Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-108-2009.pdf
PDF · 213.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/108/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: I.. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. M. U., Ružová dolina 658, zastúpený: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka so sídlom Františkánska 5, Trnava, IČO: 42 155 614, proti žalovanej: I.. J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/ XXA, Q., zastúpená JUDr. Dušan Daňový, advokát so sídlom Nám. M. Benku 15, IČO: 47 241 471, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že poručiteľka W. Q., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D.K. X, Q., zomr. XX.XX.XXXX, bola ku dňu smrti:
- podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/6-ín nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. M. L., okres Q. I., obec Q., m.č. M. L. ako byt č. XX na X. p. bytového domu so súp. č. XX, vchod D. X F. Q., postaveného na pozemkoch KN C parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX, a k bytu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 9600/1151652;
- podielovou spoluvlastníčkou v podiele 4/6-ín nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. M. L., okres Q. I., obec Q., m.č. M. L.V. ako samostatne stojaca garáž so súp. č. XXXX, postavená na pozemku KN C parc. č. XXXXX/X.
II. Súd žalobu v časti určenia, že poručiteľka W. Q., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. X, Q., zomr. XX.XX.XXXX, bola ku dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/6-ina nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. M. L., okres Q. I., obec Q., m. č. M. L. ako byt č. XX na X. p. bytového domu so súp. č. XX, vchod D. X v Q., postaveného na pozemkoch KN C parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX, a k bytu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 9600/1151652, z a m i e t a.
III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania od žalovanej v rozsahu 75 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 17.09.2009 sa žalobca, po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 25.06.2013 domáha určenia, že: Súd určuje, že poručiteľka W. Q., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. X, Q., zomr. XX.XX.XXXX, bola ku dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou
- nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Q. I. - zapísaná na LV XXXX, K.ú. M. L., okres Q. I., obec Q., m.č. M. L. ako byt č. XX, X. poschodie a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 9600, a to v podiele 4/6-ín;
- nehnuteľnosti napísanej na LV č. XXXX, k.ú. M. L., okres Q. I., obec Q., m.č. M. L. samostatne stojaca garáž č.s.XXXX na parc. č. XXXXX/X a to v podiele 4/6-ín. Pôvodná žaloba o určenie neplatnosti darovacích zmlúv:
- Darovacej zmluvy zo dňa 06.08.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod F.-XXXXX/XX dňa 04.09.2009, darom podľa ktorej bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/6-ín na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Q., zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú M. L., okres Q. I., obec Q., m.č. M. L. ako byt č. XX na X. poschodí bytového domu so súp. č. XX na ulici D. Č.. F. X, postaveného (pôvodne) na pozemku registra C, parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX J. XXXXX/X, vrátane podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu v podiele 9600/1151652 (ďalej aj len ako „byt“), a
- Darovacej zmluvy zo dňa 06.08.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod F.-XXXXX/XX dňa 31.08.2009, darom podľa ktorej bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/6-ín na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Q., zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú M. L., okres Q. I., obec Q., m.č. M. L. ako samostatne stojaca garáž so súp. č. XXXX postavená (pôvodne) na pozemku registra C, parc. č. XXXXX/X (ďalej aj len ako „garáž“), smerovala proti žalovanej a matke strán sporu, W. Q., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. X, Q., zomr. XX.XX.XXXX (ďalej len ako „p. W. Q." alebo „poručiteľka“).
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že pôvodne strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi bytu a garáže ako právni nástupcovia po zomrelom T. Q., zomr. XX.XX.XXXX, pričom žalobca a žalovaná sú jeho deti a p. W. Q. jeho manželka; dedičstvo bolo prejednávané na tunajšom súde pod číslom Dnot 138/2003, 31D/1480/2003. Žalobca uviedol, že p. W. Q. trpí od roku 2004 duševným ochorením, ktoré nie je prechodné, jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval a od októbra 2007 s ňou v byte býval syn žalobcu L. Q., ktorý sa v rámci možností o p. W. Q. staral, navštevoval s ňou lekárov a dozeral na to, aby riadne užívala lieky, ktoré jej lekár predpísal a udržiaval domácnosť. Žalovaná prakticky nejavila žiaden záujem o svoju matku, len vtedy, keď syn žalobcu nebol v byte, odviedla matku do mesta, aby vybrala peniaze z bankomatu, čo si ona nepamätala, pritom žalovaná mala vedomosť o jej zdravotnom stave, tento však zneužívala vo svoj prospech v úmysle obohatiť sa bez toho, aby matke poskytla akúkoľvek pomoc alebo opateru. V roku 2009 syna žalobcu z bytu vyhodila, prevzala dispozičné právo k matkinmu účtu, ale o matku sa riadne nestarala, naopak zneužívala ju vo svoj prospech, diktovala jej listy adresované žalobcovi a jeho synovi, nechávala ich podpisovať matkou, ktorá si na nič nepamätá. Vzhľadom na jej zdravotný stav, bola matka ochotná napísať čokoľvek a komukoľvek, urobila to aj pre manželku žalobcu, čo potvrdzuje žalobcom predložený dôkaz. Žalobca s rodinou ju navštevoval, podľa možností pomáhal. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná po dobu dvoch rokov vyberala v hotovosti z účtu matky peniaze presne 2.000,- Sk každý mesiac po výplate dôchodku, ktoré si zrejme ponechala, žalovaná totiž podnikala a žalobca mal vedomosť, že mala dlhy, takže sa snaží si vypomáhať matkinými peniazmi. Ohľadne zdravotného stavu p. W. Q. lekár konštatoval, že má stredne ťažkú demenciu, jej stav graduje k horšiemu. Žalobca majúc obavu z manipulácie p. W. Q. podal návrh na pozbavenie jej spôsobilosti na právne úkony, ktoré konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 38Ps/6/2009 a do konania bol pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Rovnako žalobca uviedol, že zo všetkých skutočností a správy lekára vyplýva, že p. W. Q. nebola v celom rozsahu spôsobilá na právne úkony a ani spôsobilá rozpoznať dôsledky akýchkoľvek úkonov. Žalobca sa z internetových stránok dozvedel, že byt v podiele 3/6-ín p. W. Q. darovala žalovanej na základe darovacej zmluvy podľa F.-XXXXX/XX, a keďže nepreviedla celý jej podiel, žalobca a p. W. Q. ostali spoluvlastníkmi v 1/6-ine (na základe osvedčenia o dedičstve), žalovaná je teda vlastníčkou podielu spolu o veľkosti 4/6. Podľa darovacej zmluvy F.-XXXXX/XX previedla p. W. Q.Á. celý svoj podiel 4/6 na garáži na žalovanú, žalobca ostal jej spoluvlastníkom v 1/6 na základe osvedčenia o dedičstve. V danom prípade z lekárskych správ a aj zo znaleckého posudku, vypracovaného v konaní o spôsobilosti na právne úkony vyplýva, že p. W. Q. v čase uzavretia sporných darovacích zmlúv niekoľko rokov nebola v celom rozsahu na právne úkony spôsobilá, nechápala zmysel svojho konania, trpí duševnou poruchou, ktorá ju robí k tomuto právnemu úkonu neschopnou, pričom podľa vyjadrenia lekára sa jedná o stav, ktorý sa časom zhoršoval, pretože ňou užívané lieky (antialzheimerova liečba) slúžili len na zabezpečenie aspoň základných potrieb a lekár zlepšenie stavu vylúčil. Žalovaná pri uzavretí darovacej zmluvy vedome matku podviedla, pretože poznala jej zdravotný stav a na otázku žalobcu matke, či podpisovala zmluvu, odpovedala záporne, nielen v tomto prípade si mnohé veci a udalosti nepamätala a takto sa správala už v rokoch 2004 - 2007, keď sa prejednávalo dedičstvo po otcovi. Žalovaná už v tej dobe nesúhlasila, aby sa dedičstvo rozdelilo zo zákona a chcela z vlastníctva nehnuteľností vylúčiť matku. Za daného stavu je podľa žalobcu potrebné konštatovať, že napádaný právny úkon je absolútne neplatný s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 39, § 37 ods. 1 a § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je podľa žalobcu daný tým, že darovacími zmluvami by došlo v prípade smrti p. W. Q. k značnému zmenšeniu majetku patriaceho do dedičstva a požadované určenie je z toho dôvodu i v záujme ochrany vlastníckych práv.
3. Z dôvodu prebiehajúceho konania na tunajšom súde pod sp. zn. 38Ps/6/2009 bolo konanie až do jeho právoplatného skončenia prerušené. Konanie sp. zn. 38Ps6/2009 bolo uznesením č.k. 38Ps/6/2009-336 zo dňa 13.09.2012 zastavené z dôvodu úmrtia poručiteľky dňa XX.XX.XXXX; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2012. V priebehu konania sp. zn. 38Ps/6/2009 bol dňa 25.03.2010 vypracovaný znalkyňou L.. U. M. znalecký posudok č. 14/2010 na základe vyžiadania zo dňa 24.08.2009, ktorý žalobca v tomto konaní predložil súdu.
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 21.12.2009, v ktorom uviedla, že na tunajší súd boli vo veci sp. zn. 38Ps/6/2009 podané dňa 14.10.2009 námietky a dňa 06.11.2009 návrh na zrušenie uznesenia zo dňa 24.08.2009. Podľa vyjadrenia odbornej lekárky - psychiatričky p. W. Q. v r. 2004 navštívila jej ambulanciu v stave akútneho stresu a nie, ako uvádza žalobca, že od vtedy trpí duševným ochorením, je to jeho vlastná a účelová interpretácia. Dôvod, prečo u menovanej býval syn žalobcu L. Q. bol iný, ako žalobca uvádza, rovnako ako v prípade prevzatia dispozičného práva k účtu p. W. Q.. Žalovaná uviedla, že za nehoráznu zlomyseľnosť a lož považuje, že nejavila o vlastnú matku záujem a že ju odviedla do mesta za účelom výberu peňazí z automatu. Matkou písané listy sú podľa žalovanej formou vyjadrenia jej názoru a želaní, ktorú si zvolila, keďže zo strany žalobcu nebola ochota jej vyslovené názory prijať a vyrovnať sa s nimi a tvrdenie žalobcu, že matka píše, čo jej diktuje „hocikto" a že si nepamätá na nič, je jeho účelové tvrdenie, ktorým sa snaží spochybniť, akýkoľvek názor matky, ktorý odporuje jeho záujmom, pretože keby matka nechcela písať, nikto ju neprinúti k písaniu niekoľkostranových listov, v ktorých žiada vysvetlenie a vyjadruje svoje nevypočuté názory. Ďalej uviedla, že rozhovory, ktoré žalobca vedie s matkou po telefóne od 06/2009 sú plné výčitiek a osočovaní, čo matke spôsobuje stres, nakoľko takýto nepríjemný nátlak na matku zo strany žalobcu trvá od smrti jej manžela, t.j. 6 rokov. Žalobcom napadnuté darovacie zmluvy týkajúce sa bytu a garáže sú riešením, ktoré si matka po dlhších konzultáciách s právnikom zvolila na zabezpečenie svojich práv, vlastných potrieb a pokojnejšej staroby v jej dôverne známom domácom prostredí bez vnucovanej prítomnosti ľudí, ktorí veľmi sklamali jej dôveru. Práve posledné udalosti, zhoršujúce sa správanie syna žalobcu a odhalenia v mesiacoch máj až júl 2009, boli vážnym dôvodom k radikálnemu rozhodnutiu matky spôsobom, ktorý žalobca podceňuje a spochybňuje. Obdobné riešenie dedičských záležitostí písomne navrhovali žalobcovi opakovane v priebehu dedičského konania, ako je zrejmé zo spisu sp. zn. 31D/1480/2003, žalobca mal opakovane ponúknuté vyplatenie za odkúpenie jeho zdedenej časti, vyhýbal sa konštruktívnym rozhovorom k doriešeniu sporných otázok v dedičských záležitostiach po otcovi, čo zbytočne psychicky zaťažovalo najmä p. W. Q., žalobca nedal žiaden návrh, nejavil záujem ani o starostlivosť ani o financovanie predmetných nehnuteľností, neplatil žiadne súvisiace poplatky. To, aký mala matka zdravotný stav, nie je dôvodom, aby neboli rešpektované jej práva a vôľa zariadiť si svoj život a opateru podľa vlastnej vôle, keďže je finančne zabezpečená, samostatná a vie sa o seba postarať, v určitých záležitostiach slobodne a pri plnom vedomí poverila žalovanú ich spravovaním s dôverou, teda nie hocikoho, využila svoje nepopierateľné právo a žalobca aj s rodinou by to mal rešpektovať a nenazývať to zneužitím a manipuláciou, keď práve v tak pokročilom veku si matka zaslúži väčšie porozumenie, pokojnejšiu rodinnú atmosféru a úctivejšiu opateru nielen za poskytnutú pomoc svojim deťom.
5. V priebehu konania žalobca v podaniach v dôsledku úmrtia p. W. Q. navrhol zmenu petitu žaloby a naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že je potrebné ustáliť okruh majetku poručiteľky v rámci dedičského konania po nej, bez takéhoto určenia neexistuje iný spôsob nápravy, aby boli prevedené spoluvlastnícke podiely na byte a garáži zahrnuté do súpisu aktív dedičstva, keď nie je možné žalovať na plnenie a otázku platnosti darovacích zmlúv je za daného stavu potrebné riešiť ako prejudiciálnu otázku. Pre dosiahnutie nápravy je teda možné len určiť, že poručiteľka bola ku dňu smrti vlastníčkou nehnuteľností resp. sporných podielov a bez určovacej žaloby nie je možné ich zahrnúť do dedičstva, a teda žalobca nemá inú možnosť domôcť sa svojich práv. Naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe je daný, ak výsledok nemožno dosiahnuť inak a práve pre potreby dedičského konania je takáto žaloba nevyhnutná a jediná možná. Neskôr žalobca v podaniach opísal vzájomné nezhody strán, hádky a vzájomné aj fyzické útoky, a na dokreslenie uviedol, že k ukončeniu bývania syna žalobcu v byte matky žalobcu predložil potvrdenie o oznámení I.. L. Q. o fyzickom a verbálnom napadnutí žalovanou a že je zrejmé, že ďalší pobyt syna žalobcu v byte matky strán sporu nebol pre nevôľu žalovanej možný, inak by dochádzalo k neustálym konfliktom, ktoré by matke strán sporu rozhodne neprospeli. Žalobca popísal incident z r. 2003, keď žalobca spolu s rodinou žili v byte matky, čo keď zistila žalovaná, prišla do matkinho bytu, začala sa hystericky správať a vykrikovať, že si „nenechá siahať na svoje dedičstvo" a dožadovala sa možnosti, aby aj ona mohla v byte bývať a vzniknutý konflikt musela riešiť polícia a matka na otázku polície jednoznačne odpovedala, že si praje, aby odišla žalovaná, ktorá odišla súčasne s políciou. Uviedol, že je podľa neho nesporné, že konanie žalovanej muselo byť pre matku veľkým sklamaním, po incidente nejavila žalovaná o matku žiadny záujem asi dva roky a potom len sporadicky až do roku 2008, kedy si vymohla u matky dispozičné právo na jej účet a začala jej vyberať peniaze. Medzi tým prebiehalo dedičské konanie po otcovi a v roku 2009 vyhodila syna žalobcu z matkinho bytu a dala matke podpísať sporné darovacie zmluvy. Súdu predložil listy písané matkou, v ktorých matka žiada žalovanú, aby uvoľnila spoločnú garáž a umožnila tak jej užívanie aj žalobcovi a aby odovzdala žalobcovi kľúč od jej bytu (po tom, čo vymenila svojvoľne zámok). Žalobca skonštatoval, že je zrejmé, že vzťahy medzi súrodencami boli a sú značne naštrbené, nielen vinou žalobcu, ale podiel na tomto negatívnom výsledku má aj žalovaná. Konfliktná rodinná situácia nesúvisí priamo so zhoršeným zdravotným stavom matky, ktorý musí byť predmetom odborného posúdenia, ale žalovaná zneužila fakt, že pre zhoršený zdravotný stav matky s ňou mohla ľahko „manipulovať“ a docieliť, aby matka predmetné darovacie zmluvy podpísala. Ďalej žalobca ozrejmil bývanie syna žalobcu v byte matky od 10/2007 do 07/2009, kedy ho žalovaná vyhodila z bytu matky. Uviedol, že matka strán sporu sa jeho prítomnosti tešila, nechcela od neho za poskytnutie bývania peniaze, syn sa jej revanšoval aspoň kúpou chladničky a platením nájomného za garáž. Ohľadne dispozície s účtom matky uviedol, že jeho syn nemal nikdy dispozičné právo k účtu, peniaze chodil s matkou vyberať podľa potreby kartou z bankomatu a k tejto karte mala prístup aj žalovaná. Koncom roku 2008 si syn žalobcu všimol, že z účtu matky odchádzajú peniaze ktoré on s ňou nevyberal, a bolo zistené, že žalovaná vyberala priamo v banke 2.000,- Sk mesačne, teda mala dispozičné právo k účtu o čom dovtedy žalobca nevedel. Následne bola z účtu vybratá aj vyššia suma a netušili na čo boli peniaze použité. Zistili to až pri návšteve L.. B., obvodnej lekárky matky, ktorá sama poznamenala, že „niekto s ňou chodí k lekárovi a do bankomatu vyberať peniaze“ a uviedla to z dôvodu, že videla žalovanú ako vyberajú s matkou peniaze z bankomatu. Uviedol, že predpokladá, že motívom konania žalovanej boli jej dlhy, čo preukazoval potvrdením so Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a výpismi z LV č. XXXX, pre k.ú. D.. Uviedol, že má za to, že keďže žalovaná v byte po matke býva, mala by uhrádzať platby s týmto bytom spojené. Byt je užívaný len žalovanou, žalobca do neho prístup ani kľúče od neho a od garáže nemá. K Znaleckému posudku L.. M. uviedol, že tento bol vypracovaný až v 03/2010, avšak znalkyňa vyšetrovala matku ešte v polovici 10/2009, t.j. cca 2 mesiace po podpise darovacích zmlúv. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná nevyvrátila a nespochybnila v konaní tvrdenia žalobcu a ani predložené znalecké posudky, na svoju obranu účelovo a opakovane používa rovnaké tvrdenia a z obsahu podaní vyplýva snaha osočovať žalobcu a jeho rodinu. Žalovaná spochybňuje okrem žalobcu, znalcov, riadne vykonané dôkazy a všetky postupy, čo prinajmenšom poukazuje na nevyrovnanú osobu žalovanej. Žalovaná uvádza účelové tvrdenia vo vzťahu k zabezpečeniu starostlivosti o matku, priebehu dedičského konania a vytvára prieťahy v konaní.
6. V neskorších podaniach žalovaná namietala, že po úmrtí p. W. Q. na následky chronickej choroby srdca a jeho zlyhania odvolací súd uznesením č.k. 11CoP/113/2012-319 zo dňa 20.08.2012 rozhodol o zrušení rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 38Ps/6/2009 z dôvodu vážnych procesných chýb a v uznesení uviedol, že súd nariadil znalecké dokazovanie, predmetné uznesenie nedoručil vyšetrovanej, nezaoberal sa námietkami proti tomuto uzneseniu ani podaním vyšetrovanej a namietala, že žalobcom predložený znalecký posudok v konaní má vážne nedostatky, na ktoré v priebehu konania bolo opakovane poukázané a predpokladá, že podobne postupoval i v tomto konaní, keď znalecký posudok bol vypracovaný na základe neprávoplatného rozhodnutia súdu poverenou lekárkou po iniciovanej návšteve bratovej manželky J., ktorá bola neprávoplatne stanovená opatrovníčkou pre predmetné konanie, vyšetrenie a celé konanie sa udialo za divných podmienok v snahe dosiahnuť želaný výsledok pre žalobcu, navyše proti vôli p. W. Q., bez vedomia a prítomnosti žalovanej. Konanie žalobcu s manželkou považovala za podvod voči nebohej matke v pokročilom veku a tiež voči jej osobe, upozorňovala na ignorantské správanie žalobcu s manželkou voči jej a rodine od r. 2000 a na jeho výbušnú povahu, ktorá vyústila do fyzického útoku voči jej osobe, čo dokladovala zápisnicou zo dňa 19.12.2003 a uznesením o zastavení trestného stíhania pre trestný čin výtržníctva v r. 2004. Vzhľadom na vyhrážky žalobcu a strach z opakovania jeho nezvládnutých útokov v afekte nemala možnosť mu tlmočiť matkin a jej názor na vec iným spôsobom než návrhmi do spisov. Dodnes žalobca nepochopil a nerešpektuje nielen otcovu vôľu, ale ani skutočnosť, že matkine želanie, predstavy a právo rozhodovať o živote a zabezpečení jej potrieb v čase pokročilej staroby boli bezpochyby iné, ako žalobcu s manželkou, ktorý o matku nejavil prirodzený záujem, so žalovanou dlhodobo odmietal komunikovať, príp. komunikoval vyčítavo, čo spôsobovalo opakované stresy. Žalovaná žiadala zohľadniť uvedené skutočnosti, vážne a opodstatnené dôvody rozhodnutia p. W. Q. ako darcu vzhľadom na dlhoročné počínanie žalobcu a uviedla, že p. W. Q. bola svojprávnou do konca svojho života a tiež v čase zabezpečovania svojich práv formou písomných rozhodnutá a darovacích zmlúv na základe riadneho uváženia za pomoci právnika napriek svojmu veku. Žalovaná uviedla, že predložila dostatok dôkazov o snahe zo strany matky a jej záujme o vysvetlenie a doriešenie sporných záležitosti, keď matka deklarovala svoje želania a potreby. Listy ohľadne majetku a práv žalobcu v jeho mene písala jeho manželka a žalobca nereagoval na otázky týkajúce sa starostlivosti o matku. Predložená korešpondencia matky preukazuje oprávnenosť a potrebu rešpektovať matkino rozhodnutie, ktorá sa po porade s právnikom rozhodla právne zabezpečiť svoju vôľu a výsledkom boli predmetné darovacie zmluvy, s ktorými žalobca nesúhlasí. Podnet žalobcu na začatie konanie o zbavenie spôsobilosti matky na právne úkony vykazoval viacero nesprávnych údajov, vrátane pochybnej a účelovej lekárskej správy pripravenej už v 04/2008 na požiadanie manželky žalobcu. Žalobca dodnes neprijal ani jedno rozhodnutie rodičov zabezpečiť si bývanie. Žalovaná ďalej uviedla, že namiesto pomoci žalobcu matke a zabezpečenie istoty pokojného dožitia rešpektovaním jej práv bola matka vystavená stupňujúcemu nátlaku zo strany žalobcu počas obdobia takmer 10 rokov od smrti otca. Jeho snaha „ochraňovať“ matku bola v skutočnosti obmedzovaním jej práv a slobodnej vôle. Do ukončenia dedičského konania po otcovi nemal žalobca žiadne pochybnosti o matkinej spôsobilosti na právne úkony. Syn žalobcu opakovane vyberal peniaze z účtu matky a to za mojim aj jej chrbtom, výsledkom je komplikovaná situácia s negatívnymi následkami na vzájomných vzťahoch v rodine, na zdraví, majetku. Žalovaná rovnako opakovane popísala konfliktné a komplikované vzťahy v rodine, protichodné záujmy strán a žiadala, aby súd vzal na vedomie, že matka bola vystavená stresu zo strany žalobcu, ktorý si vynucoval svoje a navyše použil i fyzické násilie voči žalovanej a to aj v prítomnosti matky. Opakovane poukázala na to, že vlastnoručne písané listy matkou dokazujú, že človek, ktorý by bol v takom stave ako uvádza žalobca by nebol schopný viacerých činností a prejavov, nevedel by vlastnoručne písať tak rozsiahle listy, úhľadne a bez chyby formulovať myšlienky, lúštiť krížovky, vyšívať gobelíny, tak ako robila mama. Uviedla, že matka mala poškodený sluch, čo niekedy spôsobovalo nedorozumenia. Poukázala, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy na základe ktorých konal a rozhodoval o matke a jej právach. Poukázala na vyjadrenie advokátky, ktorá matku zastupovala v konaní sp. zn. 38Ps/6/2009 o vážnej nedostatočnosti a nedôveryhodnosti vypracovaného znaleckého posudku v spomínanom konaní, vyjadrila názor a vôľu a aj želanie nebohej matky, aby súd rešpektoval jej práva a aby rozhodol tak, aby si bol žalobca vedomí, že matkina vôľa, aj keď odlišná od jeho, je právne zaručená a opodstatnený právny akt darovania je právoplatný. Žalovaná namietala vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku a konanie žalobcu v konaní sp. zn. 38Ps/6/2009 a v dedičskom konaní po otcovi. Namietala, že v každom súdnom konaní z podnetu žalobcu sa používa pochybný znalecký posudok vypracovaný L.. M. na základe vyžiadania zdravotnej dokumentácie od L.. Š., manželkou žalobcu. V dokumentácií sa nachádzajú nehodnoverné zápisy mimo bežných ordinačných hodín, zhodné s dátumami konania v dedičskom konaní, bez prítomnosti matky a opisom údajného správania matky, ako z učebnice o diagnóze, ktorá obstojí pred súdom a podobne, zdravotný stav matky bol pri pojednávaní inak interpretovaný do zápisov a zámerne zhoršovaný. V konaniach sa v zápisoch prekrúcajú fakty a vyjadrenia, nezmyselne sa vyhotovujú ďalšie znalecké posudky z tých istých podkladov, a to všetko bez zohľadnenia súvisiacich skutočností, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodovanie matky.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.11.2013, 04.02.2014, 04.03.2014, 09.05.2018 a 15.10.2018, na ktorých vec meritórne prejednal.
8. Podľa ust. § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
9. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
11. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov: T.. T. U., T.. R. U., oboznámením sa obsahom rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 45C/172/2013-342 zo dňa 12.11.2015 vrátane zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.11.2013, 28.10.2014 a 29.01.2015, na ktorých boli v ktorom konaní sp. zn. 45C/172/2013 vypočutí svedkovia: L.. S. Š., I.. L. Q. a znalkyňa L.. Y. W., znaleckým posudkom č. 35/2016 vypracovaným znalkyňou L.. R. W. v prebiehajúcom konaní, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - znaleckým posudkom č. 14/2010 vypracovaným znalkyňou L.. U. M. v konaní sp. zn. 38Ps/6/2009 a znaleckým posudkom č. 38/2015 vypracovaným znalkyňou L.. Y. W. v konaní sp. zn. 45C/172/2013, odborným vyjadrením vypracovaným D.. L.. R. B. zo dňa 10.06.2018, písomným vyjadrením z Centra MEMORY Bratislavy zo dňa 20.05.2014, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38Ps/6/2009-269 zo dňa 10.11.2011, uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP/113/2012-319 zo dňa 20.08.2012, uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 38Ps/6/2009-336 zo dňa 13.09.2012 a ostaným spisovným materiálom. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
13. Žalobca na pojednávaniach uviedol, že sa pripája k vyjadreniam jeho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že v čase uzavretia sporných darovacích zmlúv poručiteľka nemohla posúdiť ich význam z dôvodu Alzheimerovej choroby stredne ťažkého stupňa. Znalkyňa v konaní sp. zn. 38Ps/6/2009, L.. U. M., dôkladne preskúmala zdravotný stav poručiteľky a dospela k objektívnym a správnym zisteniam, na základe ktorých odporučila poručiteľku pozbaviť spôsobilosti na právne úkony.
14. Žalovaná uviedla, že odkazuje na svoje písomné vyjadrenia a uviedla, že znalecký posudok L.. U. M., ktorý je braný ako jediný dôkaz, bol napísaný v období a za takých okolností, že spochybňuje jeho platnosť a má za to, že predložené písomné dôkazy sú dosť dobrým dôkazom na vykreslenie celej situácie v rodine o nezdravých vzťahoch a následne aj konaniach žalobcu s rodinou. V konaní sp. zn. 38Ps/6/2009 nebola matka zbavená spôsobilosti na právne úkony a nebola jej ustanovená opatrovníčka, ale bola by riadnou účastníčkou konania, všetko mohlo dopadnúť celkom inak, pretože matka sa ani nedozvedela včas o tom, že takéto konanie na súde o pozbavení hoci aj čiastočnej spôsobilosti na právne úkony prebieha. Naviac namietala, že znalecký posudok predložený a vypracovaný L.. W. nepovažuje za relevantný dôkaz, pretože vychádza len zo zdravotnej dokumentácií L.. Š., ktorá bola počítačovo spracovaná, nesúhlasia a nesedia hodiny vyšetrení s reálnym časom, kedy mohli byť vykonané, uvádzajú sa sporné vyjadrenia z jednotlivých konaní. Znalkyňa sa mala vyjadriť k tomu, či v deň podpisu darovacích zmlúv si táto uvedomovala následky a či vedela čo koná, týmto skutočnostiam sa nevenovala pozornosť, rovnako ako boli ignorované postoje žijúcej matky, a aby sa nemohla domôcť svojich práv, bol daný podnet na zbavenie svojprávnosti. Namietala, že znalkyňa L.. W. pri výsluchu uviedla, že lieky, ktoré brala mama užívajú ľudia v pracovnom pomere a nie je jej jasné, prečo v tomto prípade sa tento stav posudzuje výrazne horšie. Žalovaná uviedla, že podozrenie o dlhodobej chorobe tu bolo a nezhoršilo by sa, ak by bola včas poskytnutá primeraná liečba.
15. V priebehu konania právny zástupca žalobcu k námietkam žalovanej ohľadne znaleckých posudkov uviedol, že všetci znalci vychádzali z existujúcej zdravotnej dokumentácie, keď znalecké posudky nemohli vykonať z ničoho iného, vychádzali aj z vyšetrenia posudzovanej p. W. Q. v čase, keď ešte žila. V predloženom znaleckom posudku sa znalkyňa vysporiadala s celou predloženou dokumentáciou, spomínajú sa až traja psychiatri p. W. Q., najmä L.. Š., ktorá p. W. Q. najdlhšie sledovala, a táto bola podkladom pre znalecký posudok. Nikde v znaleckom posudku nie je navodený stav, že išlo o urgentné zhoršenie stavu, ale že ide o postupné degeneratívne ochorenie a že zmeny na mozgu uvádzané aj v zdravotnej dokumentácií rovnako preukazujú demenciu Alzheimerového typu.
16. Svedkyňa T.. T. U. uviedla, že prejednávala ako notárka dedičstvo po neb. manželovi p. W. Q.. Ohľadne opísania toho, aký mala pocit, keď sa stretla s p. W. Q., najmä z pohľadu jej zdravotného a psychického stavu, uviedla, že p. W. Q. dávala plné moci striedavo synovi a potom dcére, mala taký pocit, že kto prišiel, tak tomu plnú moc podpísala a že to robila preto, aby mala pokoj, chcela z toho vystúpiť, ale nevedela ako, chcela byť mimo a preto kto prišiel, tak tomu podpísala. Nemala žiaden podklad, že by nebola spôsobilá na právne úkony a z toho, ako dávala striedavo plné moci synovi a dcére mala pocit, že jej to bolo nepríjemné a zle znášala konflikty, ktoré boli medzi synom a dcérou. Uviedla, že si pamätá, že tam boli konflikty ale nemala pocit, že p. W. Q. nevie, čo robí. S odstupom času nevedela uviesť, či bola informovaná o tom, aké sú v rodine p. Q. závažné problémy a čo sa dialo medzi súrodencami, vedela iba to, čo bolo v spise. Podrobne si nepamätala obsah dedičského spisu, nemala pochybnosť o tom, že p. W. Q. je spôsobilá.
17. Svedkyňa T.. R. U. uviedla, že osobne poznala p. W. Q., radila jej v právnych veciach, pripravovala jej zmluvy. Prvýkrát sa s p. W. Q. stretla v roku 2006, vypracovala pre ňu návrh dohody o uzatvorení dedičskej dohody, potom ju v roku 2008 opätovne oslovila s požiadavkou na vypracovanie darovacích zmlúv, pretože chcela previesť svoj nehnuteľný majetok na dcéru. Svedkyňa urobila tri darovacie zmluvy
- na predmetný byt, na garáž a na záhradu. P. W. Q. prišla k nej do jej kancelárie, povedala, že prišla mestskou dopravou, čo vzhľadom na jej vek celkom obdivovala, na stretnutie bola pripravená, spolu to prebrali, vedela jej povedať o sebe, o dcére. Chcela darovať kompletne celý podiel, svedkyňa jej povedala, aby si aspoň nejakú časť ponechala. Druhýkrát sa stretli v jej kancelárii, keď boli zmluvy vypracované a tretíkrát u notára pri podpise. Povedala jej, že vylúčila z darovania syna, nebola spokojná s jeho správaním, mali tam určité výhrady napr. mala so sebou list, ktorý bol podpísaný Fantomas a list mal napísať syn. Svedkyňa spísala čestné prehlásenie, do ktorého nadiktovala, prečo syna vylúčila zo svojich darov. Na svedkyňu pôsobila normálne, hovorila s ňou osamote, aj keď prišli s dcérou spoločne, ale keď povedala, že chce darovať, dcéru poslala preč a rozhovor s ňou viedla sama. Fyzicky pôsobila bez nejakých problémov. Nechala p. W. Q., aby jej sama povedala dátum narodenia, chcela vedieť, či ľudia naozaj prejavia vlastný názor pri darovaní. K dedeniu po nebohom manželovi uviedla, že manželia Q. si spísali ešte za života predstavu o tom, ako by mal byť majetok rozdelený, kto pomáhal za života, kto do čoho investoval, chcela, aby dedičskú dohodu súrodenci rešpektovali a dedičskej dohode by mala svoj podiel aj p. W. Q.. Svedkyňa uviedla, že vypracovala návrh dedičskej dohody podľa materiálu ešte manželov Q., ako by sa mal rozdeliť nehnuteľný majetok, tá dohoda nebola realizovaná a dedičské konanie skončilo rozhodnutím súdu, podľa ktorého deti p. W. Q. dedili podľa zákonných podielov, p. W. Q. bola rozladená, že k tej dedičskej dohode nedošlo, pripisovala to neústupčivosti syna. Mala vedomosť o tom, čo sa v rodine deje, keď chcela, aby spísala jej čestné prehlásenie. Uviedla, že v roku 2008 mal u nej bývať vnuk, ona s tým aj súhlasila, začal tam však bývať aj s priateľkou a proti tomu mala výhrady, dala mu z dôverou kartu k účtu a on z nej vyberal jej peniaze, výbery a na čo peniaze minul nevysvetlil, nikdy sa nedozvedela, čo sa s tými peniazmi stalo, bolo jej povedané, že majú byť ukladané na nejakom jej účte, ale ona ten účet už nevidela, nemala nijakú vedomosť. Uviedla, že toto sú jej priame vedomosti od p. W. Q.. Potvrdenie o zdravotnom stave si nepýtala, keď podľa nej na to nemala dôvod, prebiehalo dedičské konanie, v ktorom sa nič také nehovorilo, nebadala na jej správaní nič také, že by mala dôvod na niečo sa jej pýtať.
18. Z osvedčenia o dedičstve D not 138/2003, 31D/1480/2003-338 zo dňa 22.07.2004, súd zistil, že predmetom dedenia po neb. I.. T. Q. bol byt a garáž v polovici (podiel o veľkosti 1/2), ktoré nadobudli žalobca, žalovaná a poručiteľka každý v 1/3-ine, t.j. o veľkosti 1/6-ine na byte a garáži. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný v katastri nehnuteľností záznamom podľa S.-XXXX/XX.
19. Z Darovacej zmluvy zo dňa 06.08.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod F.-XXXXX/XX dňa 04.09.2009, súd zistil, že darom bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/6-ín na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Q., zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú M. L., okres Q. I., obec Q., m.č. M. L. ako byt č. XX na X. poschodí bytového domu so súp. č. XX na ulici D. X, postaveného (pôvodne) na pozemku registra C, parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX J. XXXXX/X, vrátane podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu v podiele 9600/1151652.
20. Z Darovacej zmluvy zo dňa 06.08.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod F.-XXXXX/XX dňa 31.08.2009, súd zistil, že darom bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/6-ín na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Q., zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú M. L., okres Q. I., obec Q., m.č. M. L. ako samostatne stojaca garáž so súp. č. XXXX postavená na pozemku registra C, parc. č. XXXXX/X.
21. Z LV č. XXXX pre k.ú. M. L., v spojení s osvedčením o dedičstve D not 138/2003, 31D/1480/2003-338 zo dňa 22.07.2004, súd zistil, že
- ku dňu právoplatnosti osvedčenia o dedičstve bola poručiteľka vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/6 k bytu;
- ku dňu 16.09.2009 bola poručiteľka spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 k bytu;
- ku dňu 16.09.2009 bola žalovaná spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/6 k bytu;
- ku dňu 16.09.2009 bol žalobca spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 k bytu.
22. Z LV č. XXXX pre k.ú. M. L., v spojení s osvedčením o dedičstve D not 138/2003, 31D/1480/2003-338 zo dňa 22.07.2004, súd zistil, že
- ku dňu právoplatnosti osvedčenia o dedičstve bola poručiteľka spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/6 na garáži;
- ku dňu 14.09.2009 nebola poručiteľka spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu na garáži;
- ku dňu 14.09.2009 bola žalovaná spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/6 na garáži;
- ku dňu 14.09.2009 bol žalobca spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 na garáži.
23. Z rozsudku č.k. 45C/172/2013-342 zo dňa 12.11.2015 súd zistil, že v spore totožných strán sporu súd určil, že žalovaná nie je dedičkou zo závetu spísaného poručiteľkou vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 20/2010, Nz 13669/2010, NCRza 2037/2010, NCRIs zo dňa 21.04.2010, notárom T.. T. T.. V predmetnom konaní zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že poručiteľka v momente spísania závetu bola postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila neschopnou a preto je závet absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
24. Svedkyňa L.. S. Š. v konaní sp. zn. 45C/172/2013 uviedla, že p. W. Q. ju navštívila prvýkrát v psychiatrickej ambulancii na A. XX F. Q. dňa 05.02.2004 na odporučenie obvodnej lekárky L.. B.. Menovanú psychiatricky riadne vyšetrila 05.02.2004 a diagnostický záver bol akútna reakcia na stres u hypertenzitívnej osobnosti. P. W. Q. sa sťažovala, že jej zomrel manžel v auguste 2003, v decembri 2003 sa ku nej prechodne nasťahoval syn s rodinou do ukončenia dostavby domu, dcéra sa s bratom neznášala, stala sa z nej mamonárka, robí veľké problémy pri dedičstve, chcela poslať notára ohľadne spísania majetku. P. W. Q. bola z toho veľmi nešťastná, bezmocná, zúfalá, nedokázala to pochopiť, lebo dcéra má všetko a o nič nebola ukrátená. Menovaná ďalej uviedla, že spí len 4 hodiny, je psychicky veľmi vyčerpaná a dokonca dcéru nevpustila ani dnu pokiaľ nezmení názor. Na základe vyjadrenia p. W. Q. jej dala lieky Neurol na úzkosť, ukľudnenie a Citalec antidepresívum. Odporučila jej aj psychologické vyšetrenie, ktoré absolvovala u U.. F. na Poliklinike A., ktorá v náleze uviedla, kontakt voľný, primeraný, spontánny, bohato ventiluje problémy v rodine, orientovaná, pozornosť poruchová v koncentrácii a penacite (hĺbkové zameranie), zdôraznila majetkové problémy v rodine, ktoré výrazne neurotizujú pacientku, aktuálne znižujú kognitívne funkcie na hranicu miernej kognitívnej poruchy. V období ďalších troch rokov sa p. W. Q. do psychiatrickej ambulancie nedostavila. Dňa 13.11.2007 prišla p. W. Q. do psychiatrickej ambulancie sama a uviedla, že zabúda asi jeden rok, má dve deti, ktoré bývajú mimo, s ňou býva vnuk, ktorý dáva na ňu pozor, a vnuk si všimol, že zabúda nové veci, staré si pamätá, bola učiteľka na strednej škole, pamätá si ešte aj latinské texty, doma vyšíva, lúšti krížovky, časopisy nečíta, doma si niekedy uvarí, niekedy si ide kúpiť hotové jedlo blízko, lebo je trochu lenivá, a opakovane znova hovorila, že zabúda a že si to všimol aj vnuk a uvedené zopakovala. Vzhľadom na vyšetrenie menovanej urobila diagnostický záver podozrenie na zmiešanú demenciu z DAT (tzn. vzhľadom na to, že menovaná mala cukrovku, boli príznaky demencie Alzheimeroveho typu). Opätovne odporučila psychologické vyšetrenie, vyšetrenie štítnej žľazy, vyšetrenie anémie, cestou obvodného lekára a dala jej lieky Pirabene 1200 mg na poruchy pamäte a odporučila kontrolu o 3 týždne. Dňa 23.11.2007 menovaná absolvovala kontrolné psychologické vyšetrenie u U.. F., p. W. Q. uviedla, že zo všetkého je nešťastná, má deti cíti sa viac sama, ako by ich ani nemala, najmä dcéra je problém, vôbec na ňu nemá čas, ani nechce komunikovať, s ňou to nemá zmysel. V poslednom čase menovaná uviedla, že veľa zabúda, mala výbornú pamäť a teraz si z momentu na moment nepamätá, čo bolo. Záver tohto vyšetrenia bol: osobnosť v séniu (v starobe) redukovaná organickým procesom demencia, nateraz sa jedná o demenciu ľahkého stupňa najskôr v zmysle DAT v porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením v roku 2004 so známkami progresie. Dňa 03.12.2007 prišla p. W. Q. a hovorila, že je december 2004, po upozornení povedala, že sa nad dátumom nikdy nezamýšľala, následne určila diagnózu z DAT (demencia Alzheimerového typu mierneho stupňa), odporučila antialzheimeriká Jasnal 5 mg 1 tabl. večer. Dňa 28.12.2007 bol stav u menovanej nezlepšený, bol vykonaný pohovor s dcérou, ktorú informovala, že stav pamäte je nezlepšený, jedná sa o demenciu, ktorá progreduje, poruchy pamäte sú dlhodobejšie a nová pamäť je výrazne narušená. Dňa 02.01.2008 vykonala pohovor s p. W. Q. aj s jej dcérou, matka zabúdala stále viac, ale ešte sa dalo s ňou rozprávať o všeličom aj o odborných veciach (staropamäť, ktorá vydrží u menovanej dlhšie vzhľadom na jej vzdelanie), p. W. Q. hovorila, že je to hrozné, nepostrehla prelom rokov. Ďalší kontakt bol 20.02.2008, kedy sa dostavila nevesta, ktorá hovorila, že v rodine sú problémy ohľadne dedičstva, lieky podával vnuk, kooperácia rodiny viazla, paranoidná symptomatika u pacientky narastala. Dňa 16.04.2008 sa dostavila nevesta p. W. Q., ktorá uviedla, že u svokry býva jej syn asi pol roka, nakoľko sa zhoršovali poruchy pamäti bolo nutné dozorovanie, poruchy pamäti napriek liečbe pretrvávali, svokra bola nedostatočne kritická k niektorým úkonom, napr. už 5 rokov sa viedlo dedičské konanie po manželovi a nie je istota, či druhá strana - dcéra pacientky - by nevyvíjala na ňu nátlak, ktorému by nemusela odolať v rámci nedostatočnej kritičnosti pri ochorení a z týchto dôvodov chceli podať podnet na súd na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony menovanej. Dňa 16.04.2008 vydala potvrdenie pre súd, že menovaná je v psychiatrickej ambulancii liečená od roku 2004, k závažnému zhoršeniu dochádza v r. 2007, kedy je už hodnotený stav ako progredujúci dementný syndróm, nasadená aj antialzheimerová liečba, ochorenie spôsobuje poruchu kritičnosti a úsudkových operácií menovanej, čo sa môže prejaviť na jej konaní. Ochorenie je ireverzibilné tzn. (nezvratné) s tendenciou zhoršovania sa, odporučila zahájiť konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Dňa 19.05.2008 prišla menovaná na kontrolu, dala jej kontrolný test MMSE a vyšlo 22 bodov čo znamenalo, že u menovanej išlo o demenciu stredne ťažkého stupňa, odvtedy brala Jasnal 10 mg stále. Vzhľadom na uvedenú diagnózu mohla byť menovaná ovplyvniteľná, uvedomuje si podpísanie právneho úkonu, ale nemusí chápať význam, nevie vyhodnotiť, či je to v prospech alebo neprospech. Dňa 20.07.2009 sa dostavila p. W. Q. s dcérou, dcéra uviedla, že v rodine sú problémy, bol tam vnuk, mala pochybnosti, či sa o menovanú stará, uviedla, že dozoruje u matky užívanie liekov aspoň raz denne, ide s ňou na prechádzky, komunikuje s ňou, ešte si navarí, hygienu dodržiava. P. W. Q. povedala, že sa cíti celkove dobre, (ide o vyjadrenie pacienta na Alzheimera, ktorý sa vždy má dobre), pýtala sa jej, komu L. odovzdal kľúče, dcéra uviedla že synovec nechcel odovzdať kľúče, v rodine sú problémy kvôli maminým peniazom, robila test MMSE vyšlo 20 bodov, u menovanej išlo o demenciu stredne ťažkého stupňa. Dňa 02.03.2010 podľa vyjadrenia dcéry mama sa ešte sama oblieka, aj si navarí, chodí do Memory centra, vyšíva gobelíny a rozrušia ju telefonáty z bratovej strany, vykonala test MMSE, vtedy zistila 19 bodov, stále ide o Alzheimerovú demenciu stredne ťažkého stupňa. Dňa 03.05.2010 žiadala dcéra urýchlene odovzdať zdravotnú kartu menovanej pacientky do jej rúk, na čo ju upozornila, že to nie je zo zákona možné, ale iba výpis zo zdravotnej dokumentácie, a na záver zhrnula zdravotný stav p. W. Q. a opis dokumentácie zaslala poštou L.. U. Š.. Na záver uviedla, že pacientka bola u nej naposledy v ambulancii 02.03.2010, kedy absolvovala posledné vyšetrenie a liečba bola ukončená dňa 07.05.2010, predložila súdu výpis zo zdravotnej dokumentácie ako aj dva psychologické nálezy.
25. Svedok I.. L. Q. v konaní sp. zn. 45C/172/2013 uviedol, že po tom, ako začal pracovať v Bratislave v októbri 2007 sa nasťahoval k babke p. W. Q., ktorá mala 4-izbový byt, býval v jednej izbe. Babka strácala návyky, nechodila von, pozerala seriály napr. Komisár Rex, lúštila krížovky, vyšívala, nebola schopná si nakúpiť, keď išla sama, namiesto základných potravín ako chlieb, maslo čo jej napísal priniesla pol kila parízeru a dala ho holubom. Babka varila asi stále tri jedlá a to perkelt, pečené kura v remoske, halušky k perkeltu, sama od seba nenavarila, musel jej nachystať ingrediencie. Niekoľkokrát bol s babkou u L.. Š. aj u L.. B., chodil jej pre lieky, aj na vyšetrenia. Vždy ráno jej dal lieky, keď bol mimo Bratislavy tak jej telefonoval, aby si vzala lieky, keď bola sama, tak lieky si nezobrala. Babka dobre vychádzala s jeho priateľkou C., ale na konci roka 2009 si už C. nepamätala, keď jej vysvetlil o koho ide, potom sa rozpamätala. Babka mala cukrovku, vodu v kolene, a brala lieky na Alzheimerovu chorobu, tento zdravotný stav pretrvával asi do júna 2008. Babka mala priateľku pani L. susedu, ktorá prestala ku nej chodiť, a p. L. na jeho osobný dotaz mu povedala, že babka ju obvinila, že jej ukradla perlový náhrdelník, čo sa však nestalo. Babka schovávala vankúše do skríň, mala zlatý snubný prsteň, ktorý stále schovávala, prekladala, hľadali aj bankomatovú kartu, lebo ju stále schovávala. Babka mala rada psov a keď s bol s ňou vonku, tak sa zastavila pri každom psíkovi. Postupne babka varila asi jedenkrát za týždeň, napr. perkelt uvarila aj na viac dní, pozerala len televízor, lúštila krížovky, nebola schopná vyberať peniaze z bankomatu, nespomenula si, že dala dispozičné právo žalovanej na výber z účtu v Slovenskej sporiteľni, babka ani nevedela povedať, kto bol u nej na návšteve. V roku 2009 začala strácať hygienické návyky, neumývala sa, protézu si nechala aj 4 dni v pohári vo vode, lieky užívala iba vtedy, keď bol doma, v tomto období si už nepamätala ani meno psa, ktorého mala rada. Povedala, že stačí jej byť doma na balkóne a kŕmiť holuby, mala niekedy depresívne stavy z rodinných problémov súvisiacich s dedičským konaním vo vzťahu k žalovanej, niekedy aj vo vzťahu k jeho rodičom, bola nešťastná, že ju nechodia navštevovať sesternice. V roku 2009 išiel na dovolenku, požiadal žalovanú pred dovolenkou, aby dala babke lieky, ale skončilo to tak, že ho vyhodila z bytu babky a zobrala mu kľúče od bytu babky, fyzicky ho napadla, podal aj trestné oznámenie, vec bola riešená ako priestupok. Keď sa vrátil z dovolenky babka v prítomnosti žalovanej ostro vystúpila, že ju okradol, mala voči nemu slovné ataky, jej správanie bolo veľmi zmenené. Keď ju neskôr navštívil asi jedenkrát za mesiac jej zdravotný stav sa zhoršoval, nebrala lieky, mala prázdnu chladničku, bola sama v byte. Neskôr začala v byte prespávať žalovaná, ale zdravotný stav babky sa zhoršoval, nepamätala si ani jeho priateľku C., bola bledá, pochudnutá, strapatá, zanedbaná. Naposledy babku videl dva týždne pred jej smrťou doma, ležala, nekomunikovala, v období keď bol u nej, bola s ňou žalovaná.
26. Z listinného dôkazu - znaleckého posudku č. 14/2010 vypracovaného L.. U. M., zo záveru posudku súd zistil, že p. W. Q. trpela duševnou chorobou v zmysle Demencie Alzheimerového typu stredne ťažkého stupňa, ktorá je ireverzibilná, nemenná, trvalého rázu a vykazovala progredujúcu tendenciu. Demencia sa u menovanej prejavovala výraznou poruchou kognitívnych, poznávacích a nekognitívnych funkcií /poruchy chovania, emotivity, cyklu spánok-bdenie/, čo následne viedlo k úbytku až plnej strate sebestačnosti, neschopnosti vykonávať bežnú dennú rutinu, uvedené skutočnosti znemožňovali samostatné fungovanie menovanej v rodine a spoločnosti. Menovaná v dôsledku pokročilého štádia svojej choroby nebola schopná samostatne robiť právne úkony, posúdiť ich zmysel a význam, vystupovať pred štátnymi a správnymi orgánmi, ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, hospodáriť so svojim majetkom, rozhodovať o svojej liečbe zaobstarávať si svoje potreby a vybavovať svoje záležitosti.
27. Z listinného dôkazu - znaleckého posudku č. 38/2015 zo dňa 15.07.2015 vypracovaného znalkyňou L.. Y. W., zo záveru posudku súd zistil, že p. W. Q. v čase spísania závetu a listiny o vydedení vo forme notárskej zápisnice pod č. N 20/2010, Nz 13669/2010 zo dňa 21.04.2010 trpela duševnou poruchou. Jednalo sa u nej o Demenciu pri Alzheimerovej chorobe stredného stupňa. Zistená duševná porucha má trvalý charakter. Aj keď je u chorých možné určité kolísanie psychickej výkonnosti, striedanie prejavov oživenia emotivity, aktivity, komunikatívnosti, záujmu o okolie s ich poklesom, základná duševná porucha, s poruchami intelektu, pamäti, myslenia, súdnosti, je vždy prítomná. Tzv. lucídne intervaly, obdobia bez prítomnosti psychopatológie určujúcej konanie chorého, sa nemôžu u chorých s demenciou vyskytnúť. Vzhľadom k svojmu duševnému stavu pri psychickej poruche p. W. Q. nebola schopná chápať, zvážiť ani posúdiť zmysel a význam predmetného úkonu do budúcnosti ani následky s ním spojené pre seba ani jej blízke osoby.
28. Znalkyňa L.. Y. W. v konaní sp. zn. 45C/172/2013 uviedla, že v čase spísania závetu dňa 21.04.2010 sa podľa zdravotnej dokumentácie jednalo u poručiteľky p. W. Q. o duševnú poruchu, demenciu Alzheimerového typu zmiešanú, ktorá dosahovala stupeň stredne ťažkej demencie, tento diagnostický záver bol zistený opakovanými psychiatrickými vyšetreniami, pri ktorých bola zhodnotená psychopatológia, zistená v jednotlivých psychických funkciách a oblastiach vyšetrovanej. Testová metodika MMSE je iba doplnkové orientačné vyšetrenie, ktoré samo o sebe vôbec nie je dostačujúce k diagnostikovaniu demencie alebo jej stupňa, vždy treba hodnotiť celkové schopnosti psychického fungovania chorého, zohľadniť jeho možnosti a schopnosti prispôsobivo sa správať, jednak v prostredí v ktorom si je istý, cíti sa bezpečne, ako aj v širšom sociálnom prostredí. Nestačí hodnotiť len samotné intelektové funkcie, ale treba analyzovať schopnosti poznávacie a vykonávacie. Tak isto treba podrobne analyzovať schopnosti súdnosti a kritickosti, kvalitu citových vzťahov a reakcie a odolnosť na psychické záťaže. Pokiaľ ide o úkony, ktoré poručiteľka vykonávala za života ako napr. vyšívanie, lúštenie krížoviek, tieto môže vykonávať aj človek so stredne ťažkým stupňom demencie. Čo sa týka vyjadrovacích schopností, tieto ako učiteľka mala zrejme na dobrej úrovni a tieto mohli pretrvávať v lepšej kvalite ako ostatné intelektuálne aj intelektové výkony. P. W. Q. v roku 2004 bola v psychickej záťaži po úmrtí manžela a navštívila psychiatrickú ambulanciu, kde okrem iného uviedla svoje vnútorné problémy vo vzťahu s dcérou a vtedy ešte nebola zistená žiadna porucha v zmysle demencie. Zhoršenie psychického stavu bolo podľa zdravotnej dokumentácie v roku 2007, kedy už aj sama vnímala určité zmeny na sebe, zabúdanie, zneisťovanie, už v tomto období bolo diagnostikované podozrenie na vývin demencie. Bola liečená liekmi na podporu hlavne pamäti tak, ako u iných pacientov. Demencia Alzheimerového typu sa vyvíja pomaly a pokiaľ by sa pridružila cievna zložka dochádza k náhlym skokovitým zhoršeniam psychického stavu, čo signalizujú príbuzní a privedú pacienta do ambulancie. V zdravotnej dokumentácii sú záznamy, že o stave pacientky referovali príbuzní a frekvenciu vyšetrení pacienta si určuje každý ambulantný psychiater podľa vlastného uváženia. V priebehu roku 2007 a v roku 2008 konštatovala ambulantná psychiatrička pomalé zhoršovanie psychického stavu v zmysle prehlbovania demencie. V roku 2008 je už záznam o stredne ťažkom stupni demencie, v roku 2009 bola odporučená do centra MEMORY, čo je pracovisko špecializované na starostlivosť o pacientov s demenciou, ktoré nevykonáva medikamentóznu liečbu, ale špeciálne tréningové metódy na podporovanie a udržiavanie tých psychických funkcii ktoré sú u chorého zachované. V centre MEMORY diagnostikovali stretne ťažké kognitívne poznávacie schopnosti, ide o druhý rovnaký diagnostický záver potvrdzujúci stredne ťažkú demenciu Alzheimerového typu. Vzťahy medzi súrodencami neboli dobré, p. W. Q. mala neistotu, aký bude jej ďalší osud, aj keď zrejme bola informovaná, že bol podaný návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Tieto okolnosti vzbudzovali u nej neistotu, napätie, obavy a zrejme aj obavu, či bude môcť zostať v domácom prostredí, čomu nepriamo nasvedčuje jej správanie, napr. bola nerozhodná v dedičskom konaní a pri ďalších úvahách ako naložiť so svojím majetkom, napr. darovacie zmluvy a ako to býva u starších ľudí a je aj u ľudí s ľahkým stupňom demencie a tobôž so stredne ťažkým stupňom demencie, sú zvýšene ovplyvniteľní a nedokážu svojimi vlastnými rozumovými schopnosťami dostatočne pochopiť a posúdiť objektívnu realitu. Je možné predpokladať, že sa priklonila k tomu zo svojich detí, ktorý jej prezentoval, že zabezpečí jej potreby a istoty, ktoré potrebovala. Širšie súvislosti svojho konania, možný dopad tohto konania na jej vlastnú budúcnosť čo do detailov a ako aj vplyv jej konania na jej najbližšie rodinné prostredie a vzťahy detí, nebola schopná v potrebnom rozsahu pochopiť, posúdiť a predvídať. Okrem iného tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že si v závete nezabezpečila právo doživotného bývania i napriek tomu, že notárka ju na túto okolnosť upozorňovala. Dňa 25.03.2010 bol vypracovaný znalecký posudok č. 14/2010 L.. U. M., kde znalkyňa v závere posudku uviedla, že vyšetrovaná trpí duševnou chorobou v zmysle demencie Alzheimerového typu stredne ťažkého stupňa, do času závetu dňa 21.04.2010 sa u p. W. Q. neudiali žiadne zmeny a uvedená demencia trvala. Demencia je duševná porucha, ktorá ak je raz prítomná, je prítomná u chorého vždy, ale chorý môže krátko, prechodne reagovať živšie, zdanlivo cieľavedome, ale je vždy schopný len čiastkových intelektových úkonov a nedokáže zvážiť ich dosah v konečnom dôsledku jednak pre seba. Keby p. W. Q. nemala duševnú poruchu, tak by si zvážila do detailov svoju sociálnu perspektívu a zabezpečila by si ju aj úradnou formou, vzhľadom na svoj zdravotný stav nebola schopná chápať zmysel a význam právneho úkonu a jeho dosah. V roku 2012 bola p. W. Q. prijatá do nemocnice pre náhle zhoršenie celkového zdravotného stavu, ale okrem iných diagnóz je uvedená aj dehydratácia a preležaniny druhého stupňa, takýto stav nenastáva v priebehu dvoch, troch dní. Z psychiatrického hodnotenia, dcéra ktorá jej v tomto čase zabezpečovala starostlivosť, neodhadla správne jej psychické schopnosti postarať sa o menovanú v priebehu dňa. V tejto súvislosti subjektívne nadhodnocovala psychické schopnosti svojej matky aj v predchádzajúcom období, kedy ich psychiatri hodnotili inak ako ona. Taktiež pri zmene ambulantného psychiatra L.. P. uviedla diagnózu demenciu pri Alzheimerovej chorobe zmiešaného typu, neuviedla však stupeň, ale podala liečbu ako pri demencii Alzheimerového typu. Znalkyňa poukázala na to, že tri predchádzajúce diagnostické závery od rôznych odborníkov boli zhodné, a to L.. Š., ambulantného psychiatra, Centra MEMORY a L.. M., znalkyňa potvrdila a trvala na záveroch znaleckého posudku.
29. Zo znaleckého posudku č. 35/2016 zo dňa 28.06.2016, vypracovaného znalkyňou L.. R. W., K.., znalec z odboru z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria/liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria, zo záveru posudku súd zistil, že na základe podrobného preštudovania dostupnej zdravotnej dokumentácie p. W. Q. a geronto psychiatrického zhodnotenia zdravotného stavu nebohej v období podpisovania darovacích zmlúv, teda 06.08.2009 dospel znalec k záverom:
- posudzovaná p. W. Q. podľa dostupných informácií bola za svojho života diferencovanou osobnosťou, vysokoškolsky vzdelanou, pôsobila ako učiteľka, viedla usporiadaný rodinný život, vychovala 2 žijúce deti. Nebývala chorá, až v staršom veku mala zistenú cukrovku - nastavená na tabletky a tiež vysoký tlak a problémy so srdcom. Po smrti manžela v roku 2003 reagovala neuroticky na konflikty detí a prvýkrát navštívila psychiatrickú ambulanciu v roku 2004, kde už vtedy psychologička upozornila na mierny pokles kognitívneho výkonu. Ďalšie 3 roky sa neliečila, až v roku 2007 opäť navštívila ambulanciu, kde aj sama uviedla, že asi rok zabúda najmä nové veci. Vyšetrenia viedli k diagnostickému záveru zmiešanej demencie s prevahou alzheimerovských zmien. Cca do roku 2009 bola viac pod opaterou a vplyvom syna a jeho rodiny, od roku 2009 sa o ňu starala dcéra.
- dňa 06.08.2009 posudzovaná podpísala darovacie zmluvy, ktorými previedla svoje podiely na majetkoch na svoju dcéru, pričom ale v zmluvách nezabezpečila tzv. "vecné bremeno'', povinnosť byť opatrovaná a zabezpečená až do svojej smrti - čo sa síce neukázalo byt' u nej potrebným, ale býva obvyklou praxou pri spisovaní zmlúv u starších ľudí.
- v tomto období sa už viacerí odborníci na základe ich vyšetrení zhodli na diagnóze demencie stredne ťažkého stupňa, nebolo teda pochýb o tom, že psychické fungovanie posudzovanej bolo chorobou významne zmenené.
- je možné pripustiť, že posudzovaná v čase, keď sa hnevala na syna a jeho rodinu, bola ochotná dať všetko dcére, s ktorou sa vtedy stýkala, aby syna "vytrestala'', keď si myslela, že ju mohol obrať o peniaze... v tomto období mohla byť schopná mechanicky čítať a písať texty, ale podľa odborných nálezov pri minimálne 3 roky prebiehajúcom procese demencie nemohla byť schopná dostatočne súdneho rozhodovania a chápania dosahov a následkov svojho konania. Musíme teda spochybniť presvedčenie dcéry o „slobodnej vôli a schopnosti na kompetentné rozhodovanie o jej živote a zabezpečovaní jej potrieb“, nakoľko v dôsledku jej závažnej choroby, ktorou nepochybne trpela, sa stala závislou, ovplyvniteľnou, menej sebestačnou, ale čo je podstatné, v tom čase už mala aj z klinického psychiatrického hľadiska značne redukované kognitívne, mnestické a ďalšie psychické funkcie a teda významne obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Podľa záverov znaleckého posudku možno teda konštatovať, že p. W. Q. v čase podpisovania darovacích zmlúv dňa 06.08.2009 v dôsledku jej závažnej duševnej choroby, a to Demencie zmiešaného typu pri Alzheimerovej chorobe stredne ťažkého stupňa, nebola schopná dostatočne rozpoznať obsah týchto právnych úkonov ani nebola schopná posúdiť a chápať následky z nich plynúce.
30. Z odborného vyjadrenia č. 51/2018, vypracovaného D.. L.. R. B., U.., klinickým psychológom, znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinický psychológia dospelých a psychológia sexuality, vypracovaného dňa 10.06.2018, na základe požiadavky žalovanej ako zadávateľa, súd zo záverov odborného posúdenia zistil, že úlohou znalca bolo zodpovedať na nasledovné otázky: a) Posúdenie produktov vlastnej tvorby p. W. Q. - znalec mal k dispozícií 5 listov predložených žalovanou, ktorá ich prehlásila za vlastný produkt p. W. Q.. Z dôvodov uvedených v rozbore sa domnieva, že obraz vyplývajúci z posúdenia obsiahlejšieho písomného prejavu p. W. Q. sa javí byť v nesúlade s obrazom osoby vytvoreným zo zdrojov psychiatrických vyšetrení vo vzťahu k stavu zmien v poznávacích funkciách, ktoré tvoria významnú súčasť posúdenia spôsobilosti k závažným rozhodnutiam (dedenie). b) Iné zistenia znalca - žiadne ďalšie neboli. V odbornom vyjadrení znalec uvádza, že nie je cieľom ani možnosťou tohto odborného vyjadrenia spochybňovať závery psychiatrických nálezov, je však nutné poukázať na rozpory, ktoré z psychologického hľadiska vyvoláva existencia „listov“ ako autentických produktov skúmanej p. W. Q. (takto ich prezentuje jej dcéra). Znalec usúdil, že je potrebné poukázať na rozpor medzi obrazom osoby p. W. Q. v čase okolo roku 2009 vytvorenom psychiatrickými nálezmi a obrazom, ktorý je zjavný z konzistentného písomného prejavu bez toho, aby vzbudzoval podozrenie na závažné poškodenie kognitívnych funkcií, hlavne na úrovni operácií myslenia, primeranej flexibility, schopnosti konceptualizácie, pričom nie je zjavný ani dopad organického procesu na schopnosť koncentrácie v tomto prejave, vrátane grafomotoriky.
31. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
32. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
33. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
34. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
35. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
36. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
37. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo pôvodne žalobou určenie neplatnosti darovacích zmlúv, neskôr po pripustení zmeny žaloby určenie vlastníckeho práva tak, ako je uvedené v odseku 1 odôvodnenia vyššie.
38. Počas konania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „OSP“). Táto nová právna úprava CSP vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (ust. § 470 ods. 1 CSP), v dôsledku čoho platí, že ustanovenia novej, od 01.07.2016 účinnej, právnej úpravy sa uplatňujú v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
39. Platí, že každý sa môže domáhať stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Spôsob, akým sa možno domáhať svojho práva na súde, v sporovom konaní upravuje CSP v ust. § 137. Citované zákonné ustanovenie § 137 písm. c) a d) CSP doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje, keď sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písmena c) a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Ako zdôraznil zákonodarca v dôvodovej správe, záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách, zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2018, ust. § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka a pod. Pre tieto výnimky (podľa ust. § 137 písm. d) CSP) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti.
40. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) CSP (predtým ust. § 80 písm. c) OSP) je existencia právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Právny záujem žalobcu pritom musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná (ne)existencia práva či právneho vzťahu žalobcu, teda je tu stav kedy právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, teda je daná existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či je naliehavý právny záujem na určení sa prihliada z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania. Určenie (ne)platnosti zmluvy má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
41. Z uvedených dôvodov sa súd v spore na prvom mieste zaoberal otázkou, či má žalobca naliehavý právny záujem na tom, že ním označené spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach patrili v čase smrti jeho právnemu predchodcovi (poručiteľke), resp. že patrili do dedičstva po jeho právnom predchodcovi, pričom súd zistil, žalobca čiastočne preukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. Súd odkazuje na opísaný skutkový aj právny stav v žalobe, vrátane predložených listinných dôkazov. V súčasnej dobe nemôže byť prejednané dedičstvo k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom darovacích zmlúv a ktoré sú v katastri nehnuteľností zaevidované na meno žalovanej. Napriek tomu, že žalobca a žalovaná sú obaja zákonnými dedičmi poručiteľky v I. dedičskej skupine, nie je možné ich vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach (byte a garáži) usporiadať inak, ako najskôr nechať súdom určiť, že tieto boli v čase smrti poručiteľky jej vlastníctvom, následne na základe právoplatného rozsudku v tejto veci, prejednať dedičstvo po poručiteľke. Keďže vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 3/6 na byte a o veľkosti 4/6 na garáži je evidované len na meno žalovanej, postavenie žalobcu je neisté a tento má záujem na tom, aby žalobca a žalovaná, ako dedičia po poručiteľke v I. dedičskej skupine nadobudli dedičstvo podľa zákonných dedičských podielov v súlade so zákonom, čím preukázal naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP vo vzťahu k týmto spoluvlastníckym podielom na byte a garáži.
42. Súd ale zároveň konštatuje, že na určení vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu poručiteľky o veľkosti 1/6 na byte, ktorý nebol predmetom prevodu darovaním podľa Darovacej zmluvy zo dňa 06.08.2009, nie je naliehavý právny záujem, keď toto vlastníctvo poručiteľky, nadobudnuté dedením po manželovi na základe Osvedčenia o dedičstve D not 138/2003, 31D/1480/2003-338 zo dňa 31.07.2009 v spojení s uznesením 16CoD/14/2008-369, zapísané v katastri nehnuteľností na základe Z-8484/09, nebolo a nie je sporné. Rovnako predmetom určenia nie je celý v súčasnosti vlastnený spoluvlastnícky podiel žalovanej, keď rovnako ako žalobca a poručiteľka, žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 dedením po otcovi, na základe Osvedčenia o dedičstve D not 138/2003, 31D/1480/2003-338 zo dňa 31.07.2009 v spojení s uznesením 16CoD/14/2008-369, zapísané v katastri nehnuteľností záznamom podľa Z-8484/09. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol tak, ako je uvedené vo výroku č. II rozsudku.
43. V prejednávanej veci mal súd preukázané a nebolo sporné, že poručiteľka p. W. Q. uzavrela ako darca so žalovanou ako obdarovanou darovacie zmluvy nasledovne:
- Darovacia zmluva zo dňa 06.08.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod F.- XXXXX/XX dňa 04.09.2009 na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/6 na byte;
- Darovacia zmluva zo dňa 06.08.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod F.- XXXXX/XX dňa 31.08.2009 na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/6 na garáži.
44. V konaní nebola sporná skutočnosť, že poručiteľka nebola súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť na právne úkony nebola súdnym rozhodnutím obmedzená. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 38Ps/6/2009 o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony poručiteľky, súd rozsudkom č.k. 38Ps/6/2009-269 zo dňa 10.11.2011 obmedzil p. W. Q. k spôsobilosti na právne úkony, ktorým by sa zaväzovala k akýmkoľvek materiálnym, finančným, či iným plneniam a uzatváraniam zmlúv, ktorý rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/113/2012-319 zo dňa 20.08.2012 zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie. Uznesením č.k. 38Ps/6/2009-336 zo dňa 13.09.2012 bolo konanie vo veci zastavené z dôvodu, že p. W. Q. dňa 16.08.2012 zomrela, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2012.
45. Sporné medzi stranami bolo, či poručiteľka v čase uzavretia darovacích zmlúv dňa 06.08.2009 trpela závažnou duševnou poruchou a či bola schopná dostatočne rozpoznať obsah právnych úkonov - darovacích zmlúv, a posúdiť a chápať následky s nimi spojené a z nich plynúce.
46. Neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, i keď nie je súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. spôsobilosť na právne úkony nie je súdnym rozhodnutím obmedzená. Postačí, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou. Záver o neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že jeho subjekt buď nedokáže posúdiť následky svojho úkonu, alebo svoje konanie ovládnuť, prípadne oboje. Pod duševnou poruchou podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa rozumie prechodná duševná porucha vylučujúca u konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho konania (rozumová - intelektuálna schopnosť) alebo svoje konanie ovládnuť (určovacia schopnosť).
47. Vykonaným znaleckým dokazovaním, dokazovaním listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami, a najmä zo znaleckého posudku č. 35/2016 vypracovaného znalkyňou L.. R. W. č. 38/2015 v tomto konaní mal súd preukázané, že p. W. Q. trpela v čase uzavretia darovacích zmlúv dňa 06.08.2009 závažnou duševnou poruchou, Demenciou zmiešaného typu pri Alzheimerovej chorobe stredne ťažkého stupňa a nebola schopná dostatočne rozpoznať obsah týchto právnych úkonov a nebola schopná posúdiť a chápať následky s nimi spojené a z nich plynúce.
48. Všetky lekárske a psychologické nálezy, nálezy ošetrujúcej ambulantnej psychiatričky, nález psychologičky a nález z Centra MEMORY v Bratislave jednoznačne potvrdili, že p. W. Q. trpela Demenciou Alzheimerového typu od roku 2007, duševná porucha progredovala, demencia sa stupňovala a zhoršovala. Kontakt p. W. Q. s psychiatrickou ambulanciou bol v novembri 2007, psychologickým vyšetrením bola potvrdená redukcia osobnosti organickým procesom demencia, jednalo sa o demenciu ľahkého stupňa najskôr v zmysle DAT, s progresiou v porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením v roku 2004.
49. Z výpovede svedkyne L.. Š. (v konaní sp. zn. 45C/172/2013) mal súd preukázané, že v priebehu roku 2007 a v roku 2008 nastalo pomalé zhoršovanie psychického stavu v zmysle prehlbovania demencie, hodnotený stav bol ako progredujúci dementný syndróm, ochorenie bolo nezvratné, že dňa 19.05.2008 prišla pacientka p. W. Q. na kontrolu a jej vyšetrením sa zistilo, že išlo o demenciu stredne ťažkého stupňa. Vzhľadom na uvedenú diagnózu mohla byť p. W. Q. ovplyvniteľná, nechápala význam právneho úkonu a nevedela vyhodnotiť, či je to v jej prospech alebo neprospech, ochorenie spôsobilo poruchu kritičnosti a úsudkových operácií. Opakovaným vyšetrením dňa 20.07.2009 bola potvrdená demencia stredne ťažkého stupňa. Taktiež z písomného vyjadrenia Centra MEMORY v Bratislave zo dňa 20.05.2014 mal súd preukázané, že W. Q., bola dňa 06.10.2009 zaradená do skupinového kognitívneho tréningu v skupine účastníkov stredne ťažkého kognitívneho postihnutia 1x týždenne, bola liečená farmakologicky.
50. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z listinného dôkazu, znaleckého posudku č. 14/2010 vypracovaného L.. U. M., súdnym znalcom z odvetvia psychiatria ku dňu 25.03.2010, zo záverov ktorého mal tiež za preukázané, že p. W. Q. trpela duševnou poruchou v zmysle Demencie Alzheimerového typu stredne ťažkého stupňa, duševná porucha bola nemenná, trvalého rázu, vykazovala jednoznačne progredujúcu tendenciu, nebola schopná robiť samostatne právne úkony, posúdiť ich zmysel a význam, ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, hospodáriť so svojim majetkom, rozhodovať o svojej liečbe, vybavovať svoje záležitosti. Stredný stupeň demencie už vylučuje spôsobilosť k právnym úkonom
- intelekt a pamäť, úsudok, plánovanie, vyššie logické operácie, to všetko je už tak deštruované, že na úsudok chorého sa nedá spoľahnúť. Demencia sa u menovanej prejavovala výraznou poruchou kognitívnych, poznávacích a nekognitívnych funkcií (poruchy chovania, emotivity), čo následne viedlo k úbytku až plnej strate sebestačnosti, neschopnosti vykonávať bežnú dennú rutinu, uvedené skutočnosti znemožňovali samostatné fungovanie menovanej v rodine a spoločnosti.
51. Z psychiatrického hľadiska existenciu „lucídnych intervalov“, kedy by bola chorá schopná konať ako pri plnom duševnom zdraví vylúčil záver znaleckého posudku L.. Y. W., v ktorom znalkyňa uviedla, že tzv. „lucídne intervaly, obdobia bez prítomnosti psychopatológie určujúcej konanie chorého, sa nemôžu u chorých s demenciou vyskytnúť a teda vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu nebola p. W. Q. schopná zvážiť ani posúdiť zmysel a význam právneho úkonu - závetu spísaného dňa 21.04.2010 formou notárskej zápisnice, ani následky s ním spojené pre seba ani jej blízke osoby.
52. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že poručiteľka v momente uzavretia oboch darovacích zmlúv 06.08.2009 bola postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila neschopnou a preto sú Darovacie zmluvy zo dňa 06.08.2009, ktorých vklad v katastri nehnuteľností bol povolený pod F.-XXXXX/XX dňa 04.09.2009 na LV č. XXXX pre k.ú. M. L. a pod F.-XXXXX/XX dňa 31.08.2009 na LV č. XXXX pre k.ú. M. L., sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a nemohli preto vzniknúť právne účinky z týchto darovacích zmlúv ako právnych úkonov.
53. Opakované a rozsiahle námietky žalovanej voči nálezom a postupom lekárov a psychológov, podkladom pre vypracovanie jednotlivých znaleckých posudkov, predložených tak v tomto konaní, ako aj predtým v konaniach sp. zn. 45C/172/2013 a sp. zn. 38Ps/6/2009, súd nepovažoval za dôvodné a relevantné a pri rozhodovaní vychádzal najmä zo znaleckého posudku č. 35/2016 vypracovaného v tomto konaní L.. R. W. a podporne aj zo znaleckého posudku č. 38/2015 vypracovaného v konaní sp. zn. 45C/172/2013 a zo znaleckého posudku č. 14/2010 vypracovaného v konaní sp. zn. 38Ps/6/2009. V konaní sp. zn. 45C/172/2013 vypočutá znalkyňa L.. Y. W. uviedla, že námietky žalovanej sú laicky nesprávne, niekedy až účelovo hodnotené a interpretované.
54. Opakovane namietané písanie dlhých a obsažných listov údajne samotnou poručiteľkou, čím žalovaná preukazovala psychický stav poručiteľky odlišný od toho, ktorý bol ustálený znaleckým dokazovaním, vrátane predloženého odborného vyjadrenia č. 51/2018 vypracovaného D.. L.. R. B., súd vyhodnotil v svetle ostatných dôkazov a znaleckých posudkov, ako nespôsobilé vyvrátiť závery znaleckého dokazovania, ktoré považuje súd za ťažiskové, čo v konečnom dôsledku uvádza aj sám D.. L.. R. B. v odbornom vyjadrení a pre ktoré podkladom bola predovšetkým zdravotná dokumentácia poručiteľky. Vo vzťahu k listom údajne písaným poručiteľkou, ktoré boli aj predmetom odborného posúdenia a aj k ďalším, ktoré boli predložené žalovanou v konaní, súd konštatuje, že skutočnosť, že ide o autentické produkty p. W. Q. prezentuje žalovaná, čo v odbornom posúdení uvádza aj sám D.. L.. R. B.. V danom prípade nie je možné preukázať, za akých okolností boli listy napísané a či obsah listov a myšlienky v nich skutočne formulovala p. W. Q., čo rozporoval aj žalobca. S ohľadom na dlhotrvajúci konflikt v rodine a stres p. W. Q. sa súdu javí ako pravdepodobné, aj s ohľadom na zmeny postojov poručiteľky v listoch a závery znaleckých posudkov, že poručiteľka tieto neformulovala a vyjadrovala postoje a názory žalovanej. Opakované námietky a tvrdenia žalovanej, obsiahnuté v rozsiahlych a početných písomných podaniach, vyhodnotil súd ako laické, subjektívne, osobne zaangažované a často emotívne. Ošetrujúci lekári ako aj pribraní znalci z odvetvia psychiatria v tomto konaní, ako aj v konaniach sp. zn. 45C/172/2013 a sp. zn. 38Ps/6/2009 popisovali v čase pred vykonaním právnych úkonov (darovacích zmlúv, závetu) posudzovanú komplexnú symptomatiku vyšetrovanej p. W. Q..
55. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovanou vyhotovením znaleckého posudku znalcom z odboru psychológie, výsluchom znalca L.. W. a svedka T.. P. v súlade s ust. § 185 ods. 1 CSP a ust. § 208 ods. 3 CSP a contrario, a to z dôvodu hospodárnosti a neúčelnosti, nakoľko v konaní bolo vykonané dostatočné dokazovanie, a to vypracovaním znaleckých posudkov postupne znalcami L.. U. M., L.. Y. W. a v tomto konaní L.. R. W., ktoré sa podrobne vyjadrili ku všetkým podstatným otázkam, pri ich vypracovaní mali k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poručiteľky a všetky znalecké posudky v závere potvrdili skutočnosti, že p. W. Q. trpela v čase predmetných právnych úkonov - spísania závetu dňa 21.04.2010 a darovacích zmlúv dňa 06.08.2009 závažnou duševnou poruchou Demenciou zmiešaného typu pri Alzheimerovej chorobe stredne ťažkého stupňa, na čom sa zhodli aj svedkyňa L.. S. Š., ambulantný psychiater, L.. U. M. znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, psychiatria, preto súd nemal pochybnosti o duševnej poruche poručiteľky v čase uzavretia darovacích zmlúv a považoval vykonanie týchto žalovanou navrhnutých dôkazov za nehospodárne a nadbytočné.
56. Z vyššie uvedených právnych a skutkových záverov o neplatnosti oboch Darovacích zmlúv zo dňa 06.08.2009 považoval súd žalobu za dôvodnú v časti určenia, že poručiteľka bola ku dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou bytu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 3/6, keď podiel o veľkosti 1/6 nebol predmetom darovania na základe Darovacej zmluvy zo dňa 06.08.2009 a jeho vlastníctvo poručiteľkou ku dňu jej smrti nebolo sporné a darovacou zmluvou dotknuté. Rovnako súd považoval za dôvodnú žalobu v časti určenia, že poručiteľka bola ku dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou garáže so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 4/6, keďže podiel v tejto veľkosti bol predmetom Darovacej zmluvy zo dňa 06.08.2009, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku.
57. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Dôkazy, ktoré súd považoval za potrebné, v tomto písomnom vyhotovení rozsudku vyhodnotil.
58. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
59. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
62. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, keď čiastočne úspešným v konaní bol žalobca, pretože súd jeho žalobe vyhovel v rozsahu určenia vlastníctva poručiteľky k bytu v spoluvlastníckom podiele 3/6 a v rozsahu určenia vlastníctva poručiteľky ku garáži v spoluvlastníckom podiele 4/6. Vychádzajúc z úspechu žalobcu, počítaného podľa podielov, bol žalobca úspešný v 7/8 a žalovaná v 1/8. Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od úspechu úspešnejšej strany, ktorou bol v tomto prípade žalobca v 7/8, odpočítal úspech menej úspešnej strany, ktorou bola v tomto prípade žalovaná v 1/8 a zistil, že čistý úspech žalobcu predstavuje 6/8, teda 75 %. S ohľadom na uvedené súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v tejto výške (výrok č. III rozsudku). O výške trov súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.