Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-49-2018.pdf
PDF · 97.98 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: I. A.P., F.. XX.X.XXXX, T. M. X, XXX XX R. Š., o zaplatenie 700 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 290 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 8.5.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.4.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 700 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 700 eur od 8.5.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z dlžnej istiny za každý aj začatý deň omeškania od 8.5.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 28.10.2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, uzatvorená Zmluva o úvere č. H., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému hotovostný, účelový úver na výkon podnikania alebo povolania v sume 500 eur, za celkový úrok vo výške 20% z poskytnutej istiny, za spracovateľský poplatok vo výške 6% z istiny, teda 30 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 10% z istiny, teda 50 eur a za odplatu vo výške 46% z istiny, teda 230 eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške 910 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške po 70 eur. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný riadne a včas nesplácal dlžnú sumu, žalobca v Predžalobnej upomienke zo dňa 5.4.2016 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne, žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 10.5.2016 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná k 7.5.2016. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil žalobcovi 210 eur.
3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Zmluvu o úvere zo dňa 28.10.2015, predžalobnú upomienku zo dňa 5.4.2016 a poštový podací hárok, Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 10.5.2016 a poštový podací hárok.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom nepoprel.
5. Podľa § 177 odsek 2 písmeno a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „C.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
6. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Súd preto vec prejednal v súlade s § 177 odsek 2 písmeno a) C.s.p. bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.11.2018, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s § 219 odsek 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
7. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní oboznámil obsahom predložených listinných dôkazov a zistil, že na základe zmluvy o úvere č. H. spísanej na formulárovom tlačive žalobcu označenom aj ako „KEŠOVKA“ vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému hotovostný, účelový úver na výkon podnikania alebo povolania vo výške 500 eur. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť istinu vo výške 500 eur a odplatu vo výške 46% z istiny, celkový poplatok predstavuje sumu vo výške 410 eur. Celková dlžná suma na úhradu bola vo výške 910 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť 13-timi mesačnými splátkami po 70 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Úrok podľa článku II zmluvy je vo výške 20% z istiny, za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje spracovateľský poplatok 6% z istiny a poplatok za správu úveru 10% z istiny (spolu je to celkový poplatok). Podľa článku III. bodu 2 zmluvy žalobcu, pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 0,2 % denne z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej istiny, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný v nej bol identifikovaný ako fyzická osoba, podnikateľ zapísaný v Živnostenskom registri pod č. XX XXX XXX, register č. XXX-XXXXX.
8. Predžalobnou výzvou zo dňa 5.4.2016 bol žalovaný vyzvaný k zaplateniu nesplatených úverových splátok, výška ktorých k uvedenému dňu predstavovala sumu 140 eur v lehote 5 dní od jej doručenia. Súčasne bol upozornený na zosplatnenie úveru. Dňa 10.5.2016 bolo žalovanému oznámené zosplatnenie záväzku ku dňu 7.5.2016 z dôvodu nesplácania úveru v súlade s dohodnutými podmienkami a omeškaniu s jeho splácaním. Súčasne bol vyzvaný aj k zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy. Na zaplatenie úveru žalovaný žalobcovi poukázal celkovo sumu 210 eur.
9. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako obchodný záväzkový vzťah, pričom naň aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a podporne Občianskeho zákonníka.
10. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
13. Podľa § 502 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
14. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
15. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
16. Podľa § 544 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, výkon práv a povinností vyplývajúcich občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 18. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
20. V obchodnoprávnych vzťahoch sa predpokladá, že obchodník bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov a nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obdo/11/2008 zo dňa 18. júna 2009).
21. Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. V obchodnom práve cestou zásad poctivého obchodného styku dochádza k uplatňovaniu takzvanej férovej hry (fair play) medzi podnikateľskými subjektmi. Ak podnikateľ nadobudol právo na peňažné plnenie z obchodu, ktorý sa niesol v znamení rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, výkon tohto práva nepožíva zodpovedajúcu právnu ochranu. Znamená to napríklad, že také právo nemožno vymáhať súdnou cestou. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy zakotvenom v § 3 Občianskeho zákonníka. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý.
22. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
23. Vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere č. H., predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v hotovosti vo výške 500 eur, ktoré sa zaviazal žalovaný zaplatiť s odplatou vo výške 410 eur, ktorá predstavovala 82% z istiny. Celková dlžná suma na úhradu bola vo výške 910 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť 13-timi mesačnými splátkami po 70 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Na zaplatenie úveru, žalovaný poukázal žalobcovi sumu 210 eur, čo v konaní nebolo sporné. Zvyšok zostal neuhradený.
24. Súd žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodnú v časti, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia odplaty v sume 410 eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku upravenými v § 265 Obchodného zákonníka.
25. Dojednanie odplaty v sume 410 eur z poskytnutého úveru v sume 500 eur, ktorá predstavuje 82% z hodnoty úverovej istiny, súd považoval za rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, pretože celkové náklady žalovaného, k zaplateniu ktorých sa spolu s úverom zaviazal, súd považoval za úžeru, ktorá nemôže požívať právnu ochranu ani v obchodnoprávnych vzťahoch. Je v rozpore s účelom poskytovania úverov a so zásadami poctivého obchodného styku žiadať od dlžníka náklady spojené s úverom dosahujúce 82% výšky poskytnutého úveru. Takéto správanie veriteľa je potrebné jednoznačne vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Zmyslom ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, ale odporuje všeobecným zásadám poctivého obchodného styku. Ide o prípady, kedy výkon práva je formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Zásady poctivého obchodného styku majú dopad na zmluvné vzťahy v prípadoch, kedy právne postavenie jednej zmluvnej strany je výrazne negatívne, tak ako v súdenej veci, kedy žalovaného zaťažovala povinnosť veriteľovi vrátiť celkom sumu 910 eur, z ktorej čistá hodnota úveru predstavovala sumu 500 eur.
26. Súd osobitne poukazuje na zmluvnú podmienku uvedenú v článku III odsek 2 zmluvy o úvere. Z obsahu predmetného bodu vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok dlžníka platiť zmluvnú pokutu v konkrétnej presne špecifikovanej výške. Súd tento text hodnotí ako predtlačený vopred naformulovaný, bez možnosti, aby mohol do textu, konkrétne výšky zmluvnej pokuty zasiahnuť dlžník. Zmluvná pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť osobitne individuálne medzi stranami vždy dohodnutý. Sankcia vo forme zmluvnej pokuty, uvedená v neprehľadnom texte zmluvy, na zadnej strane tlačiva, nenapĺňa zákonnú požiadavku písomného dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter dojednania a začlenenia v texte právneho úkonu, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si dlžník zvolí určitú formu záväzku, avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, minimálne ich nemôže vylúčiť. Neprimeraná je aj výška zmluvnej pokuty 0,2% denne z dlžnej sumy, teda 73% ročne za stavu, kedy sadzba zákonného úroku z omeškania sa pohybuje okolo hodnoty 9% ročne. Zmluvná pokuta v tejto výške je nekalou obchodnou praktikou, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nárok na jej zaplatenie nemôže požívať právnu ochranu.
27. Súd v zmysle uvedeného a citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nesplatenú časť úveru v sume 290 eur, t.j. rozdiel medzi poskytnutým úverom v sume 500 eur a zaplatenými úverovými splátkami v sume 210 eur, žalobu v časti o úhradu odplaty za úver vo výške 410 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne pre rozpor so zásadou poctivého obchodného styku zamietol.
28. Podľa § 369 odsek 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
29. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
30. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškania, ide o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takom prípade priamo zo zákona a trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Úrok z omeškania má zabezpečovaciu funkciu t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku a z časti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Nárok veriteľa na úroky z omeškania vzniká od okamihu omeškania s platením peňažného záväzku.
Rozhodujúca je úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania. Súd v zmysle cit. ustanovení priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania z priznanej sumy, ktoré nepresahujú zákonnom stanovenú výšku.
31. Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0%, čo po zvýšení je 9%. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 8.5.2016, keďže žalobca ako veriteľ úver zosplatnil ku dňu 7.5.2016, súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy od 8.5.2016 do zaplatenia.
32. Podľa § 255 odsek 1 a 2 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 odsek 1 a 2 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 700 eur a súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy 290 eur. Žalobca mal v konaní úspech v menšom rozsahu, žalovaný si náhradu trov neuplatnil, trovy konania mu ani nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Prešov, dňa 14. novembra 2018