Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4C/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom v spore žalobkyne: E. Š., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Y.. F. Č.. XXXX/XX, XXX XX C., právne zast. JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom kancelárie Námestie Andreja Hlinku 29/34, 017 01 Považská Bystrica proti žalovanému: Pozemkové spoločenstvo Nandraž, so sídlom Nandraž č. 2, 049 61 Nandraž, IČO: 35671181, právne zast. JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom, so sídlom kancelárie Slnečná 592/2, 92401 Galanta, o zrušenie rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že rozhodnutie valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva Nandraž prijaté na valnom zhromaždení dňa 22. 12. 2016 označené ako Uznesenie č. 5 v znení „VZ schvaľuje predaj všetkých pozemkov vedených na LV č. 288 k.ú. Nandraž a to: trvalé trávnaté porasty o výmere 116,1034 ha a lesné pozemky vo výmere 80,6608 ha Y. Y., trvale bytom W. X, XXX XX C. za kúpnu cenu 1000 Eur/a za trvalo trávnaté porasty a 1200 €/ha za lesné pozemky“ je neplatné.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.02.2017 sa žalobkyňa domáhala aby súd zrušil uznesenie č. 5 žalovaného prijatého na valnom zhromaždení dňa 22.12.2016. Svoj návrh odôvodnila tým, že výbor spoločenstva zvolal na deň 22.12.2016 valné zhromaždenie vlastníkov spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, predmetom ktorého malo byť ako vyplývalo z pozvánky doručenej žalobkyni „Rozhodnutie o ponuke''. Vzhľadom k tej skutočnosti, že nikto z pozvaných členov nemal vedomosť o rozhodnutie o akej ponuke sa jedná a toto nevyplývalo ani z verejného oznámenia, a teda program zhromaždenia bol nejasný a splnomocnitelia, ktorí sa rozhodli splnomocniť tretie osoby na ich zastúpenie na VZ nemohli vedieť, na aký úkon splnomocnenie udeľujú, bolo valného zhromaždenie zvolané a zrealizované v rozpore s ust. § 14 ods. 1 zákona, pričom zároveň nie je zrejmé či bol na VZ pozvaný aj zástupca Slovenského pozemkového fondu („SPF"), ktorý spravuje podiely neznámych vlastníkov. Túto okolnosť žalobkyňa ako aj jej právna zástupkyňa. opakovane namietali, rovnako ako aj uznášania schopnosť zhromaždenia na ktorom bolo osobne prítomných cca 10 ľudí z toho 3 členovia výboru, ktorí disponovali splnomocneniami na zastupovanie podielových spoluvlastníkov. Žalobkyňa žiadala vyhotovenie kópie prezenčnej listiny, ktorá požiadavka bola odmietnutá, s tým, že na to nemá nárok, rovnako ako aj umožnenie nahliadnuť do splnomocnení čo bolo opätovne porušením práv predpokladaných ust. § 21 ods. 2 zákona. Po otvorení VZ dňa 22.12.2016 a určení zapisovateľa a overovateľov, bez predtým zvolenej návrhovej komisie, ktorá by tieto návrhy predkladala, došlo k odsúhlaseniu programu, ktorého jediným bodom bolo „Rozhodnutie o ponuke". Predseda valného zhromaždenia, pre žalobkyňu neznámy človek, prečítal ponuku p. Y. Y., ktorou žiadal o odkúpenie nehnuteľností zapísaných na N. Č.. XXX k.ú. Nandraž s tým že tieto má v nájme a navrhuje ich odkúpenie za sumu 1000 €/ha pôdy. Kópiu ponuky odmietli žalobkyni vydať, alebo šiju vyhotoviť vlastným zariadením s tým, že bude neoddeliteľnou súčasťou zápisnice z VZ, ktorú jej tiež odmietli vydať. Nehnuteľnosti zapísané na N. Č.. XXX k.ú. Nandraž tvoria 70% pôdy, na ktorej, zatiaľ, žalovaný hospodári. Na žiadnom valnom zhromaždení nikdy neprebiehala ani len formálna diskusia na tému predaja nehnuteľností tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, ktorú okolnosť, v prípade jej oddelenie treba mať odobrenú aj správnym orgánom, ktorý takéto stanovisko nikdy nevydal, preto podľa názoru žalobkynene bol a ani nie je žiaden relevantný a racionálny dôvod na to, aby vôbec diskusia na túto tému prebehla. Po prečítaní ponuky predsedajúci VZ zároveň prítomným oznámil, že Výbor spoločenstva podal stanovisko, ktorým odporúča uzavretie kúpnopredajnej zmluvy s Y. Y. za tam uvedenú sumu so započítaním sumy nákladov o ktoré zhodnotil nehnuteľnosti zapísané W. N.. XXX kú. Nandraž o cenu cca 60000 €. Presné znenie ponuky a ani konečného uznesenia ako bolo odhlasované na nezákonne zvolanom a na neuznášania schopnom valnom zhromaždení žalobkyňa nevie uviesť, pretože predsedajúci jej odmietol predložiť zápisnicu a aj prečítanú ponuku s tým, že na toto nemá nárok a najskôr, ak po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty, pričom táto ponuka bude neoddeliteľnou súčasťou zápisnice z VZ. Napriek tomu, že zákon č. 97/2013 Z.z. žiadnu lehotu na vyhotovenie zápisnice neupravuje a táto sa nedá vymyslieť ani „analógiou legis", Po prečítaní ponuky, žalobkyňa navrhla vlastnú ponuku a ponúkla o sumu 100 € na hektár vyššiu ako p. Y. Y. a navrhla, aby sa VZ prerušilo na niekoľko dní za účelom oboznámenia sa s jej ponukou. Tento návrh nebol akceptovaný a po prerušení sa výbor žalovaného uzniesol, že navrhuje ponuku žalobkyne neprijať a trvá na stanovisku, že je potrebné nehnuteľnosti predať Y.. Y.. Uznesením žalovaného č. 5 bol prijatý a schválený predaj všetkých pozemkov vedených na N. Č.. XXX k.ú. Nandraž bez ich konkretizácie Y. Y.V. s poznámkou, že odpredaj nehnuteľností je viazaný na podmienky uvedené v ponuke, ktorá sa prikladá k zápisnici. Túto ponuku nikto nevidel. 2. Zároveň uviedla, že bola na uvedenom valnom zhromaždení právnou zástupkyňou žalobkyne vznesená námietka o priebehu štátneho dozoru a o jeho výsledkoch, a o tom, že žalovaný nemôže v tomto štádiu robiť žiadne úkony, pretože nemá stanoveného likvidátora a formálne je zrušený. Napriek realizovanému štátnemu dozoru a protokolu o jeho výsledku, kde sa konštatuje porušovanie zákona napriek stanovisku Slovenskej republiky v zast. Lesy SR, š.p., ktorú predniesol na valnom zhromaždení starosta obce Nandraž Ing. Laciak, a teda že bolo preukázané v administratívnom konaní, že nehnuteľnosti zapísané na N. Č.. XXX k.ú. Nandraž nie sú vlastníctvom žalovaného a už vonkoncom nie v podiele 1/1 čo je v rozpore s viacerými právnymi predpismi pričom jeho podanie bolo predložené aj písomne a malo byť súčasťou zápisnice z VZ. Túto okolnosť konštatoval aj Okresný súd Revúca v uznesení zo dňa 15.12.2016 č.k. 5C/88/2016-66 napriek viacerým porušeniam zákona č. 97/2013 Z.z. Členmi výboru žalovaného, ktorí si zo spoločnej nehnuteľnosti urobili vlastnú firmu a dlhodobo poškodzovali členov pozemkového spoločenstva (ďalej len „PS“) keď okrem iného prenajímali všetky nehnuteľnosti zapísané na N. Č.. XXX k.ú. Nandraž Y. Y. za sumu 2000 €/p.a. a žalovaní platil daň z nehnuteľnosti štandardne je výška nájmu rovná 5-7% cene nehnuteľnosti, t.j. nájom za cca 160 ha pôdy by mal predstavovať pri navrhovanej cene 1000 €/ha sumu 8000 € ročne, z čoho vyplýva že Y. Y. ako SHR sa nie len že bezdôvodne obohatil s vedomím výboru žalovaného ale navyše ukrátil žalovaný v podstatnom rozsahu žalobkyňu a ostatných podielových spoluvlastníkov na ich právach. Napriek tej okolnosti, že splnomocnenia podielových spoluvlastníkov nemohli byť na tento úkon platné, pretože splnomocnenci hlasovali proti záujmom podielových spoluvlastníkov, ktorí zároveň nemohli vedieť, že žalobkyňa predniesla ponuku na odkúpenie nehnuteľností, ktorá bola vo výsledku o cca 16000 € vyššia a splnomocnenci, ktorí vopred odsúhlasili nižšiu ponuku tak hlasovali proti záujmom svojich splnomocniteľov, čím bol porušený § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.05.2017 uviedol, že vo vzťahu k námietkam žalobkyne k náležitostiam pozvánky na zhromaždenie sa tieto javia žalovanému ako účelové a tendenčné, nakoľko, nakoľko pozvánka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle § 14 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Plnomocenstvá, na základe ktorých tretie osoby zastupovali členov žalovaného sú dostatočne jasne špecifikované (v súlade s § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a z ich obsahu jednoznačne vyplýva rozsah oprávnení splnomocnenca. Navyše nikto zo splnomocniteľov nenamietal voči hlasovaniu splnomocnených osôb na zhromaždení. Samotný fakt, že žalobkyňa predložila na zhromaždení vyššiu ponuku na predaj dotknutých pozemkov nemožno považovať za rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Uviedol, že nie niet všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. interného predpisu žalovaného, ktorý by zakazoval zastúpenie na zhromaždení na základe riadne udeleného plnomocenstva resp. ktorý by ukladal povinnosť zvolenia si návrhovej komisie. Zároveň nikde nie je zakotvená povinnosť, aby predaju nehnuteľnosti predchádzala diskusia a ani to, že uzavretiu kontraktu, na základe ktorého dochádza k scudzeniu nehnuteľnosti je potrebné stanovisko správneho orgánu. K námietke žalobkyne, že žalovaný neakceptoval jej ponuku odkúpiť dotknuté nehnuteľnosti o 100 EUR/ha drahšie ako bola ponuka, za ktorú sa predaj napokon odsúhlasil a rovnako tak nevyhovel jej žiadosti o prerušenie Zhromaždenia na niekoľko dní s cieľom oboznámiť sa s jej ponukou, žalovaný uvádza, že postupoval len v súlade s programom rokovania a vôľou prejavenou väčšinou jej účastníkov (hlasmi počítanými podľa veľkosti ich podielov). K námietke žalobkyne o priebehu štátneho dozoru a o jeho výsledkoch, a že žalovaný nemôže robiť v tomto smere žiadne úkony, nakoľko je formálne zrušený a nemá stanoveného likvidátora a že žalovaný nemôže byť vlastníkom dotknutých nehnuteľností žalovaný uvádza, že v čase konania zhromaždenia de iure aj de facto existoval a existuje aj naďalej. Niet dokumentu, ktorý by preukazoval opak a žalobkyňa ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Ak by bolo jej vyjadrenie o neexistencii žalovaného pravdivé, súd by musel konštatovať, že žalovaný je nesprávne označený, pričom ide o neodstrániteľnú podmienku konania a tým pádom dôvod na zamietnutie jej žaloby.

4. Na uvedené vyjadrenie reagovala žalobkyňa vyjadrením zo dňa 04.07.2017, v ktorom okrem iného uviedla, že predvolanie a program na Valné zhromaždenie nemali náležitosti uvedená tak, aby bolo zrejmé, čo bude predmetom rokovania tak, aby mohli podieloví spoluvlastníci uplatňovať svoje práva a udeľovať plné moci na zastupovanie. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam by malo nevyhnutne obsahovať identifikáciu nehnuteľností vo vzťahu ku ktorým sa má na valnom zhromaždení hlasovať, k čomu v danom prípade nedošlo. Konanie žalovaného podľa žalobkyne je v priamom rozpore s účelom založenia pozemkového spoločenstva a so Zmluvou o založení, kedy je úlohou spoločenstva spravovať nehnuteľnosti v čo najlepšom záujme členov pozemkového spoločenstva. Uznesenie prijaté na valnom zhromaždení, ktoré bolo zvolané nezákonným spôsobom, na ktorom boli upreté a poškodené práva podielových spoluvlastníkov je okrem iného neurčité a pokiaľ sa jedná o rozhodnutie, ktoré je priamo spojené s nehnuteľnosťami, musí byť určité. O podmienkach prevodu vlastníckeho práva a o cene nikto nerokoval.

5. Žalobkyňa zároveň navrhla aby súd pripustil zmenu žaloby, ktorej súd vyhovel a uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 03.10.2018 pripustil zmenu žaloby, a to tak, že žalobný návrh znie: súd určuje, že rozhodnutie žalovaného prijaté na valnom zhromaždení dňa 22.12.2016 označené ako uznesenie č. 5 v znení: „VZ schvaľuje predaj všetkých pozemkov vedených na N. Č.. XXX k.ú. Nandraž a to: trvalé trávnaté porasty o výmere 116,1034 ha a lesné pozemky vo výmere 80,6608 ha Y. Y.E., M. F. W. X, XXX XX C. za kúpnu cenu 1000 Eur/a za trvalo trávnaté porasty a 1200 €/ha za lesné pozemky je neplatné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania a neodkladného opatrenia a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.“

6. Na pojednávaní konanom dňa 03.10.2018 žalobkyňa uviedla, že Okresný úrad Revúca katastrálny odbor návrh na vklad týkajúci sa sporných nehnuteľností zamietol a Úrad geodézie, kartografie, katastra toto rozhodnutie potvrdil.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na predmetnom valnom zhromaždení časť členov už vedela o akú ponuku sa jedná a dozvedeli sa to od členov výboru, nakoľko pred valným zhromaždením sa konal výbor a teda tí členovia pozemkového spoločenstva sa oficiálne mohli dozvedieť od členov o tejto ponuke. Uviedol, že aj z listu vlastníctva Č.. XXX vyplýva, že v prípade predmetných nehnuteľností nejde o spoločnú nehnuteľnosť, ak by sme tvrdili, že o spoločnú nehnuteľnosť ide, v tom prípade žalovaný žalobe a označeniu účastníkov konania vytýka, že nesmeruje voči podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností, ktorí by mali byť účastníkmi tohto konania, nakoľko ich práva sú dotknuté a absencia správneho označenia žalovaných je sama o sebe dôvodom na zamietnutie tejto žaloby. Ďalej uviedol, že zákaz prevodu nehnuteľností na spoločenstvo bol zakotvený až zákonom č. 97/2013, pričom žalovaný túto nehnuteľnosť nadobudol ešte v čase pred nadobudnutím účinnosti aktuálne platného ZoPS. 8. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2018 žalovaný uviedol, že si splnil povinnosť v roku 2013 podať návrh na zápis zmien do registra pozemkových spoločenstiev. Podľa tvrdenia zamestnanca Okresného úradu p. N. to bolo prvé spoločenstvo, ktoré si túto povinnosť splnilo. Zároveň uviedol, že dôkazom toho, že pozemkové spoločenstvo existuje, nedošlo k jeho zániku je aj to, že okresný úrad mal povinnosť do registra pozemkových spoločenstiev s likvidáciou zapísať tie pozemkové spoločenstvá, ktoré si nesplnili povinnosť v zmysle prechodných ustanovení zákona 97/2013 a teda z toho vyplýva, že táto povinnosť pozemkového spoločenstva splnená bola, spoločenstvo nezaniklo. Okresný úrad mal na vykonanie tohto zápisu lehotu, ak teda takýto zápis do registra pozemkových spoločenstiev s likvidáciou nevykonal, ex lege už takýto zápis ani vykonať možné nebolo. 9. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi:

vyjadrenie štátneho podniku LESY Slovenskej republiky č.l. 11-13, vyjadrenie žalobkyne k záverom štátneho dozoru a obsahu Protokolu zo dňa 10.11.2016 na č.l. 14-16, neodkladné opatrenie sp. zn. 5C/88/2016 na č.l. 17-27, zápisnica zo zhromaždenia pozemkového spoločenstva na č.l. 28-33, zmluva o založení PS Nandraž na č.l. 34-42, dodatok č.1 k zmluve na č.l. 43, dodatok č. 2 k zmluve na č.l. 44, splnomocnenie na č.l. 45, výpis z katastra nehnuteľností - výpis z listu vlastníctva č. 28 na č.l. 47-48, výpis z listu vlastníctva č. 352 na č.l. 49-68, výpis z listu vlastníctva č. 830 na č.l. 69-75, pokyn pre opravu chyby v písaní na č.l. 80, vyjadrenie žalovaného na č.l. 91-93, pozvánka na valné zhromaždenie PS Nandraž na č.l. 94, podpisový hárok účastníkov mimoriadneho zhromaždenia PS Nandraž na č.l. 112-113, listy vlastníctva zaslané Okresným úradom Revúca na č.l. 116, prezenčná listina zo zasadnutia výboru PS Nandraž zo dňa 15.11.2016 na č.l. 165, ponuka p. Mareka Mišanka na č.l. 165 A, záznam zo zasadnutia výboru PS Nandraž zo dňa 15.11.2016 na č.l. 166, obsah spisu 5C /88/2016, obsah spisu 2T/179/2015 vrátane znaleckého posudku č. 3/2018 a rozhodnutia Okresného úradu Revúca katastrálny odbor zo dňa 27.1.2017 a nadväzujúceho rozhodnutia úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. VOU 38/2017 S1 zo dňa 18.8.2017, obsah spisu 6C/2/2017 a vrátane Uznesenia č. 6C/2/2017-82. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z výpisov z listov vlastníctva Okresného úradu Revúca , katastrálny odbor pre kat. úz. Nandraž Č.. XXX E. XXX a pre kat. úz. Turčok Č.. XXX a z výpisu žalovaného z registra pozemkových spoločenstiev (v zmysle § 185 ods. 2 per analogiam) súd zistil, že nehnuteľnosti zapísané na uvedených listoch vlastníctva tvoria spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v účinnom znení (ďalej len „ZoPS“). Na N. Č.. XXX je ako vlastník pozemkov patriacich k spoločnej nehnuteľnosti zapísaný žalovaný.

11. Z pozvánky na valné zhromaždenie žalovaného súd zistil, že dňa 22.12.2016 sa malo konať valné zhromaždenie (pozn. súdu- zhromaždenie v zmysle ZoPS) s programom: 1. kontrola uznášaniaschopnosti, 2. Otvorenie valného zhromaždenia, 3. voľba orgánov VZ, 4. správa o výsledku kontroly štátneho dozoru, 5. prejednanie organizačných záležitostí na základe výsledkov kontroly, 6. rozhodnutie o ponuke, 7 rôzne, 8. diskusia, 9. uznesenie VZ, 10. záver. 12. Zo zápisnice z konania VZ dňa 22.12.2016 a z podpisového hárku účastníkov mimoriadneho valného zhromaždenia súd zistil, že dňa 22.12.2016 sa konalo zasadnutie zhromaždenia žalovaného, na ktorom hlasovali členovia s počtom hlasov 202,85 z celkového počtu hlasov 227,25. Okrem iného v bode 6. programu rozhodovalo o ponuke Y. Y. na odkúpenie nehnuteľností vedených na N. Č.. XXX pre k. ú. Nandraž. Zároveň zo zápisnice vyplýva, že predseda VZ uviedol, že výbor žalovaného odporučil ponuku prijať, rozhodnutie o ponuke je uvedené v pozvánke na zhromaždenie, preto je potrebné o ňom rozhodnúť. Žalobkyňa k uvedenému bodu podľa zápisnice uviedla, že nikto netušil, že sa pozemky budú predávať, takže mohli byť navrhnuté aj iné ponuky predaja. Uznesením č. 5 zhromaždenie žalovaného schválilo predaj všetkých pozemkov vedených na N.. Č.. XXX, k. ú. Nandraž a to: trvalé trávne porasty vo výmere 116,1034 Ha a lesné pozemky vo výmere 80,6608 Ha Y. Y., za kúpnu cenu 1000 Eur/Ha za trvalo trávne porasty a 1200 Eur/Ha za lesné pozemky. 13. Z rozhodnutia Okresného úradu Revúca, katastrálneho odboru č. V-1563/16 zo dňa 27.1.2017, ktoré je súčasťou pripojeného spisu 2T/1792015 vyplýva, že návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy, ktorá bola podpísaná na podklade sporného uznesenia zhromaždenia PS bol zamietnutý. V odôvodnení rozhodnutia Okresný úrad Revúca uviedol, že PS sa nemôže stať vlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti. V opačnom prípade by sa PS ako spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti stalo členom samého seba, malo by voči sebe samému práva a povinnosti. Majetok spoločenstva je definovaný ako súhrn majetkových hodnôt, ktorý vznikol v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti (napr zisky z nájmu, predaja drevnej hmoty atď). je potrebné rozlišovať medzi majetkom PS a majetkom spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti (členov PS). Z vyššie uvedeného vyplýva, že PS Nandraž v zastúpení predsedom K.. R. Y. a tajomníkom spoločenstva K.. Y. F. nebolo oprávnené uzatvoriť Zmluvu v prospech Y. Y. na nehnuteľnosti pôvodne evidovanej na T. XXX pre k.ú. Nandraž, keďže ako bolo hore uvedené zákonom č. 229/1991 Zb. bol zákon č. 81/1949 a zákon č. 2/1958 Zb. zrušený, právny režim spoločenstiev bol obnovený a obnovené spoločenstvá sa považovali za pokračovateľa predchádzajúcej štruktúry. Predmetná zmluva mala byť uzavretá s podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorým patrí urbársky pasienkový podiel nadobudnutý reštitúciou. 14. Rozhodnutím úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. VOU 38/2017 S1 zo dňa 18.8.2017, ktoré je súčasťou pripojeného spisu 2T/1792015 bolo rozhodnutie Okresného úradu Revúca, katastrálneho odboru č. V-1563/16 zo dňa 27.1.2017 potvrdené. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nemôže byť vlastníkom nehnuteľností zapísaných na N. Č.. XXX pre k.ú. Nandraž, pretože tieto nehnuteľnosti boli dotknuté zák. č. 81/1949 Zb. v dôsledku čoho podliehajú režimu reštitučných predpisov (zák. č. 229/1991 Zb, 330/1991 Zb a 503/2003 Z.z.). Oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnom období od 25.02.1948 do 01.01.1990 bez právneho dôvodu, sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov (najmä podľa §126 ods. 1 a to ani formou žaloby o určenie vlastníckeho práva (rozsudok NS ČR sp. zn. 31Cdo 1222/2001). Ak vlastnícke právo na štát v rozhodnom období prešlo a nedošlo k reštitúcii, je vlastnícka žaloba vylúčená (Spáčil, Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákonníku 2. vydanie Praha C.H.Beck 2005, s. 99 a nasl.), pretože ustanovenia reštitučných zákonov nie je možné obchádzať podaním určovacej žaloby na súd a tým skôr nie je možné tieto predpisy obchádzať vystavením notárskej zápisnice o osvedčení nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním ( navyše listinami nijako nepodloženými). Vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na N. Č.. XXX, pre k. ú. Nandraž sú teda pôvodní vlastníci. Pôvodnými vlastníkmi časti parciel predmetných nehnuteľností boli Bývalí urbarialisti obce Nandraž a časti parciel Spoločnosť urbarialistov a pasienkárov Nandraž. Zriadením Jednotného roľníckeho družstva /JRD/ Nandraž prešlo vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na JRD Nandraž zo zákona resp. v zmysle zák. č. 81/1949 Zb. Došlo teda k zániku urbárov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Tieto právne útvary zanikli bez právnych nástupcov a teda ani odvolateľ' Pozemkové spoločenstvo Nandraž nemohlo byť ich právnym nástupcom. Po zániku JRD Nandraž mohli byť tieto nehnuteľnosti reštituované pôvodnými vlastníkmi, čo sa však v zmysle preskúmaných listín nestalo. Neexistuje teda žiaden právny titul na základe ktorého Pozemkové spoločenstvo Nandraž nadobudlo k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícky titul.

15. Podľa § 137 Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 8 ods. 1 a 2 zák. č. 97/2013 (ďalej len „ZoPS“) spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia zhromaždenia oddeliť novovytvorený pozemok (ďalej len „oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti“), ak a)ide o prevod vlastníckeho práva k pozemku zastavanému stavbou povolenou podľa osobitného predpisu, ak nejde o neoprávnenú stavbu, b)sa mení účelové využitie spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti podľa osobitných predpisov, c)ide o prechod vlastníckeho práva k pozemkom vyvlastnením alebo na účel, na ktorý možno pozemok vyvlastniť, d) tak ustanovuje osobitný predpis alebo e)ide o prevod vlastníckeho práva k pozemku v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 9 ods. 8 ZoPS účinného v čase konania valného zhromaždenia, prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný

18. Podľa § 9 ods. 9 ZoPS účinného v čase konania Zhromaždenia PS, prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo je zakázaný. 19. Podľa § 14 ods. 1 ZoPS najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor spoločenstva najmenej raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia všetkých členov spoločenstva a fond, ak fond spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá. Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou; obvyklé miesto uverejnenia určí spoločenstvo v stanovách. V pozvánke na zasadnutie zhromaždenia a v oznámení o zasadnutí zhromaždenia výbor uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj podiel podľa § 9 ods. 7 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia. Výbor je povinný informovať obvodný lesný úrad o zasadnutí zhromaždenia do 30 dní odo dňa jeho konania.

20. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva; v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.

21. V zmysle § 31 ods. 5 ZoPS spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. júna 2014 a podať návrh na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis podľa § 25 ods. 2, ak sú zapísané v registri. 22. Podľa § 31 ods. 9 ZoPS, ak spoločenstvo nesplní povinnosť podľa odseku 5, zmluva o spoločenstve stráca platnosť a spoločenstvo sa zrušuje. Obvodný lesný úrad zapíše spoločenstvo do registra s dodatkom "v likvidácii" a spoločenstvo môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku. Spoločenstvo je povinné do 1. októbra 2014 vymenovať likvidátora a oznámiť obvodnému lesnému úradu jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Ak si spoločenstvo túto povinnosť nesplní, obvodný lesný úrad zapíše ako likvidátora jeho štatutárny orgán zapísaný v evidencii alebo registri alebo prvého z členov štatutárneho orgánu alebo, ak nie je známy štatutárny orgán, osobu, ktorá v mene spoločenstva vystupovala pred orgánmi štátnej správy. 23. Podľa § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. 24. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Účelom konania o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia pozemkového spoločenstva je poskytnutie ochrany prehlasovaným členom spoločenstva, ktorých práva boli predmetným uznesením poškodené. Ide o obdobné konanie ako v prípade konania o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131 Obchodného zákonníka, s tým rozdielom že podľa ZoPS nie je podmienkou pre určenie neplatnosti uznesenia jeho rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Na určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia pozemkového spoločenstva sa preto nevyžaduje preukázanie jeho rozporu so zákonmi, či stanovami spoločenstva, ale postačí preukázať skutočnosť, že predmetným uznesením boli poškodené práva prehlasovaných členov spoločenstva, resp. práva celého spoločenstva a jeho členov. Avšak ani v prípade uznesenia zhromaždenia pozemkového spoločenstva nemôže súd opomenúť povinnosť skúmať zákonnosť takéhoto uznesenia. Vzhľadom na uvedené, súd v prvom rade skúmal, či boli predmetným uznesením porušené konkrétne ustanovenia zákona o pozemkových spoločenstvách, iných zákonov, alebo stanov spoločenstva a či týmto porušením mohlo dôjsť k porušeniu práv žalobkyne. 25. Podľa § 9 ods . 8 ZoPS účinného v čase konania valného zhromaždenia , prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný. Práve prípad prevodu pozemku vedeného na N. Č.. XXX, ktorý tvorí spolu s pozemkami na N. Č.. XXX E. XXX kat. úz. Turčok jednu spoločnú a nedeliteľnú nehnuteľnosť bol predmetom sporného uznesenia Zhromaždenia pozemkového spoločenstva č. 5. Nakoľko zákaz takéhoto prevodu vyplýva priamo z § 9 ods. 8 ZoPS, súd nemohol rozhodnutiu zhromaždenia o takomto prevode, teda rozhodnutiu, ktorého obsahom je konanie v rozpore so zákonom, poskytnúť právnu ochranu a aj z tohto dôvodu súd určil že predmetné uznesenie zhromaždenia žalovaného je neplatné.

26. Vykonaným dokazovaním súd dospel taktiež k záveru, že valné zhromaždenie, na ktorom bolo prijaté sporné uznesenie, konané dňa 22.12.2016 nebolo riadne zvolané, nakoľko pozvánka na valné zhromaždenie nespĺňa zákonom požadované náležitosti. Jednou z náležitostí pozvánky na zhromaždenie podľa § 14 ZoPS je uvedenie programu zhromaždenia. V programe zhromaždenia na pozvánke na zhromaždenie konané 22.12.2016 je ako bod programu č. 6 uvedené „rozhodnutie o ponuke“. Bližšia špecifikácia ponuky, o ktorej má zhromaždenie rozhodovať v pozvánke uvedená nebola. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16.06.2010 sp. Zn. 29Cdo 3703/2009 zaoberajúce sa otázkou platnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, v zmysle ktorého: „aj keď pozvánka na valné zhromaždenie nie je právnym úkonom, napriek tomu je možné na jej obsah uplatniť požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Pritom je potrebné určitosť znenia pozvánky posudzovať podľa pravidiel upravujúcich výklad právnych úkonov. Ak teda z programu pozvánky na valné zhromaždenie žalovaného jasne, určito a zrozumiteľne nevyplýva, že sa na ňom bude rozhodovať o predaji konkrétnych pozemkov, a Zhromaždenie o tom bude rozhodovať, tak to treba považovať za vážne porušenie práv člena PS (analogicky ako v obchodnej spoločnosti porušenie práv spoločníka podľa uvedeného rozsudku). Argumentáciu žalovaného, že na predmetnom valnom zhromaždení časť členov už vedela o akú ponuku sa jedná a dozvedeli sa to od členov výboru, nakoľko pred valným zhromaždením sa konal výbor, od ktorého sa členovia pozemkového spoločenstva oficiálne mohli dozvedieť o tejto ponuke, považuje súd za neadekvátnu. Práve skutočnosť, že prehlasovaní členovia, teda aj žalobkyňa, pre uvedenú vadu pozvánky nemali vedomosť pred konaním zhromaždenia o plánovanom hlasovaní o prevode nehnuteľnosti, pričom niektorí iní členovia spoločenstva túto vedomosť od výboru PS mali, nasvedčuje tomu, že nedodržanie zákonných náležitostí pozvánky (určitosť, zrozumiteľnosť programu) na zhromaždenie žalovaného bolo porušením práv žalobkyne ako člena žalovaného. O určení neplatnosti uznesenia zhromaždenia PS preto súd rozhodol aj z tohto dôvodu. 27. Zároveň sa súd zaoberal argumentáciou žalobkyne o priebehu štátneho dozoru a tvrdením, že žalovaný nemôže robiť v tomto smere žiadne úkony, nakoľko je formálne zrušený a nemá stanoveného likvidátora, a že žalovaný nemôže byť vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Z § 31 ods. 9 ZoPS vyplýva, že na to, aby nedošlo ex lege k zrušeniu pozemkového spoločenstva sa vyžaduje kumulatívne splnenie 2 podmienok, a to jednak prispôsobenie právnych pomerov spoločenstva ustanoveniam zákona č. 97/2013 do 30.06.2014 a podanie návrhu na zápis spoločenstva do registra resp. návrhu na zápis zmeny údajov zapísaných v registri. Práve podmienku prispôsobenia právnych pomerov ustanoveniam ZoPS nemožno považovať za splnenú. Z viacerých listinných dôkazov (najmä listy vlastníctva, na ktorých sú zapísané pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť, výpisu žalovaného z registra pozemkových spoločenstiev, obsah trestného spisu 2T/179/2015- rozhodnutie Okresného úradu Revúca katastrálny odbor zo dňa 27.1.2017 a nadväzujúce rozhodnutie úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. VOU 38/2017 S1 zo dňa 18.8.2017) vyplynulo, že právne pomery vo vnútri pozemkového spoločenstva žalovaného nie sú v súlade s ustanoveniami ZoPS. Jednou z elementárnych podmienok, na ktorých je založená existencia a fungovanie pozemkových spoločenstiev, je podielové spoluvlastníctvo členov spoločenstva k podielom na spoločnej nehnuteľnosti. Na N. Č.. XXX je však ako vlastník pozemkov náležiacich k spoločnej nehnuteľnosti zapísané Pozemkové spoločenstvo Nandraž. Takýto stav nemožno považovať za súladný so samotnou podstatou existencie pozemkových spoločenstiev ako aj s ustanoveniami ZoPS, najmä s § 8 ods. 1, 9 ods. 1, 9 ods. 8, ods. 9, § 15 ods. 1, § 20. Zákonnú podmienku prispôsobenia právnych pomerov preto z uvedených dôvodov nemožno považovať za splnenú a preto sa pozemkové spoločenstvo považuje za zrušené, a to bez ohľadu na to, že si nesplnilo na to nadväzujúcu povinnosť vymenovať likvidátora do 01.10.2014, ako aj na to, že si povinnosť zapísať likvidátora nesplnil obvodný lesný úrad. Za uvedenej situácie bol žalovaný oprávnený v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o likvidácii vykonávať len úkony smerujúce k likvidácii spoločenstva. Za takýto úkon nemožno považovať rozhodovanie o ďalšom hospodárení a scudzovaní majetku členov spoločenstva, navyše v rozpore s ustanoveniami ZoPS. Preto súd aj z uvedeného dôvodu považoval sporné uznesenie zhromaždenia za neplatné. 28. K argumentom žalovaného, že zákaz prevodu nehnuteľností na spoločenstvo bol zakotvený až zákonom č. 97/2013, pričom žalovaný túto nehnuteľnosť nadobudol ešte v čase pred nadobudnutím účinnosti aktuálne platného ZoPS súd uvádza, že podľa staršieho zákona o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 Z.z. bolo členstvo v spoločenstve zo zákona spojená s vlastníctvom podielu spoločnej nehnuteľnosti, z čoho analogicky vyplýva, že spoločenstvo nemohlo byť vlastníkom podielu k spoločnej nehnuteľnosti. Navyše podľa výpisu z N. Č.. XXX zo dňa 09.03.1999 bol pôvodne na tomto LV vedený nehnuteľný majetok bývalých urbarialistov obce Nandraž, ktorý bol ako pasienkový majetok zapísaný v PKN vložke č. 135. Podľa § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov komposesorátov a podobných právnych útvarov, tieto pozemky prešli dňom vzniku Jednotného roľníckeho družstva v obci do vlastníctva toho JRD a to zo zákona, teda bez ohľadu na to, či zápis o tom bol v pozemkovej knihe vykonaný. Na tieto pozemky sa vzťahuje ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov v spojitosti s ustanovením § 37 zákona č. 330/1991Zb. v znení neskorších predpisov a tiež ustanovenie § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Oprávnenými osobami na nadobudnutie vlastníctva k predmetným pozemkom môžu byť len fyzické osoby, uvedené v týchto zákonoch. V prípade, že oprávnené osoby si podľa týchto uvedených právnych predpisov neuplatnili nárok na vydanie nehnuteľnosti, resp. ich nárok nebol kladne vybavený, vlastníkom pozemkov, ktoré pochádzajú z pozemkovoknižnej vložky č. 135 je zo zákona právny nástupca bývalého JRD a nie Pozemkové spoločenstvo.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov na podklade dôsledne vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané všetky vyššie uvedené dôvody pre určenie neplatnosti sporného uznesenia zhromaždenia žalovaného a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. Súd neprihliadal na návrh žalovaného na vykonanie dôkazu listinami s podacou pečiatkou okresného úradu, ktoré boli podané vrámci návrhu na zápis zmien v roku 2013, prednesený na pojednávaní konanom dňa 14.11.2018. Uvedený dôkazný návrh žalovaný predniesol na vyvrátenie tvrdenia žalobkyne, že spoločenstvo je ex lege zrušené. Súd k tomuto uvádza, že žalovaný mal možnosť uvedený návrh na vykonanie dôkazu predložiť už vo vyjadrení k žalobe, v ktorej žalobkyňa uvedený názor vyslovený orgánom vykonávajúcim štátny dozor prezentovala, zároveň tak mohol urobiť neskôr vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplika), alebo aj na pojednávaní konanom dňa 03.10.2018. Nakoľko však žalovaný ani jednu skoršiu možnosť nevyužil, súd podľa zásady sudcovskej koncentrácie konania na uvedený dôkazný návrh žalovaného neprihliadal. Súd k tomuto uvádza, že v zmysle vyššie uvedenej argumentácie súd považoval pozemkové spoločenstvo- žalovaného za ex lege zrušené nie z titulu nepodania návrhu na zápis zmien do registra pozemkových spoločenstiev, ale pre nesplnenie podmienky prispôsobenia právnych pomerov zákonu č. 97/2013 Z.z. Z tohto titulu by vykonanie žalovaným navrhovaného dôkazu bolo jednak neúčelné a z hľadiska procesnej ekonómie aj nehospodárne.

31. Nakoľko takto vykonaným dokazovaním mal súd dostatočne preukázané dôvody pre určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia žalovaného, súd už nepovažoval za hospodárne a účelne vykonávať ďalšie dôkazy na preukázanie ostatných skutkových tvrdení strán. Súd má za to, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia, že neprejednaním jej ponuky na odkúpenie sporných nehnuteľností za vyššiu cenu došlo k poškodeniu práv členov spoločenstva, keďže sama potvrdila, že v danom prípade šlo z jej strany o simulovaný úkon, nakoľko nechcela pozemky skutočne odkúpiť, ale len poukázať na to, že bez ohľadu na výšku ponuky bolo zhromaždenie rozhodnuté odhlasovať predaj pozemkov Y. Y.. Rovnako súd nemal preukázané tvrdenia žalobkyne, že splnomocnenia hlasujúcich splnomocnencov na predmetnom zhromaždení PS nemohli byť pre rozpor záujmu splnomocnencov a splnomocniteľov platné, nakoľko na preukázanie uvedeného tvrdenia žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy. Podľa názoru súdu by v danom prípade mohlo ísť o prekročenie oprávnenia splnomocnenca podľa § 33 ods. 1 OZ, kedy pri nezaslaní nesúhlasu splnomocniteľov s konaním splnomocnenca bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedeli, platí, že takéto prekročenie schválili. Súd taktiež poukazuje na to, že žalovaný na viacerých miestach namietal, že žalovaný ako pozemkové spoločenstvo nezanikol, že existuje naďalej, a to napriek tomu, že uvedená skutočnosť neexistencie a zániku spoločenstva žalobkyňou tvrdená ani nebola. V danom prípade žalovaná namietala stav, kedy je potrebné spoločenstvo považovať za zrušené.

32. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko mala vo veci úspech v celej časti uplatneného nároku, preto jej súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).