Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/61/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanej I. X., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX, o zaplatenie 2.404,25 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník z 11.12.2017 č.k. 8Csp/43/2016-65 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške 2.000,- eur, ktorý mala žalovaná splatiť v mesačných splátkach od 16.10.2014 až po konečnú splatnosť 16.9.2024. Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy z 29.9.2015 o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku žalovanej ako postupca na žalobcu ako postupníka a postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej listom z 8.10.2015. V konaní však ale neboli preukázané splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, a teda, že postúpeniu pohľadávky predchádzala písomná výzva banky na zaplatenie dlhu s upozornením, že inak môže byť pohľadávka postúpená. Nesplnenie si písomnej výzvy banky dlžníkovi na plnenie pred postúpením pohľadávky nemá za následok možné sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, ale v zmysle spomínaného zákonného ustanovenia je jednoznačne určené doručenie takejto výzvy ako podmienky postúpenia pohľadávky. Možnosť banky pohľadávku postúpiť je viazaná na splnenie podmienok a síce, že je uskutočnená písomná výzva banky klientovi na splnenie omeškaného záväzku s upozornením na možnosť postúpenia a že dlžník je aj napriek tejto výzve v omeškaní s jeho splnením nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Ide o špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k úprave o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. OZ, a to aj vzhľadom na to, že veriteľom bol osobitný subjekt, banka, ktorý je a aj bol pri svojej činnosti povinný riadiť sa osobitnou právnou úpravou - zákonom o bankách. Výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je právnym úkonom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. Ak tento faktický úkon vykonaný nebol, neplatný bude následný právny úkon. Vzhľadom na nedodržanie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom konania, je zmluva o postúpení pohľadávok v tejto časti neplatnou a v dôsledku tohto úkonu žalobca nie je aktívne legitimovaným uplatňovať si hmotné právo

z tejto pohľadávky. Preto žaloba bola zamietnutá a o trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Vo včas podanom odvolaní žalobca navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca je toho názoru, že v konaní naplnil všetky zákonné predpoklady domáhať sa zaplatenia finančnej sumy v zmysle žaloby. Má za to, že právny predchodca žalobcu pred postúpením splnil oba zákonné predpoklady, a to doručenie výzvy k omeškaniu a následné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Predložené doklady bez akýchkoľvek pochybností preukazujú jeho aktívne konanie smerujúce k naplneniu zákonných predpokladov spojených s postúpením pohľadávky. § 92 ods. 8 zákona o bankách neudáva časovú hranicu danú písomnou výzvou banky spojenou s omeškaním dlžníka. Poukazuje na rozhodnutie KS Trenčín sp. zn. 27Co/5/2017. Lehota 90. kalendárnych dní nemá byť počítaná od písomnej výzvy banky na splnenie záväzku. Žalobca poukazuje na to, že v konaní preukázal odoslanie výzvy pred zosplatnením dlhu, ktorá bola zasielaná na adresu žalovaného. Skutočnosť, že sa táto listina vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, nesmie ísť na ťarchu žalobcu v otázke preukázania splnenia podmienok podľa zákona o bankách. Lehota 90.dní, tak ako to uvádza súd prvej inštancie, by mohla mať právny význam len vtedy, pokiaľ by sa právne vyžadovanými listinami podarilo obnoviť platobnú disciplínu dlžníka. Táto lehota je bez právneho významu v situácii, kedy je dlžník si vedomý svojho dlhu a svoju platobnú disciplínu neobnovil, ako tomu bolo v prejednávanom spore po dobu viac ako jedného roka. Nie je ústavne konformné, ak prax je taká, že všeobecné súdy preferujú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy. Pri výklade zákonných ustanovení nie je možné rozhodnutie opierať len o gramatický výklad, ale je potrebné zohľadniť aj výklad v zmysle účelu zákonného príkazu, resp. zákazu. Nakoľko § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon túto odchýlku nevylučuje, pričom § 92 ods. 8 nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Ak si zmluvné strany vymienili vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky úpravu odlišnú, je takáto dohody podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách prípustná. Zákonné ustanovenia je nutné vykladať aj v zmysle zásad, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky a jeho jednotlivé právne predpisy. Žalobca teda preukázal, že žalovaný bol v omeškaní viac ako 90 dní, toto omeškanie plynulo a trvá aj po doručení relevantných písomnosti žalovanému. Súd prvej inštancie neobjasnil, aké skutočnosti ho viedli k tomu, že § 92 od. 8 zákona o bankách považoval za predpoklad zákonných podmienok pre platné postupovanie pohľadávok. Považuje proces postúpenia pohľadávky za platný, neodporujúci zákonným ustanoveniam a výkladovým pravidlám zákonov. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

7. Ako je zrejmé z obsahu spisu, medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovanou bola dňa XX.X.XXXX uzatvorená zmluva o splátkovom úvere (úverová zmluva), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 16.9.2024 a je zrejmé, že predmetná zmluva je v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

8. Dňa XX.X.XXXX bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE. Nebolo zároveň zistené, žeby žalovanej bola aj reálne doručená výzva zo dňa 14.5.2015 (č.l.20), ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú, aby dlžnú sumu

vo výške 247,62 eur uhradila najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak sa tak nestane, právny predchodca žalobcu pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Žalobca taktiež nepreukázal riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky v zmysle § 526 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 8.10.2015.

9. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

10. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

11. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh.

12. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

13. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, (pôvodne išlo o § 92 ods. 7 ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky.

15. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne.

16. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

17. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

18. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníkov, teda žalovaného. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnou výzvou je potrebné dodať, že vo vzťahu k tejto listine nebolo preukázané, že by bola žalovanej aj reálne doručená. So zreteľom na uvedené má odvolací súd za to, že táto podmienka pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách splnená nebola.

19. Ako už bolo uvádzané, právny predchodca žalobcu mal zaslať žalovanej výzvu na uhradenie dlžnej sumy dňa 14.5.2015 a mimoriadnu splatnosť úveru oznámil listom zo 4.6.2015. Žalobca nepreukázal skutočnosť, že by výzva zo 14.5.2015, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej reálne doručené a v tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že podmienky zakotvené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách musia byť splnené kumulatívne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danej veci nemožno dospieť k inému právnemu záveru než k tomu, že pohľadávka nebola na žalobcu platne postúpená. Táto skutočnosť má za následok nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu uplatňovať bankovú pohľadávku, čo súd prvej inštancie správne vyhodnotil.

20. S poukazom na všetky uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovanej ako úspešnej účastníčke v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto ich náhrada stranám priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .