Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-43-2018.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov, a.s., so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 1/A, IČO: 31 338 976 proti žalovanej: H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., H. XX, zastúpenej Štefanom Bokorom, bytom v Košiciach, Mládežnícka 30, o zaplatenie 289,72 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 1.6.2017 č.k. 28C/153/2014-381 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ktorým bola uložená žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 139,41 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania.
Žalobca má právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom návrh na prerušenie konania žalovanej zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 139,41 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodne sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 289,72 eur titulom nezaplatenej ceny za službu vedenia účtu majiteľa cenných papierov, poskytnutú žalobcom a vyúčtovanú žalovanej faktúrami za roky 2008 až 2010.
3. Čiastočne o tomto nároku, čo do povinnosti zaplatiť sumu 10,90 eur žalovanou žalobcovi bolo rozhodnuté právoplatne rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 11.5.2015 č.k. 28C/153/2014-321 výrokom I., ktorý nebol odvolaním zo strany žalovanej napadnutý.
4. O zostávajúcej časti nároku rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 139,41 eur, keď v tejto časti považoval nárok za opodstatnený. V zostávajúcej časti žalobu zamietol.
5. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 57, § 58 ods. 1 a 5 zák. č. 600/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2001, § 161, § 99 ods. 3, 8, § 164a ods. 3, 4, 5, § 103 ods. 2 písm. b/, ods. 6, § 105 ods. 5 zák. č. 600/1992 Zb., § 489 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, 2, 6 a 7, § 387, § 388 ods. 1, § 391, § 392 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka, § 122 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 zák. č. 18/1996 Z.z. uzavrel, že právny vzťah strán sporu, obsahom ktorého sú práva a povinnosti pri vedení účtu majiteľa cenných papierov žalobcom v prospech žalovanej podlieha úprave Obchodného zákonníka. Nejde o vzťah spotrebiteľský v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, preto na tento právny vzťah sa
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka len subsidiárne, pokiaľ Obchodný zákonník určitú otázku neupravuje. Nakoľko Obchodný zákonník premlčanie práv z obchodnoprávnych vzťahov upravuje v ust. § 387 a nasl., premlčanie žalovaného práva, keďže má obchodnoprávnu povahu, posudzoval podľa tejto úpravy a nie podľa ustanovení o premlčaní podľa Občianskeho zákonníka.
6. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej vychádzajúc z ust. § 397 Obchodného zákonníka uviedol, že právo žalobcu sa premlčuje v 4-ročnej premlčacej dobe, ktorá vychádzajúc zo samotných okolností prípadu začala plynúť vo vzťahu k poplatkom za službu vedenia účtu za rok 2008 dňa 2.1.2009 a za rok 2009 dňa 2.1.2010. Žalobca si uplatnil právo na zaplatenie poplatku za vedenie účtu za rok 2008 v sume 139,41 eur dňa 25.2.2013 na súde, urobil tak po uplynutí premlčacej doby, ku ktorej došlo dňa 2.1.2013. Na základe námietky žalovanej súd prvej inštancie preto prihliadol na premlčanie tohto nároku a tento žalobcovi v zmysle § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka nemohol priznať. V tejto časti preto žalobu zamietol.
7. Pokiaľ ide o poplatky za služby vedenia účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009 v rovnakej výške, k tomuto uplatneniu súdnou cestou došlo 6.11.2013 (zmenou žaloby), teda ešte pred uplynutím premlčacej doby dňa 2.1.2014. Vo vzťahu k tomuto nároku preto námietka premlčania zo strany žalovanej nie je dôvodná, preto nárok žalobcu v tejto časti sa stal predmetom preskúmania súdom.
8. Pokiaľ ide o základ tohto nároku, vychádzajúc zo skutkových zistení, tento nebol spochybnený, keďže skutkové tvrdenia o jeho výške neboli žalovanou spochybnené. Preto uzavrel, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi týmto titulom 139,41 eur.
9. Pokiaľ išlo o výhradu žalovanej vo vzťahu k procesnému postupu súdu v súvislosti so zmenou žaloby, ktorú žalobca urobil písomným podaním doručeným dňa 6.11.2013 a toto nebolo označené spisovou značkou konania, súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu tohto podania (zo záhlavia a hneď z jeho prvého odseku) je nad akékoľvek pochybnosti zrejmé, že išlo o procesný úkon v konaní, začatom na základe žaloby zo dňa 22.2.2013, ktorou si žalobca pôvodne uplatnil zaplatenie poplatku za službu vedenia účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008. Nesprávnym je názor žalovanej v tom, že súd nemal o rozšírenom návrhu, vzhľadom na nedostatky z pôvodnej žaloby, konať. Pokiaľ k žalobe nebola pripojená faktúra č. 8000015349, nešlo o nedostatok brániaci ďalšiemu postupu v konaní. Navyše táto už bola priložená v prílohe podania doručeného súdu dňa 6.11.2013.
10. K námietke žalovanej ohľadom rešpektovania právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v skoršom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že nezistil skutočnosť, ktorá by odklon od vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu v záujme spravodlivosti či právnej istoty opodstatňoval. Pokiaľ žalovaná poukazovala na odlišné názory iných krajských súdov v obdobných veciach, i keď bol podľa argumentácie žalovanej väčšinový, išlo len o štatistickú prevahu rozhodnutí na hierarchicky rovnakej úrovni, čo neznamená ich (ne)správnosť. Smerovanie rozhodovacej činnosti ani jej zjednotenie vyššou súdnou autoritou, ktoré by jediné v tomto smere mohlo mať význam, nebolo realizované. Pokiaľ žalovaná poukazovala na zmeny v právnej úprave na ochranu spotrebiteľov, tieto boli učinené pred vydaním zrušujúceho uznesenia, preto nemohli byť premietnuté v právnom názore odvolacieho súdu.
11. Pokiaľ žalovaná navrhla prerušiť konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu SR o jej sťažnosti, ktorú podala proti právoplatným rozhodnutiam súdov v obdobných veciach, súd prvej inštancie s poukazom na § 162 ods. 1, § 164 C.s.p. dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vyhovenie takémuto návrhu žalovanej na prerušenie konania. Ústavný súd v konaní o sťažnosti skúma ústavnú konformitu postupu a rozhodnutia, nerozhoduje však vo veci samej a tak meritórne nerieši ani otázky, ktoré by mohli mať pre toto konanie význam.
12. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. a vychádzajúc z čiastočného úspechu strán sporu rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
13. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ a d/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal
so žiadnymi dôkazmi a tvrdení predložených žalovanou a nerozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 194/2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014 týkajúce sa aplikácie ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka. Súd sa nezaoberal ani dôkazom o neplatnosti ust. § 58 ods. 5 zák. č. 600/1992 Zb., ktoré bolo zrušené. Nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu, že v danom prípade nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Preto podľa jej názoru bolo potrebné aplikovať v otázke premlčania ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá skutočnosť je na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Podľa názoru žalovanej vznikla medzi stranami sporu nová zmluva podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že žalovaná prejavom vôle zotrvala v evidencii centrálneho depozitára a nepreviedla cenné papiere členovi centrálneho depozitára v zmysle § 164 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. Vznikom nového účtu vznikol nový vzťah zmenou kvality nového účtu. Vytkla odvolaciemu súdu, že v roku 2009 použil ešte neexistujúce a neplatné ust. § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a nesúhlasil s tvrdením žalovanej o tom, že daný vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Vzťah medzi stranami sporu nevznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, ale zo zákona.
15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.
16. Rozsudok je v napadnutej vyhovujúcej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
18. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
19. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v spore, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.
20. Správne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o opodstatnenosti nároku žalobcu v časti o zaplatenie 139,41 eur, pričom pri svojich úvahách vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení zo dňa 20.10.2016 č.k. 9Co/581/2015-347, ktorým je viazaný. V tomto rozhodnutí odvolací súd vyslovil právny názor ohľadom posudzovania daného zmluvného vzťahu medzi stranami sporu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj v otázke skúmania premlčania nároku žalobcu. Súčasne odvolací súd vyslovil, že daný zmluvný vzťah nemožno považovať za spotrebiteľský, nakoľko v ňom chýba podstatná náležitosť vyžadovaná ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou je existencia spotrebiteľskej zmluvy. Daný zmluvný vzťah vznikol v zmysle zák. č. 600/1992 Zb., preto už z jeho povahy je vylúčené, aby tento zmluvný vzťah bolo možné považovať za vzťah spotrebiteľský.
21. Odvolací súd zotrváva na svojom právnom názore vyslovenom v spomínanom rozhodnutí a na tento nemá vplyv ani rozhodovacia činnosť v období nasledujúcom po vydaní spomínaného rozhodnutia.
22. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, názory vyslovené v týchto rozhodnutiach na daný zmluvný vzťah nedopadajú, keďže upravujú vzťahy skutkovo odlišné od preskúmavanej veci, týkajúce sa úverových zmlúv.
23. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pre skúmanie otázky premlčania nároku žalobcu bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý počíta so 4-ročnou premlčacou dobou. Z týchto dôvodov nemožno nárok žalobcu považovať za premlčaný v časti, v ktorej sa domáha zaplatenia 139,41 eur od žalovanej.
24. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, preto žalobcovi vznikol nárok na plnú náhradu trov konania.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).