujúcom rozhodnutí vyslovil vyššie uvedený právny názor týkajúci sa jednak nedostatku písomnej formy oboch zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ako aj nesprávnosti výpočtu RPMN v neprospech žalobkyne a absencie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravených v cit. § 9 ods. 2 písm. f) a l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže súd prvej inštancie je viazaný vyššie uvedeným názorom Krajského súd v Prešove, súd prvej inštancie uzavrel, že úvery poskytnuté na základe 2 zmlúv uzavretých medzi stranami sporu je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z.

37. Ako už bolo zistené aj pri prvom rozsudku súdu prvej inštancie a čo ani nebolo sporné, žalovaný vyplatil žalobkyni zo zmluvy č. 1 sumu 1 350 eur a zo zmluvy č. 2 sumu 945 eur, teda sumy znížené o poplatky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému iba sumu, ktorú reálne od neho obdržala, teda sumu celkom vo výške 2 295 eur. Z prehľadu predloženého žalovaným vyplýva, že žalobkyňa doposiaľ uhradila žalovanému sumu 2 815,61 eur, čo zodpovedá aj tvrdeniam žalobkyne. Z úhrad žalobkyne boli na zmluvu č. 1 započítané splátky v celkovej výške 1 656,23 eur a na zmluvu č. 2 boli započítané splátky v celkovej výške suma vo výške 1 159,38 eur. Keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu prevyšujúcu jej povinnosť, čiže uhradila žalovanému sumu celkovo o 520,81 eur vyššiu, súd vyhovel jej žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré súd považoval za plnenie bez právneho dôvodu.

38. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy, a to odo dňa 26.10.2016, teda odo dňa, kedy žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu žalobkyne a kedy najneskôr vedel o bezdôvodnom obohatení a mohol ho zaplatiť. Žalobkyňa síce k žalobe nedoložila žiaden doklad o tom, kedy reálne bola žalovanému doručená jej výzva, vzhľadom na dátum odpovede žalovaného, dátum vyhotovenia výzvy žalobkyne a bežné lehoty doručovania zásielok poštovým podnikom (2-3 dni) je zrejmé, že aj pri zohľadnení prípadného neskoršieho odoslania výzvy bola výzva žalobkyne doručená žalovanému najneskôr niekedy v polovici júla 2016 a lehota na plnenie 21 dní uvedená vo výzve žalobkyne do vyhotovenia odpovede žalovaného uplynula. Súd preto uzavrel, že žalovaný dňa 26.10.2016 bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v súlade s cit. § 517 ods. 1 a 2 a podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 26.10.2016 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 %, teda žalobkyňa má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % z dlžnej sumy. Žalobkyňa si úrok z omeškania uplatnila v zákonnej výške, preto jej ho súd priznal.

39. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, teda má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.