Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-1-2018.pdf
PDF · 147.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-18Csp/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanej: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX D. o zaplatenie 301,97 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 88,04 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 88,04 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 164,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 164,- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 8,62 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 03.01.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 301,97 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 301,97 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 uzatvorila so žalovanou dňa 10.03.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo: 571325238, na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku vo výške 180,- Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 6,06 Eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 19.01.2015. Pôžička bola poskytnutá žalovanej jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovanou dňa 10.03.2014 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v čl. I. uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 92,70 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 1,01 Eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 7,07 Eur. Žalovaná sa touto zmluvou okrem iného zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 medzi spoločnosťou Provident Financial, s. r. o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenska republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 50003 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s. r. o. pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradila len splátky v celkovej výške 16,- Eur. Žalobca listom - predžalobná výzva vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Do dňa spísania žaloby žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Dlh žalovanej predstavuje spolu: 180,- Eur (zmluva o úvere) + 92,70 Eur (zmluva o zabezpečení) + 42,27 Eur (zmluvný úrok) - 16,- Eur (prijaté úhrady) = 301,97 Eur. Výslednú sumu 301,97 Eur po zohľadnení prijatých platieb tvorí: 170,94 Eur (zmluva o úvere - zostatok) + 88,04 (zmluva o zabezpečení - zostatok) + 42,99 (zmluvný úrok - zostatok). Zároveň si žalobca uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nesledujúceho po postúpení pohľadávky.
3. Podaním doručeným súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 28.03.2018 žalobca vzal žalobu v čiastočne späť, a to čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 88,04 Eur a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň sa upraveným petitom žaloby domáhal už len zaplatenia sumy 213,93 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 213,93 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, teda evidentne žalobca vzal žalobu sčasti späť aj pokiaľ ide o úroky z omeškania zo sumy 88,04 Eur.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu spočívajúci v čiastočnom späťvzatí žaloby, keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami konanie v časti o zaplatenie 88,04 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 88,04 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia zastavil aj bez súhlasu žalovanej, ktorý v tomto prípade nebol potrebný.
9. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 213,93 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 213,93 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia.
10. Žalovaná sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrila, napriek tomu, že uznesením č. k. 18Csp/1/2018 - 38 zo dňa 17.05.2018 bola vyzvaná, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
11. Podľa § 297 veta druhá písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
12. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
13. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú z dôvodu nečinnosti žalovanej sporné a hodnota sporu bez príslušenstva je 301,97 Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 23.07.2018.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.11.2018, bez prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov.
15. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.03.2014, Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 10.03.2014, výpis splátok a úhrad, Oznámenie o postúpení pohľadávky, podací hárok, predžalobnú výzvu zo dňa 05.10.2017.
16. Súd sa oboznámil so žalobou, späťvzatím žaloby, vykonal dokazovanie listinami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
17. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s. r. o. uzatvoril so žalovanou dňa 10.03.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 180,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 45-tich týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú je 5,01 Eur a výška poslednej splátky je 4,83 Eur. Splatnosť prvej splátky bola 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy bol deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 45 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Celkové náklady zákazníka boli podľa zmluvy tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,90 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 19,53 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 25,74 Eur. RPMN bola uvedená vo výške 69,48 %, priemerná RPMN predstavovala 44,79 %, celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť, predstavovala sumu 225,27 Eur.
18. Dňa 10.03.2014 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s. r. o. a žalovaná uzatvorili tiež Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť Provident Financial, s. r. o. ako poskytovateľ zaviazal, že žalovanej za odmenu v celkovej výške 92,70 Eur bude poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 571325238, a to v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná sa zaviazala splácať odmenu vo výške 92,70 Eur v 45 pravidelných splátkach, a to v 44 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 2,06 Eur a poslednú splátku vo výške 2,06 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.
19. Podľa výpisu splátok a úhrad k úveru č. 571325238 žalovaná uhradila na úver celkom 16,- Eur.
20. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 s podacím hárkom zo dňa 29.12.2016.
21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
23. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101?ucinnost=8.6.2004>).
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
30. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
31. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe, v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby, nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Súd vyhodnotil žalobu v časti ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.
33. Súd mal z listinných dôkazov nesporne za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 10.03.2014 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 180,- Eur. Hoci predmetná zmluva o úvere je zmluvou podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov a zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala teda ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred právnym predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý právny predchodca žalobcu a žalovaná založili Zmluvou o spotrebiteľskom úvere dňa 10.03.2014 je nesporný. Ide o zmluvu, ktorú právny predchodca žalobcu ako dodávateľ uzatváral vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a zmluvné podmienky k zmluve sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. V predmetnom právnom vzťahu má tak žalovaná postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho je daná aplikácia právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Z uvedených dôvodov súd pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu 10.03.2014). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti.
34. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu nedodržal ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške mesačných splátok, a to 1-44 splátky vo výške 5,01 Eur a poslednej 45 splátky vo výške 4,83 Eur. Z takého údaja spotrebiteľ nie je schopný vyvodiť, aké bude navýšenie sumy, ktorú si v skutočnosti požičiava a z akých konkrétnych zložiek sa skladá celková suma, ktorú bude napokon povinný veriteľovi vrátiť. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. sa preto tento spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. K uvedenému záveru dospel napr. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 7Co/220/2014, keď uviedol, že pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.
35. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že žalobca nedodržal ani ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď v zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. je preto tento úver bezúročný a bez poplatkov. Konečná splatnosť úveru musí byť v zmluve presne určená, teda konkrétnym dátumom splatnosti (napr. 01.01.2015). Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne uvádza, že jednou z obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Takýto údaj v predloženej zmluve absentuje. Uvedený záver vyplýva aj z Rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/311/2013, v ktorom súd uviedol, že pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, nestačí len dedukcia z toho, že splátky sú splatné do 15 - dňa v mesiaci, že má byť 10 splátok a že prvá splátka je splatná dňa 15.05.2009. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej z náležitostí zmluvy - konečná splatnosť úveru. Teda to musí byť jeden konkrétny termín. Vychádzajúc z uvedeného je súd toho názoru, že obsahová náležitosť zmluvy - termín konečnej splatnosti úveru nie je dodržaná ani tým, ako je uvedené v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy bol deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 45 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Takto vymedzený časový okamih možno považovať len za spôsob výpočtu termínu konečnej splatnosti úveru, a nie za jeho výslovné určenie. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. treba vykladať z pohľadu jeho účelu, ktorým je informovať spotrebiteľa ako slabšiu stranu, ktorá v porovnaní s dodávateľom nemá rovnaké vedomosti a skúsenosti s dojednávaním spotrebiteľských úverov a ich fungovaním, o tom, dokedy presne je zmluvou o spotrebiteľskom úvere viazaný, aby tak mohol mať jasný prehľad o svojich záväzkoch a mohol posúdiť svoju schopnosť splatiť úver v dohodnutom termíne. Formulácia „siedmy deň 45. týždňa“ vyvoláva otázky z pohľadu toho, že v bezprostredne predchádzajúcom texte, ktorý sa týka splatnosti splátok, sa spomína „7. kalendárny deň“. Takisto aj pri splatnosti prvej splátky sa používa výraz „7. kalendárny deň“. Pre spotrebiteľa môže byť prekvapujúce, keď sa v predtlačenom formulári zmluvy používa pri termíne poslednej splátky zrazu výraz „siedmy deň“. Nie je jasné, či toto rozlišovanie malo mať nejaký praktický význam. Nie je ani vôbec zrejmý dôvod, pre ktorý sa neuvádza termín konečnej splatnosti v podobe konkrétneho dátumu. Možno sa len domnievať, že azda preto, lebo pri uzatváraní zmluvy nebol veriteľ alebo jeho obchodný zástupca schopný pohotovo tento dátum uviesť. To však práve posilňuje obavy z toho, že ani samotnej žalovanej ako spotrebiteľovi v tom čase nebolo známe, o aký konkrétny dátum ide. Uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru len formou návodu v podobe matematického vzorca nemožno považovať za „termín konečnej splatnosti“. Aj z jazykového vyjadrenia tejto zákonnej náležitosti je zrejmé, že zmluva má obsahovať „termín“, a nie „spôsob výpočtu termínu“, či „vzorec na výpočet termínu“. Slovom „termín“ sa pritom rozumie „vymedzenie času, v ktorom treba splniť niečo“. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti ako jednu z povinných náležitostí stanovených § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.
36. Súd uzatvára, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ide o obligatórne náležitosti, ktorých absencia v konečnom dôsledku spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za úver bezúročný a bez poplatkov. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv uzatváraných so spotrebiteľmi, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru.
37. Spolu so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok tohto úveru. Táto zmluva síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Vznik zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Z tohto dôvodu odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie splátok úveru, mala byť preto podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do ročnej percentuálnej miery nákladov. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
38. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru súdu patrí aj poplatok za poskytnutie služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len úverovej sadzby, resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie právneho predchodcu žalobcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu. Z vyššie uvedeného dôvodu (nesprávne uvedená RPMN) súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere aj z toho dôvodu za bezúročnú a bez poplatkov. Veriteľovi tak vzniklo právo iba na úhradu úverovej istiny, t. j. tej sumy, ktorú žalovanej reálne poskytol
39. K posúdeniu zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou súd ďalej uvádza, že jej predmetom bolo poskytovanie služby spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, a to v mieste trvalého pobytu žalovanej alebo na inom mieste, určenom dohodou zmluvných strán (podľa čl. I, bod 1.1 zmluvy). Žalovaná sa zaviazala za poskytnutie tejto služby zo strany právneho predchodcu žalobcu zaplatiť odmenu 92,70 Eur v 45 pravidelných splátkach a to 44 splátok po 2,06 Eur a posledná splátka 2,06 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k tejto zmluve je ďalej potrebné uviesť, že táto bola podľa článku 1.1. evidentne naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalovaná zaviazala na poplatok vo výške 92,70 Eur za to, že právny predchodca žalobcu jej poskytne isté „nadštandardné“ služby. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou žalobca žalovanej k úveru síce poskytol službu navyše, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru. Takouto praktikou na základe osobitnej zmluvy právny predchodca žalobcu len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa.
40. Zosumarizujúc vyššie zmienené, Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Predmetom tejto zmluvy vo svojej podstate je dohoda strán o tom, že poskytovateľ bude žalovanú pravidelne navštevovať, aby od neho prevzal splátku úveru (zmluva vyslovene odkazuje na konkréte číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) v hotovosti, za čo sa mu žalovaná zaviazala platiť odmenu, a to spolu so splátkami úveru (čl. I ods. 1.1). Vychádzajúc z takto vymedzeného predmetu je zrejmé, že táto zmluva obsahuje dojednania, ktoré sú z hľadiska ich obsahu vedľajšími dojednaniami k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je navyše viazaná na platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože stanovuje, že zaniká o. i. aj zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To z nej robí zmluvu závislú od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba nároky vyplývajúce z tejto zmluvy posudzovať v kontexte zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o zabezpečení splátok úveru preto nepredstavuje samostatný nárok, ktorý by sa mal posudzovať izolovane. Krajský súd v Nitre v uznesení zo dňa 31.07.2013, sp. zn. 6Co/18/2013 konštatoval, že „zmluva o zabezpečení splátok úveru má vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere akcesorickú povahu“. Vychádzajúc z vyššie uvedeného niet pochýb o tom, že stranami uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu so zmluvou o zabezpečení splátok úveru predstavuje štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu a tieto fyzicky samostatné „zmluvy“ treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti, a teda ako tvoriace jednu zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Zo zjavnej previazanosti oboch zmlúv potom ale bezpochyby vyplýva, že zmluvou o zabezpečení splátok úveru sa obchádza požiadavka zákona, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere informovala spotrebiteľa o jeho celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. g)) prostredníctvom ročnej percentuálnej miery nákladov. Odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru nebola zahrnutá do RPMN tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. V dôsledku toho ani nemohla byť RPMN správne vypočítaná. Pokiaľ by bola odmena do výpočtu zahrnutá tak, ako mala byť, bola by RPMN vyššia, čo v konečnom dôsledku znamená, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa. Aj táto okolnosť má za následok to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.), teda aj bez poplatku v podobe odmeny za zabezpečenie výberu splátok.
41. Odhliadnuc od uvedeného však súd považuje za vhodné vyjadriť sa k zmluve o zabezpečení splátok úveru aj z pohľadu prípadných neprijateľných podmienok. Pokiaľ ide o samotný predmet plnenia podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, tento nemožno považovať za „hlavný predmet“ plnenia, ktorý by bol vylúčený zo súdneho prieskumu z hľadiska existencie neprijateľnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ako bolo naznačený vyššie, hlavný predmet plnenia je totiž obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, že táto bola spísaná na inej, fyzicky samostatnej listine. Tým sa preto otvára priestor na posúdenie ustanovení zmluvy o zabezpečení splátok istiny z pohľadu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Predmetom služieb, ktoré mal Provident poskytovať žalovanej, bolo osobné vyzdvihnutie splátok úveru priamo u žalovanej. Keďže odovzdaním splátky úveru v hotovosti zástupcovi Providentu žalovaná ako dlžník plní svoj dlh, ide preto o dohodu o mieste dlhu. Miesto plnenia dlhu upravuje § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že ak sa strany nedohodnú inak, dlh sa plní v mieste bydliska dlžníka. Z uvedeného je potom celkom zjavné, že záväzok Providentu vyzdvihnúť splátku úveru v mieste bydliska žalovanej nie je ničím iným, než povinnosťou, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či sa k tomu zmluvne zaviaže. Nemožno preto ani tvrdiť, že túto službu za odplatu poskytoval v záujme žalovanej. Pokiaľ ide o to, že zmluva umožňovala vydvihnutie dlhu popri „mieste trvalého pobytu“ aj „na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou“, už zo samotného jazykového vyjadrenia daného ustanovenia je zrejmé, že táto alternatívna voľba nebola ponechaná len na vôľu žalovanej. Takáto odchýlka od miesta plnenia dlhu je na základe dohody predpokladaná aj v spomínanom § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Opäť teda nemožno tvrdiť, že by táto služba bola v záujme žalovanej, pretože žalovaná má na ňu nárok zo zákona. Keďže záväzok žalovaného zaplatiť veriteľovi odmenu za takúto službu predstavuje plnenie za službu, ktorej poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy žalovanej, pretože za touto službou sa skrýva práve záujem veriteľa účtovať neprimeraný poplatok za vyzdvihnutie splátky u žalovanej, ustanovenie o povinnosti zaplatiť takúto odmenu by spĺňalo podľa názoru súdu kritériá neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka. Konštatovať to však v danom prípade nebolo nutné, pretože súd v danej veci dospel beztak k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
42. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy účastníkmi určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov súd v prípade posudzovania výšky nároku žalobcu, plnenie zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zohľadnil ako plnenie žalovanej poskytnuté na splácanie úveru (žalobca sám v žalobe uvádzal, že celková výška mesačnej splátky z titulu oboch zmlúv predstavovala 7,07 Eur).
43. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru má žalobca nárok iba na vrátanie istiny úveru, ktorú žalovaná prevzala vo výške 180,- Eur po odpočítaní toho, čo už zaplatila (16,- Eur), pretože tým jej dlh v danej časti zanikol (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca má teda nárok len na nesplatenú časť istiny vo výške 164,- Eur (180,- Eur mínus 16,- Eur). Žalobca sa podanou žalobu pôvodne domáhal zaplatenia sumy 301,97 Eur s príslušenstvom, v priebehu konania vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 88,04 Eur s príslušenstvom späť, keď v tejto časti išlo o nárok titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Žalovaná v konaní nijako nepoprela existenciu dlhu z úveru (nevyjadrila sa k žalobe a priloženým dôkazom), teda netvrdila ani nepreukazovala existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu a skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe nijakým spôsobom nerozporovala. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 164,- Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou skutočne poskytnutou právnym predchodcom žalobcu (180,- Eur) a sumou uhradenou žalovanou (16,- Eur). Jedine rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku nároku žalobcu, očisteného o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Priznaná suma teda predstavuje nesplatený zostatok poskytnutého úveru. Vo zvyšnej časti po čiastočnom späťvzatí žaloby (vrátane k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov.
44. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej sumy, žalobca si žalobou v znení po čiastočnom späťvzatí uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 213,93 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Súd vyhovel žalobe v časti, a to čo do výšky sadzby úroku z omeškania a jeho počiatku, t. j. priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, avšak len z priznanej sumy 164,- Eur, a to od 17.12.2016 ako žiadal žalobca (pričom žalovaná sa do omeškania dostala podstatne skôr, a to dňa 20.01.2015
- nasledujúci deň po dni splatnosti poslednej splátky). K uvedenému dňu bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,05 % ročne, žalobca by tak mal nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne (5 + 0,05 %), avšak žalobou si uplatnil úroky z omeškania iba vo výške 5 %, preto mu ich súd v tejto sadzbe priznal. V časti úrokov z omeškania nad priznanú sumu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8,62 %. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 301,97 Eur s príslušenstvom, následne vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 88,04 Eur s príslušenstvom späť. Pretože došlo k čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaná zavinili zastavenie konania. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť a nejde o prípad, kedy by išlo o reakciu na konanie žalovanej, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanej. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť žalovanej trovy konania. Žalobca bez udania dôvodu zobral žalobu sčasti späť a tým procesne zavinil, že konanie bolo sčasti zastavené, preto má žalovaná právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Zo spisu vyplýva, že žalovanej v konaní žiadne trovy konania nevznikli.
52. S poukazom na skutočnosť, že na čiastočnom späťvzatí žaloby bolo dané zavinenie žalobcu, platí, že v tomto rozsahu žalobca nemal vo veci úspech. Kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
53. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 54,31 % a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 45,69 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 301,97 Eur s príslušenstvom a súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 164,- Eur s príslušenstvom, pričom žalovanej možno priznať úspech v zastavenej časti konania o zaplatenie sumy 88,04 Eur s príslušenstvom. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 8,62 %, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).