Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/45/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: P. L., O.. XX.XX.XXXX, V. XX. O. XX, F., zastúpený: JUDr. Peter Harakály, advokát, so sídlom Kováčska 28, Košice, p r o t i žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu liečebných nákladov, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 429,35 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej istiny.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 20.10.2017 sa domáhal náhrady škody predstavujúcej liečebné náklady týkajúce sa návštev plaveckého bazéna v rámci odporúčanej rehabilitácie v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode ešte XX.X.XXXX. Doložil potvrdenie o platbách týchto nákladov za roky 2015 až 2017 v úhrnnej výške 728,15 Eur a dve lekárske správy z roku 2016 MUDr. C. G., v ktorých mu doporučil aj plávanie. Nárok uplatnil voči žalovanému podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pričom spochybnil účelnosť vynaloženia žalovaných nákladov, ktoré nepredstavujú liečebný úkon ani rehabilitačnú liečbu. Žalobca nepredložil žiadnu lekársku správu, z ktorej by vyplývalo, že plávanie mu bolo nariadené lekárom a to v takej frekvencii a intenzite ako to preukazuje pokladničnými dokladmi. Potrebné je tiež vziať do úvahy nutnosť úspornosti pri voľbe nákladov. Žalobca pritom predložil doklady z Aquaparku Delňa, kde platil za jednu hodinu 4,50 a 5,50 Eur a potom z Mestskej plavárne v Košiciach. Tento poplatok činil len 1,05 Eur. Spochybnil aj doklad z 25.10.2015 o platení 2,50 Eur za krytý bazén v Drienici, na ktorom je uvedené, že ide o vstup pre dieťa. Spochybnil aj príčinnú súvislosť týchto nákladov s ublížením na zdraví žalobcu, keďže vyžaduje sa priame pôsobenie príčiny na následok, ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/32/2007. Podľa žalovaného predmetné náklady súvisia so športovými aktivitami žalobcu, ktoré predstavujú bežný náklad aj pre zdravého človeka.

3. Žalobca v replike na toto písomné vyjadrenie žalovaného citoval ustanovenie § 2 ods. 10 a § 11 zákona č. 576/2004 Z.z. a uviedol, že má právo na poskytnutie rehabilitačnej liečby, ktorej cieľom je nielen zlepšenie jeho zdravotného stavu, ale aj zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu, resp. zmierneniu prejavov a dôsledkov utrpeného úrazu. U žalobcu je nutná celoživotná rehabilitácia, ku ktorej patrí aj plávanie. Príčinná súvislosť medzi ublížením na zdraví a vzniknutými nákladmi tvoriacimi predmet žaloby preukazujú aj rozhodnutia tohto súdu vo veciach sp.zn. 10C/131/2012 a 29C/100/2013.

4. Žalovaný v duplike na repliku žalobcu zdôraznil, že dôkazy predložené zo strany žalobcu nepreukazujú jeho nutnú rehabilitáciu, navyše z doložených lekárskych správ vyplýva, že jeho zdravotný stav je ustálený.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobcu, trestným rozkazom tohto súdu 2T/11/2005-96, písomnou svedeckou výpoveďou MUDr. C. G., uplatnením nákladov zo dňa 3.11.2016 a 27.9.2017, pokladničnými dokladmi, oznámeniami o poistnom plnení zo dňa 22.11.2016 a 4.10.2017, lekárskymi správami, spismi tohto súdu 15C/53/2006, 10C/131/2012, 29C/100/2013, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa XX.X.XXXX došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič osobného motorového vozidla značky Fiat s EČ M. XXX F. U. T., ktorý v dôsledku rýchlej jazdy dostal šmyk a narazil do protiidúceho cyklistu

- žalobcu, ktorý utrpel Y. X. K. P. M., Z. K. Ľ. F. M., P. F. F. O.F. L. F., P. P. F. P. M. P., P. D., Z. E. P. F. R. Ľ. P. R. Ú. Š. F. Y. O.. Tieto skutočnosti vyplývajú z trestného rozkazu Okresného súdu v Prešove č.k. 2T/11/2005-96 zo dňa 21.2.2015, ktorým U. T. bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona.

7. Nesporné je to, že predmetné motorové vozidlo, ktorým bola nehoda spôsobená, bolo povinne zmluvne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. u žalovaného.

8. Žalobca k tejto žalobe pripojil lekársku správu MUDr. T. T. z X.XX.XXXX - obvodnej lekárky žalobcu, v ktorej sú popísané lieky, ktoré sú predpisované žalobcovi v dôsledku jeho úrazu a tiež konkrétne zdravotné pomôcky. V poslednej vete je uvedené: „Odporúčané aj pravidelné individuálne plávanie - MUDr. G. R. a MUDr. G. rehabilitačný lekár“.

9. Ako ďalší dôkaz žalobca doložil lekárske správy MUDr. C. G. z angiologickej ambulancie z X.X.XXXX a XX.X.XXXX. V nich sa konštatuje N. P.U. Y. M. u žalobcu nasledovne: „P. Z. R. Z. X. Y. - D. - užíva Detralex, kompresiu Warfarin... pri CFM nález na X. Y. M.O.... stav po polytraume - dop. Detralex, kompresia, monitoring u hematológa - FRO + plávanie vhodné...“.

10. Žalovaný na pojednávaní predložil všetky lekárske správy, ktoré mal k dispozícii od žalobcu a to z Centra hemostázy a trombózy z XX.X.XXXX (konštatujú sa stále pretrvávajúce ťažkosti a D. O.), z Osteocentra s.r.o. Sabinov z XX.X.XXXX, z urologickej ambulancie z rokov 2014

- 2016, z ambulancie cievnej chirurgie z XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, z neurotraumatoligkej ambulancie zo X.XX.XXXX, XX.X.XXXX, fyziatera MUDr. G. z XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, z algezoloologickej ambulancie z XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, z radiologického vyšetrenia zo dňa X.X.XXXX, z gastroenterologického vyšetrenia zo X.X.XXXX, XX.X.XXXX, ortopedického vyšetrenia z 22.8.2016 a jeho psychiatrického vyšetrenia z 3.10.2016. Najdôležitejšie sú pritom správy z cievnej chirurgie, v ktorých sa konštatuje ako diagnóza Z., I. R. Z. C. B. Ž. Y. M.. Odporúčaná je kompresívna liečba, warfarín a konzervatívny postup. Konštatuje sa v nich aj D. Y. M. R. F. P. P..

11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že po dopravnej nehode z roku 2004 bol viac ako 4 mesiace hospitalizovaný a keďže bol dlho ležiacim pacientom, došlo u neho k B. Z.. Začal navštevovať angiológa MUDr. G. asi v roku 2006 alebo 2007 a tiež cievnu chirurgiu. Dr. G. mu doporučil plávanie, preto začal chodiť na kúpalisko na Drienicu, kde však pre neho bola studená voda, z toho dôvodu sa sústredil na Aquapark Delňa, kde sú pre neho vhodné vírivky. Na kúpalisko chodieva podľa toho, ako sa cíti, niekedy aj 2 týždne absentuje, inokedy chodieva dva až trikrát, maximálne štyrikrát do týždňa. V súčasnosti zvažuje zakúpenie permanentky, prečo tak neurobil v minulosti nevedel vysvetliť. Do súdnych spisov zakladal pokladničné doklady o platbách, ktoré za vstup do bazénu uhrádzal sám a to tak, ako mu boli vydané v pokladni a preto nezrovnalosti v predchádzajúcich sporoch v súvislosti s týmito pokladničnými dokladmi nevedel vysvetliť.

12. Žalobca po pojednávaní predložil všetky lekárske správy, ktoré mal k dispozícii od angiológa MUDr. G.. Prvá je zo dňa 4.9.2007, ďalšie sú z 15.1.2008, 21.4.2010, 28.10.2011 - v nich sa nespomína plávanie ako doporučená terapia. To je uvedené až v lekárskej správe z 19.5.2015 a v ďalších dvoch, ktoré boli pripojené k žalobe (z 1.2.2016 a 20.9.2016).

13. MUDr. C. G. (keďže súdu sa nepodarilo zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní) podal písomnú svedeckú výpoveď podľa § 196 ods. 3 CSP. V nej uviedol, že žalobca sa v rokoch 2004 až 2015 liečil na chirurgickej cievnej ambulancii a tiež na hematológickej ambulancii. Na ambulancii svedka mal robený len ultrazvuk a to 30.12.2004, 4/2005, 11/2005, 7/2006, 9/2007, 1/2008, 4/2010, 10/2011, 6/2013, 11/2014, 5/2015, 2/2016 a 9/2016. Svedok do liečby žalobcu nezasahoval, aby bola zachovaná kontinuita liečby na jednom mieste - chirurgickej cievnej ambulancii, preto ani za obdobie od 30.12.2004 do 20.9.2016 mu nevystavil žiadny recept. Svedok nevedel odpovedať na otázku, či príslušné ochorenie žalobcu bolo v priamej príčinnej súvislosti s jeho úrazom pri dopravnej nehode z 24.7.2004. Uviedol tiež, že plávanie doporučil žalobcovi ako určitú doplnkovú formu pohybu za účelom zlepšenia jeho zdravotného stavu, nepokladal ho však za súčasť rehabilitácie, čo napokon vyplynulo aj z formulácie v jeho lekárskej správe „FRO-Th + plávanie vhodné“ je uvedené mimo rehabilitácie. Plávanie pre žalobcu je vhodné z dôvodu aktivácie žilno-svalovej pumpy, ktorá zlepšuje odtok krvi z dolných končatín. Svedok nevedel uviesť, či na zmenu zdravotného stavu žalobcu malo vplyv aj plávanie a uviedol, že pri liečbe žilnej trombózy dolnej končatiny nie je potrebná rehabilitácia. Jej doporučenie mal žalobca skôr s prihliadnutím na iné diagnózy a anamnesticky udávané bolesti kĺbov.

14. Zo spisu tohto súdu 15C/53/2006 súd zistil, že žalobca sa domáhal mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode z XX.X.XXXX. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. P. X. pod č. 40/2008 dňa 23.8.2008. V ňom znalec uviedol, že žalobca pri predmetnom úraze utrpel nasledujúce zranenia: Ť. Z.. U. K. P., Z. K. B. Z. Ľ. F. M., P. R. O. P. F. F. X. Y. V. Y., P. P. F. P. M. X., P. D. Č., O. P. X. F. F. Č., D. P.N. P. Ť. Ú. R. P. D. Z. M. F. P. K. M., Z. Š. K. X. X.F. R. Z. E. P. F. R. Ľ. P.. K. Š.P. R. Z. O. Z. Ú. R. Z. O.: P. P. M., D. B. Ľ. F. M., F. Ľ. F. M. D. N. Xcm, F. F., F. Ú. U., W. Y.F., P. F. P. F. P. D., R. Ľ. V. R. M. M., P. B. Ž.C. F. Ľ. Y. M. R. L. P. Ú. R. D.. Znalec konštatoval, že žalobca v súčasnosti sa podrobuje neustálej liečbe a užíva lieky na zníženie zrážania krvi s cieľom zabrániť opakovaniu upchatia žilového systému. V dôsledku dlhodobého ležania po operácii ľavej stehnovej kosti došlo u žalobcu ku oslabeniu P. M. Y. Y. M., čo rezultovalo do vytvorenia M. K. R. H. (Z.) B. Ž. F. Ľ. Y. M.. Zavlečením trombu hrozí pľúcna embólia, ktorá v najhoršom prípade končí smrteľne. Rizikovými faktormi vzniku trombózy sú dlhé sedenie, nedostatok pohybu, kŕčové žily a zvýšený sklon k zrážavosti po operácii nadváha. Typickými príznakmi trombózy sú bolesti a opuch lýtka alebo nohy. V liečbe je nutné „zriediť krv“ a kompresívny obväz končatiny. Aby sa zabránilo vzniku ďalších trombóz je nutná ich prevencia - pohyb, kompresívny obväz, lieky.

15. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že žalobca po úraze sa dlhodobo liečil ústavne a to na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny, po zvládnutí akútnej fázy polytraumy pokračoval v liečbe na oddelení úrazovej chirurgie FNsP Prešov spočívajúcej v medikamentóznej liečbe upchatého hlbokého žilového systému ľavej dolnej končatiny, poruchy zrážania krvi, tlmení bolesti, pričom ústavná liečba trvala 4 mesiace a to do 19.11.2004. V ďalšom období sa žalobca skoro dva mesiace liečil ambulantne, kedy bral lieky na zníženie zrážavosti krvi na spriechodnenie uzatvoreného úseku ciev ľavej dolnej končatiny a na tlmenie bolesti a rehabilitoval hybnosť dolných končatín. Cievne aj hematologické vyšetrenie v júli 2006 potvrdilo poruchu zrážavosti po ľavostrannej bedrovo-stehnovej trombóze s trvalou liečbou. Podobne aj angiológ v septembri 2009 konštatoval stav po trombóze hlbokého žilového systému vľavo s možnou recidívou. Liečba na uvedených ambulanciách naďalej trvá, žalobca užíva lieky na riedenie krvi a na cievy. Jeho fyzický stav sa nemôže nikdy zlepšiť žiadnym lekárskym zákrokom a skôr vyžaduje zákroky, ktoré sa ho budú snažiť udržať.

16. Znalec MUDr. X. bol vypočutý aj na pojednávaní dňa 1.7.2010, kde okrem iného uviedol, že ďalšou diagnózou žalobcu je porucha hlbokého žilného systému, čo je z pohľadu znalca časovaná bomba. Liečba si vyžaduje súvislé užívanie liekov proti zrážaniu krvi, čo v budúcnosti taktiež môže spôsobiť opätovné upchanie ciev v prípade trombózy mozgovú alebo srdcovú príhodu.

17. V spise tohto súdu 15C/53/2006 sa nachádza množstvo lekárskych správ z rôznych ambulancií. Relevantné pre tento spor sú vyšetrenia žalobcu na cievnej chirurgii. Prvá správa je z 20.12.2004 (č.l. 153), z ktorej vyplýva, že u žalobcu bola zistená trombóza vľavo a doporučené vyšetrenie v angiologickej ambulancii. Ďalšie lekárske správy z tejto ambulancie sú z 30.12.2004, 11.4.2005, 24.8.2006, 11.1.2007, 6.12.2007, 3.2.2011 a 8.9.2011. Významné sú aj lekárske správy angiológa MUDr. C. G.. Tie sú z 30.12.2004, 27.4.2005, 15.11.2005 (č.l. 155), 20.7.2006 (č.l. 178), 15.1.2008 (č.l. 2001), 28.10.2011 (č.l. 475), 21.4.2010 (č.l. 479). Opakovane v týchto správach sa konštatuje opuch dolnej končatiny

žalobcu. Súd napokon rozsudkom č.k. 15C/53/2006-543 zo dňa 19.6.2012 zaviazal žalovaného, ale aj v danom spore ďalšieho žalovaného U. T. na solidárne zaplatenie bolestného vo výške 79,67 Eur a sťaženia spoločenského uplatnenia 2190,80 Eur žalobcovi ako aj na zaplatenie mimoriadneho zvýšenie bolestného vo výške 26.110,36 Eur a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 87.134,04 Eur a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.7.2012.

18. Na poslednom pojednávaní v tomto spore žalobca predložil súdu lekársku správu rehabilitačného lekára MUDr. U. G. zo dňa 3.9.2018, v ktorej sa konštatuje, že žalobca na ambulancii tohto lekára pravidelne rehabilituje a je mu odporúčané aj plávanie a relax vo vírivke. Lekár konštatuje, že pohyb vo vode odľahčuje poškodené kĺby a pohybový aparát po úrazoch a operáciách. Plávanie považuje za formu rehabilitácie, ktoré je v priamej súvislosti s úrazom, pričom je potrené rehabilitovať každý deň a pravidelnosť je dôležitá. Plávanie zamedzuje zhoršeniu zdravotného stavu a zmierňuje bolesti, stimuluje obtekanie lymfy a pôsobí priaznivo na psychiku, zlepšuje kvalitu života a súvisí s úrazom žalobcu. V závere lekár konštatuje, že žalobca mal ťažké poruchy prekrvenia 2. až 3. stupeň, 4.stupeň gangrény, dnes 1. až 2. stupeň pri pravidelnej rehabilitácii vo vode. Užíva orfarín na riedenie krvi, ide u neho o stav po opakovanej trombóze dolnej končatiny.

19. Ošetrujúcim lekárom žalobcu je MUDr. T. T. z ambulancie všeobecného lekára a aj jej správu z 5.9.2018 žalobca predložil súdu až na poslednom pojednávaní. V nej sú rozpísané lieky, ktoré sú žalobcovi predpisované, pričom lekárka konštatuje, že priamo súvisia s jeho úrazom, pri ktorom bol ako cyklista zrazený osobným motorovým vozidlom. Zdravotnícke pomôcky, ktoré tiež súvisia s úrazom sú priamym dôvodom indikácie liečby ako stav chronický na základe lekárskych správ a diagnóz poúrazového stavu. Pacientovi je odporúčané aj pravidelné individuálne plávanie od angiológa a rehabilitačného lekára.

20. Žalobca sa už v minulosti domáhal náhrady liečebných nákladov z toho istého dôvodu a to konaniach vedených na tomto súde pod sp.zn. 10C/131/2012 a 29C/100/2013. V prvom uplatnil nárok na zaplatenie 373,56 Eur. Išlo o náklady na lieky, ale tiež za vstup do bazéna vo výške 109,20 Eur. Malo ísť o 44 vstupov do bazénu podľa dokladov za rok 2012, avšak predložených bolo len 12 pokladničných dokladov za obdobie od 21.4.2012 až 26.5.2012. V dvoch dňoch boli však predložené dva pokladničné doklady s odstupom asi troch minút a to za deň 1.5.2012 a 26.5.2012. Keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril, súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, išlo o rozsudok č.k. 10C/131/2012-50 zo dňa 10.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.6.2013.

21. Dňa 15.4.2013 žalobca podal ďalšiu žalobu o náhradu liečebných nákladov voči žalovanému opäť za lieky a vstupy do bazénu. Podľa pripojenej špecifikácie malo ísť o 69 vstupov v hodnote 179,8 Eur. Doložil pritom len 12 pokladničných dokladov za rok 2012, ktoré však boli úplne zhodné s dokladmi pripojenými v spise 10C/131/2012 a ďalších 24 pokladničných dokladov. Keďže ešte pred doručením žaloby žalovanému došlo k plneniu istiny 24.4.2013, žaloba bola zobratá späť a preto súd uznesením č.k. 29C/100/2013-31 konanie zastavil o zaplatenie istiny a rozsudkom č.k. 29C/100/2013-59 zo dňa 29.11.2013 rozhodol len o úrokoch z omeškania.

22. V tomto spore žalobca k žalobe pripojil pokladničné doklady o zakupovaní vstupeniek v hodnote po 4,5 Eur za obdobie od októbra 2015 do decembra 2015, pričom išlo o 12 pokladničných dokladov po 4,5 Eur v Aquaparku Delňa (všetky boli zľavnené okrem jedného pokladničného dokladu bez zľavnenia v hodnote 5,5Eur a jeden v hodnote 3,5 Eur). Ďalej doložil 73 pokladničných dokladov za rok 2016 z Aquaparku Delňa po 4,5 Eur a jeden v hodnote 3,8 Eur. Za rok 2016 potom doložil ešte ďalších 27 pokladničných dokladov z Aquaparku Delňa po 4,5Eur a za rok 2017 do 13.6. 44 pokladničných dokladov po 4,5 Eur.

23. Súd zistil, že v rokoch 2015 až 2017 30 vstupová zľavnená permanentka pre ŤZP osoby do bazénov na jednu hodinu stála 79 Eur a 10 vstupová zľavnená permanentka 30 Eur.

24. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

25. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

26. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

27. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

28. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

29. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

31. Podľa § 2 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.

32. Zákonnými predpokladmi nároku na náhradu škody sú okrem porušenia právnej povinnosti (pri subjektívnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka) alebo aj prevádzka motorového vozidla (pri objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka) vznik škody a príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus) medzi týmito atribútmi.

33. O kauzálny nexus ide o pri priamej väzbe javov (objektívnych skutočností), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Ak príčinou vzniku škody je iná skutočnosť (v tomto prípade iná skutočnosť než úraz žalobcu pri dopravnej nehode z roku 2004) zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí ak je iba sprostredkovaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/32/2007 z 29.3.2007).

34. Žalobca uplatnil nárok na náhradu liečebných nákladov predstavujúcich náklady, ktoré vynaložil na plávanie.

35. Súd zastáva názor, že účelná liečba a teda aj náklady na ňu nie sú len otázkou konečného výsledku uzdravovacieho procesu, ale aj otázkou jeho priebehu. Každá zložka liečebného procesu, ktorá prispeje nielen k priaznivejšiemu výsledku liečenia, ale aj k jeho priaznivejšiemu priebehu je pre liečenie účelná. Súd súhlasí so žalobcom, že pod liečbou sa rozumie aj ovplyvňovanie zdravotného stavu osoby s cieľom zabránenia jeho ďalšiemu zhoršovaniu alebo za účelom zmiernenia prejavov, čo vyplýva z definície liečby podľa § 2 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z.z. Preto aj v prípade ustálenia zdravotného stavu žalobcu po úraze (na čo poukazoval žalovaný) by žalobcom uplatnené náklady na plávanie mohli byť považované za súčasť jeho liečby ako následok úrazu v prípade preukázania príčinnej súvislosti týchto nákladov s poškodením zdravia žalobcu pri úraze z roku 2004. Tento záver je v súlade s myšlienkou, ktorú vyslovil Ústavný súd ČR v náleze IV. ÚS 444/11 z 5.12.2012, keď dospel k názoru, že jednou zo záruk na ochranu zdravia fyzickej osoby garantovanej článkom 31 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je princíp plného odškodnenia za vytrpenú ujmu na zdraví.

36. Bolo nepochybne preukázané v spore 15C/53/2006, že jedným z trvalých následkov úrazu žalobcu bolo aj poškodenie hlbokého žilového systému ľavej dolnej končatiny. Je to napokon logický dôsledok ťažkého zranenia ľavej dolnej končatiny žalobcu a skutočnosti, že dlhodobo a to po dobu 4 mesiacov bol len ležiacim pacientom počas jeho hospitalizácie. Po jej ukončení koncom novembra 2004 pokračoval v

ambulantnej liečbe a hneď v decembri 2004 navštívil cievneho chirurga a na jeho odporúčanie angiológa MUDr. G., ktorý vykonal u neho v priebehu rokov 2004 až 2016 až 13 ultrazvukových vyšetrení. Vo všetkých lekárskych správach, či už z cievnej chirurgie alebo z angiológie sa konštatuje u žalobcu stav po polytraume, trombóze a konštatuje sa aj opuch ľavej dolnej končatiny, čo je príznačné pre trombózu. Nepochybne teda návštevy žalobcu u MUDr. G. súviseli s liečbou jeho následkov zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode z roku 2004 a to napriek tomu, že svedok MUDr. G. na túto otázku nevedel odpovedať. Nepochybne bola zachovaná časová kontinuita týchto vyšetrení bezprostredne po ukončení hospitalizácie a súviseli so zistenou trombózou, ktorú charakterizoval znalec MUDr. X. ako trvalý následok úrazu žalobcu.

37. Pre súd bolo podstatné vyjadrenie svedka MUDr. G. o tom, že žalobcovi doporučil plávanie ako formu pohybovej aktivity, nakoľko plávanie aktivuje žilno-svalovú pumpu, čo zlepšuje odtok krvi z dolných končatín. Pri spomínanom trvalom následku a vychádzajúc zo znaleckého posudku či výpovede znalca MUDr. X. v spore 15C/53/2006 je nevyhnutná trvalá liečba žalobcu, aby sa predišlo vzniku trombu, čo by mohlo mať pre žalobcu fatálne následky. Napokon aj MUDr. X. poukazoval na nutnú pohybovú aktivitu žalobcu a preto bez ohľadu na to, že MUDr. G. doporučené plávanie nepovažoval za súčasť rehabilitácie žalobcu (liečebná rehabilitácia sa vykonáva na to určenými rehabilitačnými pracovníkmi) súd považuje plávanie za formu terapie žalobcu, ktorá je v záujme ochrany jeho zdravia a preto považoval za spravodlivé priznať mu náhradu nákladov vynaložených na tento účel.

38. Dôležitým listinným dôkazom preukazujúcim opodstatnenosť tohto záveru je napokon lekárska správa rehabilitačného lekára MUDr. U. G., u ktorého žalobca pravidelne rahabilituje. Z tejto správy totiž jednoznačne vyplýva, že aj rehabilitačný lekár mu doporučil plávanie a relax vo vírivke, čo považuje za formu rehabilitácie, ktorá je v priamej súvislosti s úrazom žalobcu, nakoľko stimuluje odtekanie lymfy. Účelnosť tejto terapie vyplýva zo záveru spomínanej lekárskej správy, v ktorej sa konštatovali u žalobcu ťažké poruchy prekrvenia, 4.stupeň gangrény a v súčasnosti 1. až 2.stupeň pri pravidelnej rehabilitácii vo vode.

39. Náklady žalobcu spojené s návštevami bazéna súd teda vyhodnotil ako účelne vynaložené liečebné náklady, ktoré sú v príčinnej súvislosti s úrazom žalobcu z roku 2004. Zároveň však súd zastáva názor, že priznaná náhrada musí byť primeraná, teda náklady musia byť efektívne vynaložené a nemôže dochádzať k ich nehospodárnemu navýšeniu, pretože to by musel súd vyhodnotiť ako konanie rozporné s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať právnu ochranu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca pritom nedokázal vysvetliť, prečo pri tak častých návštevách bazéna (v priemere takmer každý tretí deň) si nezakupoval permanentku, čo je nepochybne úspornejšie ako náklady za individuálne vstupy. Keďže rozhodovanie o uplatnenom nároku záviselo do určitej miery od úvahy súdu v tom zmysle, čo súd považuje za účelné liečebné náklady a to aj s ohľadom na ich primeranosť, súd zistil ceny permanentiek Aquaparku Delňa, ktorý žalobca navštevoval v rokoch 2015 až 2017, teda za žalované obdobie. V roku 2015 to bolo 15 návštev, v roku 2016 až 101 a v roku 2017 44 krát a trikrát bol v Košiciach (3x1,05 + 1,2). V Aquaparku Delňa bol teda celkovo 160 krát, čo by znamenalo 5 permanentiek po 30 vstupov za 79 Eur a jednu permanentku za 10 vstupov v hodnote 30 Eur, čo úhrnne činí 425 Eur. K tomu súd pripočítal aj náklady za košickú plaváreň v hodnote 4,35 Eur, takže celkovo ide o sumu 429,35 Eur. Súd teda považoval za dôvodné vyhovieť žalobe o zaplatenie istiny len v tejto časti a vo zvyšku, keďže zvyšné náklady nepovažoval za primerané, ju zamietol.

40. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. Ohľadom nich však platí osobitná právna úprava v zákone č. 381/2001 Z.z., na základe ktorého bol tento nárok uplatnený.

41. Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

42. Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

43. V zmysle citovanej právnej úpravy teda nárok na úroky z omeškania vzniká len vtedy, ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 vyššie citovaného zákona.

44. V tomto prípade žalobca uplatnil u žalovaného nárok na náhradu nákladov na lieky, zdravotnícke pomôcky a plávanie v celkovej výške 1.165,61 Eur listom z 3.11.2016, na ktorý žalovaný reagoval písomne hneď 22.11.2016 tak, že šetrenie poistnej udalosti ukončil 16.11.2016, ktorým priznal žalobcovi plnenie vo výške 770,26 Eur za lieky a zdravotnícke pomôcky. Nepriznal poplatky za vstup do bazénu, nakoľko zdravotný stav podľa lekárskych správ žalobcu je ustálený a preto nie je preukázaná ich účelnosť. Účelnosť týchto nákladov mal žalobca preukázať znaleckým posudkom.

45. Ďalšie náklady spojené s kúpou liekov a plávaním žalobca uplatnil u žalovaného aj dňa 2.10.2017 vo výške 892,93 Eur, na čo žalovaný reagoval hneď 4.10.2017 s tým, že mu poukazujú poistné plnenie vo výške 537,47 Eur a opäť nepriznal poplatky za vstup do bazénu, ktoré považoval za neprimerané a v tom smere požiadal o doloženie zdravotnej dokumentácie žalobcu za dané obdobie preukazujúce potrebnú liečbu.

46. Žalovaný si teda splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a v zákonnej lehote oznámil žalobcovi dôvod nepriznania nákladov na plávanie, čo súd považuje zo strany žalovaného za legitímne vzhľadom na skutočnosť, že žalobca k týmto nákladom doložil len lekárske správy z roku 2016, ktoré však nešpecifikoval. Možno predpokladať, že doložil tie správy, ktoré pripojil aj k tejto žalobe. Z nich však nebola zrejmá príčinná súvislosť doporučeného plávania zo strany lekára s úrazom žalobcu z roku 2004. Túto príčinnú súvislosť súd musel dokazovať aj v tomto súdnom spore. Bola preto oprávnená požiadavka žalovaného adresovaná žalobcovi o predloženie ďalších dôkazov na preukázanie účelnosti týchto nákladov. Súd preto žalobcovi uplatnené úroky z omeškania nepriznal, žalovaný sa dostane do omeškania až po právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozsudku.

47. Žalovaný žiadal doplniť dokazovanie predložením lekárskych správ z ambulancie cievnej chirurgie a to aj za obdobie rokov 2015 až 2017 a žiadal tiež o svedeckú výpoveď MUDr. G., ktorý by sa mal vyjadriť k doporučenej frekvencii plávania a či sú zaznamenané nejaké zmeny v dôsledku plávania na zdravotnom stave žalobcu. Súd navrhované dôkazy považoval za neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vzhľadom na to, že dôvodnosť základu uplatneného nároku vyvodil z už vykonaných dôkazov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Navyše v lekárskej správe MUDr. G. z 3.9.2018 sa uvádza, že plávanie považuje za súčasť rehabilitácie a že u žalobcu je potrebné každý deň rehabilitovať, pričom dôležitá je pravidelnosť. Účelnosť plávania ako súčasť terapie žalobcu je zrejmá zo záveru tejto lekárskej správy, keď lekár konštatuje, že žalobca mal ťažké poruchy prekrvenia a 4. stupeň gangrény a v súčasnosti je to 1. až 2. stupeň v dôsledku pravidelnej rehabilitácii vo vode. Súd preto nevyhovel návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania.

48. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, aby rozhodnutie bolo v súlade s princípom spravodlivosti. Ako už súd uviedol do určitej miery rozhodnutie súdu vychádzalo z jeho voľnej úvahy o tom, čo považuje za primerané a účelné náklady na liečenie žalobcu. Zásadu úspechu vo veci je totiž potrebné uplatniť aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Úspech vo veci v zmysle § 255 sa teda skúma do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobca má preto právo na plnú náhradu trov konania, ale iba z prisúdenej istiny.

49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.