Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-41-2018.pdf
PDF · 142.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-8Cb/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Miriam PENJAKOVOU v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50496166, právne zastúpený: ADVOTKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36864455 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00585441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária Felix Neupauer & Partners, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 384,-Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 384,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 384,-Eur od 12.04.2018 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.06.2018 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 384,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 384,-Eur od 12.04.2018 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Po skutkovej stránke svoj žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 23.01.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW X3, EČV: RK356CC, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený O. D.., bytom XXX XX B. B. XXX. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Peugeot 206, EČV: RK060AN, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. 9565357462 (9527137151). Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 20/2018 zo dňa 13.02.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky BMW X3, EČV: BL095PC. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018023 zo dňa 20.02.2018, splatnú dňa 27.02.2018 na sumu 1.230,- Eur. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 13.02.2018 do 20.02.2018, t.j. 8 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 150,- Eur. V sume 1.230,- Eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- Eur. Poškodený dňa 20.02.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. 9565357462 (9527137151) zo dňa 23.01.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.230,- Eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 22.02.2018. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.03.2018, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 27.03.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 03.04.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 846,- Eur. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bolo z dôvodu určenia ceny prenájmu náhradného vozidla, na sumu 102,- Eur za deň. Náklady vo výške 1.230,- Eur boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Žalobca si súčasne uplatnil úroky z omeškania, nakoľko dňa 27.03.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti, a so zvyškom poistného plnenia bol žalovaný v omeškaní odo dňa 12.04.2018, nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 21.06.2018 platobný rozkaz sp.zn.6Up/387/2018, ktorým v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu, proti ktorému žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor dňa 28.06.2018 na Okresnom súde Banská Bystrica, v ktorom uviedol, že pokiaľ nájomca postúpil pohľadávku z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. ide o nárok na náhradu účinnej vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobca ako dodávateľ služby nemal záujem, aby úhradu fakturovanej sumy realizoval nájomca, ale aby sumu, ktorú žalobca sám stanovil a fakturoval, žalobca zároveň sám uplatňoval od žalovaného. Žalovaný v tejto súvislosti vyjadruje názor, že hoci dosahovanie zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a ochranu, nesmie sa však diať parazitujúcim a právo zneužívajúcim spôsobom. Nemožno pripustiť, aby neprimeraným navyšovaním nákladov na opravu vozidiel, resp. nájom náhradných vozidiel boli čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli. Pokiaľ je umelo navyšovaná cena opravy vozidla, resp. cena prenájmu náhradného vozidla v porovnaní s obvyklými cenami opravy, resp. prenájmu vozidiel v danom mieste a čase, ide len o maximalizáciu príjmu autoservisu, resp. prenajímateľa náhradného vozidla zo systému povinného zmluvného poistenia, a potom možno mat' pochybnosti o tom, či je možné takémuto konaniu poskytnúť právnu ochranu. Popísaným spôsobom vytvorená pohľadávka by len ťažko mohla byť postúpená platne. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, nájomca fakturovanú sumu neuhradil, teda náklady za nájom náhradného vozidla, a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla reálne nevynaložil. Žalovaný si v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 17. 02. 2016, sp. zn. 3 Cdo 467/2013, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.02.2003, sp.zn. 25 Cdo 986/2001 - R 14/2005, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.10. 2013, sp. zn. 25 Cdo 2163/2013. Pri poškodení osobného motorového vozidla je potrebné odlíšiť škodu na vozidle samom od nákladov na zaistenie si náhradného vozidla po dobu opravy vlastného vozidla. Ide o samostatné nároky, ktoré síce majú pôvod v rovnakej škodovej udalosti, ich povaha je však rozdielna a líši sa i okamihom, kedy vznikajú. Pokiaľ ide o náhradu za nájom náhradného vozidla, tu sa škoda neprejavuje znížením hodnoty poškodeného vozidla, ale sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodené vozidlo po dobu opravy používať. Škoda potom vzniká, pokiaľ si poškodený náhradné vozidlo skutočne prenajal a vynaložil v súvislosti s tým vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho vozidla, ktorý nemohol použiť v dôsledku jeho poškodenia. Až vtedy sa majetkový stav poškodeného znižuje tým, že poškodený takéto zvýšené náklady skutočne vynaloží, a vtedy škoda vzniká zaplatením nájomného za náhradné vozidlo (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. 02. 2017, sp. zn. 25 Cdo 3019/2015). Nakoľko O. D. reálne nevynaložil náklady na nájom náhradného vozidla, neznížil sa jeho majetkový stav, a teda neexistovala pohľadávka voči žalovanému (poisťovni), ktorú by mohol postúpiť na žalobcu. Žalovaný ďalej vyjadril názor, že v spore o náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla nie je aktívne vecne legitimovaný postupník, pokiaľ postupca pohľadávky náklady na nájom náhradného vozidla nevynaložil, lebo nájomné nezaplatil. Žalovaný preto namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore. Ďalej žalovaný namietol aj výšku skutočnej škody, za ktorú zodpovedá škodca, ktorú treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška náhrady škody nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou, ale výškou čiastky účelne vynaloženej. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej než je obvykle prináleží žalujúcej strane a nie na žalovanej strane. Zároveň žalovaný predložil súdu internetové výpisy cenníkov z autopožičovní v Žiline. Pri výške nájomného je potrebné prihliadnuť aj na to, že jeho výška klesá v závislosti od doby nájmu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaným poskytnutá výška plnenia 85,- Eur bez DPH (102,-Eur s DPH) za 1 deň bola primeraná. Okrem toho žalovaný poukázal aj na uplatnený nárok na úrok z omeškania, pričom poukázal na to, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a žalovaná strana ukončila prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie dňa 27. 03. 2018, teda v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote odo dňa oznámenia o škodovej udalosti a poskytla písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížila poistné plnenie. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ustanovení § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. a je viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 14. 06. 2016, sp. zn. 8Co/151/2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. 02. 2017, sp. zn. 8Co/321/2015 a navrhol nárok žalobcu ohľadne úroku z omeškania zamietnuť.
3.Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu, ako vecne a miestne príslušnému na jeho prejednanie podľa § 13 v spojení s § 15 ods. 1 a § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („ďalej len CSP“), nakoľko žalobca v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov („ďalej len ZoUK“) v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Návrhom na uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného proti predmetnému platobnému rozkazu uviedol, že žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“ Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že Občiansky zákonník alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. (Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498.) Žalobca faktúrou č. 2018023 zo dňa 20.02.2018 uplatnil za prenájom vozidla zn. BMW x3 podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 20/2018 sumu vo výške 1.025,- Eur bez DPH voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukázali v tejto časti na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 20.02.2018 podľa bodu 5, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoje pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP, vo výške žalovanej istiny v sume 384,- Eur zodpovedajúcej rozdielu sumy 1.230,- Eur s DPH a už poskytnutého plnenia v sume 846,- Eur s DPH. Taktiež žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn.3Cob/220/2017, v zmysle ktorého je záver súdu, že nebol preukázaný vznik škody poškodeného t.j. zaplatenie nájomného za požičanie vozidla, tak je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení z 2.4.2013, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Tiež odvolací súd prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa §442 ods. 1, Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1, Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona čl. 381/2001 Z.z. vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ďalej žalobca k vyjadreniu žalovaného, ktorý sa odvolá na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, uviedol, že je to účelové, nakoľko predložil len vzorky trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného, pričom išlo o internetové ponuky, pričom z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Žalobca súdu predložil ďalšie cenníky, z ktorých vyplýva naopak výška nájomného pre porovnateľný typ vozidla od 115,-Eur bez DPH až po luxusnú triedu od 160,-Eur bez DPH. Žalovaný pri určovaní ceny prenájmu vychádzal aj z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi vzhľadom na dobu prenájmu, čo však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, avšak žalobca nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, ale tak, že cena za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, nakoľko ani poškodený ani požičovňa nevedia odhadnúť dĺžku opravy. Žalovaný pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri spätnej kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti - vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia poistného plnenia za opravu. Týmto poukázal, že nejde o účelové konanie zo strany žalobcu ani o konanie v rozpore s dobrými mravmi, či nepoctivé konanie žalobcu, ale o konanie v záujme poškodeného, aby mu už aj v tak nepriaznivej situácii nevznikalo ďalšie finančné zaťaženie (poukázali na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). Taktiež sa žalobca vyjadril aj k uplatnenému úroku z omeškania, kde poukázal, že neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. Poukázal na znenie ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka aj § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný sa podľa názoru žalobcu dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie (rozhodnutie Okresný súd Bratislava I zo dňa 06.06.2013, sp. zn. 27Cb/39/2012). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca potom navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 384,-Eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 27.08.2018 uviedol, že výraz „náhrada škody“ je potrebné chápať v súvislosti s uplatnenými a preukázateľnými nárokmi poškodeného na náhradu škody, ktoré je poisťovateľ povinný za poistného škodu nahradiť, a nie ako priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi. Poisťovateľ nie je škodcom a nezodpovedá za škodu spôsobenú škodcom, preto ani nárok poškodeného proti poisťovateľovi nie je nárokom na náhradu škody. Právnym dôsledkom vzniku poistnej udalosti, ktorou je spôsobená škoda, nie je zodpovednosť poisťovateľa za takú škodu, ale povinnosť' poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie za účelom náhrady škody, ku ktorej došlo v dôsledku poistnej udalosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.10. 2013, sp. zn. 7 Cdo 63/2013. Ďalej poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 12.12.2007, sp.zn. 25Cdo 113/2006, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28.11.2012, sp.zn. 32Cdo 4765/2010, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 29.09.2015, sp.zn. 25Cdo 3629/2015, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 13.07.2016, sp.zn. 25Cdo 1119/2016, z ktorých vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu vzniknutej škody proti škodcovi a špecifickým právom poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu. Právo poškodeného na plnenie voči poisťovateľovi zodpovednosti škodcu je originárnym právom založeným osobitnými právnymi predpismi, ktoré hoci je odvodené od právneho vzťahu medzi poisťovateľom a poisteným škodcom, nemá povahu nároku na náhradu škody. Poisťovateľ sa nestáva osobou zodpovednou za škodu namiesto škodcu a plnenie poisťovateľa poskytnuté poškodenému nie je plnením z titulu jeho zodpovednosti za škodu ale poistným plnením, lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú poškodenému je poistený. Z uvedených dôvodov teda žalovaný vyjadril názor, že v spore o nároku poškodeného proti poisťovateľovi na plnenie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nie je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj súd daný na výber podľa § 19 písm. b) CSP, a z uvedeného dôvodu namietajú nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Ružomberok, nakoľko podľa ich názoru príslušným na konanie je všeobecný súd žalovaného, a to Okresný súd Bratislava I.
6. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd konal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, právneho zástupca žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, pričom sa žalovaný a právny zástupca žalovaného písomne ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní pre pracovnú zaťaženosť, tiež z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti, pričom požiadali, aby súd žalobu zamietol ako nie dôvodnú a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to postúpením spisu z Okresného súdu Banská Bystrica, návrhom na vydanie platobného rozkazu, Zmluvou o nájme č. 20/2018 zo dňa 13.02.2018, protokolom o prenájme náhradného vozidla č. 20/2018 zo dňa 13.02.2018, faktúrou č. 2018023 vystavenou dňa 20.02.2018, splatnou dňa 27.02.2018 na sumu 1.230,-Eur, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018, čestným prehlásením zo dňa 20.02.2018, uplatnením náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 22.02.2018, výpisom z účtu Tatra banky o prijatej platbe vo výške 846,-Eur žalobcom, oznámením o poistnom plnení zo dňa 28.03.2018, fotokópiou osvedčenia o registrácii pre DPH, výpismi z obchodného registra, lustráciou MS SR, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6Up/387/2018 zo dňa 21.06.2018, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 28.06.2018, súbor listinných dôkazov - vyňatkami z internetu o cenách motorových vozidiel a cenníkmi, ktoré boli stranami žalobcu a žalovaného produkované, výzvou na vyjadrenie k pokračovaniu konania na príslušnom súde, vyjadrením žalobcu k odporu, upovedomením o postúpení veci Okresnému súdu Ružomberok, vyjadrením žalovaného zo dňa 27.08.2018, všeobecným poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu, ospravedlnením sa zo dňa 13.11.2018, a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustál nasledovný skutkový a právny stav:
8. Podľa článok 8 Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody,
10. Podľa § 42 Civilného sporového poriadku, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 185 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
13. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
14. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> a je povinný tento nárok preukázať.21) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401>
15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
17. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
18. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Pokiaľ ide o namietanú vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti žalovaným, tak súd uvádza, že v sporej o náhradu škody si môže žalobca môže vybrať, či bude žalovať žalovaného na jeho všeobecnom súde, alebo na súde, v ktorého obvode nastala žalobcom v žalobe tvrdená skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Dôvodom pre voľbu súdu podľa § 19 písm. b) CSP, môže byť napr. hospodárnosť konania pre lepšiu dostupnosť dôkazných prostriedkov. Skutočnosťou zakladajúcou právo na náhradu škody je protiprávny úkon ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Miesto, kde k tomuto protiprávnemu úkonu došlo (napr. dopravná nehoda, krádež, sprenevera) je určujúce pre určenie miesta príslušného súdu podľa § 19 písm. b) CSP. Je potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu je irelevantný hmotno-právny základ žaloby, a aj skutočnosť, že ide o regresný nárok. Rovnako tak je irelevantný aj charakter tvrdenej škody a v konečnom dôsledku aj to, či k tvrdenej škode alebo skutočnosti zakladajúcej právo na ňu skutočne aj došlo. Nakoľko v posudzovanej veci, ktorej predmetom je nárok na náhradu škody došlo ku škodovej udalosti, t.j. dopravná nehoda v meste Ružomberok, tj. v obvode tunajšieho súdu, je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Ružomberok na prejednanie veci v zmysle § 19 písm. b) CSP, preto súd s poukazom na § 42 CSP na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti, ktorú vzniesol žalovaný neprihliadol a vec prejednal a rozhodol.
21. Medzi stranami v tomto konaní neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: skutočnosti vzniku dopravnej nehody dňa 23.01.2018 v Ružomberku - Bielom Potoku, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. BMW X3, ev.č. RK357CC, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený O. D., pričom ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Peugeot 206, ev.č. RK060AN, ktoré bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného, zaevidovanie tejto poistnej udalosti u žalovaného bolo pod č. 9565357462 (9527137151), pričom na základe tejto poistnej udalosti bolo poskytnuté poistné plnenie v rozsahu sumy 846,-Eur, tak ako to vyplýva z oznámenia žalovaného adresované poškodenému zo dňa 28.03.2018. Ďalej nebolo sporné medzi sporovými stranami, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nájme č. 20/2018 zo dňa 13.02.2018 medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom - poškodeným v celom obsahu tohto zmluvného vzťahu, teda vrátane všeobecných obchodných podmienok pre prenájom osobných automobilov, obsah protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 20/2018 zo dňa 13.02.2018, prevzatie vozidla dňa 20.02.2018 (viď čl. 9 aj z rubovej strany), faktúra č. 2018023 vystavená žalobcom na poškodeného z titulu prenájmu náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 20/2018 v sume 1.230,-Eur, splatná dňa 27.02.2018, uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, oznámenie postúpenia zo dňa 20.02.2018 postupcom žalovanému (viď čl. 12) a čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 20.02.2018. Z uvedených listinných dôkazov, ktoré podľa názoru súdu neboli sporné medzi stranami vyplynuli okolnosti, u ktorých neexistoval dôvod pochybovať o ich pravdivosti, a súd ako zo základu podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.
22. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, ktorý namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, súd sa zaoberal hodnotením tej časti obrany žalovaného. Žalobca si uplatnil právo, ktoré je určené predmetom tohto konania, ako postupník, ktorý mal v zmysle jeho tvrdení a predložených dôkazov nadobudnúť žalovanú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 20.02.2018. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky (čl. 12) zo dňa 20.02.2018 postupca O. D. oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky, a to subjektu žalobcu, t.j. Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50496166, so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, pričom označil aj výzvu na úhradu výšky postúpenej pohľadávky s uvedením čísla účtu. Skutočnosť, že sa uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, bolo mu doručené, v konaní sporná nebola. Zároveň toto oznámenie bolo spolu so žalobou a jej prílohami žalovanému v tomto konaní riadne doručené. Vo všeobecnej rovine súd konštatuje, že postúpením pohľadávky dochádza ku zmene jedného zo subjektov záväzkového vzťahu, a to konkrétne ku zmene subjektu veriteľa. Voči dlžníkovi (v prejednávanej veci voči žalovanému) je postúpenie právne účinné až doručením oznámenia postupcu o tom, že ku postúpeniu došlo. Realizáciou oznámenia o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi zo strany postupcu berie na seba postupca riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník svoj záväzok tretej osobe - postupníkovi, označenému v oznámení o postúpení pohľadávky. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než ku zmene v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa (Súd poukazuje na publikáciu Fekete, I.: Občiansky zákonník, 2 Veľký komentár, Bratislava: EUROKÓDEX 2011 strana 1509). Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo ku postúpeniu je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi (rovnaký závery vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Cdo/4511/2009 z 15.12.2011). Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. V nadväznosti na žalobcom produkovanú platnú a účinnú písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 20.02.2018 pri vymedzení predmetu postúpenia, tak ako to vyplýva z bodu 1 tejto zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva predmet postúpenia - pohľadávka postupcu z titulu jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 23.01.2018 na vozidle BMW X3 ev.č. RK356CC. Podľa bodu 3 zmluvy o postúpení, postupca túto pohľadávku postupuje žalobcovi s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré s touto pohľadávkou súvisia, teda súd konštatuje, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je nedôvodná.
23. Podstatou procesnej obrany žalovaného v tomto konaní bola námietka dôvodnosti uplatnenia nákladov za prenájom náhradného vozidla od 13.02.2018 do 20.02.2018, t.j. 8 dní, pri dennej sadzbe za prenájom 150,-Eur s DPH, pričom priznaná sadzba za nájom motorového vozidla bola 102,-Eur bez DPH, na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne. Žalovaný vychádzal zo záveru, že cena za nájom musí zodpovedať cene za nájom obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, pričom v tejto časti poukázal aj na rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky z 28.02.2017, sp.zn. 25Cdo 3019/2015 a na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. V tejto časti procesnej obrany žalovaného v rátane judikatúry v tejto označenej veci súd poukazuje na závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/111/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorých pre posúdenie nutnosti a účelnosti nákladov na zapožičanie motorového vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo bolo preukázané v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodených účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený ako právny predchodca žalobcu. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil, ale do ktorej sa dostal vinou klienta žalovaného, t.j. poškodenému bol vnútený tento stav a ak z tohto nie dobrovoľného skutkového a právneho stavu, do ktorého sa poškodený dostal, si uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov s touto situáciou vzniknutých, a to náhradu nákladov na zapožičanie motorového vozidla, tak takémuto nároku bolo na mieste vyhovieť. Náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktoré mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/134/2014 a sp.zn. 2Cob/328/2015). Súd poznamenáva, že pod skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, čo na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodu je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nie len prípady zmenšenia, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za prenájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú uplatňoval v súdnom spore, pričom cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. S poukazom na vyššie uvedené súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci oproti skutkovým východiskám veci, ktorých sa týkajú rozhodnutia označené žalovaným v tejto veci procesnej obrany, presadí sa ako určujúca okolnosť, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol donútený požičať si náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania. Na samotný vznik poistnej udalosti a v dôsledku nej na vzniknutú škodu nemal poškodený žiadny vplyv a zabezpečením náhradného vozidla za poškodené vozidlo po poistnej udalosti riešil len dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, do ktorého sa v dôsledku poistnej udalosti dostal, hoci to nechcel. Už zo samotného podania žaloby vo veci, ako aj vyjadrenia sa žalobcu na vznesenú procesnú obranu žalovaného podľa jeho odporu vyplýva, že žalobca namietal postup žalovaného, ktorým krátil poskytnuté poistné plnenie, pričom vo vzťahu procesnej obrany vznesenej v dôvodoch odporu, ktorú žalovaný doložil aj internetové prehľady cien autopožičovní nájomného, ktoré sa nachádza v spise čl. 40 rub až 46 vyplýva, že žalobca rozporoval skutkové tvrdenie žalovaného, v rámci jeho procesnej obrany o nutnosti a účelnosti nájomného za prenájom motorového vozidla zn. BMW X3 v sadzbe 102,-Eur s DPH denne. Za takejto situácie bolo v pomeroch tohto sporového konania dôkaznou povinnosťou žalovaného učiniť včas konkrétne dôkazné návrhy na preukázanie tvrdení uvádzaných v procesnej obrane, o to viac pokiaľ žalobca ako prílohu svojho podania, ktorým reagoval na vznesenú procesnú obranu predložil cenníka autopožičovní (Havana cars, MK Car, MIBACAR Žilina, ako aj aktuálny cenník spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o.), z ktorých vyplývajú konkrétne tvrdenia žalobcu podporujúce ceny za prenájom náhradných vozidiel pre porovnateľný typ vozidla, dokonca vozidla nižšej triedy. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, pokiaľ žalovaný v konaní uvádzal túto procesnú obranu, ťažilo ho v súlade s článkom 8 CSP dôkazné bremeno jej preukázania, aj s poukazom na § 153 CSP, kedy žalovaný napriek vyššie uvedenému poučeniu o sudcovskej koncentrácii neprodukoval žiadne iné dôkazy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že pri vyhodnotení obsahu listinných dôkazov, tak ako boli produkované v tomto konaní žalobcom, tak žalovaným v podobe cenníkov autopožičovní súd konštatuje, že náklady za prenájom náhradného motorového vozidla BMW X3 za poškodené motorové vozidlo BMW X3 v sadzbe, tak ako bola v konaní uplatnená žalobcom, teda v sume 150,-Eur s DPH denne, hodnotí ako náklady nutné a účelné, na náhradu ktorých vzniká právo v rámci náhrady škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, nakoľko vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou - škodovou udalosťou, ktorou bola dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku poškodeniu predmetného vozidla BMW X3, ev.č. RK356CC. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry žalobcu, poukazuje súd v tejto časti na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 20.02.2018 podľa bodu 5, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky, na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky (na úhradu nájomného za náhradné vozidlo ) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom Náhradné vozidlo, s.r.o. si bude pohľadávku podľa bodu 5 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to súd skonštatoval splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva, ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP vo výške žalovanej istiny v sume 384,-Eur, zodpovedajúcej rozdielu súd 1.230,-Eur a už poskytnutého plnenia v sume 846,-Eur. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd ako nedôvodnú hodnotil procesnú obranu žalovaného, ktorý namietal, že s ním predložených cenníkov vyplýva skutočnosť, podľa ktorej čím dlhšie je vozidlo požičané, tým sa znižuje cena za jednotlivé dni, čo podľa účtovania nájomného zo strany žalobcu naplnené nebolo, a ktorá skutočnosť nemôže byť pričítaná na ťarchu žalovaného.
24. Na základe vyššie uvedených skutočnosti, ako aj s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd potom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny žalobcovi, ktorá predstavuje náklady za nájom náhradného motorového vozidla. Súčasne žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko sa jedná o omeškanie so splnením peňažného záväzku. V tejto časti súd zohľadnil skutočnosť vzniku pohľadávky na náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodeným, ktorý poškodený vystupoval v statuse fyzickej osoby - občana, čím je odôvodnená aplikácia hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka i vo vzťahu k príslušenstvu z titulu úrokov z omeškania. Tento bol žalobcovi priznaný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne zo sumy 384,-Eur do 12.04.2018 až do zaplatenia. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Žalovaný skončil šetrenie škodovej udalosti dňa 27.03.2018, nárok žalobcu bol preto splatný dňa 11.04.2018 a od 12.04.2018 sa žalovaný dostal do omeškania.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, v ktorom sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.