Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/30/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Dušana Szabó a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného M. A., nar. XX.XX.XXXX v S., t. č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 01.12.2021, č. k. -52 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2022 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného M. A. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa , , a žiadosť odsúdeného M. A. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 21.05.2010, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.10.2010, sp. zn. zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, avšak ani jedna materiálna podmienka.

Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku okresný súd uviedol, že na konštatovanie polepšenia sa odsúdeného nestačí adaptácia odsúdeného na podmienky výkonu trestu, ale z konania odsúdeného musí byť zrejmý záujem odsúdeného ukázať zmenu svojho správania k lepšiemu, napr. aj prostredníctvom získania disciplinárnych odmien. Päť disciplinárnych odmien počas 12-ročného výkonu trestu odňatia slobody je málo na to, aby preukazovali dlhodobý záujem odsúdeného polepšiť sa a dlhodobú zmenu jeho správania. Navyše správanie odsúdeného, ako vyplýva z hodnotenia, nebolo vždy na požadovanej úrovni. Odsúdený bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy, preto aj skúmanie všetkých relevantných skutočností na účely posúdenia prvej materiálnej podmienky musí byť podľa názoru okresného súdu prísnejšie.

Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, okresný súd uviedol, že odsúdený má v registri trestov 3 záznamy. Vo výkone trestu odňatia slobody je po prvýkrát, odpykáva si trest za obzvlášť závažný zločin vraždy. Predpokladaný koniec trestu odňatia slobody má stanovený na deň 13.12.2024. Okresný súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadol aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Odsúdený si doposiaľ nevytvoril podmienky na preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd je toho názoru, že u odsúdeného, ktorý sa dopustil tak závažného úmyselného trestného činu, ako je vražda, je potrebné na neho pôsobiť celou dĺžkou výkonu trestu odňatia slobody tak, aby sa mohlo od neho očakávať, že svojím správaním preukázal polepšenie, a v budúcnosti povedie riadny život. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania odsúdeného je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsob

vykonania činu a jeho nenapraviteľný následok, ktorým je smrť poškodeného. Preto treba konštatovať, že spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného je veľmi vysoká. Pri osobe, ktorá sa dopustila tak závažného úmyselného trestného činu musí súd osobitne starostlivo hodnotiť kvalitatívne naplnenie materiálnej podmienky v podobe očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, aby súd aj pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody naplnil ochrannú funkciu trestného práva.

Na základe vykonaného dokazovania dospel tak okresný súd k záveru, že vzhľadom na osobu odsúdeného a závažnú trestnú činnosť pre ktorú trest vykonáva, neboli splnené všetky zákonné podmienky podmienečného prepustenia.

Proti tomuto uzneseniu odsúdený podal v zákonnej lehote sťažnosť a uviedol, že si všetky disciplinárne tresty zahladil a bol preradený do stredného stupňa stráženia diferenciačná skupina B, kde má evidovaných 5 disciplinárnych odmien. Na začiatku mal problém s prispôsobením sa podmienkam trestu, no všetko napravil. Vytýkal súdu, že tento nespomenul, že odvolací súd mu znížil trest na základe menšej miery zavinenia a neprihliadal na aktuálny stav. Má za to, že na základe jeho správania a snahy za obdobie posledných rokov je možné vysloviť predpoklad, že po prepustení povedie riadny život, keď má kde bývať a môže nastúpiť do zamestnania. S priateľkou plánuje spoločný život a chce si založiť rodinu. Pokiaľ mu súd vytýkal kriminálnu minulosť, tak podľa neho porušil ustanovenia zákona, pretože sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Závažnosť skutku by podľa neho nemala hrať rolu v tomto konaní. Poukázal na mnohonásobné vraždy v prospech mafiánskej skupiny a dospel k záveru, že pri tom je jeho čin úplne zanedbateľný a je iba slabým odvarom, čo sa týka závažnosti. Keďže nemal prostriedky na kvalitnú obhajobu, bol v nevýhodnejšom postavení ako mnohí brutálni a nebezpeční zločinci. Žiadal zrušiť napadnuté uznesenie a vyhovieť jeho žiadosti s tým, že sľúbil, že povedie riadny život a podrobí sa akýmkoľvek povinnostiam a obmedzeniam.

V doplnenej sťažnosti odsúdený uviedol, že okresný súd vyhodnocoval všetky skutočnosti v jeho neprospech, čím porušil zásadu nestrannosti. Preto, že bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin vraždy, okresný súd by nemal posudzovať splnenie podmienok prísnejšie, pretože to nemá oporu v zákone. Podčiarkol, že menšou mierou zavinenia prispel k smrti človeka, ku ktorej došlo po bitke až následne, kvôli neposkytnutiu včasnej a rýchlej lekárskej starostlivosti. Jeho mama ho potrebuje, pretože má 72 rokov a vonku ho čaká priateľka.

Podľa Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Súd I. stupňa správne tiež vyhodnotil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu nepreukazuje polepšenie tak, aby bolo možné bez pochybností dospieť k záveru, že táto podmienka je splnená. Odsúdený bol len 5 krát disciplinárne odmenený, čo v prípade dlhšieho trvania trestu je skutočne nepostačujúce. Navyše podľa názoru riaditeľa ústavu sa resocializačná prognóza odsúdeného javí ako menej priaznivá a odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu.

Okresný súd tiež dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane

vzhľadom na jeho odpis registra trestov, v ktorom má 3 záznamy (prípadné zahľadenie odsúdenia nemá v tomto konaní žiadny význam). Rovnako tak treba poukázať na povahu trestného činu, keď skutok, ktorý spáchal dňa 12.06.2009 bol kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy vo forme spolupáchateľstva podľa , .

K námietkam odsúdeného treba dodať, že posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Odsúdený je síce vo výkone trestu po prvýkrát, no je potrebné zdôrazniť, že hneď spáchal trestný čin vraždy. Pokiaľ sám v sťažnosti uvádza, že smrť nastala aj v dôsledku neposkytnutia včasnej lekárskej pomoci, tak treba uviesť, že ho ani len nenapadlo zavolať záchranku a po útoku na nebohého, tohto vyniesli pred bytovku. Okresný súd tak nepochybil, keď pri svojom rozhodovaní prihliadol na povahu spáchaného trestného činu. Táto povinnosť mu explicitne vyplýva z , podľa ktorého pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu. Prihliadaním na povahu spáchaného trestného činu si súdy len plnia zákonnú povinnosť (platí tzv. prezumpcia ústavnosti právnych noriem), preto je vylúčené, aby tým porušovali akúkoľvek zásadu trestného práva. Naopak, k porušeniu zákona dochádza v prípade, ak súdy povahu spáchaného trestného činu pri svojom rozhodovaní neberú na zreteľ. V súvislosti s hodnotením odsúdeného krajský súd dodáva, že podľa jeho názoru ani nízky počet disciplinárnych odmien v pomere k dĺžke dosiaľ vykonaného trestu nesvedčí pre záver, že doterajší výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel. Pričom okresný súd napokon správne prihliadol aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený súčasne nespĺňa obe materiálne podmienky a preto súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.