Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/49/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. novembra 2018, o odvolaní obžalovaného ml. G. L. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/2/2018 zo dňa 28.3.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č.k. 8T/2/2018-219 z 28.3.2018.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného ml. G. L., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom L. XXX, okres A.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok, sp. zn. Pv 367/17/5508-17 zo dňa 4.1.2018, zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 24.6.2017 v presne nezistenom čase pred polnocou na lúke v katastri obce L., okres A., na mieste nazývanom „ D. L.“, ktoré je prístupné po trávnatom poraste v smere do lesa cestou medzi rodinným domom s popisným číslom XXX a susedným domom bez popisného čísla, počas pálenia tzv. Jánskych ohňov vykonal súlož s mal. M. T., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko v L. č. XX, aj napriek tomu, že mal vedomosť o jej veku, a to tak, že potom, ako sa spoločne vzdialili od ostatných tam prítomných osôb ju nezisteným spôsobom, avšak bez použitia fyzického násilia, položil na zem, vyzliekol jej nohavice spolu s nohavičkami a vykonal s ňou dokonanú súlož, následne mu mal. M. T. povedala, že to nechce, aby ju nechal tak a potom, ako sa chcela už obliecť, jej znova vyzliekol nohavice spolu s nohavičkami a znova s ňou vykonal dokonanú súlož,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný ml. G. L. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za spáchanie tohto zločinu bol obžalovanému uložený podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a na výkon tohto trestu bol za splnenia zákonných podmienok podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. Odvolanie obžalovaný následne odôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 21.8.2018, doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 21.8.2018.

Obžalovaný sa nestotožňuje s odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa. Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní nebolo nepochybne preukázané, že by vykonal súlož s poškodenou. Nejasná výpoveď poškodenej nebola podložená žiadnym nepriamym dôkazom, ktorý by potvrdil jej verziu udalosti. Ani zo samotného gynekologického vyšetrenia nevyplynulo, že by skutočne došlo k pohlavnému styku. Navyše znalkyňa Mgr. Tomášová sa vyjadrila, že vypitý alkohol sa negatívne prejavil na schopnosti poškodenej verne reprodukovať prežitú udalosť. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že z hľadiska subjektívnej stránky ide u obžalovaného o úmyselné zavinenie v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. (nepriamy úmysel), pretože obžalovaný vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Podľa súdu prvého stupňa bol obžalovaný uzrozumený s tým, že ak vykoná súlož s osobou mladšou ako 15 rokov, dopustí sa trestného činu, pretože bol pred viac ako tromi mesiacmi odsúdený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/9/2017. Ak mal obžalovaný akúkoľvek pochybnosť o veku poškodenej, mal si túto skutočnosť ozrejmiť a zistiť jej skutočný vek a nevyužiť jej ľahkovážne správanie a vykonať s ňou pohlavný styk. V tomto smere súd prvého stupňa záver o vine obžalovaného vyvodil z výpovede poškodenej. Avšak poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 28.3.2018 uviedla, že obžalovaný nemusel vedieť, koľko má rokov. Vypovedala, že jeden rok boli s obžalovaným spolužiaci, bývali v tej istej obci, navzájom sa nenavštevovali, nikdy sa nezúčastnili osláv ich sviatkov (narodeniny, meniny), v deň pálenia jánskych ohňov (teda v deň žalovaného skutku) sa o veku poškodenej nerozprávali. Navyše, poškodená nevedela uviesť dátum narodenia obžalovaného. A to sa s dátumom narodenia obžalovaného musela opakovane oboznámiť minimálne na listinách, ktoré jej boli doručované v tomto trestnom konaní. To korešponduje s tvrdením obžalovaného, podľa ktorého dátum narodenia a teda i vek poškodenej nepoznal a vzhľadom na okolnosti ho ani nemal dôvod zisťovať. Nemal teda pochybnosti o veku poškodenej, ktorá skutočnosť mala byť podľa súdu prvého stupňa dôvodom na to, aby si to ozrejmil a zistil jej skutočný vek. Poškodená však súčasne uviedla, že hoci obžalovaný nepoznal dátum jej narodenia, vedel, koľko má rokov. Okrem iného preto, že podľa nej vedel, že bola najmladšia z triedy. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že informácie o dátumoch narodenia žiakov neboli žiakom voľne prístupné, čo potvrdila svedkyňa Mgr. T. G., ktorá uviedla, že dátumy narodenia žiakov je síce možné zistiť z triednych výkazov a katalógových listov, k týmto však žiaci nemajú prístup, keďže sú uložené v trezore. Svedkyňa súčasne uviedla, že v ôsmom ročníku mali žiaci od 14 do 16 rokov. Logicky, na to, aby obžalovaný na základe prípadnej vedomosti o tom, že poškodená je najmladšia z triedy, mohol vedieť, koľko mala poškodená ku dňu žalovaného skutku 24.6.2017 rokov, musel by poznať dátumy narodenie ostatných spolužiakov. Táto vedomosť obžalovaného nebola dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní preukázaná, ba dokonca ani nebola predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní. Je v rozpore so základnými zásadami logiky, aby obžalovaný bol schopný určiť vek poškodenej k určitému dňu len na základe toho, že poškodená je najmladšia zo všetkých žiakov triedy, ak nepoznal dátumy narodenia ostatných žiakov. Ani v prípade, ak by obžalovaný mal vedomosť, že poškodená bola najmladšia z triedy, nebol schopný určiť jej vek. Ani najlepšia kamarátka poškodenej L. T. nepoznala dátum narodenia poškodenej. Na to, aby u obžalovaného bolo možné konštatovať nepriamy úmysel, musel by minimálne pochybovať o veku poškodenej. Musel by teda vnútorne pripustiť, že nemusí mať 15 rokov. Takáto pochybnosť by u obžalovaného bola dôvodom na skúmanie veku poškodenej. Avšak z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nevyplynulo, že by išlo o tento prípad. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s obhajobou obžalovaného, ktorý viac krát v priebehu pojednávania, ako aj v záverečnej reči uviedol, že nemal vedomosť o veku poškodenej a z predchádzajúcej doby mal vedomosť o tom, že poškodená pije alkohol, fajčí a už mala sexuálnu skúsenosť. Tieto skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdila aj samotná poškodená. Vzhľadom na takúto vedomosť poškodenej, obžalovaného ani nenapadlo, že poškodená nemusí mať 15 rokov. Obžalovaný teda nemal dôvod zisťovať vek poškodenej. Obžalovaný sa dátum narodenia poškodenej a teda aj jej skutočný vek ku dňu žalovaného skutku 24.6.2017 dozvedel, až keď mu vyšetrovateľ dňa 30.6.2017 na adresu jeho trvalého bydliska osobne doručil uznesenie o vznesení obvinenia.

Je nepochybné, že rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného je jeho prípadná vedomosť o veku poškodenej. Je veľmi jednoduché o niekom povedať, že v určitý konkrétny deň poznal vek určitej osoby, ktorý sa odvíja práve od dátumu narodenia tejto osoby. Pred vyslovením záveru o tom, či obžalovaný mal vedomosť o veku poškodenej v čase žalovaného skutku, by sa každý mal zamyslieť nad tým, dátum narodenia koľkých ľudí pozná, hoci často aj ide o ľudí, s ktorými prichádza do osobného každodenného kontaktu. V mnohých prípadoch ani v prípade takýchto ľudí nevieme, koľko majú rokov, nieto ešte ich dátum narodenia. Obžaloba i súd prvého stupňa vychádzali z pre obhajobu nepochopiteľnej prezumpcie vedomosti obžalovaného o veku poškodenej. Táto akoby smerovala k povinnosti obžalovaného poznať dátum narodenia poškodenej. Nikto, ani obžalovaný, pre ktorého je poškodená cudzou osobou, však nie je povinný poznať vek a dátum narodenia cudzích osôb. Fakt, že obžalovaný a poškodená bývali v jednej obci a navzájom sa do istej miery poznali, je iba dôkazom o tom, že skutočne do istej miery poznali a bývali v jednej obci. To však nemôže mať žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k prípadnej vedomosti obžalovaného o dátume narodenia poškodenej a tým i jej veku. Poškodená mala ku dňu spáchania žalovaného skutku (pálenie Jánskych ohňov) blízko k 15 - temu roku veku, narodila sa totiž X.X.XXXX. Navyše, Jánske ohne sa pálili dňa 24.6., teda na samom konci školského roka, keď vo všeobecnosti takmer všetci žiaci dosiahnu vek 15 rokov. Na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že v triede obžalovaného a poškodenej mali v tom čase žiaci od 14 do 16 rokov, pričom poškodená bola zhodou okolností najmladšou žiačkou. Avšak ani prípadná vedomosť obžalovaného o tom, že poškodená bola najmladšou žiačkou, by nemohla bez jeho vedomosti o dátume narodenia poškodenej viesť k vedomosti o veku poškodenej ku dňu spáchania žalovaného skutku. Pokiaľ však poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 28.3.2018 uviedla: „Keď sme chodili do triedy, tak viem, že sa mi smial, že som najmladšia z triedy a že mám len 14 rokov“, z uvedeného vyplýva, že už počas školského roka 2015/2016 obžalovaný poznal poškodenú ako 14-ročnú, hoci vtedy mala iba 13 rokov, pričom vek 14 rokov dosiahla až cez prázdniny dňa X.X.XXXX. To súčasne znamená, že v nasledujúcom školskom roku 2016/2017, kedy sa pálili Jánske ohne, z pohľadu obžalovaného mala už 15 rokov a tento by ju považoval za staršiu, ako v skutočnosti bola. Samotná poškodená teda potvrdila, že obžalovaný ju považoval za staršiu, ako v skutočnosti bola. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného musí byť nad akúkoľvek pochybnosť preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Súčasťou skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák. je i vedomosť páchateľa o tom, že určitá osoba ešte nemala 15 rokov. Ak však páchateľ nepozná okolnosť, ktorá patrí do zákonnej skutkovej podstaty, resp. je zákonným znakom trestného činu, tzn. nepozná takú skutkovú okolnosť, ktorá podmieňuje jeho trestnú zodpovednosť, ide o prípad negatívneho skutkového omylu. Znalosť skutkovej okolnosti, ktorá patrí k znakom trestného činu chýba, pokiaľ konajúca osoba nejaký znak skutkovej podstaty do svojej predstavy vôbec nezahrnula. Predpokladom tohto negatívneho skutkového omylu nie je len mylná predstava, ale stačí, aby páchateľ správnu predstavu nemal. Je nutné zdôrazniť, že kto vykoná súlož s dievčaťom mladším ako 15 rokov, nekoná s úmyslom vyžadovaným § 201 Tr. zák. nielen vtedy, keď dievča omylom považuje prinajmenšom za 15 ročné, ale aj vtedy, ak o veku dievčaťa vôbec nepremýšľa. Vôbec ho nenapadne skúmať jej vek a to napr. preto, že jeho myseľ nič neupozorňuje na to, že by o veku premýšľať mal. Na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že už pred 24.6.2017, kedy sa mal skutok stať, poškodená viedla sexuálny život, požívala alkoholické nápoje, fajčila cigarety. O týchto okolnostiach obžalovaný vedel, čo potvrdila aj poškodená. To nepochybne indikuje, že obžalovaného nič neupozornilo na to, že by mal vek poškodenej zisťovať. Sám sa navyše vyjadril, že vzhľadom na jemu v tom čase známe fakty ho to ani nenapadlo. Navyše, vychádzajúc z tvrdenia poškodenej, by ju musel považovať za minimálne 15-ročnú. V súvislosti s vedomosťou, resp. možnou pochybnosťou obžalovaného o veku poškodenej je potrebné dať do pozornosti výpovede svedkýň L. T. (kamarátky poškodenej) a Mgr. T. G. (triednej učiteľky poškodenej). Hoci L. T. bola najlepšou kamarátkou poškodenej, táto na hlavnom pojednávaní dňa 7.3.2018 na otázku obhajcu, či vie uviesť dátum narodenia poškodenej M. T. uviedla: „Nie“. Na otázku prokurátora, či vie, koľko má poškodená M. T. teraz rokov, odpovedala: „15? Asi, neviem“. Súčasne však bez mihnutia oka povedala, že ku dňu pálenia Jánskych ohňov obžalovaný musel vedieť, koľko má poškodená rokov, nakoľko s ňou chodili do triedy. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou nebol natoľko intenzívny a blízky, že by musel poznať jej vek (podľa vyjadrenia obžalovaného neboli kamaráti, pričom i podľa vyjadrenia poškodenej ich vzťah bol obyčajný, nebavili sa dáko moc). Ani svedkyňa L. T., ktorá bola s poškodenou najlepšia kamarátka a je tu teda dôvodný predpoklad, že by mala mať vedomosť o veku poškodenej, vek poškodenej nevedela jednoznačne uviesť. Rovnako T. G., ktorá bola triednou učiteľkou triedy, ktorú v školskom roku 2015/2016 navštevovali obžalovaný a poškodená, a ktorá so žiakmi triedy prichádzala do kontaktu minimálne tri roky, nebola schopná uviesť dátum narodenia ani jedného zo svojich bývalých žiakov. Pritom doba od skončenia školského roku, kedy prestala byť triednou učiteľkou, do dňa, kedy bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, bola zhruba taká istá ako doba, ktorá uplynula odvtedy ako obžalovaný prestal navštevovať 8. ročník základnej škody a dňom, kedy sa pálili Jánske ohne. Takú istú východiskovú pozíciu, pokiaľ ide o uchovanie prípadných vedomostí o veku, mali vzhľadom na odstup času obžalovaný a aj svedkyňa Mgr. T. G.. A ak bolo u triednej učiteľky akceptovateľné, že nepozná dátum narodenia svojich bývalých žiakov, nepozná žiaden dôvod na to, aby táto situácia nebola totožne akceptovaná i u obžalovaného. Je potrebné poznamenať, že pre odpoveď, či je u páchateľa daný úmysel, je bezvýznamné, či sa mohol negatívneho skutkového omylu vyvarovať alebo nie. Teda či ide o omyl ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný. Len vo vzťahu k tomu, čo si páchateľ skutočne predstavuje, je možné konštatovať, že jeho úsilie a konanie bolo k tomu zamerané. Iba možné, ale neexistujúce predstavy nemôžu byť obsahom tohto úsilia a teda súčasťou vôle páchateľa. Negatívny skutkový omyl je teda omylom, ktorý bezvýnimočne úmysel vylučuje. A to bez ohľadu na to, že páchateľova neznalosť je založená na zanedbaní náležitej opatrnosti toho najhrubšieho druhu, pretože páchateľovi jednoducho chýba správna predstava skutkového javu. To, či sa konajúci mohol negatívneho skutkového omylu vyvarovať, hrá rolu v tom ohľade, či je páchateľovi možné pričítať nedbanlivostné zavinenie na výsledku jeho konania. Zodpovednosť za následok spôsobený z nedbanlivosti z dôvodu negatívneho skutkového omylu je možné vyvodiť vtedy, pokiaľ bol tento omyl sám o sebe zavinený, t.j. páchateľ mal a mohol vedieť, že je daná skutková okolnosť, ktorá je znakom nejakého trestného činu. Predpokladom trestnej zodpovednosti je, že pozná zodpovedajúcu nedbanlivostnú skutkovú podstatu trestného činu. Nakoľko trestný čin sexuálneho zneužívania je úmyselným trestným činom, postih obžalovaného za jeho prípadnú nedbanlivosť neprichádza do úvahy. Obžalovaný má za to, že na hlavnom pojednávaní nebola preukázaná jeho vedomosť o veku poškodenej ku dňu 24.6.2017. Práve naopak, podľa obžalovaného bola preukázaná jeho nevedomosť o jej veku. Veď aj samotná poškodená pripustila, že obžalovaný dátum jej narodenia a z neho vyplývajúci vek ku dňu 24.6.2017 poznať nemusel. Obžalovaný uviedol, že dátum narodenia poškodenej a teda aj to, aký mala vek ku dňu 24.6.2017, sa dozvedel až dodatočne po tomto dni z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré mu doručil vyšetrovateľ dňa 30.6.2017. Súdom prvého stupňa konštatovaná vedomosť obžalovaného o skutočnom veku poškodenej je postavená iba na domnienkach, dohadoch, nesprávnych predpokladoch. Nie však na faktoch, ktoré by vyplynuli z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a z tohto dokazovania vyvodeného skutkového záveru. Zo žiadneho dôkazu nie je možné jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť vyvodiť vedomosť obžalovaného o veku poškodenej, ktorá by odôvodňovala vyslovenie záveru o zavinení obžalovaného. Obžalovaný navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por., nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, alternatívne obžalovaného oslobodil spod obžaloby z dôvodu podľa § 285 písm. b) Tr. por., nakoľko skutok nie je trestným činom z dôvodu skutkového omylu obžalovaného a z neho vyplývajúcej absencie zavinenia ako obligatórnej náležitosti skutkovej podstaty trestného činu.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného vyjadril v rámci písomného podania zo dňa 27.8.2016, doručeného Okresnému súdu Ružomberok dňa 30.8.2018. Prokurátor považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste, pričom sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu, sformulovanými v písomnom odôvodnení rozsudku. Preto navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prihliadal pritom i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, avšak sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní predloženej veci považuje za potrebné primárne uviesť, že prvostupňový súd v rámci procesného postupu rešpektoval základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä zásadu zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por. a tiež zásadu rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Súdu prvého stupňa súčasne nemožno vytknúť žiadnu vadu, či nedostatok v rámci procesného postupu, ktorý predchádzal vyhláseniu konečného rozsudku. Súd prvého stupňa všetky procesnými stranami navrhnuté dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonal zákonným spôsobom.

Možno tiež ďalej konštatovať, že prvostupňový súd v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zákonným spôsobom vykonané dôkazy správne vyhodnotil spôsobom zodpovedajúcim zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., pokiaľ následne dospel k správnemu záveru, že sa stal žalovaný skutok a že tento spáchal obžalovaný ml. G. L..

Súd prvého stupňa dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní správne považoval bez akýchkoľvek vážnejších pochybností za preukázané, že obžalovaný ml. G. L. dňa 24.6.2017 na lúke v katastri obce L. počas pálenia tzv. Jánskych ohňov vykonal súlož s mal. M. T., nar. X.X.XXXX, ktorá v tom čase ešte nedovŕšila vek 15 rokov.

Obžalovaný ml. G. L. vypovedal, že v dobe skutku bol s mal. M. T., s ktorou sa bozkávali a následne mu mal. M. T. povedala, aby išli bokom. Ďalej obžalovaný využil zákonné právo nevypovedať, čo zdôvodňoval tým, že nechce, aby mal. M. T. mala zle z toho, že ho neprávom obvinila z toho, čo nespravil. Pokiaľ obžalovaný ml. G. L. spáchanie skutku popiera, s poukazom na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní takýto postoj obžalovaného aj krajský súd považuje za účelový, učinený v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Obžalovaný nepoprel, že v čase skutku skutočne bol s poškodenou mal. M. T., s ktorou sa bozkávali. Obžalovaný je zo spáchania skutku primárne usvedčovaný výpoveďou svedkyne poškodenej mal. M. T., ktorá priebeh skutku v podstatných bodoch v priebehu celého trestného konania popisuje totožne. Poškodená pri výsluchu na hlavnom pojednávaní zhodne s prípravným konaním zotrvala na tom, že v predmetný neskorý večer dňa 24.6.2017 s ňou obžalovaný ml. G. L. vykonal súlož. Na strane poškodenej nebol zistený žiaden motív, pre ktorý by mala obžalovaného nepravdivo obviniť zo spáchania tohto skutku, veď dokonca v obci patrili do jednej partie, v prípade obžalovaného a poškodenej sa jednalo o bývalých spolužiakov. K vyšetrovaniu skutku primárne nedošlo z iniciatívy poškodenej mal. M. T., ale o tomto povedali triednej učiteľke poškodenej Mgr. T. G. spolužiačky poškodenej. Aj keď vzhľadom na povahu spáchaného skutku (súlož obžalovaného s poškodenou) k tomuto došlo bez prítomnosti ďalšieho svedka, resp. svedkov, a okrem výpovede poškodenej tu absentuje akýkoľvek ďalší priamy dôkaz usvedčujúci obžalovaného zo spáchania skutku, na hlavnom pojednávaní vykonané ďalšie nepriame dôkazy spolu s výpoveďou poškodenej bezpečne vedú k jedinému záveru o spáchaní skutku obžalovaným ml. G. L. a vylučujú akýkoľvek iný záver.

Tvrdenia poškodenej o súloži s obžalovaným podporujú ďalšie v konaní vykonané nepriame dôkazy. Svedkovia L. T., G. N. a N. G., ktorí sa tiež zúčastnili pálenia Jánskych ohňov v predmetný večer skutku, s poškodenou prišli do kontaktu bezprostredne po skutku. Poškodená plakala a uvádzala im, že obžalovaný s ňou vykonal súlož. Bezprostredne po skutku videl poškodenú plakať aj svedok E. V.. Keď sa svedok o týždeň stretol s obžalovaným, tento mu potvrdil, že mal s poškodenou pomer.

Na maloletú M. T. bol v tomto trestnom konaní vypracovaný znalecký posudok Mgr. Q. F., znalkyňou z odboru psychológie. Na základe znaleckého vyšetrenia znalkyňa dospela k záveru, že poškodená je schopná správne a úplne vnímať prežité udalosti, tieto si zapamätať a hodnoverne ich reprodukovať. Nemá sklon ku klamstvám a nepravdivým obvineniam a ani nie je možnosť ovplyvnenia jej konania inými osobami. Je schopná podať hodnovernú výpoveď pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Mal. M. T. má k obžalovanému taký vzťah, ktorý je založený na zlej skúsenosti spojenej s hanbou. S veľkou pravdepodobnosťou prežíva hnev voči sebe samej a aj voči obžalovanému. Tiež prežíva pocit hanby za to, čo sa stalo, obžalovaného viní z toho, čo jej spravil, nakoľko predpokladala, že keď má obžalovaný informáciu o tom, že má priateľa, ktorý je jeho kamarátom, nič takéto by jej nemal urobiť. Sama poškodená sa vyjadrila, že s obžalovaným boli kamaráti a v minulosti s ním chcela chodiť. Poškodená má vnútornú potrebu vyrovnať sa s prežitými udalosťami tak, že chce na ne zabudnúť. Morálne zlyhala pred priateľom, ťažšie prežíva rozchod s priateľom ako to, čo jej spravil obžalovaný. Pocit hanby poškodenú viedol aj k tomu, že o tejto udalosti nechcela povedať rodičom. Poškodená viní seba samú z toho, že v ten večer pila, ak by nepila, všetko by bolo inak.

Nemožno tiež opomenúť závery znaleckého posudku vypracované v tomto trestnom konaní Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, Slovenská Ľupča, ČES : PPZ-KEU-SL-EXP-2017/2179, ohľadne ktorého bola na hlavnom pojednávaní vypočutá Mgr. M. Q., PhD. Predmetom znaleckého skúmania boli spodné nohavičky, ktoré mala mať poškodená mal. M. T. oblečené v čase skutku a výter bukálnej sliznice obžalovaného mal. G. L.. Primárne bolo zistené, že nohavičky boli nad rozkrokom z vonkajšej strany mechanicky poškodené. Z vonkajšej strany sa na nohavičkách nachádzali drobné škvrny hnedočervenej farby a škvrna sa nachádzala aj na prednej strane rozkroku. Vo vzorke zaistenej zo škvrny č. 3 z rozkroku nohavičiek bola zistená aj prítomnosť minoritnej časti biologického materiálu mužského pôvodu a zistený holotyp, ktorý bol zhodný s holotypom zisteným v porovnávacej vzorke s označením G. L..

Objektom trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák. je mravný a telesný vývoj osôb mladších ako pätnásť rokov, bez ohľadu na ich pohlavie a pohlavnú zrelosť. Tieto osoby sú chránené aj vtedy, ak už mali v minulosti pohlavné styky, či boli iniciátorom sexuálneho zneužívania. Nie je určujúce ani to, či k sexuálnemu zneužitiu došlo na základe citového vzťahu a či súhlasu zneužitej osoby.

Z hľadiska objektívnej stránky zákon uvádza ako sexuálne zneužívanie súlož alebo iný spôsob sexuálneho zneužitia. Pre dokonanie trestného činu nie je určujúce, či došlo k pohlavnému ukojeniu. Súložou sa rozumie spojenie pohlavných orgánov muža a ženy.

Subjekt tohto trestného činu je všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Všeobecná trestná zodpovednosť vzniká dovŕšením štrnásteho roku veku. V zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Tr. zák. v prípade trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák. je to až dovŕšením pätnásteho roku veku. Ak je trestný čin sexuálneho zneužívania spáchaný vykonaním súlože, páchateľ musí byť osoba opačného pohlavia ako osoba zneužitá.

Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin. Úmysel sa musí vzťahovať aj na to, že predmetom útoku musí byť osoba mladšia ako pätnásť rokov, pričom postačuje aj úmysel eventuálny.

Ako už bolo vyššie odvolacím súdom konštatované, súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne považoval za preukázané, že obžalovaný v nočných hodinách dňa 24.6.2017 vykonal súlož s mal. M. T., aj keď to obžalovaný popiera. Následne však súd prvého stupňa vykonané dôkazy nevyhodnotil správne, spôsobom zodpovedajúcim zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., keď dospel k záveru o vedomosti obžalovaného o veku poškodenej v čase skutku, teda že poškodená ešte nedosiahla vek 15 rokov. V tomto smere súd prvého stupňa vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo, jednostrane a nesprávne bez toho, aby dôkazy vyhodnotil aj súhrnne a vo vzájomnej súvislosti. Súd prvého stupňa v súvislosti so skúmaním vedomosti obžalovaného o veku poškodenej v čase skutku sa tiež nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie o tejto otázke.

V súvislosti so skúmaním vedomosti obžalovaného o veku poškodenej krajský súd primárne poukazuje na to, že nie je možné uspokojiť sa len so všeobecným konštatovaním poškodenej, že obžalovaný v čase skutku vedel jej skutočný vek, že nemá ešte 15 rokov. Takéto tvrdenie poškodenej a teda skutočná vedomosť obžalovaného o veku poškodenej musí byť preukázaná konkrétnymi, objektívne existujúcimi skutočnosťami, čo podľa názoru krajského súdu v danom prípade splnené nebolo.

Obžalovaný popiera, že by v čase skutku vedel, že poškodená nemá ešte 15 rokov. Je nesporným, že obžalovaný a poškodená sa poznali, boli z jednej obce, dokonca v obci patrili do jednej partie a v minulosti boli spolužiakmi, chodili do rovnakej triedy. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný a poškodená nikdy neboli žiadni bližší priatelia. Obžalovaný a poškodená v obci bývali vo väčšej vzdialenosti od seba, vzájomne sa nenavštevovali, obžalovaný nikdy nebol prítomný na oslavách narodením poškodenej. V konaní bola vypočutá blízka kamarátka poškodenej L. T., ktorá sama nevedela uviesť dátum narodenia poškodenej, dokonca v čase výsluchu jednoznačne nevedela uviesť ani vek poškodenej. Pokiaľ obžalovaný a poškodená boli v minulosti spolužiakmi z jednej triedy, ich bývalá triedna učiteľka Mgr. T. G. vypovedala, že dátumy narodenia jednotlivých žiakov z triedy možno zistiť z triednych výkazov a katalógových listov, ktoré však nie sú žiakom voľne prístupné, sú uložené v trezore. Navyše táto svedkyňa vypovedala, že v triede boli žiaci s vekovým rozdielom až dva roky, konkrétne v školskom roku 2016/2017, kedy ku skutku došlo, vek žiakov v triede bol od 14 do 16 rokov. Ani sama triedna učiteľka obžalovaného a poškodenej nevedela uviesť dátum narodenia poškodenej.

V čase skutku obžalovaný a poškodená už neboli spolužiakmi, spolužiakmi boli v predchádzajúcom školskom roku.

Pri výsluchu v prípravnom konaní na otázku vyšetrovateľa poškodená uviedla, že obžalovaný v čase skutku vedel, koľko mala rokov. Pri tomto výsluchu však nebolo ďalej podrobnejšie skúmané, na základe akých konkrétnych skutočností poškodená tvrdila, že obžalovaný mal vedomosť o jej veku v čase skutku. Následne pri výsluchu na hlavnom pojednávaní bola už poškodená k otázke vedomosti obžalovaného o jej veku podrobnejšie vypočutá. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že raz bol obžalovaný v triede prítomný pri rozhovore, v rámci ktorého sa vyjadrila, že je najmladšia z triedy a má len 14 rokov a obžalovaný sa smial, že je najmladšia a má len 14 rokov. Poškodená nevedela presne špecifikovať, kedy malo k takejto komunikácii medzi ňou a obžalovaným dôjsť, je však zrejmé, že to muselo byť niekedy v priebehu školského roka 2015/2016, v ktorom školskom roku obžalovaný a poškodená boli ešte spolužiakmi. Nakoľko súd je povinný v prípade viacerých do úvahy prichádzajúcich alternatív zobrať do úvahy pre obžalovaného tú najpriaznivejšiu, k takémuto rozhovoru mohlo dôjsť aj pred dátumom 24.6.2016 (poškodená síce 14 rokov dosiahla až následne po skončení školského roka X.X.XXXX, avšak z pohľadu tejto veci je irelevantným skúmanie dôvodu, pre ktorý poškodená už počas školského roka v prítomnosti spolužiakov uvádzala, že má 14 rokov). Ak by teda obžalovaný pred dátumom 24.6.2016 nadobudol od poškodenej vedomosť, že má 14 rokov, potom v čase skutku dňa 24.6.2017 by na základe takejto predchádzajúcej informácie od poškodenej túto považoval už za 15- ročnú. Ak poškodená pri výsluchu na hlavnom pojednávaní ďalej opakovane uvádzala, že obžalovaný vedel, že je najmladšia z triedy, len na základe takejto vedomosti obžalovaného nemožno usudzovať, že obžalovaný v čase skutku vedel, koľko má poškodená v skutočnosti rokov, teda že ešte nemá 15 rokov, keď obžalovaný nepochybne nepoznal dátum narodenia poškodenej, navyše keď ku skutku došlo v podstate až na konci školského roka. V prípade riešenia otázky vedomosti obžalovaného o veku poškodenej v čase skutku pritom neprichádza do úvahy ani možnosť prípadného nepriameho úmyslu obžalovaného. Nebolo zistená žiadna taká skutočnosť, ktorá by obžalovaného mala upozorňovať na to, že poškodená ešte nemusí mať vek 15 rokov a mal by zisťovať skutočný vek poškodenej. Okrem už vyššie uvedeného vyjadrenia poškodenej pred obžalovaným v triede počas školského roka 2015/2016 krajský súd poukazuje na to, že obžalovaný v čase skutku vedel o tom, aký život poškodená vedie (boli z jednej obce, patrili do rovnakej partie), keď poškodená nielen v dobe skutku, ale aj pred tým požívala alkoholické nápoje, fajčila a už mala sexuálnu skúsenosť. Aj sama poškodená pri výsluchu na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaný v čase skutku dokonca mal vedomosť o tom, že pred skutkom už mala pohlavný styk (poškodená chodila s kamarátom obžalovaného). Aj keď poškodená bola najmladšia z triedy, o čom obžalovaný vedel, ku skutku došlo až ku koncu školského roka a poškodená už za krátky čas len niečo viac ako o jeden mesiac dňa X.X.XXXX dovŕšila vek 15 rokov.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti potom krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázaná vedomosť obžalovaného o tom, že poškodená je v čase súlože osobou, ktorá ešte nemá 15 rokov. Ako už bolo vyššie uvedené, trestnoprávna zodpovednosť za spáchanie trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák. môže nastúpiť len v prípade preukázania úmyslu vo vzťahu k predmetu útoku, ktorým musí byť osoba mladšia ako 15 rokov, čo v danom prípade splnené nebolo. V tomto smere nemožno u obžalovaného konštatovať existenciu ani len nepriameho (eventuálneho) úmyslu, čo súd vyššie rovnako zdôvodnil.

Krajský súd považuje za potrebné záverom súd prvého stupňa upozorniť, že v súvislosti so skúmaním úmyslu obžalovaného vzťahujúceho sa na vek poškodenej v čase skutku, je odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa vnútorne rozporné. Súd prvého stupňa na jednej strane v odôvodnení konštatuje, že obžalovaný vedel o veku poškodenej v čase skutku, že táto nemá ešte 15 rokov (čo jednoznačne nasvedčuje pre zavinenie vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák.; str. 7 odôvodnenia rozsudku). Neskôr však súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že u obžalovaného mal preukázaný len nepriamy úmysel podľa § 15 ods. 1 písm. b) Tr. zák., pričom ak mal obžalovaný akúkoľvek pochybnosť o veku poškodenej, mal si túto pochybnosť ozrejmiť, zistiť jej skutočný vek a nevyužiť jej ľahkovážne správanie (str. 8 odôvodnenia rozsudku).

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, alebo nie je trestným činom a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky tak, ako to bolo v tejto predloženej veci, keď krajský súd dospel k záveru, že spoľahlivo, bez akýchkoľvek vážnejších pochybností nemožno konštatovať existenciu úmyslu obžalovaného (či už vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu) vo vzťahu k veku poškodenej, ktorá v čase skutku ešte nedovŕšila 15 rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne dôvody potom krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného oslobodil spod obžaloby z dôvodu podľa § 285 písm. b) Tr. por., nakoľko bolo síce preukázané, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný, avšak tento skutok v konečnom dôsledku nie je trestným činom pre nepreukázanie úmyslu obžalovanému.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.