Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-68-2017.pdf
PDF · 109 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/68/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu Bytového družstva Petržalka, so sídlom Budatínska 1, 851 01 Bratislava, IČO: 00169 765, proti žalovaným: 1./ R. B. U. I. A. K. H. P. Z. R. Á. , nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX T., zastúpená O.. R. B., T. na I. R. B., W. X, XXX XX T., 2./ D. P. K. S. K. B. , nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/XX, XXX XX F. W., zastúpený JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom, Štefánikova 34, 949 01 Nitra, o zaplatenie 1.716,88€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v prvom a druhom rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 858,44€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 828,55€ od 2.7.2017 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd n e p r i z n á v a žiadnej z procesných strán náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou dňa 13.12.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných ako podielových spoluvlastníkov bytu, každý v podiele 1-ica k celku, v žalovanom období na zaplatenie istiny vo výške 1.716,88€ spolu s príslušenstvom - 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.686,99€ od 2.7.2017 do zaplatenia a nahradiť vzniknuté trovy konania, titulom neuhradenia vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou bytu, nachádzajúceho sa v T. na W. K. Č.. X, číslo bytu XXX, XX. poschodie, a to za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 vo výške 1.686,99€, čiastku 29,89€ žalobca požadoval priznať titulom úroku z omeškania z oneskorene uhradených mesačných zálohových platieb za rok 2016. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil listinné dôkazy procesného útoku, a to Zmluvu o výkone správy zo dňa 13.5.2016; výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, katastrálne územie Petržalka, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor; vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2016, adresované žalovanej v prvom rade a žalovanému v druhom rade, s uvedeným VS 0518031251; doručenky o prevzatí vyúčtovania za rok 2016 žalovanou v prvom rade dňa 16.6.2017, žalovaným v druhom rade dňa 1.6.2017; výpočet úroku z omeškania za oneskorene hradené mesačné zálohové platby v roku 2016; Zmluvy o výkone správy zo dňa 23.9.2010, zo dňa 6.9.2010; sumárnu analýzu platieb za obdobie od 1.8.2010 do 30.9.2018.
2. Žalovaná v prvom rade, ktorá prevzala žalobu s prílohami osobne dňa 16.2.2018, v písomnom stanovisku uviedla, že dňa 5.2.2018 svoju dlžobu uvedenú na vývesnej tabuli vchodu do bytového domu vo výške 10.051,83€ uhradila do pokladne žalobcu pod VS 0518031250 a zároveň požiadala kontrolné orgány žalobcu o celkové vyúčtovanie. Nárok požadovaný žalobcom neuznáva, zmluvu o výkone správy podpísal len žalovaný v druhom rade, ona zmluvu nepodpísala. Poukázala na to, že žalobca porušuje zákon o účtovníctve, keď účtuje náklady za byt pod jedným variabilným symbolom keď sú dvaja vlastníci bytu. Byt pôvodne vlastnili s manželom, nemôže za to, že správkyňa konkurznej podstaty predala manželovu polovicu bytu cudziemu človeku - žalovanému v druhom rade a nebolo umožnené žalovanej v prvom polovicu bytu odkúpiť. Ďalej poukázala na to, že žalobca vo vyúčtovaní nákladov za rok 2016 použil pri jej mene nesprávny VS, ktorý je VS žalovaného v druhom rade. Ako dôkazné prostriedky procesnej obrany predložila príjmový pokladničný doklad č. P2180183 zo dňa 5.2.2018, podľa ktorého žalobca prijal od žalovanej v prvom rade sumu 10.062,03€ ako nedoplatok za predmetný byt vzniknutý od 1.8.2010, VS 0518031250; žiadosť o kontrolu účtovacieho obdobia za roky 2010-2017 zo dňa 6.2.2018 adresovanú žalobcovi; fotokópiu zoznamu vlastníkov bytov na W. X R. T. majúcich nedoplatok, vyvesenú vo vchode bytového domu 15.1.2018, podľa výška nedoplatku k 31.12.2017 v prípade O.. D. P. + R. B. predstavuje sumu 9.862,70€ a v prípade Viery Chalupkovej sumu 10.051,83€.
3. Žalovaný v druhom rade, ktorý prevzal žalobu s prílohami osobne dňa 29.1.2018, žiadal žalobu zamietnuť, poukázal na skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.2010, ktorá bola aj podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Napriek podielovému spoluvlastníctvu bytu, tento užíva výlučne žalovaná v prvom rade, ktorá mu zamedzuje prístup do bytu a neumožňuje výkon jeho vlastníckeho práva. Žalovaní vzájomne nemajú uzatvorenú žiadnu dohodu o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou, nedohodli sa na nájme bytu či inej forme jeho výlučného užívania žalovanou v prvom rade. Dňa 23.9.2010 uzatvoril so žalobcom zmluvu o výkone správy, platby za plnenia spojené s užívaním bytu začal uhrádzať od 1.8.2010. Svoju povinnosť voči žalobcovi ako správcovi bytového objektu si riadne plní odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k byt, má uhradené a vysporiadané všetky platby, aj v prípade nedoplatku za rok 2016. Žalovaný v druhom rade ako dôkazné prostriedky procesnej obrany predložil fotokópie poštových poukážok, podľa ktorých 11.1.2016 zaplatil žalobcovi sumu 86,90€, dňa 9.2.2016 sumu 86,90€, dňa 3.3.2016 sumu 86,90€, dňa 25.4.2016 sumu 86,90€, dňa 17.5.2016 sumu 86,90€, dňa 21.6.2016 sumu 136,90€, dňa 30.7.2016 sumu 86,90€, všetky platby boli realizované pod VS 0518031251.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca do zápisnice súdu uviedol, že sumu 10.051,83€, ktorú zaplatila žalovaná v prvom rade družstvo poukázalo na najstaršiu platbu, a to z dôvodu , aby nenarastal úrok. Vo svojom vyjadrení zo 16.6.2018 žalovaná v prvom rade žiadala, aby platba bola vrátená pod pôvodný variabilný symbol, čo je najstarší nedoplatok do 31.7.2010, kedy boli spoluvlastníkmi bytu žalovaná v prvom rade s manželom, platby boli v tom čase priraďované pod prvým variabilným symbolom č. 0518031250, Od 1.8.2010 sa platby priraďovali k druhému variabilnému symbolu č.0518031251, nakoľko od uvedeného dátumu boli spoluvlastníkmi bytu žalovaní v prvom a druhom rade. Družstvo sa snažilo, aby žalovaná v prvom rade presne určila účel platby, uviedla, ktorú pohľadávku mienila zaplatiť podľa pokladničného dokladu nie je možné sumu priradiť, nakoľko je uvedený prvý variabilný symbol, patriaci k platbám do 1.8.2010 a účel platby je uvedený ako platby od 1.8.2010. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi bytu, žalobca im zaslal vyúčtovanie nákladov spojených s prevádzkou a správou bytu za rok 2016, ktoré obaja žalovaní prevzali, v lehote 15 dní vyúčtovanie nereklamovali. Žalovaná istina predstavuje rozdiel medzi skutočnými nákladmi a realizovanými úhradami vo výške 1.686,99€, sumu 29,89€ žalobca žaluje ako úrok z omeškania z oneskorene hradených mesačných zálohových platieb.
6. Žalovaná v prvom rade uviedla, že nesúhlasí so žalobou voči jej osobe, bytové družstvo vyvesilo celkový dlh do konca roku 2017, z čoho ona zaplatila jednu polovicu, musel v dlhu byť zahrnutý aj rok 2016, ona svoju polovicu dlhu zaplatila. Na pokladničnom doklade je jasne uvedený účel platby, na verejnej výveske družstvo vyčíslilo dlžobu v celkovej výške 20.000,-€, ona zaplatila viac ako polovicu, teda svoju časť dlžoby. Pri kúpe bytu mali s manželom realizovať platby na variabilný symbol s konečnými číslami 250, tento sa nemal meniť, realizovali tak platby 35 rokov. Chcela platiť pod vlastným menom, nový variabilný symbol s konečnými číslami 251 bol zavedený preto, aby družstvo mohlo podvodne vykázať, že na byte nie je žiadny dlh. Má splatené všetky pohľadávky voči družstvu, žalobu žiada zamietnuť voči svojej osobe.
7. Žalovaný v druhom rade ako spoluvlastník bytu na W. K. Č.. X R. T. od 1.8.2010 uviedol, že za rok 2016 uhradil sedem mesačných preddavkov v celkovej výške 658,30€, rozdiel medzi nákladmi a preddavkami predstavuje žalovaná istina, žalovaná v prvom rade vložila v roku 2018 na účet bytu platbu predstavujúcu polovicu dlžnej sumy. Je toho názoru, aby náklady boli rozdelené na polovicu. Osobne byt nevyužíva, myslí si, že by nemal nič platiť, žalobu žiada voči jeho osobe zamietnuť. Advokát žalovaného v druhom rade poukázal na skutočnosť, že veriteľ nemôže meniť, musí tak urobiť dlžník, žalovaná v prvom rade určila, že uhrádza polovicu dlhu vzniknutého po 1.8.2010, žalobca listom zo dňa 21.2.2018 žalovanej v prvom rade oznámil, že do pokladne uhradená suma 10.051,83€ je úhrada nedoplatku vzniknutého po 1.8.2010, čo potvrdzuje, rovnako ako výpoveď žalovanej v prvom rade, že minimálne polovica zo žalovanej sumy je uhradená.
8. Zmluvou o výkone správy zo dňa 13.5.2016, uzavretou medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu, nachádzajúceho sa na W. K. Č.. X,X R. T., vlastníci poverili správcu, aby v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, predmetom svojej činnosti a touto zmluvou, odplatne zabezpečoval prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu. Vlastníci poverili správcu, aby pre nich odplatne zabezpečoval plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Správca sa zaviazal zabezpečiť výkon správy dojednaný s vlastníkmi (článok 1, body 1,2,3). Podľa článku 6, body 5,6 správca je povinný vykonať vyúčtovanie nákladov za bežný rok do 31.5. roku nasledujúceho po roku, ktorého sa vyúčtovanie týka. Žalobu na vymáhanie nedoplatkov z ročných vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru podáva správca zo zákona, bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastník je povinný uhradiť nedoplatok na bankový účet bytového domu uvedený vo vyúčtovaní nákladov do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Uvedenú zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, nachádzajúceho sa na W. K. Č.. X,X R. T..
9. Podľa vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu č. XXX na W. K. Č.. X R. T. nedoplatok na uvedených nákladov k 31.12. 2016 predstavoval sumu 7.559,30€. Náklady za plnenia za rok 2016 predstavovali sumu 2.345,29€, zostávajúcu sumu predstavoval nedoplatok za roky 2010-2015, a to vo výške 5.842,42€. Úhrady nákladov za plnenia spojené s užívaním a prevádzkou bytu za rok 2016 predstavovali sumu 658,30€, nedoplatok na platbách predstavoval sumu 1.686,99€. Vyúčtovanie nákladov za rok 2016 prevzala žalovaná v prvom rade osobne dňa 16.6.2017, žalovaný v druhom rade dňa 1.6.2017.
10. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. P2180183 dňa 5.2.2018 žalobca prijal do pokladne od žalovanej v prvom rade sumu 10.051,83€, ako účel platby je uvedená platba PMP za byty - vlastníci 0518031250 R. B., v poznámke sa uvádza nedoplatok od 1.8.2010.
11. Listom zo dňa 21.2.2018 žalobca o.i. oznámil žalovanej v prvom rade, že za obdobie od 1.8.2010 v zmysle aktuálneho výpisu z lisu vlastníctva podielovými spoluvlastníkmi bytu sú žalovaní, každý v podiele 1. Za toto obdobie eviduje bytové družstvo ku dňu 5.2.2018 nedoplatok na istine v celkovej výške 10.054,65€, ktorý je vedený pod VS: 0518031251.
12. Po zistenom skutkovom stave súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
13. Podľa §6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení účinnom od 1.1.2016 do 30.6.2016, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.
14. Podľa §6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
15. Podľa §8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a/ vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.
16. Podľa §8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
17. Podľa §25 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. ak je byt alebo nebytový priestor v spoluvlastníctve, majú spoluvlastníci bytu alebo nebytového priestoru postavenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru a zodpovedajú voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného predpisu (§136 a nasl. OZ).
18. Podľa §125 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) osobitný zákon upravuje vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom.
19. Podľa §136 ods. 1,2 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
20. Podľa §137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
21. Podľa §139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
22. Osobitná právna úprava otázok vlastníctva bytov a nebytových priestorov je obsiahnutá v zákone č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku má charakter špeciálneho právneho predpisu, čoho dôsledkom je, že príslušné ustanovenia OZ možno aplikovať len vtedy, ak zákon č. 182/1993 Z.z. nemá inú právnu úpravu. Samotný obsah týchto vlastníckych práv vo vzťahu k tretím osobám, je však upravený aj v ustanoveniach OZ, a to v §136 a nasledujúcich, so zreteľom na uvedené právne úpravy je preto treba odlišovať vlastnícke vzťahy a od týchto vzťahov odvodené zmluvné vzťahy. Pri podielovom spoluvlastníctve zákon pri vzťahu k tretím osobám vychádza z jednotnosti vlastníctva, čo je výrazom ochrany tretích osôb, ktoré nemôžu poznať vnútorné vzťahy spoluvlastníkov. Preto zákon vychádza z toho, že vo všeobecnosti prezumuje u všetkých spoluvlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na druhej strane aj solidárne oprávnenie vo vzťahu k tretím osobám. Prípadné nezhody spoluvlastníkov, týkajúce sa správy spoločnej veci, nemajú vplyv na vzťah k tretím osobám.
23. V danom prípade žalobca oprávnene ako správca bytového domu, a to na základe platnej Zmluvy o výkone správy zo dňa 13.5.2016, uzavretej v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2016, podľa ktorého sa zmluva o výkone správy schvaľuje nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a v takom prípade je záväzná pre všetkých vlastníkov, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom, požadoval od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním a prevádzkou bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na W. K. Č..X R. T.. Nakoľko predmetnú zmluvu podpísal správca a nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, je zmluva záväzná aj pre žalovaných, aj keď ich podpisy za byt č. XXX na zmluve absentujú, táto skutočnosť nemá vplyv na celkovú platnosť zmluvy. Súd nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o výkone správy ani o aktívnej právnej legitimácii žalobcu ako správcu na podanie predmetnej žaloby, takéto oprávnenie mu v zmysle zmluvy a zákona prináleží (§8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.). Rovnako súd nemal pochybnosti o správnosti vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu č. 125, v zmysle ktorého vznikli žalovanej procesnej strane ako podielovým spoluvlastníkom bytu náklady za plnenia za rok 2016 vo výške 2.345,29€, z ktorej sumy bola uhradená v roku 2016 čiastka 658,30€, uvedené sumy nerozporovala žiadna z procesných strán, preto v tomto smere nebolo potrebné smerovať dokazovanie.
24. Súd neprijal tvrdenie žalovanej v prvom rade, že ona zaplatila správcovi bytového objektu svoju časť nedoplatku na vyúčtovaní, keď do pokladne bytového družstva zaplatila dňa 5.2.2018 sumu 10.051,83€ ako 1-icu svojho nedoplatku na platbách vzniknutých po 1.8.2010, z uvedeného dôvodu sa necíti byť zodpovedná za žalovaný nedoplatok. V prípade podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k tretím osobám je zodpovednosť spoločná a nerozdielna, teda každý zo spoluvlastníkov zodpovedá v celosti za prípadné dlhy voči veriteľovi, ktorý môže následne dlh vymáhať od ktoréhokoľvek spoluvlastníka. Žalovaní nemajú uzavretú žiadnu dohodu o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou - bytom, ktorá by upravovala ich vzájomný vzťah v súvislosti s bytom, navyše ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, vnútorné vzťahy spoluvlastníkov žalobca ako veriteľ nerieši, oprávnene požaduje v konaní zaviazať žalovaných na zaplatenie pohľadávky spoločne a nerozdielne.
25. Pokiaľ sa jedná o platbu zaplatenú žalovanou v prvom rade dňa 5.2.2018 vo výške 10.051,83€ ako 1-icu „svojho“ nedoplatku do pokladne žalobcu a spornosť, či uvedenú platbu treba započítať do nedoplatku na platbách spojených s užívaním a prevádzkou predmetného bytu do 1.8.2010 alebo do nedoplatku po uvedenom dátume, súd ustálil, že informácie uvedené na pokladničnom doklade č. P2180183 zo dňa 5.2.2018 sú zmätočné, keď ako účel platby je uvedený nedoplatok po 1.8.2010, odkedy sú podielovými spoluvlastníkmi bytu žalovaní v prvom a druhom rade, pričom uvedený variabilný symbol na doklade podľa evidencie žalobcu prináleží obdobiu pred 1.8.2010, teda do času, kedy boli podielovými spoluvlastníkmi bytu manželia B.. Zmena variabilného symbolu po zmene jedného zo spoluvlastníkov sa súdu nejavila ako potrebná, v obidvoch obdobiach išlo o platby spojené s užívaním rovnakého konkrétneho bytu, dostatočnou identifikáciou zmeny spoluvlastníka je časové rozdelenie - dátum 1.8.2010. V zmysle uvedeného súd ustálil, že nemožno nepresné a nedôsledné uvádzanie faktov na pokladničnom doklade zo strany žalobcu, pričítať na ťarchu žalovanej procesnej strane a za podstatný považovať výlučne variabilný symbol. Žalovaná v prvom rade jednoznačne určila, že zaplatená suma predstavuje nedoplatok na platbách po 1.8.2010, a to v súlade so stanoviskom žalobcu v liste zo dňa 21.2.2018, pričom podľa vlastného vyhlásenia žalovanej, táto mala na mysli polovicu nedoplatku, aj keď sa mylne domnievala, že uhradením danej sumy zaniká v prípade jej osoby zodpovednosť na dlžobu na plneniach spojených s užívaním bytu za rok 2016. V zmysle uvedeného súd ustálil, že minimálne polovica z dlžnej sumy vyúčtovania za rok 2016 bola žalovanými (konkrétne žalovanou v prvom rade) zaplatená správcovi bytového domu a túto polovicu je potrebné zohľadniť pri určovaní oprávnenej výšky nároku požadovaného žalobcom. Nakoľko z dôvodu solidárnej zodpovednosti podielových spoluvlastníkov bytu nemožno celkovú dlžobu predstavujúcu rozdiel medzi realizovanými platbami a ročnom vyúčtovaní celkových nákladov rozdeliť na dve rovnaké časti, s tým, že každý zo spoluvlastníkov je zodpovedný za „svoju“ polovicu dlžoby, povinnosťou súdu je zaviazať na nedoplatok oboch spoluvlastníkov rovnako, bez ohľadu na to, či niektorý časť dlžoby zaplatil. Žalovaná v prvom rade uhradila dňa 5.2.2018 žalobcovi do pokladne sumu 10.051,83€, v poznámke sa nachádza informácia, že sa jedná o nedoplatok vzniknutý po 1.8.2010, teda v zaplatenej sume musel byť zahrnutý aj nedoplatok na vyúčtovaní za rok 2016, a to najmenej v polovici. Podľa výpočtu samotného žalobcu žalovaní dlhovali na predmetných platbách k 31.12.2018 sumu 19.914,53€, v ktorej bol jednoznačne započítaný aj nedoplatok za rok 2016, súd preto ako dôvodný vyhodnotil žalovaný nárok žalobcu v polovici nedoplatku na platbách spojených s užívaním bytu za rok 2016, t.j. sumu 828,55€ a sumu 29,89€ ako úrok z omeškania za oneskorene zaplatené mesačné zálohové platby.
26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občiansky zákonník /OZ/ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
27. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
29. Žalovaní ako podieloví spoluvlastníci predmetného bytu podľa žalobcom predloženej platobnej disciplíny neuhradili vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu za rok 2016, žalobca právom požadoval priznať zákonný úrok z omeškania z vyúčtovania 2.7.2017, dní nasledujúcich po lehote, do ktorej mali žalovaní povinnosť ročné vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou predmetného bytu zaplatiť (žalovaná v prvom rade prevzala vyúčtovanie dňa 16.6.2017, platbu bolo potrebné zaplatiť do 15 dní od obdržania vyúčtovania).
30. Podľa §511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah medzi dlžníkom, ktorý plnil a ostatnými dlžníkmi.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešnou procesnou stranou vo výške 50%, žalovaní rovnako vo výške 50%, teda obe procesné strany mali rovnaký procesný úspech, preto súd nepriznal žiadnej procesnej strane náhradu trov konania. Polovica žalovanej istiny bola zo strany žalovanej v prvom rade zaplatená až po podaní žalobného návrhu, avšak predtým, ako žalovaná v prvom rade prevzala žalobu s prílohami, doručenú jej súdom dňa 16.2.2018. Žalovaná v prvom rade teda v čase realizovania platby do pokladne žalobcu nemala žiadnu vedomosť o podaní predmetnej žaloby na súd.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.