Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/133/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Ivan Sokol INPEKO, IČO: 10938885, s miestom podnikania v Hornom Hričove 73, právne zastúpeného: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., IČO: 47253096, so sídlom v Žiline, Kálov 653/23-2, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Odbor ochrany práce, so sídlom v Bratislave, Špitálska 4, 6, 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10666/2019-M_OOP; 17691/2019 zo dňa 03.04.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20.06.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 10666/2019-M_OOP; 17691/2019 zo dňa 03.04.2019, ako aj rozhodnutia Národného inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach, ako prvostupňového správneho orgánu, (ďalej aj ako „NIP“) č. 006/2019/3.1/ O1a/O; VZ/2018/100; VZ/2019/233; 2019/832 zo dňa 16.01.2019 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutia navrhol zrušiť z dôvodov, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (, , a ).

2. Zhrnul priebeh administratívneho konania s poukazom na jeho jednotlivé etapy, ako aj na inšpekciu práce, ktorá mu prechádzala a ktorá bola vykonaná Inšpektorátom práce Žilina. Zdôraznil, že zaslal NIP Oznámenie o zmene odborného garanta, kde uviedol, že odborného garanta na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce, v rozsahu 03.2 - výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu vyhradených technických zariadení zdvíhacích vykonáva D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX W. a aj keď je pravdou, že uzatvoril s p. I. pracovnú zmluvu až dňa 01.12.2018, avšak spolupráca žalobcu s p. I. trvá už približne 20 rokov, o čom predložil Čestné vyhlásenie p. I.. Mal za to, že bezpochyby materiálne spĺňa všetky o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“, resp. „zákon o BOZP“) stanovené požiadavky na výkon činnosti v zmysle oprávnenia č. VVZ-1675/07-03.2. Správny orgán začal správne konanie až 17.12.2018, teda v čase, keď už žalobca spĺňal všetky formálne a aj materiálne podmienky na výkon činnosti. Správny orgán postupoval vo vzťahu k žalobcovi retroaktívne, čo je však neprípustné. Poukazoval na skutočnosť, že NIP začal správne konanie na tom základe, že žalobca v čase začatia

správneho konania nespĺňa požiadavky na výkon činnosti. Táto skutočnosť sa však vzhľadom na vyššie uvedené nezakladala na pravde, keďže je zrejmé, že už v čase začatia správneho konania všetky podmienky na výkon činnosti spĺňal, čo samotný NIP potvrdil aj vo svojom rozhodnutí zo dňa 16.01.2019. Napriek tomu NIP vydal rozhodnutie, kde uviedol, že žalobca síce momentálne spĺňa podmienky na výkon činnosti, avšak v minulosti ich nespĺňal. Mal zato, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie s iným dôvodom a na inom základe a rozhodnuté bolo s iným odôvodnením a v zmenenom základe. Žalobca sa však skutočnosť, že NIP rozhoduje o odobratí oprávnenia za obdobie od 01.01.2010 do 27.11.2018, respektíve do 04.12.2018, dozvedel až zo samotného prvostupňového rozhodnutia a teda sa nemal možnosť nijakým spôsobom v správnom konaní brániť, čo jednoznačne porušuje jeho práva. Opätovne poukazoval na rozhodnutie NIP zo dňa 16.01.2019, kde je jednoznačne uvedené, že spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti ku vykonávaniu činnosti. Žalovaný sa však s vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal a len prevzal argumentáciu NIP, ktorá je však jednoznačne nezákonná a porušujúca jeho práva.

3. Ďalej poukazoval na to, že pri rozhodovaní správnych orgánov absentuje rešpektovanie zákonných ustanovení a postupov ustanovených správnym poriadkom, čo sa prejavuje v priebehu celého správneho konania žalovaného v tejto veci a čo je to evidentné najmä v štádiu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako aj v rozhodovacom štádiu konania. Konaním žalovaného dochádzalo k porušeniu princípu zákonnosti, ale tiež zásady materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav veci a zaobstaral si objektívne a dostatočné podklady pre svoje rozhodnutie, čo sa premieta aj do § 32 ods. 1, § 46 správneho poriadku. Dodal, že správny orgán po procesnom ukončení dokazovania ešte nemôže vydať rozhodnutie, ale podľa ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Táto povinnosť je rozšírením povinnosti upravenej v § 3 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné dať účastníkom konania príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť návrhy, námietky a pripomienky. Zo znenia ustanovenia § 33 ods. 2 vyplýva, že nejde len o pasívne právo účastníka konania, ale správny orgán má povinnosť vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 23.03.2010 uviedol, že už samotné odňatie práva na oboznámenie sa s podkladmi a dôkazmi rozhodnutia je dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenie rozhodnutia na ďalšie konanie. Povinnosť aplikovať ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku má nielen správny orgán prvého stupňa, ale aj odvolací správny orgán. V prípade odvolacieho konania, pokiaľ odvolací správny orgán zistí, že prvostupňový správny orgán porušil ustanovenie § 33 ods. 2 zákona, je odvolací správny orgán sám povinný vyzvať na vyjadrenie účastníka konania. V opačnom prípade dochádza k opakovanému porušeniu zákona. Z napádaného rozhodnutia je však zrejmé, že prvostupňový správny orgán a následne ani žalovaný, si nesplnili svoju vyššie uvedenú povinnosť, keďže najskôr správne konanie začal na základe údajnej skutočnosti, že žalobca nespĺňa podmienky na vykonávanie činnosti, následne žalobcovi oznámil, že podmienky spĺňa a NIP dokumenty akceptuje a považuje povinnosť za splnenú a následne NIP vydá rozhodnutie o odobratí oprávnenia, čo potvrdil aj samotný žalovaný.

4. Zdôraznil, že nebol zo strany prvostupňového správneho orgánu a následne ani zo strany žalovaného vyzvaný na akékoľvek vyjadrenie k vykonaným dôkazom, a teda nemohol uplatniť návrhy, námietky a pripomienky. Správne orgány len vyzývali žalobcu na doloženie listín, nie na vyjadrenie sa ku vykonaným dôkazom, čím porušili jeho práva. Okrem iného NIP, ako prvostupňový orgán, a následne aj žalovaný, nijakým spôsobom neupovedomili žalobcu, že sa prestali zaoberať splnením podmienok v čase priebehu správneho konania, ale splnením podmienok v minulosti a teda žalobca nemal možnosť uplatniť v správnom konaní svoje procesné práva. Odvolací správny orgán v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku bol povinný preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a dovtedajšie konanie doplniť a zistené vady odstrániť. Následne v odôvodnení rozhodnutia mal v zmysle § 47 správneho poriadku, v spojení s uviesť, ako sa dôkazne vyrovnal s každou námietkou účastníkov konania. Právo na riadne dokazovanie je jadrom ústavného práva na spravodlivý proces. Správne orgány však dané porušili a teda nevykonali dokazovanie v zmysle SR. Žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že žalobca v minulosti nespĺňal podmienky na výkon činnosti. Uvedené právo je implicitne obsiahnuté v čl. 38 ods. 2 prvej vety Listiny základných práv a slobôd a v . Súdna judikatúra považuje porušenie predmetného práva za porušenie, základného práva na súdnu ochranu a práva na súdny prieskum podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (nález

Ústavného súdu, ). Žalovaný nepostupoval v súlade s až 5 o správnom konaní, v ktorom sú zakotvené základné zásady správneho konania, nepostupoval tiež podľa súvisiacich zákonných ustanovení, čo viedlo logicky k tomu, že napadnuté rozhodnutie rovnako nespĺňa náležitosti požadované správnym poriadkom, nakoľko nemá náležitosti o správnom konaní.

5. Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 006/2019/3.1/O1a/O; VZ/2018/100; VZ/2019/233; 2019/832 zo dňa 16.01.2019 podľa § 27 ods. 14 písm. d) zákona o BOZP odobral žalobcovi oprávnenia č. VVZ-1675/07-03.2 vydaného NIP dňa 20.03.2008 na vykonávanie výchovy a vzdelávania na činnosť 03.2 - výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu vyhradených technických zariadení zdvíhacích. Svoje rozhodnutie odôvodnil na tom základe, že žalobca odo dňa 01.01.2010 do 27.11.2018, resp. do 04.12.2018, nespĺňal povinnosti v zmysle § 27 ods. 13 písm. b) zákona o BOZP, čo je podľa § 27 ods. 14 písm. d) dôvodom na odobratie oprávnenia.

6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.04.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Národného inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach č. 006/2019/3.1/O1a/O; VZ/2018/100; VZ/2019/233; 2019/832 zo dňa 16.01.2019 o odobratí oprávnenia o odobratí oprávnenia č. VVZ-1675/07-03.2 vydaného dňa 20.03.2008 na vykonávanie výchovy a vzdelávania na činnosť 03.2

- výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu vyhradených technických zariadení zdvíhacích (ďalej aj „oprávnenie“ alebo „oprávnenie na výchovu a vzdelávanie“). Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobcovi bolo vydané oprávnenie č. VVZ-1675/07-03.2, pretože splnil všetky podmienky podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) vrátane podmienky mať odborného zástupcu v pracovnom pomere. Splnenie tejto podmienky bolo žalobcom preukázané predložením pracovnej zmluvy uzatvorenej s odborným zástupcom pánom P. Š. zo dňa 10.12.2007.

7. Inšpektorát práce Žilina (ďalej aj „IP Žilina“) vykonal v dňoch 30.08.2018, 18.09.2018 u žalobcu a v dňoch 23.11.2018 a 27.11.2018 na IP Žilina inšpekciu práce. Z výkonu inšpekcie práce bol vypracovaný protokol č. IZA-135-22-2.1/P-A22,25 zo dňa 27.11.2018 (ďalej aj „protokol“), v ktorom bolo uvedených 13 zistených nedostatkov u žalobcu, pričom jeden z týchto nedostatkov bol kvalifikovaný ako závažný, ktorý v zmysle , v nadväznosti na zakladá dôvod na odobratie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, a to za porušenie povinnosti podľa a tým, že žalobca, ako osoba, oprávnená na výchovu a vzdelávanie, sústavne nespĺňa podmienky, za ktorých jej bolo oprávnenie vydané, nakoľko od 01.01.2010 do ukončenia výkonu inšpekcie práce IP Žilina, t.j. do dňa 27.11.2018, nemal účastník konania určeného odborného zástupcu pána P. Š., keďže s ním dňa 31.12.2009 ukončil pracovný pomer. Žalobca následne ani neurčil nového odborného zástupcu spĺňajúceho podmienky odbornej spôsobilosti a odbornej praxe odborného zástupcu v zmysle prílohy č. 2a a ktorý by podľa bol k žalobcovi v pracovnom pomere, respektíve by bol jeho štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo jeho spoločníkom. IP Žilina následne po prerokovaní protokolu dňa 28.11.2018 podal návrh na odobratie oprávnenia žalobcovi na NIP.

8. Podotkol, že žalobca ešte listom zo dňa 05.12.2018 oznámil zmenu odborného zástupcu s tým, že predmetnú funkciu bude odo dňa 04.12.2018 vykonávať pán D. I.. NIP považoval doručené oznámenie za splnenie povinnosti podľa , pričom z registra poistencov Sociálnej poisťovne zistil, že pán D. I. je k žalobcovi v pracovnom pomere od 04.12.2018. Zároveň upozornil žalobcu, že nedoručil všetky potrebné doklady nevyhnutné na preukázanie odbornej spôsobilosti a odbornej praxe pána D. I.. Následne prvostupňový správny orgán listom č. VZ/2018/100; 2018/22050 zo dňa 17.12.2018 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci odobratia oprávnenia, ktoré mu bolo doručené dňa 21.12.2018. Následne NIP rozhodlo rozhodnutím zo dňa 16.01.2019 rozhodol v zmysle o odobratí oprávnenia na výchovu o vzdelávanie, nakoľko žalobca, ako osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie, odo dňa 01.01.2010 do 27.11.2018, resp. do 04.12.2018, nespĺňal povinnosti v zmysle a v znení účinnom ku dňu 01.01.2010. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

9. V odvolaní žalobca namietal postup prvostupňového správneho orgánu a to, že NIP najprv listom č. VZ/2018/100; 2018/22050 zo dňa 17.12.2018 upovedomil účastníka konania o začatí správneho konania vo veci odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, pričom následne listom č. VZ/2019/233;

2019/399 zo dňa 10.01.2019 mu oznámil, že jeho žiadosť o doplnenie odborného zástupcu p. D. I. zo dňa 05.12.2018 považuje NIP za splnenie povinnosti podľa . K danej námietke žalovaný uviedol, že v prípade uvedeného postupu NIP ide o posúdenie dvoch rôznych skutočností, a to splnenie povinnosti podľa dňa 05.12.2018 a na druhej strane nespĺňanie povinnosti podľa v nadväznosti na a (v zneniach zákona účinných v predmetnom čase) v období od 01.01.2010 do 27.11.2018, resp. do 04.12.2018. NIP listom zo dňa 10.01.2019 len vzal na vedomie skutočnosť, že žalobca si splnil povinnosť podľa , t. j. oznámil zmenu odborného zástupcu odo dňa 04.12.2018, nakoľko oprávnenie na výchovu a vzdelávanie žalobcovi v tomto čase ešte nebolo odobraté.

10. Žalovaný mal za to, že NIP opiera svoje rozhodnutie o odobratí oprávnenia o skutočnosť, ktorú získal z relevantného zdroja - z registra Sociálnej poisťovne, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalobca v období od 01.01.2010 do 27.11.2018, resp. do 04.12.2018, nemal prihláseného odborného zástupcu v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako svojho zamestnanca s pravidelným príjmom (t.j. zamestnanca v pracovnom pomere k žalobcovi). Podotkol, že už z názvu „Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“ podľa deviatej časti v znení neskorších predpisov vyplýva, že takéto dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa uzatvárajú mimo pracovného pomeru a nie je ich preto možné považovať za splnenie povinnosti v zmysle , kedy odborný zamestnanec musí byť k žiadateľovi o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v pracovnom pomere. NIP na základe svojich zistení konštatoval nesplnenie si povinnosti podľa v znení účinnom k 01.01.2010, nakoľko žalobca nespĺňal povinnosť pri výchove a vzdelávaní mať ustanoveného odborného zástupcu v pracovnom pomere a podľa rozhodol o odobratí oprávnenia č. VVZ-1675/07-03.2 zo dňa 20.03.2008. NIP pri rozhodovaní o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Napriek tomu, že žalobca oznámil, že má odo dňa 04.12.2018 ustanoveného nového odborného zástupcu, čo NIP vzal na vedomie, NIP správne vyhodnotil skutočnosť, že žalobca nespĺňal zákonné podmienky, za ktorých mu bolo vydané oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a to od 01.01.2010 do 27.11.2018, resp. do 04.12.2018, nakoľko nemal ustanoveného odborného zástupcu podľa v nadväznosti na (v zneniach zákona účinných v predmetnom čase), ktorý by bol v pracovnom pomere k žalobcovi. Odobratie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie je teda sankciou za nespĺňanie tejto povinnosti v dobe od 01.01.2010 do 27.11.2018, resp. do 04.12.2018.

11. Za účelové považovalo tvrdenie žalobcu, že od ukončenia pracovného pomeru s odborným zástupcom p. Š. nevykonával do 20.10.2016 a v dobe od 09.02.2018 do 04.02.2019 výchovno- vzdelávaciu činnosť v oblasti vyhradených technických zariadení zdvíhacích, keďže už v rámci prvostupňového konania bolo preukázané, že v kontrolovanom období od júla 2016 do 27.11.2018 žalobca organizoval a vykonával výchovu a vzdelávanie. Záverom konštatoval, že podľa je osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie povinná sústavne spĺňať podmienky podľa , a to bez ohľadu na to, či vykonáva alebo nevykonáva činnosť v oblasti výchovy a vzdelávania. Taktiež podľa je osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie povinná bezodkladne písomne oznámiť NIP zmenu údajov a podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s predložením príslušných dokladov. Účastník konania si povinnosť podľa splnil až dňa 05.12.2018, po tom, ako bol tento nedostatok prerokovaný v protokole

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 07.01.2020 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na svojich záveroch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. V stručnosti opísal priebeh administratívneho konania, ako aj závery z inšpekcie práce vykonanú IP Žilina, o ktorej výsledku bol spísaný protokol zo dňa 27.11.2018.

13. K čestnému vyhláseniu predloženému žalobcom o spolupráci s pánom D. I. žalovaný uviedol, že správny orgán podľa § 39 Správneho poriadku môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak a teda prvostupňový orgán verejnej správy nebol povinný akceptovať čestné vyhlásenie a navyše ustanovenie upravuje, v akom postavení/vzťahu má byť odborný zástupca k žiadateľovi o vydanie oprávnenia. Z uvedeného dôvodu je predložené čestné prehlásenie na preukázanie spolupráce s pánom D. I. nedostatočné.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že z ustanovenia v nadväznosti na ods. 13 písm. b) vyplýva, že osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná sústavne spĺňať podmienky uvedené v odseku 4, tzn. mať aj určeného odborného zástupcu a bezodkladne oznamovať zmenu údajov a podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s predložením príslušných dokladov, tzn. že žalobca mal povinnosť v prvom rade určiť si nového odborného zástupcu a následne túto zmenu bezodkladne oznámiť, čo však žalobca od 01.01.2010 do ukončenia inšpekcie práce, resp. do 04.12.2018, nevykonal. Žalobca zmenu odborného zástupcu (pán D. I.) oznámil až dňa 04.12.2018. Žalobca túto zmenu oznámil až po tom, ako bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce Inšpektorátom práce Žilina v dňoch 30.08.2018, 18.09.2018, 23.11.2018 a 27.11.2018.

15. Ďalej žalovaný konštatoval, že pri výklade slovného spojenia „nemá určeného odborného zástupcu“ vyjadreného v ustanovení nie je možné použiť striktne len gramatický výklad. Skutočnosť, že zákonodarca v tomto ustanovení použil na vyjadrenie porušenia povinnosti prítomný čas, neznamená, že prvostupňový orgán verejnej správy má povinnosť odobrať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie len v prípade, ak osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá určeného odborného zástupcu práve v momente jeho rozhodovania. Ak teda zákonodarca v ustanovení uviedol, že prvostupňový správny orgán odoberie oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ak osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá určeného odborného zástupcu podľa , neviazal možnosť odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie na moment rozhodovania správneho orgánu, ale na moment porušenia povinnosti osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Rozhodnutie o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie je teda sankciou za to, že osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie sústavne nespĺňala podmienky, za ktorých jej bolo vydané oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a to tým, že nemala určeného odborného zástupcu, ktorý by bol k osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v pracovnom pomere a preto žalovaný nepovažoval rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za retroaktívne.

16. K namietanému procesnému postupu prvostupňového správneho orgánu žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán si preukázateľne splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Správneho poriadku. Presne a úplne zistil skutočný stav veci a dostatočne si zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, a to najmä tým, že svoje tvrdenia oprel o skutočnosti, ktoré získal z relevantného zdroja, a to z registra Sociálnej poisťovne. Prvostupňový správny orgán si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď v upovedomení o začatí správneho konania upozornil žalobcu na jeho právo vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a predložiť doklady, ktorými by vyvrátil dôvody začatého správneho konania vo veci odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Žalobcovi na vyjadrenie určil lehotu 15 dní od prevzatia oznámenia a upozornil ho, že ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, bude mať za to, že neuplatňuje žiadne námietky a rozhodne o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 21.12.2018. Nakoľko sa žalobca v stanovenej lehote nevyjadril a nepredložil žiadne doklady, ktorými by vyvrátil tvrdené skutočnosti, prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 16.01.2019 o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie žalobcovi.

17. V závere žalovaný dodal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu preskúmal v celom jeho rozsahu, a to tak zákonnosť postupu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia a má za to, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny a rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a rovnako má žalovaný za to, že sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s každou námietkou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní. Dodal, že žalovaný ako odvolací orgán pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov vykonaných prvostupňovým správnym orgánom a nepovažoval za potrebné zisťovať ďalšie dôkazy, nakoľko podklady pre rozhodnutie zistené prvostupňovým správnym orgánom považoval za dostačujúce na presné a úplne zistenie skutočného stavu veci. Keďže v odvolacom konaní neboli vykonávané nové dôkazy a žalobca bol oboznámený so skutkovým podkladom rozhodnutia, nebolo ani jeho povinnosťou umožniť žalobcovi, aby sa znovu vyjadril k prebiehajúcemu správnemu konaniu.

18. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 07.01.2020, nereagoval.

19. Súd v konaní podľa a nasledujúcich o preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a po

oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v a a , dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

20. Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „“), fyzická osoba a právnická osoba môžu organizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu jednotlivých činností podľa prílohy č. 2 len na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pri činnostiach upravených osobitným predpisom len na základe oprávnenia vydaného príslušným orgánom dozoru; oprávnenie sa nevyžaduje pre strednú školu a vysokú školu na prípravu žiakov a študentov na výkon povolania a pre zamestnávateľa na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce vlastných zamestnancov a vedúcich zamestnancov podľa prílohy č. 2 skupiny 01 bodu 01.1. Oprávnenie na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti (ďalej len „oprávnenie na výchovu a vzdelávanie“) sa vydáva na základe písomnej žiadosti.

21. Podľa , podmienkou na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie je, ak žiadateľom je fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa podmienky ustanovené v písmene a) alebo právnická osoba, žiadateľom určený odborný zástupca s odbornou spôsobilosťou a odbornou praxou podľa prílohy č. 2a a žiadateľom 1. určený školiteľ, ktorý spĺňa podmienky ustanovené pre žiadateľa v písmene a), alebo 2. určení viacerí školitelia s odbornou spôsobilosťou podľa prílohy č. 2a, ktorí sú spoločne odborne spôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek výchovy a vzdelávania, s odbornou praxou podľa prílohy č. 2a a lektorskou spôsobilosťou.

22. Podľa , odborný zástupca zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, na ktorú sa požaduje vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Odborný zástupca je k žiadateľovi o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v pracovnom pomere alebo je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom právnickej osoby a nemôže túto činnosť vykonávať pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

23. Podľa a , osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná a) bezodkladne písomne oznámiť Národnému inšpektorátu práce zmenu údajov podľa odseku 7 písm. b) a c) a podľa odseku 8 písm. b) až d) a zmenu ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s predložením príslušných dokladov, b) sústavne spĺňať podmienky uvedené v odseku 4; to sa v období 15 dní od skončenia vykonávania činnosti odborného zástupcu nevzťahuje na podmienku mať určeného odborného zástupcu podľa odseku 4 písm. b).

24. Podľa , Národný inšpektorát práce odoberie oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ak osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá určeného odborného zástupcu podľa odseku 4 písm. b); to neplatí, ak nie je určený v období 15 dní od skončenia vykonávania činnosti odborného zástupcu.

25. Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým bolo odobraté oprávnenie na výchovu a vzdelávanie podľa odseku 14, môžu opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v rozsahu tej istej činnosti najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie; to sa nevzťahuje na odobratie oprávnenia podľa odseku 14 písm. d).

26. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi.

Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

27. Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

28. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

29. Podľa § 47 ods. 1 veta prvá a ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

30. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Národného inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach č. 006/2019/3.1/O1a/O; VZ/2018/100; VZ/2019/233; 2019/832 zo dňa 16.01.2019 o odobratí oprávnenia žalobcovi č. VVZ-1675/07-03.2 vydaného NIP dňa 20.03.2008 na vykonávanie výchovy a vzdelávania na činnosť 03.2 - výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu vyhradených technických zariadení zdvíhacích, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

31. Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je podnikateľská činnosť (súvisiaca s podnikateľským rizikom) fyzických a právnických osôb, ktorá v záujme kvalitného a kvalifikovaného poskytovania služieb musí mať presne definované požiadavky na ich vykonávanie, a to najmä odbornú a lektorskú spôsobilosť žiadateľa a v prípade, ak žiadateľ nespĺňa tieto požiadavky, musí mať odborného zástupcu, ktorý je zodpovedný za odborné vedenie výchovnej a vzdelávacej aktivity a je k žiadateľovi v pracovnoprávnom vzťahu.

32. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami , konkrétne z ustanovenia vyplýva, že zákonnou podmienkou pre vydanie oprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania osôb je existencia pracovného pomeru medzi žiadateľom o vydanie tohto oprávnenia a jeho odborným zástupcom. Splnenie tejto požiadavky zákon spája s povinnosťou žiadateľa priložiť pracovnú zmluvu s odborným zástupcom k žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Teda predloženie pracovnej zmluvy, respektíve existencia pracovného pomeru medzi osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie a odborným zástupcom, je jednou z podmienok, za ktorých sa vydáva oprávnenie na výchovu a vzdelávanie a túto podmienku je nutné spĺňať počas celej doby výkonu činnosti, na ktorú bolo oprávnenie vydané.

33. Z ustanovenia zároveň vyplýva pre osobu oprávnenú na výchovu a vzdelávanie povinnosť sústavne spĺňať podmienky uvedené v odseku 4, t.j. základné podmienky na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, v opačnom prípade sa vystavuje riziku jeho odobratia oprávnenia Národným inšpektorátom práce podľa odseku 14. Súčasne sa ustanovila výnimka z tejto požiadavky najmä pre prípady, keď dôjde k náhlemu (neočakávanému) skončeniu pracovného pomeru s odborným zástupcom. V takomto prípade je povinnosťou osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v období 15 dní od skončenia pracovného pomeru s pôvodným odborným zástupcom určiť nového odborného zástupcu podľa a uvedené oznámiť Národnému inšpektorátu práce spolu s predložením príslušných dokladov.

34. V prejednávanej veci nebolo sporné to, že žalobca podmienku uvedenú v ustanovení v čase rozhodovania o vydaní oprávnenia dňa 20.03.2008 spĺňal, keďže Národnému inšpektorátu práce predložil riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu s pánom P. Š. zo dňa 10.12.2007, čím preukázal existenciu pracovného pomeru. Ďalej je zo spisového materiálu zrejmé, že u žalobcu bola

vykonaná inšpekcia práce Inšpektorátom práce Žilina v dňoch 30.08.2018, 18.09.2018, 23.11.2018 a 27.11.2018 a následne žalobca písomným podaním zo dňa 05.12.2018 Národnému inšpektorátu práce oznámil, že novým odborným zástupcom je od 04.12.2018 pán D. I., čo Národný inšpektorát práce akceptoval.

35. Národný inšpektorát práce po overení v registri poistencov Sociálnej poisťovne zistil, že žalobca ukončil pracovný pomer s pánom P. Š. ako odborným zástupcom dňa 31.12.2009. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením a Národnému inšpektorátu práce v zákonom stanovenej lehote neoznámil určenie nového odborného zástupcu spĺňajúceho zákonom stanovené požiadavky, čím naplnil dôvod na odobratie oprávnenie na výchovu a vzdelávanie podľa .

36. Na základe uvedeného začal Národný inšpektorát práce správne konanie o odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, o čom žalobcu upovedomil písomným podaním zo dňa 17.12.2018 doručenému žalobcovi dňa 21.12.2018. Súčasťou upovedomenia bolo upozornenie žalobcu na jeho právo vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a predložiť doklady, ktorými by žalobca vyvrátil dôvody začatého správneho konania vo veci odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Žalobcovi bola určená lehota na vyjadrenie 15 dní od prevzatia upovedomenia. Súčasne bol žalobca poučený, že ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí a nepredloží relevantné doklady, bude mať Národný inšpektorát práce za to, že žalobca neuplatňuje žiadne námietky a rozhodne o odobratí oprávnenia. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril. Následne Národný inšpektorát práce, ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 006/2019/3.1/O1a/O; VZ/2018/100; VZ/2019/233; 2019/832 zo dňa 16.01.2019 odobral žalobcovi oprávnenie na výchovu a vzdelávanie č. VVZ-1675/07-03.2. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2019.

37. Z ustanovenia vplýva, že Národný inšpektorát práce obligatórne pristúpi k odobratiu oprávnenia, ak osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie nemá určeného odborného zástupcu (tolerované časové obdobie 15 dní od skončenia vykonávania činnosti odborného zástupcu). V prejednávanej veci žalobca v priebehu správneho konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že v období od 01.01.2010 do 04.12.2018 mal uzatvorenú pracovnú zmluvu s odborným zástupcom, ktorý by vykonával túto činnosť, iba pre žalobcu a pre žiadnu inú fyzickú, či právnickú osobu. Súd dodáva, že neuzatvorenie pracovnej zmluvy, ako jednej z podmienok, za ktorých bolo žalobcovi vydané oprávnenie na výchovu a vzdelávanie a ktorá je predpokladom výkonu tejto činnosti malo za následok odobratie oprávnenia.

38. K argumentácii žalobcu, že v čase rozhodovania o odobratí oprávnenia bol už uvedený nedostatok zhojený uzatvorením pracovnej zmluvy s pánom D. I. súd uvádza, že odstránenie zisteného nedostatku žalobcom ho nezbavuje zodpovednosti za vznik protiprávneho stavu, keďže z jeho strany už došlo k porušeniu ustanovenia , pričom následným uzatvorením uvedenej pracovnej zmluvy žalobca de facto uznal existenciu nedostatku. Žiada sa uviesť aj to, že v danej veci boli aplikované právne normy verejnoprávnej povahy, ktorých sankčný mechanizmus je v prípade vzniku protiprávneho stavu spôsobeného nesplnením zákonných povinností založený na uplatnení právnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, respektíve príčiny vzniku protiprávneho stavu (nesplnenia zákonných povinností). V danom prípade je nepochybné, že k porušeniu ustanovenia zo strany žalobcu už došlo a preto je povinný znášať dôsledky s tým spojené. Správny súd len dopĺňa, že žalobca mal iba jedinú možnosť ako predísť vydaniu napadnutých rozhodnutí, a to preukázať, že v čase od 01.01.2010 do 04.12.2018 mal určeného odborného zástupcu, ktorý by bol u neho v pracovnom pomere, čím by splnil povinnosť uvedenú v ustanovení a .

39. Pokiaľ by súd pripustil žalobcov výklad, že už mal určeného odborného zástupcu dňom 04.12.2018, nemohla by v praxi reálne nastať situácia odobratia oprávnenia, ak by kontrolovaný subjekt preukázal skutočnosť, že už má určeného odborného zástupcu v zmysle kedykoľvek až do vydania rozhodnutia, či už prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu.

40. Podľa názoru súdu žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia relevantne interpretoval príslušné právne predpisy a vec posudzoval v súlade s nimi a tiež vychádzal z objektívne zisteného skutkového a právneho stavu. Náležitým spôsobom preukázal relevantnosť svojho postupu, ako aj dôvodnosť

rozhodnutia a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o retroaktívnej aplikácii zákonných predpisov zo strany žalovaného, ako sa to snažil odôvodniť žalobca v podanej správnej žalobe. Žalobca mal povinnosť postupovať v súlade so zákonom tak, aby nepretržite spĺňal zákonné podmienky na výkon svojej činnosti v zmysle vydaného oprávnenia. Žalobca jednoznačne mohol predvídať, že ak nesplní/poruší zákonné podmienky, nemôže svoju činnosť vykonávať a očakávať súdnu ochranu.

41. Súd v závere dodáva, že postup a rozhodovanie správnych orgánov (ako i súdov) v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je limitovaný rámcom , ktorý orgánom verejnej moci neumožňuje aplikáciu objektívneho práva v rozpore s jeho znením a zrejmým účelom. Naopak, v prípade takéhoto postupu by hrozila prípadná arbitrárnosť predmetných rozhodnutí. Navyše, kogentným spôsobom (nepripúšťajúcim odchýlku a dopadajúcim na všetky subjekty v rovnakej právnej pozícii) upravuje obsah odvodených právnych vzťahov, pričom nepripúšťa možnosť odstraňovania tvrdosti zákona na základe správnej úvahy.

42. Pokiaľ sa týka namietaného porušenia ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany žalovaného, správny súd uvádza, že samotnému vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzala inšpekcia práce/kontrola vykonávaná Inšpektorátom práce Žilina u žalobcu v dňoch a v dňoch 23.11.2018 a 27.11.2018 na IP Žilina.

43. Z výkonu inšpekcie práce bol vypracovaný Protokol č. IZA-135-22-2.1/P-A22,25 zo dňa 27.11.2018. Zo samotného protokolu vyplýva, že žalobca, ako osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie, sústavne nespĺňal podmienky, za ktorých bolo oprávnenie vydané, nakoľko od 01.01.2010 do ukončenia výkonu inšpekcie práce, t.j. do dňa 27.11.2018, nemal určeného odborného zástupcu v pracovnom pomere (s odborným zástupcom p. P. Š. ukončil pracovný pomer 31.12.2019) a nebol ani určený nový odborný zástupca spĺňajúci podmienky odbornej spôsobilosti a odbornej praxe odborného zástupcu v zmysle prílohy č. 2a , čím porušil povinnosti podľa a . Až následne dňa 07.12.2018 bolo NIP doručené zo strany žalobcu Oznámenie o zmene odborného garanta zo dňa 05.02.2018.

44. Dňa 21.12.2018 bolo žalobcovi doručené Upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 17.12.2018 vo veci odobratia oprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, v rozsahu 03.2 - výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu vyhradených technických zariadení zdvíhacích, ev. č. VVZ-1675/07-03.2, vydaného NIP dňa 20.03.2008. Rovnako je v ňom uvedené, že NIP začal správne konania vo veci odobrania oprávnenia na základe návrhu Inšpektorátu práce Žilina, ktorý vykonal inšpekciu práce u žalobcu, z ktorej bol vypracovaný protokol č. IZA-135-22-2.1/P-A22,25 zo dňa 27.11.2018, v ktorom boli uvedené zistené nedostatky v počte 13, pričom nasledovný nedostatok bol identifikovaný ako závažný: Porušenie povinnosti podľa a tým, že ako osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie a sústavne nespĺňa podmienky, za ktorých bolo oprávnenie vydané, nakoľko od 31.12.2009 do ukončenia výkonu inšpekcie práce, t.j. do 27.11.2018, nemal určeného odborného zástupcu P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. W. XXX, v pracovnom pomere a nebol ani určený nový odborný zástupca spĺňajúci podmienky odbornej spôsobilosti a odbornej praxe odborného zástupcu v zmysle prílohy č. 2a , čo v zmysle , v nadväznosti na zakladá dôvod na odobratie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Takisto ho upozornil na jeho právo vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a predložiť doklady, ktorými by vyvrátil dôvody začatého správneho konania vo veci odobratia oprávnenia. Na dané oznámenie žalobca nereagoval. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie zo dňa 16.01.2019.

45. Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalobcu, že nebol oboznámený s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, keďže všetky podklady mu už boli známe a bol oboznámený aj so závermi uvedenými v samotnom protokole. Žiadne nové skutočnosti zo strany správneho orgánu zistené neboli a teda žiadne iné podklady nevyplývajú z administratívneho spisu. Aj keď zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo rýdzo formálne k vytýkanému postupu podľa Správneho poriadku, nemožno dané považovať za takú vadu administratívneho konania, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného zrušené podľa . Zrušením rozhodnutia pre daný nedostatok by aj tak nebolo možné zo strany žalovaného dospieť k iných zisteniam ako k tým, ktoré sú uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach a ktoré viedli následne k odobratiu predmetného oprávnenia. Navyše žalobca ani nijako

nereagoval na výzvu uvedenú v upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 17.12.2018, čím sám nevyužil právo mu patriace.

46. Rovnako žalobca aj namietal tú skutočnosť, že správny orgán začal správne konanie na tom základe, že žalobca v čase začatia správneho konania nespĺňa požiadavky na výkon činnosti. S daným tvrdením žalobcu sa nemožno stotožniť. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 17.12.2018 začatie správneho konania vo veci odobratia oprávnenia VVZ-1675/07-03.2. V danom liste nešpecifikoval, že ide len o odobratie oprávnenia na určitý časový úsek, ale že predmetom správneho konania je konanie, ktorého výsledkom môže byť aj odobratie oprávnenia. Preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že žalovaný nešpecifikoval v danom oznámení časový úsek, ktorého sa odobratie oprávnenia bude týkať, respektíve že nebolo mu jasné o čo v konaní ide a že správne orgány odobratím mu oprávnenia prekročili rámec oznámeného správneho konania. Je bez právneho významu na posudzovanú vec, že žalobca tzv. zhojil nedostatok, na základe ktorého došlo k odobratiu oprávnenia, t.j. že dňa 04.12.2018 uzavrel pracovno-právny vzťah s p. D. I., ako odborným zástupcom. Teda žalovaný, respektíve prvostupňový správny orgán, mohol konštatovať, že týmto dňom síce splnil žalobca podmienku odborného zástupcu, čo však nemohlo mať vplyv na vydané rozhodnutia.

47. K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súd uvádza, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, pričom svoje závery zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom odôvodnil. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, súd správnu žalobu ako nedôvodnú, aplikujúc , zamietol.

48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a nasl. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).