Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/81/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu D. banka E., a.s., so sídlom Q., T. č. XX, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému G. I., bytom D., G. O. 943/2 o zaplatenie 1.439 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 08. januára 2018, č.k. 6Csp/167/2017-89, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 392,38 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,46 % proti žalobcovi. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.439 eur spolu s úrokom vo výške 28% p.a. zo sumy 1.439 eur od 20.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. Uviedol, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o bežnom účte, na podklade ktorej bol žalovaný povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov a prípadné nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov vyrovnať. Zároveň išlo, vzhľadom k tomu, že žalobca zmluvu uzatváral v rámci predmetu podnikateľskej činnosti (banka) a žalovaný nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ), o zmluvu spotrebiteľskú. Z predložených výpisov vyplýva, že žalovaný mal k zmluve o účte povolené prečerpanie do výšky mínus 350 eur. Z výpisu z účtu za obdobie do 30.06.2014 vyplýva, že žalovaný mal zostatok na účte mínus 363,88 eur, pričom žalobca mu zrušil povolené prečerpanie na nulu. Za ďalšie mesiace nemal žalovaný na účte žiadny vklad a jeho zostatok sa znižoval, až po sumu mínus 1.439 eur ku dňu 19.05.2017, pričom bol zaťažovaný úrokmi a poplatkami. Ku dňu 19.05.2017 žalobca úverový účet uzavrel. Súd uviedol, že z predložených výpisov bolo zrejmé, že žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania už ku dňu 30.06.2014, kedy bol zostatok na účte mínus 363,88 eur. Žalobca ho vyzval na úhradu nepovoleného prečerpania, čo vyplýva z účtovaných upomienok dňa 21.07.2014, dňa 11.08.2014 a dňa 16.09.2014. Napriek tomu, že žalovaný po výzvach celý záporný zostatok na účte neuhradil (ku dňu 01.08.2014 bola výška povoleného prečerpania 0 eur, teda celé prečerpanie bolo nepovolené), žalobca účet s negatívnym zostatkom viedol naďalej až do 19.05.2017, kedy ho uzavrel. Po celé toto obdobie ho zaťažoval úrokmi a poplatkami. Súd považoval praktiku žalobcu, pri ktorej napriek tomu, že trikrát vyzve klienta na uhradenie nepovoleného prečerpania a klient ho neuhradí, naďalej vedie úverový účet klienta, ktorý zaťažuje úrokmi a poplatkami, hoci ho môže zrušiť, za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 a zároveň za nekalú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, z ktorej nie je možné priznať plnenie. Žalobca takmer tri roky viedol účet, na ktorom neprebiehali žiadne pozitívne obraty, a za celé obdobie ho zaťažoval len poplatkami a úrokmi. Takým spôsobom fakticky umelo navýšil dlh žalovaného, zo sumy 363,88 eur (zostatok ku dňu 30.06.2014) na sumu 1.439 eur (zostatok ku dňu 19.05.2017). Súd zdôraznil, že žalobca pritom mohol od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvných podmienok žalovaným (čl. 3.11.5 VOP) alebo mohol zmluvu vypovedať. Podľa názoru súdu tak mohol a mal urobiť už po poslednej neúspešnej výzve na uhradenie nepovoleného prečerpania. Ak napriek tomu po takéto dlhé obdobie účet naďalej viedol, súd to považoval za konanie v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Právne úkony odporujúce dobrým mravom sú neplatné a nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Preto súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na plnenie zo zmluvy, ktoré vzniklo za obdobie, kedy bol limit povoleného prečerpania 0 eur, kedy žalobca žalovaného tretíkrát márne vyzval na úhradu nepovoleného prečerpania a kedy žalovaný z účtu už žiadne prostriedky nečerpal a nevykonával naň ani žiadne platby. Možnosť žalobcu zaťažovať účet úrokmi a poplatkami bez toho, aby na ňom prebiehali reálne obraty v podstate po akúkoľvek dobu, kým sa rozhodne účet zrušiť, súd považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd dodal, že žalobca ako dodávateľ je týmto spôsobom neodôvodnene a neprimerane zvýhodnený oproti spotrebiteľovi. Súd teda považoval za dôvodný len nárok na zaplatenie zostatku do dňa 30.09.2014, avšak zníženého o uplatnené poplatky za upomienky a výzvu, ktoré považoval za neprijateľné (neodôvodnene vysoké sankcie spojené s omeškaním spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spolu vo výške 60 eur. Súd vychádzal z toho, že tieto poplatky nie sú dojednané individuálne, sú dojednané výlučne na prospech dodávateľa a v podstate ide o sankcie spojené s neplnením povinností spotrebiteľa. Zmluva umožňovala zasielať upomienky žalobcovi aj elektronicky, a to aj prostredníctvom vlastného informačného systému (internetbankingu). Žalobca pritom netvrdil, ani nepreukázal, že by žalovaného upomínal písomne, resp. že by mu v tejto súvislosti vznikli náklady napr. na poštovné. Preto súd paušalizované poplatky za upomienky nezodpovedajúce nákladom na vyhotovenie a odoslanie upomienok považoval za neprijateľné. Súd nepriznal žalobcovi ani úrok za obdobie nepovoleného prečerpania žalovaného - od 01.07.2014 do 30.09.2014, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku úroku za nepovolené prečerpanie, ktorý si uplatnil za toto obdobie vo výške spolu 26,57 eur, keďže z predložených listinných dôkazov sadzba "úroku za nepovolené prečerpanie" nevyplývala. V tejto časti teda, uzavrel súd, žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Dôvodný bol teda podľa posúdenia súdom nárok len do výšky 392,38 eur, t.j. do výšky negatívneho zostatku na účte žalovaného ku dňu 30.09.2014 vo výške 478,95 eur, poníženého o uplatnené nepriznané poplatky za upomienky v súhrnnej výške 60 eur a nepriznaný úrok za nepovolené prečerpanie vo výške 26,57 eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Následne súd posúdil procesný úspech žalobcu a žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,46 %. Posúdil pritom predmet sporu a časť, v ktorej bol úspešný a neúspešný. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 1.439 eur s príslušenstvom, žalobcovi bolo priznaných 392,38 eur, teda 27,27 % predmetu sporu. Žalovaný bol úspešný čo do zaplatenia 1.046,62 eur s príslušenstvom, teda 72,73 % predmetu sporu. Čistý procesný úspech žalovaného po odpočítaní jeho procesného neúspechu je vo výške 45,46 % (72,73 % - 27,27 %). Preto súd žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,46%.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca proti výroku II, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol. S uvedenými argumentmi súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožnil a považoval napadnutý rozsudok za nesprávny a odôvodnil odvolanie tým, je konanie má vady uvedené v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že odstúpenie od zmluvy, resp. jej vypovedanie je právom zmluvnej strany, a nie jej povinnosťou. Nebol na základe akéhokoľvek ustanovenia zmluvy povinný jednostranne zrušiť zmluvu, resp. účet, pričom nepovažoval za odôvodnenú námietku súdu, podľa ktorej bol pre dodržanie dobrých mravov či postupu s odbornou starostlivosťou, k uvedenému povinný. Žalobcovi ako banke by naopak mohlo byt' oprávnené vyčítané zo strany klienta, že mu bol jednostranne zrušený účet - čo sa napokon aj stáva. V danom prípade je teda otázne, kedy je vhodný čas na takéto jednostranné rozhodnutie. V danom prípade takto rozhodnuté nebolo, keďže žalovaný využíval, resp. mohol uvedený bežný účet využívať aj na splácanie spotrebného úveru, ktorý mu žalovaný poskytol, a to v zmysle predmetnej úverovej zmluvy. Z uvedených dôvodov mal za to, že jeho postup v tomto prípade bol odôvodnený, a to okrem iných aj záujmom žalovaného. Ďalej mal žalobca za to, že výšku úroku pri nepovolenom debete preukázal predložením Vývesky úrokových sadzieb v prílohe žaloby. V uvedenom dokumente je 28 % úrok pre tento prípad označený jasne a zrozumiteľne. Následne zdôraznil, že s omeškaním žalovaného boli nepochybne spojené oveľa vyššie celkové fixné a variabilné náklady na

jeho strane oproti predstave, ktorú deklaroval súd. Žalovanému jednak reálne boli zasielané upomienky i výzva písomnou formou, jednak bolo so žalovaným ohľadom jeho omeškania a jeho negatívnych následkoch komunikované, a to jednak formou sms, e-mailu a najmä telefonicky - zo strany jeho zamestnancov, čo vie preukázať, avšak v konaní súd takúto požiadavku nevzniesol. Mal za to, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadom nepredloženia dôkazov preukazujúcich výšku úroku alebo náklady spojené s omeškaním žalobcu, či už vo forme zaslaných upomienok, výziev (formou sms, e-mailu i telefonickej), komunikácie, mal ho vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Keďže súd rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, mu odňal možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na súdnu ochranu ako súčasť práva na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zákonom, a to konkrétne procesným predpisom, upravujúcim postup súdu, ktorým je Civilný sporový poriadok, resp. bol Občiansky súdny poriadok. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu vo veci samej bez úplného a určitého návrhu na začatie konania, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté právo na ochranu jeho oprávneného nároku, uplatneného návrhom na začatie konania. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, a v závislom výroku III. o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 392,38 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, odvolaním napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

6. Žalobca v odvolaní poukazuje v prvom rade na to, že odstúpenie od zmluvy, resp. jej vypovedanie je právom zmluvnej strany, a nie jej povinnosťou, a ďalej že nebol na základe nijakého ustanovenia zmluvy povinný jednostranne zrušiť zmluvu, resp. účet, a preto považoval záver súdu o svojom konaní ako rozpornom s dobrými mravmi a odbornou starostlivosťou ako neodôvodnený.

7. K uvedenej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď uzavrel, že praktika žalobcu, pri ktorej napriek tomu, že trikrát vyzve klienta (žalovaného) na uhradenie nepovoleného prečerpania a klient ho neuhradí a naďalej vedie úverový účet klienta, ktorý pritom zaťažuje úrokmi a poplatkami, hoci ho môže zrušiť, je považovaná za nekalú praktiku a toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ žalobca takmer tri roky viedol účet, na ktorom neprebiehali žiadne obraty a za celé obdobie bol účet zaťažovaný len poplatkami a úrokmi, nemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu, že úmyslom žalobcu bolo umelo navyšovať dlh žalovaného, čo nie je v súlade s princípmi dobrých mravov a rovnako tak sa jedná o nekalú obchodnú praktiku. Tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že odstúpenie od zmluvy je jeho právom, a nie povinnosťou, treba síce považovať za správne, avšak konanie žalobcu ako dodávateľa nemôže zostať bez hodnotenia vo svetle dobrých mravov a rovnako tak poctivého obchodného styku. Cieľom, prečo zmluvné strany vstupovali do zmluvného vzťahu upraveného § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, nebolo to, aby na danom účte neprebiehali takmer tri roky nijaké pozitívne transakcie s tým, že za celé obdobie bol zaťažovaný len poplatkami a úrokmi, a preto i odvolací súd považuje za náležité a správne závery súdu prvej inštancie ohľadom toho, že žalobca mohol odstúpiť od predmetnej zmluvy alebo ju vypovedať. Pokiaľ tak nespravil, konal v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka

a jedná sa tiež o nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

8. Odvolací súd reagujúc na odvolaciu námietku žalobcu ohľadom tej skutočnosti, že výška úroku pri nepovolenom debete je v prílohe žaloby, uvádza, že toto síce je pravdou, avšak nemení to nič na závere súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje i odvolací súd, že možnosť žalobcu zaťažovať účet úrokmi a poplatkami bez toho, aby na ňom prebiehali reálne obraty v podstate po akúkoľvek dobu, kým sa rozhodne účet zrušiť, treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je výrazne v neprospech spotrebiteľa. Je ďalej potrebné dodať, že úrok vo výške 28 % ročne v danom prípade predstavuje sankciu za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Dojednanie o takomto neúmerne vysokom plnení za stavu, že nepovolené prečerpanie je zo strany dodávateľa možné zároveň postihnúť aj ďalšou sankciou, a to zmluvnou pokutou, nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť, neplatnosť v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

9. Na ďalšiu odvolaciu námietku tvrdiacu, že s omeškaním žalovaného boli nepochybne spojené náklady, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že poplatky a upomienky za výzvu sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnako tak treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovaného upomínal písomne, resp. že by mu reálne vznikli v tejto súvislosti náklady. Žalobca v odvolaní zároveň namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval jeho žalobu za neúplnú ohľadom preukázania týchto nákladov, mal ho vyzvať na jej doplnenie, a ak tak neurobil a o žalobe rozhodol, porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. V tomto však podľa odvolacieho súdu bola žaloba žalobcu úplná, keď v nej uviedol, čoho sa od žalovaného domáha a od akých skutočností svoj uplatnený nárok odvodzuje. Nebol žiadny dôvod na to, aby súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu za neúplnú a pokúšal sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 129 (odstránenie vád podania vo veci samej).

10. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie bol vecne správny, odvolací súd ho preto potvrdil v napadnutom výroku II. a i vo výroku III. o trovách konania, nakoľko sa jedná o závislý výrok, podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že 0v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .