Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24CoP-73-2018.pdf
PDF · 136.6 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/73/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: C. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, Q. D., narodený XX.X.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov: matka J. D., narodená X.X.XXXX, bytom P. - A. XX, právne zastúpená:. Mgr. Andrea Šutovská, advokátka, so sídlom Vajanského 39, Trnava, otec Q. C. D., narodený X.XX.XXXX, bytom T. XXX, o zníženie výživného a o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/130/2017-203 zo dňa 23.5.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného k mal. C., nar. XX.XX.XXXX a k mal. Q., nar. XX.X.XXXX, zamietol (prvý výrok), otcovi detí zvýšil výživné k maloletému C. z doterajších 180 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne a k mal. Q. z doterajších 120 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 1.5.2018 (druhý výrok), dlh na výživnom za obdobie od 1.5.2018 do 31.5.2018 pre mal. C. vo výške 20 eur a pre mal. Q. vo výške 20 eur, otcovi povolil splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 eur na každé dieťa až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (tretí výrok), zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 10P/68/2012-46 zo dňa 8.11.2012 v časti o výživnom pre mal. C. a pre mal. Q. (štvrtý výrok) a napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok).
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 2, ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine, § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, § 52 Civilného mimosporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že v čase posledného rozhodovania o výživnom maloletý C. navštevoval 4. ročník na základnej škole, toho času má 15 rokov a navštevuje 9. ročník na základnej škole. V čase posledného rozhodovania o výživnom maloletý Q. mal 3 roky, materskú školu nenavštevoval, toho času má 8 rokov a navštevuje 2. ročník na základnej škole. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola na predĺženej materskej dovolenke, poberala rodinné prídavky na dve deti vo výške 45,08 eur mesačne, okrem maloletého C. a maloletého Q. iné vyživovacie povinnosti nemala. Toho času matka okrem maloletého C. a maloletého Q. iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka momentálne nepracuje, nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, je dobrovoľne nezamestnaná od 08/2017, nemá žiadne príjmy, poberá len rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,36 eur mesačne. Súd prvej inštancie zistil, že matka bola zamestnaná od 8.2.2017 do 8.8.2017 u zamestnávateľa T. & U., R. s priemerným mesačným zárobkom v čistom vo výške cca 470 eur, na základe absencií v 07/2017 zamestnávateľ považoval túto skutočnosť za závažné porušenie pracovnej disciplíny a rozviazal s ňou pracovný pomer k 8.8.2017. Vyššie uvedené konanie matky súd prvej inštancie posúdil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu, a preto pri rozhodovaní vychádzal z príjmu matky, ktorý táto dosahovala u zamestnávateľa T. & U., R.. Matka býva s maloletými deťmi, s jej rodičmi a s priateľom v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov, matka matky maloletých detí pracuje s príjmom 1.074,54 eur mesačne v čistom, otec matky maloletých detí pracuje s príjmom 627,09 eur mesačne v čistom, s priateľom Q. D. spoločne hospodária, tento dosahuje čistú mzdu 108,25 eur mesačne, na náklady na bývanie prispievajú mesačne sumou vo výške 100 eur. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem maloletého C. a maloletého Q. iné vyživovacie povinnosti nemal, bol zamestnaný, dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške cez 1.000 eur netto, zamestnávateľ mu poskytoval diéty priemerne vo výške cez 1.000 eur mesačne. Toho času otec okrem maloletého C. a maloletého Q. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne, pracuje od 14.3.2017 u zamestnávateľa I., A., R., na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, ako vodič nákladného vozidla s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 570 eur, popritom mu zamestnávateľ poskytuje stravné a cestovné náhrady priemerne mesačne vo výške cca 350 eur. Súdom prvej inštancie z obsahu spisu tamojšieho súdu sp. zn. 13P/102/2014 bolo zistené, že otec pracoval u C. U., R. od 27.6.2012 do 8.7.2013 ako vodič kamiónu na základe trvalého pracovného pomeru, pracovný pomer mal uzatvorený na dobu neurčitú, dosahoval priemerný mesačný zárobok v čistom 1.010,64 eur, zamestnávateľ mu poskytoval diéty priemerne mesačne cez 1.000 eur a tento pracovný pomer otca bol ukončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Následne sa otec zamestnal u viacerých zamestnávateľov, avšak už s nižším príjmom. Vyššie uvedené konanie otca súd prvej inštancie posúdil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu, a preto pri rozhodovaní vychádzal z príjmu otca, ktorý tento dosahoval u zamestnávateľa C. U., R., a to vo výške cez 1.000 eur mesačne netto + k tomu zohľadnenie zamestnávateľom poskytovaných diét priemerne mesačne cez 1.000 eur. Otec je ženatý, manželstvo uzatvoril dňa 8.12.2017 so W. C., býva s manželkou v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho manželky, náklady na bývanie uhrádzajú mesačne vo výške cca 250 eur. Manželka otca maloletých detí pracuje s priemerným mesačným zárobkom v čistom vo výške 728,69 eur, má jednu vyživovaciu povinnosť k dcére R., jej otec má súdom stanovené výživné 80 eur mesačne, toto si však riadne neplní.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že pri rozhodovaní prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, keď maloleté deti zdieľajú životnú úroveň svojich rodičov. I keď otec uviedol, že má dlhy, pričom jeden dlh voči Centru právnej pomoci vo výške 500 eur spláca po 14 eur mesačne, ďalší nespláca, je potrebné poukázať na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli oprávnené potreby maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Je potrebné tiež uviesť, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu maloletých detí v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného, pretože obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Otcovi súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť k maloletému C. z doterajších 180 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne a k maloletému Q. z doterajších 120 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne, keďže na strane oboch maloletých detí došlo od posledného rozhodovania o výživnom k výraznej zmene pomerov, maloletý C. už navštevuje druhý stupeň na základnej škole, maloletý Q. navštevuje prvý stupeň na základnej škole. Súd prvej inštancie dospel v danom prípade k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo čo sa týka počtu vyživovacích povinností otca a výšky jeho príjmu k výraznej zmene pomerov. Od posledného rozhodovania o výživnom na strane matky došlo k zmene pomerov, zvýšil sa jej príjem. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí vyššie uvedenými sumami. Súd prvej inštancie zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom s účinnosťou od 1.5.2018 v zmysle návrhu matky, keďže maloletý C. už navštevuje 2. stupeň na základnej škole (v čase posledného rozhodovania navštevoval 1. stupeň na základnej škole), maloletý Q. už navštevuje 1. stupeň na základnej škole (v čase posledného rozhodovania mal 3 roky, materskú školu nenavštevoval). Dlh na výživnom za obdobie od 1.5.2018 do 31.5.2018 pre maloletého C. vo výške 20 eur (20 eur x 1 mesiac) a pre maloletého Q. vo výške 20 eur (20 eur x 1 mesiac) súd prvej inštancie otcovi povolil splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 eur na každé dieťa až do úplného vyrovnania dlhu ta , že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie neprihliadal pri svojom rozhodnutí na jeden zo základných princípov Civilného mimosporového poriadku uvedený v článku 4 a to, že "súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania." Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy všetky predložené fakty, výpovede a skutočnosť, že matka maloletých detí je od augusta 2017 nezamestnaná a nie je vedená ani na úrade práce (je dobrovoľne nezamestnaná), teda dobrovoľne viac ako 10 mesiacov nemá potrebu sa zamestnať a postačuje jej na život rodičovský príspevok a ním zasielané výživné. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodnutí opiera o tzv. potencionalitu jeho príjmu na základe zamestnania z obdobia od 27.6.2012 až do 8.7.2013, kedy jeho čistý príjem bol nadštandardný (cca 2.000 eur) a viac ako dvojnásobný oproti súčasnosti (cca 920 eur v čistom) a na základe ktorého mu aj bolo v predchádzajúcom rozhodnutí Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8P/48/2013 určené výživné. Je ťažké vysvetliť fakt, že v roku 2013 z jeho strany nešlo o "dobrovoľné" sa vzdanie výhodnejšieho zamestnania bez "dôležitého dôvodu", tzv. dohodou. Je v jeho maximálnom záujme pracovať za čo najvyšší príjem. Súd prvej inštancie absolútne nedostatočne posúdil životné náklady spoločnej domácnosti s manželkou W. C. a jej dcérou R., na základe sumarizácie ktorých im na základné životné potreby po odrátaní preukázaných a nevyhnutných výdavkov zostáva len absolútne minimum. Rozsudok súdu prvej inštancie je pre neho a jeho domácnosť ekonomicky doslova likvidačný a má obavy, či napriek snahe riadne žiť a pracovať nebude len otázkou času, kedy sa vinou tohto rozhodnutia dostane neúmyselne do konfliktu s Trestným zákonom pre zanedbanie povinnej výživy, čo môže definitívne zmariť jeho snahu o nový začiatok. Má za to, že súd prvej inštancie sa k predloženým dôkazom a výpovediam staval jednostranne a pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti by mal vychádzať najme z reálnych faktov. Považuje za nespravodlivé, aby súd prvej inštancie nebral dostatočne do úvahy pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti skutočnosti, ako sú vznik manželstva a novej spoločnej domácnosti, v ktorej tak isto žije dieťa, ktoré rovnako potrebuje zabezpečiť svoje potreby. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nespravodlivý, vecne nesprávny a neaplikuje a neinterpretuje právo rovnako vo vzťahu k otcovi a rovnako vo vzťahu k matke. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému C. na sumu 150 eur mesačne a voči maloletému Q. na sumu 100 eur mesačne.
6. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.
7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Vo vyjadrení uviedol, že odporúča rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so skutočnosťou, že matka je nezamestnaná a vedená na úrade práce, keď ju posúdil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázala, že je to ona, ktorá sa na vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom podieľa aj osobnou starostlivosťou. Uzavretie manželstva otca je síce zmenou na strane otca, avšak nie takou podstatnou zmenou, ktorá by mala za následok zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby dieťaťa potreby dieťaťa, každý z rodičov má predovšetkým povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky pre uspokojenie svojich potrieb. Otec v konaní nijako nepreukázal, že by mu bránili závažné subjektívne skutočnosti, aby mohol dosahovať, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného pre maloletého C. zo sumy 180 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne a pre maloletého Q. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 70 eur a rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého C. zo sumy 180 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne a pre maloletého Q. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od 1.5.2018. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a o zvýšení výživného otca pre maloletého C. zo sumy 180 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne a pre maloletého Q. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne od 1.5.2018. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného pre maloletého C. v rozsahu 200 eur mesačne a pre maloletého Q. v rozsahu 140 eur mesačne určenom súdom prvej inštancie, keď odvolacie dôvody otca smerovali proti výške zvýšeného výživného pre maloleté deti určeného súdom prvej inštancie.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, rozsudok riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.
13. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
18. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú -povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 10P/68/2012-46 zo dňa 8.11.2012 a ktorým uvedeným rozsudkom bola na čas po rozvode rodičov schválená rodičovská dohoda tak, že maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaväzuje platiť na výživu maloletého C. sumu 180 eur mesačne a na výživu maloletého Q. sumu 120 eur mesačne, pričom styk otca s maloletými deťmi súd ponechal neobmedzený. V čase tohto rozhodovania matka bola na predĺženej materskej dovolenke, poberala prídavky na obe maloleté deti vo výške 45,08 eur mesačne, otec bol zamestnaný u C. U. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.010,64 eur. Rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti. Maloletý C. v čase tohto rozhodovania mal 9 rokov a navštevoval 4. ročník na základnej škole, maloletý Q. v čase tohto rozhodovania mal 3 roky a nachádzal sa v celodennej starostlivosti matky. Obe maloleté deti boli zdravé, ich výdavky boli bežné a veku primerané. Aktuálne matka žije s maloletými deťmi, s jej priateľom Q. D., u jej rodičov Mgr. E. T. a J. T. v ich rodinnom dome. Matka je nezamestnaná, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bola zamestnaná u zamestnávateľa T. & U. E. Q. R., s..r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 470 eur, ktorý zamestnávateľ skončil s matkou pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Aktuálne otec žije s manželkou W. C. v jej rodinnom dome a s dcérou manželky R.. Otec je zamestnaný u zamestnávateľa I. A., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 570 eur, popritom mu zamestnávateľ poskytuje stravné a cestovné náhrady priemerne mesačne v čistom vo výške 350 eur. Od 27.6.2012 do 8.7.2013 pracoval otec u zamestnávateľa C. U. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.010,64 eur, popritom mu zamestnávateľ poskytoval diéty priemerne mesačne v čistom vo výške 1.000 eur, u ktorého zamestnávateľa skončil pracovný pomer dohodou. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletý C. mal 15 rokov a navštevoval 9. ročník na základnej škole a maloletý Q. mal 8 rokov a navštevoval 2. ročník na základnej škole. Obe maloleté deti sú zdravé, ich výdavky sú bežné a veku primerané. Počet vyživovacích povinností zostal u oboch rodičov nezmenený.
20. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšeného výživného v prospech maloletých detí, keďže rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo dlhé časové obdobie šiestich rokov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, kedy prirodzene vzrástli ich potreby nielen na bežné životné náklady ale predovšetkým v súvislosti s ich vzdelávaním. V čase ostatného rozhodovania o výživnom maloletý C. navštevoval prvý stupeň na základnej škole a maloletý Q. bol v domácej starostlivosti matky, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zvýšení výživného maloletý C. navštevoval druhý stupeň na základnej škole a maloletý Q. navštevoval prvý stupeň na základnej škole, pričom s prechodom maloletého C. na druhý stupeň základnej škole a s nástupom maloletého Q. do základnej školy sú spojené notoricky známe výdavky na nákup učebníc, zošitov, učebných pomôcok, školské stravovanie a cestovanie do školy. Bez pochybností totiž nástup do základnej školy a nástup na druhý stupeň základnej školy sa dôvodne spája s podstatným zvýšením výdavkov na dieťa a takúto zmenu aplikačná prax súdov všeobecne akceptuje ako dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Vzhľadom na odstup rokov od posledného rozhodovania o výživnom pochopiteľne vzrástli aj ich odôvodnené potreby vo všetkých ďalších oblastiach ich života a výdavky spojené s mimoškolskými aktivitami. Od poslednej úpravy výživného na strane maloletých detí s poukazom na uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného. Rovnako bez akýchkoľvek pochybností nastala zmena pomerov i na strane otca a matky, ktorí obaja rodičia sa bez dôležitého dôvodu vzdali zamestnania.
21. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov, príslušných rodinno-právnych vzťahov. Kritérium uvedené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného pritom aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať v súvislosti so špeciálnymi kritériami, platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v danom prípade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ako už bolo uvedené vyššie na strane oprávneného je potrebné zistiť relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného súd preskúmava schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu, smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované zárobky v danom povolaní.
22. Otec ničím právne významným nepreukázal, že k poklesu jeho príjmu došlo z dôležitého dôvodu, resp. z nejakých relevantných objektívnych príčin. Ako vyplýva z vykonaného odkazovania otec v období od 27.6.2012 do 8.7.2013 pracoval u zamestnávateľa C. U. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.010,64 eur a zamestnávateľ mu poskytoval diéty priemerne mesačne cez 1.000 eur, u ktorého zamestnávateľa skončil pracovný pomer dohodou. Jeho aktuálny priemerný čistý mesačný príjem u zamestnávateľa I. A., s.r.o. predstavujúci výšku 570 eur, pričom mu zamestnávateľ poskytuje stravné a cestovné náhrady priemerne mesačne v čistom vo výške 350 eur, je tak podstatne nižší (o 440,64 eur). Odvolacia námietka otca, že byť znalý pomerov, konal by inak pri tomto údajnom dobrovoľnom skončení pracovného pomeru, je neopodstatnená. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa otec bez vážnych dôvodov vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku, má preto oporu vo vykonanom dokazovaní. Princíp potencionality príjmov má prednosť pred princípom fakticity príjmov práve aj v prípade, že povinný sa bez dôležitého dôvodu vzdá zamestnania. Nakoľko otec nepreukázal žiaden ospravedlniteľný dôvod skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa C. U., je aj odvolací súd toho názoru (rovnako ako súd prvej inštancie), že otec týmto svojim konaním, teda uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru, sa vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania bez toho, aby mal zabezpečenú možnosť budúceho príjmu minimálne v rovnakej výške. Súd prvej inštancie správe prihliadol na príjem otca vo výške 1.010,64 eur vrátane diét vo výške 1.000 eur, z ktorého potencionálneho príjmu otca vychádzal pri určovaní výšky výživného a jeho postup v prejednávanom prípade podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine bol úplne namieste.
23. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletých detí ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného otca pre maloletú C. sumou 200 eur mesačne a pre maloletého Q. sumou 140 eur mesačne. Správne súd prvej inštancie vyhovel návrh matky na zvýšenie výživného len čiastočne, keďže vzhľadom na vek maloletých detí je predpoklad ďalšieho zvyšovania výživného pre maloleté deti do budúcnosti, a preto je potrebné ponechať priestor na ďalšie zmeny výšky výživného pri závažnejšej zmene pomerov v budúcnosti (napr. nástup na druhý stupeň základnej školy, nástup na štúdium na strednej škole, nástup na štúdium na vysokej škole a pod.). Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloleté deti sa stará osobne a dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu.
24. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom preskúmavaným rozsudkom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že matka je dobrovoľne nezamestnaná, tu odvolací súd opäť odkazuje na správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého u matky (rovnako ako u otca) súd prvej inštancie pri posudzovaní príjmu u matky vychádzal z jej príjmu u predchádzajúceho zamestnávateľa T. & U. E. Q. R., s..r.o. vo výške 470 eur, keďže sa matka bez dôležitého dôvodu vzdala zamestnania, nakoľko bol pracovný pomer s ňou skončený pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, teda zo subjektívnych dôvodov na strane matky. Tu sa žiada uviesť, že pri určovaní výšky výživného sú predovšetkým rozhodujúce majetkové pomery osoby povinnej, voči ktorej je nárok uplatnený a výška životnej úrovne druhej povinnej osoby, v prejednávanej veci matky, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti povinnej osoby, voči ktorej je nárok uplatnený v tom smere, že ak by boli majetkové pomery matky vyššie ako majetkové pomery otca, primerane tomu by malo byť výživné otca určené v nižšej výške.
25. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázaní výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné sami sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, zvýšil výživné pre maloleté deti správne. Súdom prvej inštancie zvýšené výživné pre maloletého C. zo sumy 180 eur na sumu 200 mesačne a pre maloletého Q. zo sumy 120 eur na sumu 140 eur mesačne je vzhľadom na vek maloletých detí, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania ich životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie zvýšenému výživnému. Odvolací súd považuje výživné v sume 200 eur mesačne pre maloletého C. a v sume 120 eur pre maloletého Q. od otca spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie aktuálnych potrieb maloletých detí a ich záujmov.
26. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 1.5.2018 do 31.5.2018 vo výške 20 eur pre každé maloleté dieťa určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil vzhľadom na jeho výšku jeho zaplatenie v splátkach vo výške 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
27. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zamietnutí zníženia výživného a o zvýšení výživného, vrátane závislých výrokoch o dlhu na zročnom výživnom, o zmene predchádzajúceho rozhodnutia a o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutých a v prípade ktorých ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil.
29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).