Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: L. E., adresa trvalého pobytu P. XXX, XXX XX P., IČO : 33 037 931, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102263624/2017 zo dňa 27.10.2017, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím č. 102263624/2017 zo dňa 27.10.2017 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 101104961/2017 zo dňa 29.05.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume 2 418,50 Eur.

2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil rozdiel dane v sume 2 418,50 Eur na základe vykonanej daňovej kontroly, z výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 20430893/2015 zo dňa 26.06.2015 (ďalej aj ako „protokol“). Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom období december 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o., Dr. I. Markoviča 1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 388 868 za dodanie búracích a montážnych prác (montáž a demontáž lešenia).

3. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania dospel k záveru, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). O spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o., dodávateľovi žalobcu (právny nástupca od 18.07.2014 spoločnosti EVVAS spol. s r. o., Továrenská cesta 159/26, Bratislava) správca dane inštitútom dožiadania zo dňa 23.02.2015 podľa § 21 daňového poriadku u miestne príslušného správcu dane - Daňového úradu Trenčín zistil, že spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, registrácia platiteľa DPH bola ukončená ku dňu 01.05.2002 a naposledy bolo podané daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2012. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom vydal dňa 23.01.2014 rozhodnutie o zrušení živnostenského oprávnenia č. OU-NM-OZP-2014/00609-2, ktorým

bolo zrušené spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. živnostenské oprávnenie z dôvodu nesplnenia jednej zo všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti - bezúhonnosti štatutárneho orgánu spoločnosti. Okresný súd Trenčín vydal uznesenie č. k. 37CbR/5/2014-70 zo dňa 23.10.2014 vo veci zrušenia obchodnej spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o., na základe ktorého súd konanie v predmetnej veci prerušil na dobu dvoch rokov odo dňa právoplatnosti uznesenia. Z uvedených dôvodov správca dane nemohol preveriť požadované skutočnosti. Ďalej v odpovedi na dožiadanie (doručenej správcovi dane dňa 30.03.2015) dožiadaný správca dane okrem iného uvádza, že spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. má sídlo zapísané na adrese Dr. I. Markoviča 1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom. Konateľom spoločnosti je od 13.05.2013 U. X., bytom O. Y.. Na adrese sídla spoločnosti má zapísané sídlo viacero spoločností. Správca dane na uvedenej adrese vykonal dňa 11.03.2014 miestne zisťovanie, o čom spísal UZA č. 9311401/5/924552/2014/Pas. Na predmetnej adrese sa nachádza obytný dom - činžiak, sídlo spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. nebolo na nehnuteľnosti uvedené. Dňa 11.03.2014 spísal správca dane zápisnicu z ústneho pojednávania č. 9311401/5/906782/2014/Pas s majiteľmi bytu - manželmi Ing. G. U. a U. U., ktorí mali poskytnúť súhlas so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra pre spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. Obom účastníkom ústneho pojednávania bol predložený k nahliadnutiu súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra zo dňa 13.05.2013, ktorým dávajú ako vlastníci nehnuteľnosti umiestnenej na ulici Dr. I. U., zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. 612/6, súp. č. XXXX, orientačné číslo X, katastrálne územie O. U. O. X., správa katastra Z., O. U. O. X. súhlas s umiestnením sídla spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. v priestoroch uvedenej nehnuteľnosti. Manželia U. sa vyjadrili, že žiadny súhlas na zápis sídla predmetnej spoločnosti nedali, podpisy na predloženom doklade nie sú ich. Uviedli, že o skutočnosti, že v ich byte sídli nejaká spoločnosť nevedeli, konateľa nepoznajú. Správca dane predvolal v súvislosti s iným konaním na ústne pojednávanie U. X. - konateľ SLOVRESPO, s.r.o. od 13.05.2013 (predvolanie č. 9311401/5/3619704/2014/Štef zo dňa 25.07.2014). Dňa 11.08.2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s menovaným, o čom bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania č. 9311401/5/3815840/2014. V tejto zápisnici sa U. X. okrem iných skutočností vyjadril, že spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. nepozná a adresa spoločnosti mu nič nehovorí, O. U. nepozná, dokladmi nedisponuje. Taktiež uviedol, že je asi dva roky na ulici, predtým robil v I., mal nejaké peniaze, býval u sestry a keď peniaze minul, vyhodila ho a odišiel na nocľaháreň v O. Y.. Tam ho oslovili cudzí muži, či si nechce bez práce zarobiť. Odfotili si jeho občiansky preukaz a dali mu za to nejaké drobné (3-4 eurá). Neskôr ho vzali k notárovi, kde podpísal nejaké papiere, nevie aké za 50,- Eur. Naposledy si takto privyrobil v daný rok po Veľkej noci, keď opustil nocľaháreň v Y. a nemal z čoho žiť.

4. Dňa 14.04.2015 bola so žalobcom ako daňovým subjektom za prítomnosti splnomocneného zástupcu spísaná ZUP č. 269044/2015, ktorej predmetom bolo prejednanie dôkazov k výzve na predloženie dôkazov č. 139031/2015 zo dňa 26.03.2015. Žalobca predložil k nahliadnutiu fotografie prác na neurčitej neidentifikovateľnej stavbe, avšak z týchto fotografií nebolo jasné, že išlo o konkrétne práce deklarované na predmetných faktúrach. Na otázku vo vzťahu k vykonaným stavebným prácam spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o. (kto, kedy, kde a kým boli vykonané, kto konal za daňový subjekt, zúčastnené osoby na predmetných obchodoch alebo príp. iné osoby), žalobca uviedol, že si nepamätá, skúsi doložiť dôkazné materiály. Správca dane predvolal X. M. - konateľa spoločnosti EVVAS spol. s r.o. v čase deklarovaných obchodov, na výsluch svedka na 27.05.2015, o čom upovedomil žalobcu (predvolanie č. 412391/2015 zo dňa 11.05.2015 - neprevzatá v odbernej lehote, upovedomenie č. 413055/2015). Správca dane opakovane predvolal X. M. (č. 20294147/2015 z 29.05.2015, písomnosť sa opäť vrátila neprevzatá) na ústne pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu na deň 15.06.2015, o čom upovedomil žalobcu (č. 20294236/2015 z 29.05.2015). Svedok sa na ústne pojednávanie nedostavil (UZA 21262300/2015 z 05.08.2015). Výzvou č. 20295338/2015 z 29.05.2015 vyzval správca dane daňový subjekt, aby sa v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril a vysvetlil nejasnosti týkajúce sa faktúr vystavených spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o., ATFO Staving, s. r. o., BRETOS, s.r.o., FAMIPO s.r.o., ktoré boli predložené daňovým subjektom ku kontrole DPH za zdaňovacie obdobia január 2012 - december 2012 a zdaňovacie obdobia január 2013 - december 2013, dane z príjmu fyzickej osoby za rok 2012, 2013, pretože správcovi dane vznikli pochybnosti o správnosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. Žalobca na predmetnú výzvu doručil odpoveď dňa 23.06.2015, v ktorej okrem iného poukázal na § 46 ods. 5 daňového poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je povinnosťou správcu dane oznámiť mu svoje pochybnosti. V zmysle uvedeného ustanovenia je povinnosťou správcu dane počas daňovej kontroly preukázať pochybnosti a oznámiť ich daňovému subjektu a dať daňovému subjektu možnosť odstrániť uvedené pochybnosti. V závere odpovede žiadal správcu dane o presné oznámenie, aké zistenia, zadovážené v zmysle daňového

poriadku a na základe prísnej logickej úvahy ho vedú k pochybnostiam, ktoré by následne mal odstrániť v zmysle § 46 ods. 5.

5. Správca dane predvolal pána G. U. na deň 06.11.2015 (predvolanie č. 21000031/2015 z 15.10.2015), o čom upovedomil daňový subjekt. Tento svedok sa v stanovený deň dostavil k správcovi dane a za prítomnosti splnomocneného zástupcu daňového subjektu s ním správca dane spísal ZUP č. 21189349/2015. Zo ZUP okrem iného vyplýva, že pán U. u daňového subjektu pracoval v minulosti (v rokoch 2007 - 2014) ako stavbyvedúci. Na otázku na akých stavbách konkrétne pracoval, uviedol, že to boli stavby v mestách U., F., V., Y. F.. K otázke, aké spoločnosti pod jeho vedením stavbyvedúceho vykonávali pre daňový subjekt práce a o aké práce sa konkrétne jednalo, povedal, že nevie presne uviesť názvy spoločností, ale prišiel do kontaktu s pánom B. a P.. O pracovnú výpomoc vždy požiadal daňový subjekt, ktorý zabezpečil pracovníkov. Zväčša išlo o pomocné práce (výkopové, stavebné, pomocné), odborných pomocníkov mali svojich. Vyjadril sa, že stavebné denníky za jednotlivé stavby viedol on osobne, resp. jeho kolega. Správca dane predvolal aj pána U. U. na deň 06.11.2015 (predvolanie č. 21001513/2015 z 15.10.2015), o čom upovedomil daňový subjekt a v stanovený deň bola s týmto svedkom za prítomnosti splnomocneného zástupcu daňového subjektu spísaná ZUP č. 21190127/2015. Pán U. sa vyjadril, že u daňového subjektu pracoval v minulosti (v rokoch 2011- 2013), vykonával činnosť stavbyvedúceho. Na otázku, na akých stavbách konkrétne pracoval, uviedol, že to boli stavby v mestách U., F., V., Y. F., O. U. O. X., P. V., B., P., Y. O. X., F., F.. Na otázku, aké spoločnosti pod jeho vedením stavbyvedúceho vykonávali pre daňový subjekt práce a o aké práce sa konkrétne jednalo, odpovedal, že nevie presne uviesť názvy spoločností, o pracovnú výpomoc vždy požiadal daňový subjekt, ktorý zabezpečil pracovníkov, zväčša sa jednalo len o pomocné práce. Vyjadril sa, že viedol stavebné denníky za jednotlivé stavby, v prípadoch, ak to investor vyžadoval. Na otázku, kto konkrétne vykonával pomocné výkopové práce, uviedol, že to boli väčšinou E.. Správca dane zaslal Obvodnému oddeleniu Okresného riaditeľstva PZ (ďalej len „OO PZ“) v Novom Meste nad Váhom žiadosť o predvedenie č. 21262889/2015 zo dňa 19.11.2015, ktorou žiadal, aby dňa 09.12.2015 predviedli pána X. M., ktorý sa napriek opakovanému predvolaniu bez ospravedlnenia k správcovi dane nedostavil. V odpovedi doručenej 16.12.2015 k predmetnej žiadosti je okrem iného uvedené, že OO PZ Nové Mesto nad Váhom vykonalo pokus o predvedenie menovaného. Svedka X. M. sa však nepodarilo predviesť, pretože sa na adrese O. V. č. XXX nezdržiava už cca 2 roky, pričom od 16.06.2014 má na uvedenej adrese zrušený trvalý pobyt a vlastníkom je iná osoba, po menovanom je od 12.11.2014 vyhlásené pátranie.

6. Svedecké výpovede správca dane vyhodnotil tak, že aj napriek tomu, že svedkovia potvrdili spoluprácu s pánom E., u ktorého pracovali ako stavbyvedúci a uviedli konkrétne mestá, v ktorých žalobca práce vykonával, ich výpovede nepotvrdili skutočnosť, že uvedené práce boli vykonávané spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o. Vo vzťahu k preverovaným zdaniteľným plneniam správca dane nespochybnil, že stavebné práce boli vykonané, avšak preverovaním nadobudol presvedčenie, že tieto neboli vykonané spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o. V súvislosti s deklarovaným dodávateľom správca dane vyjadril názor, že len samotné faktúry nepreukazujú, že sa deklarované obchody uskutočnili resp. že sa uskutočnili tak, ako je v dokladoch uvedené, a teda, že boli splnené všetky podmienky uplatnenia odpočítania dane z dodávateľských faktúr za dodanie zdaniteľných plnení, ktorých reálnosť v osobe dodávateľa sa nepotvrdila. Ďalej poukázal na to, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli realizované v deklarovanom rozsahu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Dodal, že držba faktúr od dodávateľa ešte neznamená, že tento v skutočnosti dodanie služby uskutočnil a vznikla mu v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH aj daňová povinnosť. Rovnako skutočnosť, že daňový subjekt deklarované sporné služby fakturoval svojim odberateľom, ešte nie je dôkazom o tom, že tieto služby boli dodané práve spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o.

7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci správcom dane, ako aj nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu s poukazom na predložené fotografie vykonaných fakturovaných prác a výpovede svedkov. Ďalej namietal neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, nakoľko žalobca predložil všetky daňové doklady preukazujúce oprávnenosť uplatneného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné služby od spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. Zároveň namietal procesné pochybenia správcu dane, spočívajúce v nesprávnom zahájení výkonu daňovej kontroly, vydanie viac rozhodnutí za viaceré zdaňovacie obdobia len na podklade jedného protokolu o výsledku daňovej kontroly obsahujúceho výsledky kontrol za viac zdaňovacích období, na základe čoho mu nie je zrejmé, kedy skončilo vyrubovacie konanie, nakoľko mu boli doručené viaceré rozhodnutia správcu dane.

Namietal, že protokol neobsahuje všetky skutočnosti, ktoré požaduje , neboli mu počas výkonu daňovej kontroly oznámené pochybnosti správcu dane a dňa 29.05.2015 správca dane zaslal výzvu č. 20295338/2015 na vysvetlenie nejasností ohľadom faktúr, ktoré budú predmetom protokolu z kontroly. Upozornil, že na uvedenú výzvu reagoval a žiadal správcu dane o riadne vysvetlenie, ktoré konkrétne pochybnosti a zistené skutočnosti ho viedli k prijatému záveru, zo strany správcu dane neprišla žiadna odozva. Týmto považoval uvedenú výzvu za bezpredmetnú.

8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skonštatoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, a preto pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Ďalej v súvislosti s dôkazným bremenom o reálnom dodaní tovarov a služieb poukázal na to, že toto zaťažuje daňový subjekt - žalobcu, pričom samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Uviedol, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Vo vzťahu k citovaným rozsudkom SDEÚ poukázal na to, že tieto sú na daný prípad neaplikovateľné, pretože tieto rozsudky sa týkali prípadov, keď preverované zdaniteľné plnenia spĺňali vecné (hmotnoprávne) i formálne podmienky vzniku práva na odpočítanie dane, pričom podmienky na odpočítanie dane neboli splnené na inom stupni reťazca, o ktorom preverovaný platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, avšak v danom prípade nie sú splnené podmienky vzniku práva na odpočítanie dane na preverovanom stupni, priamo u daňového subjektu.

9. Žalovaný v súvislosti s dodávateľom fakturovaných búracích a montážnych prác uviedol, že správca dane preveroval pravdivosť predložených sporných faktúr, avšak vykonaným dokazovaním sa dodanie stavebných prác spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o. nepotvrdilo. V tejto súvislosti poukázal na výsledky preverovania zdaniteľných plnení a výsledky dokazovania získané v rámci daňovej kontroly a daňového konania prvého stupňa. Vyhodnotil, že správca dane na návrh daňového subjektu taktiež vypočul svedkov pána U. a pána U., ktorí nevedeli uviesť názvy spoločností, ktoré pre daňový subjekt pod ich vedením ako stavbyvedúcich vykonávali fakturované práce. Na základe uvedeného preto žalovaný uzavrel, že zistené skutočnosti nepotvrdzujú údaje uvedené na sporných faktúrach a vyvolávajú odôvodnené pochybnosti o ich vierohodnosti dodajúc, že daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť predložených dokladov a jeho tvrdení, že fakturované stavebné práce boli skutočne dodané deklarovanou spoločnosťou. Preto neuniesol svoje dôkazné bremeno, čo malo za následok nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočítania dane z prijatých zdaniteľných plnení.

10. K predloženej fotodokumentácii stavebných prác žalovaný uviedol, že táto nepreukazuje, že stavebné práce boli skutočne dodané spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o., pričom osobná účasť správcu dane formou miestneho zisťovania by rovnako daňovému subjektu nepriniesla lepšie postavenie vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena vzhľadom k tomu, že správca dane nespochybňuje vykonanie fakturovaných prác, ale deklarovaného dodávateľa týchto prác.

11. K námietke, ktorou daňový subjekt poukazoval na nezákonný postup správcu dane, ktorý ho zákonným spôsobom neupovedomil o svojich pochybnostiach uviedol, že správca dane výzvou č. 221792/2015 zo dňa 08.04.2015 vyzval daňový subjekt k predloženiu dôkazov a k odstráneniu pochybností správcu dane, pričom konkretizoval, aké skutočnosti má daňový subjekt preukázať, konkrétne mu bolo uložené, aby preukázal, kto konkrétne vykonával stavebné práce, mal identifikovať pracovníkov, ktorí práce vykonávali, mal preukázať strojové zariadenia na stavbách, rozpisy prác, preberacie protokoly, stavebné plány, zmluvy s dodávateľmi i odberateľmi, mal uviesť menovite, kto a komu odovzdával vykonané práce, avšak daňový subjekt uvedené skutočnosti neobjasnil a ani nepredložil všetky požadované doklady, nevedel, či išlo o vlastných zamestnancov, uviedol, že sa bude snažiť získať nejaké dôkazné materiály a predložil zmienené fotografie. Na základe ďalšej výzvy č. 20295338/2015 zo dňa 29.05.2015 správca dane požadoval vyjadrenie a vysvetlenie nejasností týkajúcich sa sporných faktúr, pretože mu vznikli pochybnosti o správnosti a pravdivosti údajov v nich uvedených, pričom daňový subjekt žiadne dôkazy ani vysvetlenia nepredložil, zaslal len odpoveď

„Reakcia na výzvu“, v ktorej okrem iného žiadal správcu dane o presné oznámenie, aké zistenia ho viedli k pochybnostiam, ktoré má odstrániť, pričom daňovému subjektu boli v zmysle výzvy zo dňa 08.04.2015 známe. V tejto súvislosti tiež dôvodil, že daňový subjekt má právo predkladať dôkazy až do vydania rozhodnutia vo veci samej, pričom nie je potrebné, aby bol najprv vyzvaný správcom dane, pričom toto právo bolo daňovému subjektu umožnené počas výkonu daňovej kontroly aj počas vyrubovacieho konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil, že správca dane sa zaoberal všetkými predloženými tvrdeniami, vypočul navrhnutých svedkov a vykonal dôkazy navrhnuté daňovým subjektom.

12. Ďalej k námietke, že správca dane neoboznámil daňový subjekt so všetkými zistenými skutočnosťami pred vydaním protokolu skonštatoval, že nejde o také porušenie, ktoré by spôsobilo nezákonnosť daňovej kontroly alebo samotného protokolu. V tejto súvislosti uviedol, že žiadosť daňového subjektu o zaslanie oznámenia o zistených skutočnostiach a následné vyjadrenie daňového subjektu, ktoré by bolo uvedené v protokole tak, ako požaduje, by na konkrétnych záveroch správcu dane nič nezmenili a daňovému subjektu by nepriniesli lepšie postavenie.

13. Rovnako sa žalovaný nestotožnil s námietkou, že ustanovenie § 68 ods. 1 daňového poriadku mu neumožňuje ukončiť vyrubovacie konanie viacerými rozhodnutiami. V tejto súvislosti uviedol, že v oznámení o začatí daňovej kontroly sú uvedené všetky dane i zdaňovacie obdobia, za ktoré sa daňová kontrola vykonáva (§ 46 ods. 1 daňového poriadku), pričom v žiadnom ustanovení neuvádza, že v jednom oznámení o začatí daňovej kontroly nie je možné uviesť viacero zdaňovacích období, ba práve naopak, v § 46 ods. 4 umožňuje rozšíriť výkon daňovej kontroly aj na ďalšie zdaňovacie obdobie, účtovné obdobie alebo daň.

14. Z uvedených dôvodov, žalovaný po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že správca dane dostatočne a správne posúdil skutkový stav veci, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné a dostatočné, a preto napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II. Žaloba a jej dôvody

15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

16. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

17. Poukázal na to, že správne orgány nespochybnili materiálnu existenciu stavebno-montážnych prác, ale iba osobu dodávateľa SLOVRESPO, s.r.o., pričom pochybnosti vznikli v súvislosti s výsluchom pána U. X., ktorého účelovú výpoveď žalovaný vyhodnotil nekriticky a v celom rozsahu ju prevzal do rozhodnutia, bez vzájomných súvislostí s ostatnými dôkazmi predkladanými žalobcom. Závery prijaté správcom dane ohľadom odpovede dožiadaného správcu dane žalobca považuje za protizákonné, kedy miestne príslušný správca dane svoje závery opiera o zistenia týkajúce sa U. X. z iného konania, ktoré žalobca nemohol nijako ovplyvniť a tieto prevzaté zistenia nemusia byť dôkazom. Zároveň žalobca dodal, že nepotvrdenie sídla spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. nemôže byť dôkazom v neprospech žalobcu, keďže nástupnícka spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. nevykonávala pre žalobcu preverované práce.

18. Žalobca mal za to, že boli splnené všetky podmienky odpočítania dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, pretože správcovi dane predložil všetky zákonom požadované náležitosti potrebné pre odpočítanie dane doplniac, že ohľadom dodaných služieb predložil riadne uzatvorené zmluvy, rozpočty a fotokópie dodaných služieb od dodávateľa EVVAS, spol. s r.o. a taktiež správcu dane vyzval na osobnú účasť pri vykonaných prácach. Uviedol, že spoluprácu so spoločnosťou dodávateľa preukazoval výpoveďami a čestnými prehláseniami pána U. a pána U., ktoré správca dane nezohľadnil napriek tomu, že svedkovia potvrdili realizáciu zdaniteľných plnení a pomenovali objekty, na ktorých sa práce vykonávali.

19. Ďalej namietal, že počas výkonu kontroly mu neboli oznámené pochybnosti správcu dane doplniac, že síce výzvou zo dňa 29.05.2015 ho správca dane vyzval na vysvetlenie nejasnosti ohľadom faktúr, avšak na jeho žiadosť o oznámenie, ktoré konkrétne pochybnosti a zistené skutočnosti ho viedli k prijatému záveru, však nereagoval. Z uvedeného dôvodu mal za to, že mu správca dane svojim postupom odoprel základné právo garantované daňovým poriadkom a článkom 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a následne uzavrel, že protokol z daňovej kontroly, ktorý neobsahuje vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, nebol vypracovaný v súlade so zákonom, a preto ani nenastali účinky, ktoré zákon s jeho doručením spája.

20. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu žalobca namietal, že správca dane v rozpore s § 24 ods. 2 daňového poriadku zaťažil svoju činnosť pri výkone správy daní neodbornosťou, keď nevykonal dostatočné zistenia odôvodňujúce záver o neoprávnenom uplatnení odpočítania dane a naviac sa v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými návrhmi a námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu. S poukazom na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora O.Ltd. (C-354/03, F.E.Ltd (C-353/03), B.H.S. Ltd (C-484/03) a K. (C-439/04) žalobca spochybnil správnosť postupu správcu dane, keď dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 daňového poriadku ponechal iba na žalobcovi.

21. Žalobca dal do pozornosti, že správca dane v žiadnom z dokumentov vydaných v rámci kontroly neuviedol, na základe akého podkladu bola kontrola vykonaná, preto mal pochybnosti o jej vykonaní v súlade so zákonom. V tejto súvislosti namietal, že z uvedeného dôvodu je celé konanie zaťažené vadou nezákonnosti. Taktiež mal za to, že v rozpore so zákonom boli v jeho prípade k jednému protokolu, ako podkladu pre vyrubovacie konanie, vydané viaceré rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené poukázal na ustanovenie § 68 daňového poriadku, ktoré v súvislosti s vydaním rozhodnutia používa jednotné číslo, pričom konkrétne možnosť vydania viacerých rozhodnutí toto ustanovenie jednoznačne neupravuje. Vzhľadom na uvedené dôvodil, že správca dane porušil základné zásady daňového konania - zásadu právnej istoty, zásadu proporcionality a zásadu daňovej neutrality tým, že mu ako účastníkovi daňového konania neumožnil včas sa vyjadrovať k zisteným skutočnostiam a vyvrátiť tak pochybnosti, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s takýmto postupom stotožnil, avšak argumenty na podporu svojich tvrdení neuviedol.

22. Žalobca súčasne podľa § 182 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku požiadal o nariadenie pojednávania.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. 24. Zopakoval dôvody dorubenia predmetnej daňovej povinnosti konštatovaním, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z faktúr za dodanie služieb od spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o., pričom preverovaním správcom dane nebol preukázaný vznik práva na odpočítanie dane na základe sporných faktúr od deklarovaného dodávateľa, nakoľko na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že sporné plnenia boli dodané dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t. j. obchodnou spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o.

25. Žalovaný poukázal na skutkové zistenia vyplývajúce z dokazovania a preverovania žalobcom deklarovaných skutočností, vykonaných v rámci daňovej kontroly a v rámci preskúmavaného daňového konania. Z týchto vyplýva, že dodávateľ deklarovaný spornými faktúrami predloženými žalobcom, EVVAS spol. s r. o., resp. SLOVRESPO, s.r.o., je nekontaktná obchodná spoločnosť. Prvostupňový orgán viedol dokazovanie s cieľom vypočutia pána X. M. - konateľa spoločnosti EVVAS spol. s r. o. v čase preverovaných zdaniteľných obchodov, ako aj s cieľom preverenia dokladov tejto spoločnosti. Napriek využitiu všetkých zákonných možností sa mu so svedkom pánom M. nepodarilo skontaktovať a účtovné, ani iné písomnosti, neboli zo strany deklarovaného dodávateľa správcovi dane predložené, a to ani zo strany nástupníckej spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o.

26. Prvostupňový orgán zistil, že právny nástupca SLOVRESPO, s.r.o. nemá označené sídlo na adrese uvedenej v obchodnom registri, majitelia bytu, ktorí mali poskytnúť súhlas so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra pre spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o., sa vyjadrili, že súhlas na zápis sídla predmetnej spoločnosti nedali, podpisy nie sú ich, o skutočnosti, že v ich byte sídli nejaká

spoločnosť, nevedeli, konateľa nepoznajú. Zo svedeckej výpovede konateľa spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. pána U. X. vyplynulo, že spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. nepozná, adresa spoločnosti mu nič nehovorí, dokladmi nedisponuje, privyrobil si tým, že cudzím osobám umožnil odfotiť si jeho občiansky preukaz, neskôr u notára podpísal nejaké papiere (nevedel aké). V súčasnosti je spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby bolo podané naposledy za rok 2012. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom vydal dňa 23.01.2014 rozhodnutie o zrušení živnostenského oprávnenia z dôvodu nesplnenia jednej zo všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti - bezúhonnosti štatutárneho orgánu spoločnosti. Okresný súd Trenčín vydal uznesenie vo veci zrušenia obchodnej spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o., na základe ktorého súd konanie v predmetnej veci prerušil na dobu dvoch rokov odo dňa právoplatnosti uznesenia.

27. K dodržaniu zásady súčinnosti so žalobcom v priebehu preverovania deklarovaných zdaniteľných obchodov za kontrolované zdaňovacie obdobie žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vyzval žalobcu k predloženiu dôkazov preukazujúcich reálnosť vykonaných stavebných prác spoločnosťou EVVAS spol. s r.o. Žalobca sa k otázke správcu dane (kto, kedy, kde a kým boli vykonané, kto konal za žalobcu, zúčastnené osoby na predmetných obchodoch alebo príp. iné osoby), vyjadril v tom zmysle, že si nepamätá, skúsi doložiť dôkazné materiály. Predložil však iba kópie fotodokumentácie stavebných prác, ktoré nepreukazujú, že ide o práce deklarované spornými faktúrami, čestné prehlásenia pána U. a pána U. a navrhol týchto svedkov aj vypočuť, iné dôkazy nepredložil, nevyjadril sa s kým konal, kto práce vykonal a pod. Hodnovernosť čestných prehlásení týchto svedkov vzhľadom na rozpory s osobnými výpoveďami, je nepreukázaná. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 2Sžf/40/2011, v ktorom je uvedené, že čestné vyhlásenie nie je možné pokladať za dôkaz pri správe daní.

28. Prvostupňový orgán taktiež vypočul navrhnutých svedkov (pána U. a pána U.), ktorí mali byť zamestnancami žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období. Ani jeden však nevedel uviesť názvy spoločností, ktoré pre žalobcu pod ich vedením ako stavbyvedúcich mali vykonávať práce, a to napriek skutočnosti, že v čestných prehláseniach predložených prvostupňovému orgánu, títo svedkovia potvrdzujú, že ako zamestnanci žalobcu spolupracovali okrem iných aj so spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o. a uvedená spoločnosť v rokoch 2012 a 2013 poskytovala žalobcovi stavebné práce, zemné a výkopové práce, montážne a kanalizačné práce, ako aj ďalšie pomocné práce na stavbách, na ktorých vykonávali stavbyvedúcich. Z výpovedí týchto svedkov vyplynulo, že pomocné výkopové práce vykonávali väčšinou E., pričom pracovníkov na tieto pomocné práce zabezpečoval žalobca. Aj na základe týchto skutočností by to mal byť práve žalobca, ktorý disponuje podrobnejšími informáciami, keďže mal sám zabezpečovať pracovníkov.

29. Spochybnenie preukazovaných obchodných transakcií po vecnej stránke žalovaný dôvodil poukazom na skutočnosť, že sporné faktúry nespĺňajú náležitosti v zmysle § 74 zákona o DPH, pretože z nich nie je zrejmý rozsah a druh dodanej služby podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, ako ani jednotková cena podľa § 74 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, čo sú povinné formálne náležitosti stanovené zákonom o DPH, pričom tieto údaje nevyplývajú ani zo žiadnych dokladov predložených žalobcom vo vzťahu k sporným faktúram. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že žalobca napriek výzvam správcu dane žiadne relevantné dôkazy o skutočnom dodaní preverovaných služieb spoločnosťou EVVAS spol. s r. o. nepredložil, nebolo teda bez pochybností preukázané, že práve tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, a preto žalobca neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval nesplnenie hmotnoprávnych podmienok viazaných na odpočítanie DPH podľa ustanovení § 49 - § 51 zákona o DPH, keďže žalobca jemu dodané služby ďalej dodával svojim odberateľom, práce kontroloval a zodpovedal za ne, v zmysle čoho mu podrobnosti daných transakcií taktiež museli byť zrejmé. S poukazom na nevierohodnosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov žalovaný uviedol, že len predložením daňových dokladov žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. K vyhodnoteniu predložených fotografií žalovaný dodal, že z týchto nie je zrejmé, že práce boli dodané spoločnosťou EVVAS spol. s r. o., ani ich rozsah, ani kde boli vykonané, dokonca ani to, či boli dodané žalobcovi.

30. K námietke napádajúcej nedostatky protokolu o výsledku daňovej kontroly žalovaný uviedol, že protokol obsahuje všetky povinné náležitosti a nakoľko bol v zákonnej lehote doručený osobe oprávnenej konať v mene žalobcu, daňová kontrola bola riadne ukončená. Vo vzťahu k protokolu skonštatoval, že

napriek skutočnosti, že správca dane neoboznámil žalobcu so všetkými zistenými skutočnosťami pred vydaním protokolu, nejde o také porušenie, ktoré by spôsobilo nezákonnosť celej daňovej kontroly alebo samotného protokolu a poukázal na to, že žalobca bol v protokole oboznámený so všetkými vykonanými úkonmi a zistenými skutočnosťami. V tejto súvislosti tiež uviedol, že žalobca predložil ďalšie návrhy a dôkazy, ktoré prvostupňový orgán vykonal a vyhodnotil, tieto boli podkladom pre vydanie rozhodnutia doplniac, že zistenia a závery prijaté v protokole nie sú konečné a môžu byť zmenené dokazovaním vykonaným vo vyrubovacom konaní, pričom do vydania rozhodnutia vo veci samej môže každý daňový subjekt predkladať a navrhovať dôkazy, ktoré môžu ovplyvniť výsledok daňovej kontroly - znížiť, ale aj zvýšiť rozdiel zistený daňovou kontrolou.

31. Poukázal na to, že žalobcovi bolo umožnené predkladať dôkazy, s ktorými sa prvostupňový orgán vo vyrubovacom konaní riadne zaoberal, vykonal predložené dôkazy, vypočul navrhnutých svedkov a so všetkými ďalšími zistenými skutočnosťami žalobcu opakovane oboznámil. Uviedol, že správca dane žalobcu výzvou zo dňa 08.04.2015 (resp. z 26.03.2015) vyzval k predloženiu dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, pričom k tejto výzve sa žalobca vyjadril dňa 14.04.2015. V súvislosti s výzvou zo dňa 29.05.2015 poukázal na to, že správca dane zaslal žalobcovi ďalšiu výzvu č. 20295338/2015, ktorou požadoval vyjadrenie a vysvetlenie nejasností týkajúcich sa faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom, pretože mu vznikli pochybnosti o správnosti a pravdivosti údajov v nich uvedených, pričom žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by odstránili vzniknuté pochybnosti. S poukazom na uvedené preto žalovaný uzavrel, že tvrdenia o nedostatočnom zistení skutkového stavu nie sú pravdivé doplniac, že pokiaľ by žalobca disponoval vierohodnými a jednoznačnými dôkazmi vo vzťahu k spornej fakturácii, mohol, resp. mal tieto dôkazy predložiť aj k odvolaniu.

32. Vo vzťahu k citovaným rozsudkom SDEÚ žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán od žalobcu nepožadoval, aby sledoval, príp. kontroloval obchodno-dodávateľské vzťahy u iných subjektov pred dodaním služby, ako žalobca nesprávne uvádza. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že rozsudky ESD C-354/03, C-353/03, C-484/03, ako aj C-439/04 sú na daný prípad neaplikovateľné, čo je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí.

33. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v danom prípade daňová kontrola bola začatá v zmysle oznámenia o daňovej kontrole č. 9212401/5/3573140/2014/Vajd zo dňa 22.07.2014 podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, ktoré nemusí obsahovať skutočnosti namietané žalobcom (dôvod začatia kontroly), a že prvostupňový orgán postupoval procesne správne, keď na základe jedného protokolu vo vyrubovacom konaní vydal viacero samostatných rozhodnutí za rôzne zdaňovacie obdobia. Žalovaný záverom označil tvrdenia žalobcu za nepresvedčivé z dôvodu, že neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli schopné vyvrátiť závery, na základe ktorých bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie. Žalovaný nepožiadal o nariadenie pojednávania.

34. Žalobca v replike poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly si splnil všetky svoje povinnosti, predložil všetky dôkazy a správcu dane upozornil na dôkazy, ktoré má k dispozícii a musia mu byť známe z jeho činnosti. Uviedol ďalej, že účelové ignorovanie týchto faktov zamestnancami vykonávajúcimi daňovú kontrolu má za následok porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov s tým, že správca dane vychádzal z nesprávneho výkladu ustanovení § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. d) a písm. e) daňového poriadku, ktoré nepredstavujú absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale iba vymedzujú rozsah ich dôkaznej povinnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf/10/2012, sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 3Sžf/1/2010 a rozsudky SDEÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, ako aj na rozsudok NS ČR 5 Afs/15/2010, v zmysle ktorých skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, pričom nepostačuje, aby tento len tvrdil existenciu určitých skutočností, ale musí ich existenciu aj preukázať. V tejto súvislosti zastal názor, že o nekompetentnosti správcu dane v tomto prípade svedčí aj to, že jeho podvodné konanie nielenže nepreukázal, ale ani ho nespomenul. Zopakoval, že spoluprácu s dodávateľom EVVAS spol. s r. o. preukazoval počas vyrubovacieho konania okrem iného aj svedeckými výpoveďami pána U. a pána U., ktorí potvrdili spoluprácu so spoločnosťou EVVAS spol. s r. o. Žalobca namietal, že žalovaný vo svojom vyjadrení výpovede týchto svedkov bezdôvodne spochybňuje, pričom ani správca dane sa s ich obsahom riadne nevysporiadal a nevyhodnotil ich. Záverom žalobca poukázal na to, že z postupu správcu dane je zrejmé, že tento konal v rozpore so zásadou úzkej súčinnosti pri správe daní, čím mu odoprel možnosť predkladať dôkazy v priebehu daňovej kontroly a vyjadrovať sa

k zisteným skutočnostiam. V ostatnom sa v celom rozsahu pridŕžal argumentov uvedených v podanej správnej žalobe.

35. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu zotrval v plnom rozsahu na svojich vyjadreniach. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/63/2015, v ktorom najvyšší súd judikoval, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. To konkrétne znamená, že daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý následne preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane doplniac, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane, pričom prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry ESD. Preto s poukazom na citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal za to, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že fakturované služby boli skutočne dodané spoločnosťou EVVAS spol. s r. o. tak, ako to deklaroval predloženými spornými faktúrami, avšak žalobca si túto povinnosť nesplnil a sám neuniesol dôkazné bremeno, ako je stanovené daňovým poriadkom a rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej k argumentom žalobcu týkajúcim sa neutrality dane žalovaný poukázal na rozsudok SDEÚ C-342/87 vo veci Genius Holding, v ktorom je stanovené, že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu k skutočne splatným daniam, t. j. k daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH a nárok na odpočítanie dane nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedaná určitému plneniu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v preverovanom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktoré sú stanovené smernicou o DPH a zákonom o DPH, a preto nie je podstatné, či nesplnenie podmienok bolo zapríčinené podvodným konaním alebo nie. Zdôraznil, že nebolo preukázané dodanie služieb dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t. j. ide o priamy obchodný vzťah medzi žalobcom a dodávateľom, a preto nie je možné, aby žalobca o týchto skutočnostiach nevedel.

IV. Relevantná právna úprava

36. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

38. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

39. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

40. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

41. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

42. Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

43. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

45. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

46. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

47. Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

48. Podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.

49. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

50. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15

pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

51. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

52. Podľa § 47 daňového poriadku protokol musí obsahovať

a. názov a sídlo správcu dane, b. číslo konania, c. meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d. predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e. meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f. miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g. súpis kontrolovaných dokladov, h. preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i. vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j. dátum vypracovania protokolu, k. vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.

53. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

54. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

55. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

56. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

57. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 58. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil na prejednenie veci samej pojednávanie na deň 14.11.2018, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

59. Správny súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 114 SSP, keď riadne predvolaní účastníci konania (§ 108 ods. 2 SSP) svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili.

60. Vychádzajúc z uplatnených žalobných bodov, správny súd prioritne skúmal námietky majúce procesnú povahu, konkrétne posudzoval, či daňová kontrola bola začatá v súlade s daňovým poriadkom, ďalej či v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania boli dodržané práva daňového subjektu a či vydaný protokol obsahuje zákonnom stanovené náležitosti a následne, aký vplyv by malo zistené procesné pochybenie na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

61. Žalobca v súvislosti so začatím daňovej kontroly namieta, že správca dane v žiadnom z dokumentov vydaných v rámci daňovej kontroly neuvádza, na základe akého podkladu bola daňová kontrola vykonaná, pričom táto bola vykonaná na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil za bezpredmetnú.

62. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že daňová kontrola bola začatá v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 daňového poriadku na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 9212401/5/3573140/2014/Vajd zo dňa 22.07.2014, z obsahu ktorého vyplýva, že daňová kontrola sa týka dane z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2012 a január - december 2013 u daňového subjektu L. E., E. DIČ : 1020290293, IČ DPH : SK 1020290293, XXX, P., pričom daňová kontrola sa mala začať dňa 12.08.2014 v priestoroch Daňového úradu Trnava, pobočka Senica. Oznámenie o daňovej kontrole prevzal splnomocnený zástupca žalobcu dňa 23. júla 2014. Rovnako je preukázané, že podaním doručeným správcovi dane dňa 7. júla 2014 Okresné riaditeľstvo PZ v Senici, odbor kriminálnej polície, operatívne oddelenie požiadalo o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu. Vychádzajúc z ustanovenia § 46 ods. 1 a 3 daňového poriadku, ktoré sú pre daný prípad relevantné, správny súd uvádza, že neukladá správcovi dane povinnosť, v prípade požiadania orgánov činných v trestnom konaní o vykonanie daňovej kontroly, začať daňovú kontrolu výlučne podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, t. j. na základe zápisnice o začatí daňovej kontroly. To znamená, že správca dane bol oprávnený začať daňovú kontrolu na základe oznámenia podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku. Porovnajúc obsahové náležitosti oznámenia o daňovej kontrole podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku a zápisnice o začatí daňovej kontroly podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správny súd uvádza, že medzi obsahové náležitosti oznámenia o daňovej kontrole nepatrí dôvod začatia daňovej kontroly. Preto správca dane nepochybil, keď v oznámení o daňovej kontrole neuviedol skutočnosť, že Okresné riaditeľstvo PZ v Senici požiadalo o vykonanie daňovej kontroly. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že oznámenie o začatí daňovej kontroly obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku.

63. Správny súd ďalej posudzoval dôvodnosť námietky, ktorou žalobca poukazoval na to, že mu počas daňovej kontroly neboli oznámené pochybnosti správcu dane, resp. nekonkrétnosť výzvy č. 20295338/2015 z 29. mája 2015, na ktorú reagoval podaním zo dňa 19. júna 2015. Z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že správca dane na základe predložených dokladov k daňovej kontrole a odpovede Daňového úradu Trenčín, ktorou je preukázaná nekontaknosť spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o., vyzval žalobcu na predloženie dôkazov podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, pričom výzva č. 221792/2015 z 8. apríla 2015 presne špecifikovala, aké konkrétne dôkazy má žalobca predložiť. Výzvu prevzal splnomocnený zástupca žalobcu dňa 9. apríla 2015. Následne sa dňa 14. apríla 2015 za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu a žalobcu konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prejednanie dôkazov na základe výzvy z 8. apríla 2015. Z obsahu zápisnice vyplýva, že otázky správcu dane boli zamerané, okrem iného aj na montážne a búracie práce, ktoré mali byť na základe sporných faktúr v kontrolovanom zdaňovacom období vykonané dodávateľom žalobcu spoločnosťou EVVAS, spol. s r. o., právnym predchodcom spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. Na otázku správcu dane, kto, kedy, kde a kým boli vykonané stavebné práce, kto konal za žalobcu a konkrétne zúčastnené osoby na predmetných obchodoch žalobca uviedol, že si nepamätá, skúsi doložiť dôkazné materiály. Predložil však iba kópie fotodokumentácie stavebných prác, ktoré nepreukazujú, že ide o práce deklarované spornými faktúrami, čestné prehlásenia pána U. a pána U. a navrhol týchto svedkov vypočuť, ako aj konateľa spoločnosti EVVAS, spol. s r. o. v čase realizácie sporných zdaniteľných plnení (pána X. M.), pričom iné dôkazy žalobca nepredložil, nevyjadril sa s kým konal, kto práce vykonal a pod. Následne správca dane výzvou č. 20295338/2015 z 29. mája 2015 vydanou podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril a vysvetlil nejasnosti týkajúce sa vystavených faktúr, medzi ktorými boli aj faktúry vystavené daňovým subjektom EVVAS, spol. s r. o., a to z dôvodu vzniku pochybností o správnosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. Je pravdou, že správca dane v predmetnej výzve neoznámil žalobcovi konkrétne pochybnosti vo vzťahu k dodávateľovi stavebných prác, resp. konkrétne mu neoznámil, že má pochybnosti o tom, že

fakturované stavebné práce boli skutočne uskutočnené dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach

- spoločnosťou EVVAS, spol. s r. o. a na podanie žalobcu o uvedenie konkrétnych pochybnosti vôbec nereagoval. Správny súd v tejto súvislosti zastáva názor, že správca dane mal s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku konkrétne oznámiť žalobcovi, že v súvislosti s predloženými dokladmi má pochybnosti o tom, že deklarované služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, a to najmä s poukazom na informácie poskytnuté správcovi dane dožiadaným Daňovým úradom Trenčín. Oboznámením žalobcu o zistených skutočnostiach a pochybnostiach na ústnom pojednávaní konanom dňa 14.04.2015 by bola, podľa názoru správneho súdu, naplnená zákonná požiadavka ustanovená v § 46 ods. 5 daňového poriadku, avšak zo zápisnice z ústneho pojednávania nevyplýva, že by správca dane žalobcu o týchto skutočnostiach informoval. Samotné pochybnosti správcu dane síce nepriamo vyplývajú z priebehu ústneho pojednávania konaného dňa 14.04.2015, avšak na účely výzvy podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku to nie je dostatočné. Preto správny súd zastáva názor, že správca dane nekonal v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktorá skutočnosť by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd však posudzoval uvedenú vadu v nadväznosti na postup správcu dane v rámci vyrubovacieho konania a jeho výsledkov zohľadniac ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (k tomu pozri bližšie R 122/2003).

64. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že protokol bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 9. júla 2015. V protokole správca dane nepriznanie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou EVVAS, spol. s r. o. odôvodnil tým, že skúmal nielen predložené daňové doklady, ale aj reálnosť zdaniteľných plnení, pričom dospel k záveru, že predložené faktúry sú nevierohodné a dostatočným spôsobom nepreukazujú nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, pričom uzavrel, že uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Správca dane teda spochybnil, že deklarované služby boli realizované dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach. Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril namietajúc, že nemal možnosť sa v priebehu daňovej kontroly vyjadriť k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a rovnako navrhnúť, aby súčasťou protokolu boli vyjadrenia k nim. Súčasne navrhol vykonať riadne dokazovanie predvolaním konateľa spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o., prípadne aj stavbyvedúceho, ktorý koordinoval práce na stavbe, preberal jednotlivé čiastkové práce vykonané od dodávateľov a osobne rokoval s dodávateľmi o priebehu vykonaných prác. Prílohou vyjadrenia boli aj čestné prehlásenia stavbyvedúcich U. U. a G. U. ktorí čestne prehlásili, že ako zamestnanci žalobcu v pozícii stavbyvedúceho spolupracovali okrem iného aj so spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o. a môžu potvrdiť, že táto spoločnosť v období kalendárneho roka 2012 a 2013 poskytovala pánovi L. E. stavebné práce, zemné a výkopové práce, montážne a kanalizačné práce a ďalšie pomocné práce na stavbách, na ktorých vykonávali pozíciu stavbyvedúceho dodajúc, že tieto skutočnosti sú ochotní potvrdiť svedeckou výpoveďou.

65. Na základe návrhov na doplnenie dokazovania správca dane v rámci vyrubovacieho konania začatého dňa 10. júla 2015 (§ 68 ods. 1 daňového poriadku) vypočul dňa 6. novembra 2015 za prítomnosti žalobcu svedkov G. U. a U. U., pričom využil aj všetky zákonné možnosti na vykonanie výsluchu navrhovaného svedka X. M., po ktorého osobe je od 12.11.2014 bezvýsledne vyhlásené pátranie.

66. Dňa 3. februára 2016 sa konalo ústne pojednávanie za účelom prejednania vyjadrenia k protokolu podaného dňa 24.07.2015 a oboznámenia žalobcu s výsledkami ďalšieho šetrenia, ktoré bolo navrhnuté žalobcom vo vyrubovacom konaní. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že žalobca bol oboznámený so zistenými skutočnosťami vo vzťahu k spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o., pričom na dotaz správcu dane, aby sa konkrétne vyjadril s kým jednal, kde skutočne spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. vykonávala práce, kto preberal vykonané práce od uvedenej spoločnosti a akým spôsobom boli vykonávané úhrady uviedol, že sa pridržiava záverov uvedených vo vyjadrení a je ochotný relevantne preukázať dodanie prác vykonávaných spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o.

67. Následne správca dane v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku určil deň prerokovania pripomienok a dôkazov predložených k protokolu na deň 28.06.2016. Z úradného záznamu zo dňa 16.06.2016 vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu sa správcovi dane telefonicky ospravedlnil, pričom nový termín prerokovania pripomienok bol dohodnutý na deň 11.07.2016, v ktorý sa ústne pojednávanie aj

uskutočnilo. Zo zápisnice je preukázané, že žalobca bol správcom dane oboznámený, že spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. nepriznala zdaniteľné plnenia uskutočnené pre žalobcu, táto spoločnosť je nekontaktná, nevykazuje známky reálne fungujúcej obchodnej spoločnosti, pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že deklarované služby vykonával práve uvedený dodávateľ. K uvedenému žalobca uviedol, že do 10. augusta 2016 doloží dôkazy na odstránenie pochybností správcu dane v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie obdobia 1/2012-12/2012 a 1/2013-12/2013. Následne dňa 10.08.2016 žalobca požiadal o predĺženie lehoty do 15.08.2016. Dňa 15.08.2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo oboznámenie sa s výsledkami vyrubovacieho konania. Výsluch svedka U. U. sa uskutočnil dňa 31.01.2017 a následne dňa 16.05.2017 sa konalo ústne pojednávanie, pričom zápisnica bola správcom dane označená ako posledná (§ 68 ods. 3 daňového poriadku). Na ústnom pojednávaní daňový subjekt k zisteniam správcu dane uviedol, že má za to, že dostatočne uniesol dôkazné bremeno podľa § 24 daňového poriadku a splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH v zmysle § 49 - 51 zákona o DPH, a preto nesúhlasí so závermi správcu dane. Dňa 29. mája 2017 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca odvolanie.

68. Z priebehu vyrubovacieho konania je zrejmé, že pochybenie správcu dane, spočívajúce v neuvedení konkrétnych pochybností správcu dane vo výzve zo dňa 29.05.2015 a v absencii reakcie správcu dane na žiadosť žalobcu zo dňa 19.06.2015, bolo zhojené samotným priebehom vyrubovacieho konania, keď správca dane vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom nemožnosť predvolania bývalého konateľa dodávateľa sporných služieb, X. M., nemožno pripísať na ťarchu správcu dane, nakoľko tento využil všetky zákonné možnosti na to, aby zabezpečil prítomnosť tohto navrhovaného svedka na výsluchu. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že v ustanovení § 46 ods. 5 nestanovuje žiadne náležitosti ani osobitnú formu oznámenia pochybností správcu dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, pričom z procesných úkonov žalobcu v podobe ním predkladaných dôkazov a návrhov na vykonanie nových dôkazov, ako aj podľa obsahu jeho podaní a výpovedí pri ústnych pojednávaniach so správcom dane, je vedomosť žalobcu o podstate pochybností správcu dane vo vzťahu k preverovaným zdaniteľným plneniam zrejmá.

69. Správny súd konštatuje, že vyrubovacie konanie trvalo od 10.07.2015 do 29.05.2017, kedy bolo ukončené vydaním prvostupňového rozhodnutia správcu dane. V rámci jeho priebehu správca dane poskytol žalobcovi niekoľko krát príležitosť dostatočne preukázať, že obchodná spoločnosť EVVAS, spol. s r. o. skutočne deklarované práce vykonala. Práve postup správcu dane v priebehu vyrubovacieho konania zabezpečil, že jeho pochybenie v priebehu daňovej kontroly, spočívajúce v neúplnej konkretizácii pochybností o dodaní deklarovaných služieb spoločnosťou uvedenou na faktúrach vo výzve podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, nemôže byť samo o sebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

70. S poukazom na priebeh a výsledky vyrubovacieho konania neprichádza do úvahy ako dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia ani nesprávnosť konštatovania správcu dane v protokole, že žalobca sa na základe výzvy zo dňa 29. mája 2015 k správcovi dane nedostavil, keď predmetná výzva skutočne predvolanie neobsahovala.

71. Správny súd rovnako za dôvodný nevzhliadol ani ďalší namietaný nedostatok týkajúci sa obsahu protokolu, konkrétne, že protokol neobsahuje vyjadrenie daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, a preto nemal byť vypracovaný v súlade so zákonom. Ustanovenie § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku priznáva kontrolovanému daňovému subjektu právo navrhnúť správcovi dane, aby jeho vyjadrenia k zisteným nedostatkom boli uvedené v protokole, pričom pokiaľ daňový subjekt toto právo nevyužije, tak ako v danom prípade, ktorá skutočnosť je preukázaná obsahom administratívneho spisu, tak v protokole je vo vzťahu k obsahovej náležitosti podľa § 47 písm. i) daňového poriadku správne uvedené, že kontrolovaný daňový subjekt nenavrhol, aby jeho vyjadrenie bolo uvedené v protokole. Vo vzťahu k poučovacej povinnosti správcu dane, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2 daňového poriadku, správny súd uvádza, že z oznámenia o výkone daňovej kontroly z 22. júla 2014 má preukázané, že žalobca bol o svojich procesných právach a povinnostiach poučený odkazom na § 45 daňového poriadku.

72. Pokiaľ ide o namietané získanie a vyhodnotenie výpovede svedka U. X., zapísaného konateľa obchodnej spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o., ako aj získanie informácií o sídle a činnosti uvedenej

obchodenej spoločnosti, správny súd uvádza, že za účelom preverenia uplatneného nároku na vrátenie DPH žalobcom boli správcom dane využité legitímne procesné prostriedky, rešpektujúce zásadu hospodárnosti daňového konania a voľného hodnotenia dôkazov. Informácie získané od dožiadaného Daňového úradu Trenčín, či už realizovaním miestneho zisťovania alebo predložením výpovede svedka U. X., realizovanej v rámci iného konania, avšak k otázkam podstatným pre preverenie kontrolovaných skutočností v prejednávanom prípade, možno považovať za dôkazy pre správne určenie daňovej povinnosti, resp. pre správne vyhodnotenie oprávnenosti uplatneného odpočtu dane, ktoré spĺňajú atribúty dôkazu podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku a môžu byť vyhodnocované vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi, tvoriac podklad preskúmavaného rozhodnutia správcu dane. Žalobca bol s výsledkami dožiadania v priebehu preskúmavaného daňového konania oboznamovaný a vo vzťahu k preverovanému dodávateľovi sporných služieb mal možnosť využiť inštitút nahliadnutia do spisu, oboznámiť sa s výsledkami miestneho zisťovania a ostatných procesných úkonov, mal možnosť navrhnúť ich doplnenie, prípadne vykonanie ďalších dôkazov. V tomto ohľade procesné práva žalobcu neboli zo strany správcu dane nijako obmedzované. Zároveň nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že len nezistenie sídla obchodnej spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. dožiadaným daňovým úradom, nemôže byť dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi, ktorý od uvedenej obchodnej spoločnosti predmetné zdaniteľné plnenia neprijal. S prihliadnutím na obsah administratívneho spisu, ako aj na dôvody preskúmavaných rozhodnutí, správny súd konštatuje, že nezistenie sídla právneho predchodcu deklarovaného dodávateľa žalobcu nebolo jediným dôkazom, ani dôvodom na nepriznanie odpočtu dane a jej dodatočné vyrubenie, ale bolo súčasťou celého radu vykonaných dôkazov, ktoré prispeli k záveru o opodstatnenej pochybnosti o reálnom základe preverovaných faktúr, a to práve vo vzťahu k osobe deklarovaného dodávateľa. Práve s využitím zásady voľného hodnotenia všetkých získaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach a vyhodnotením každého dôkazu jednotlivo (napríklad výpovedí svedkov, predloženej fotodokumentácie stavebných prác, absencie stavebných denníkov a dokumentácie o odovzdaní vykonaných prác a podobne), daňové orgány oboch stupňov na základe logickej úvahy dospeli k správnemu vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu.

73. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. V konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že deklarované služby boli skutočne zrealizované, avšak konajúce orgány verejnej správy spochybnili, že tieto boli vykonané dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach, v danom prípade spoločnosťou EVVAS, spol. s r. o., resp. SLOVRESPO, s.r.o.

74. Správny súd považuje za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).

75. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar a služby reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.

76. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004

Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

77. Rovnako v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena najvyšší súd skonštatoval, že : „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

78. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade.

79. Žalobca trval na tom, že v jeho prípade boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH a závery správcu dane považuje za účelové bez podložených dôkazov. V súvislosti s unesením dôkazného bremena sa žalobca odvolával na priložené fotografie z jednotlivých stavieb s tým, že správcu dane vyzýval na osobnú účasť pri vykonaných prácach a ďalej, že jeho spolupráca s dodávateľom SLOVRESPO, s.r.o. bola preukázaná počas vyrubovacieho konania okrem iného aj svedeckými výpoveďami pána U. a pána U., avšak správca dane ich výpovede nezohľadnil vo svojom rozhodnutí resp. sa nijakým spôsobom s nimi nevysporiadal. Tejto námietke žalobcu nemožno prisvedčiť. Daňové orgány oboch stupňov sa poukazom žalobcu na uvedené výpovede svedkov, ako aj na ich čestné prehlásenia, zaoberali a vo vzájomných súvislostiach ich vierohodnosť správne a logicky vyhodnotili.

80. Pokiaľ žalobca svoju argumentáciu s poukazom na judikatúru SDEÚ vo vzťahu k jeho neprimeranému zaťaženiu dôkazným bremenom opiera predovšetkým o tvrdenie, že mu nemôže byť odopreté právo na odpočet DPH, pokiaľ nevedel, že dodávateľský reťazec je postihnutý podvodom na DPH, správny súd tejto ako irelevantnej nemôže prisvedčiť, pretože správca dane, ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na tvrdení o vedomej účasti žalobcu na podvodnej účasti v obchodnom reťazci podvodných zdaniteľných plnení. V danom prípade je podstatná skutočnosť, že k nepreukázaniu splnenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane, nedošlo u dodávateľa spoločnosti EVVAS, spol. s r. o., resp. u jeho právneho nástupcu SLOVRESPO, s.r.o., t. j. u subdodávateľa žalobcu, ale samotné spochybnenie sa týka vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom. To konkrétne znamená, že bolo plne v dispozícii žalobcu, aby si zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov týkajúcich sa deklarovaných plnení spoločnosťou EVVAS, spol. s r. o., aby nebol vystavený dôkaznej núdzi. Z pohľadu správneho súdu, žalobca skutočne nepreukázal relevantnými dôkazmi, že stavebné práce boli vykonané spoločnosťou EVVAS, spol. s r. o. Napríklad žalobca mal možnosť predložiť na preukázanie svojich tvrdení stavebné denníky, ktoré mali byť podľa výpovedí stavbyvedúcich vedené, avšak tieto predložené neboli. Na margo uvedeného správny súd dodáva, že na ich predloženie pochopiteľne nemusel byť správcom dane vyzvaný.

81. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vierohodne nepreukázal nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr predložením presne nešpecifikovaných fotografií stavebných prác, čestných prehlásení U. U. a G. U.. K preukázaniu realizácie preverovaných zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom nedošlo ani výpoveďami uvedených svedkov, pričom iné dôkazy, okrem výsluchu hľadaného X. M. na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr žalobca vykonať nenavrhol.

82. Z nepresvedčivých a nekonkrétnych výpovedí navrhnutých svedkov, podľa názoru správneho súdu, nevyplýva jednoznačné odstránenie objektívnych pochybností správcu dane a žalovaného, že deklarované stavebné práce boli realizované práve právnym predchodcom obchodnej spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o.

83. V súvislosti s odpočítaním dane z pridanej hodnoty pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb správny súd poukazuje na rozhodnutie zásadného právneho významu a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/81/2015 z 1. decembra 2016, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2017 pod č. 38, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „I. V súvislosti s charakterom tvrdenej činnosti dodávateľa (výkopové a iné prípravné činnosti v stavebníctve) mala sa o ich uskutočnení v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov viesť dotknutými osobami povinná dokumentácia ako aj zápisy v stavebnom denníku (§ 46a, § 46d). II. Pokiaľ žalobca pri uplatnení práva na odpočet dane, ktorej základom sú poskytnuté služby pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb, nepredkladá pri svojich tvrdeniach svedectvá, resp. zákonom uvedenú dokumentáciu o stavebných činnostiach údajne vykonaných žalobcom alebo jeho dodávateľom, potom neuniesol dôkazné bremeno. III. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“

84. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd prijal záver, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku na odpočítanie DPH z deklarovaných zdaniteľných plnení. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že vykonaným dokazovaním v rámci preverovania reálneho základu prijatých zdaniteľných služieb žalobcom bolo objektívne spochybnené jeho tvrdenie, že fakturované búracie a montážne práce mala vykonať obchodná spoločnosť EVVAS, spol. s r. o., resp. SLOVRESPO, s.r.o. Vo vzťahu k tomuto dodávateľovi zdaniteľných plnení je potrebné uviesť, že táto obchodná spoločnosť bola nekontaktná, nespolupracovala so správcom dane, od mája roku 2005 nie je registrovaná ako platiteľ DPH a naposledy podala daňové priznanie na dani z príjmu právnických osôb v roku 2012, čo znamená, že daň zo sporných faktúr neodviedla do štátneho rozpočtu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby sledoval, prípadne kontroloval obchodno-dodávateľské vzťahy u iných subjektov pred dodaním služby, odvolávajúc sa pritom na viaceré rozhodnutia SDEÚ, správny súd opakuje, že v danom prípade išlo o priamy vzťah žalobcu a jeho dodávateľa, teda bolo v jeho moci, aby si zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktorými by následne preukázal, že k zdaniteľnému plneniu došlo a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Túto skutočnosť mohol svojou obozretnosťou ovplyvniť, avšak vo vzťahu k deklarovaným stavebným prácam nemal okrem neoveriteľných objednávok a fotografií, ktoré za stavu, keď nebola spochybnená materiálna existencia prác, nemohli mať žiadnu relevanciu. Taktiež výpovede svedkov neboli spôsobilé zistené pochybnosti odstrániť.

85. V súvislosti s námietkou napádajúcou nedostatočné zistenie skutkového stavu je potrebné konštatovať, že žalobca okrem výsluchu svedka X. M. - pôvodného konateľa deklarovanej dodávateľskej spoločnosti, nenamietal nevykonanie žiadneho iného dôkazu s predpokladaným významom pre rozhodnutie. Je nepochybné, že správca dane za účelom zabezpečenia menovaného svedka vyčerpal všetky zákonné možnosti, pričom jeho výsluch nebol vykonaný z objektívnych dôvodov, nemajúcich pôvod v postupe správcu dane.

86. V neposlednom rade správny súd nepriznal dôvodnosť ani námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že správca dane na základe jedného protokolu z daňovej kontroly vydal viacero rozhodnutí o vyrubení dane. Požiadavka na vydanie jedného rozhodnutia v prípade výkonu daňovej kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia, prípadne i viacero druhov dane, nemá akékoľvek logické opodstatnenie a v tomto smere v žiadnom zo svojich ustanovení správcu dane neobmedzuje, pričom takéto obmedzenie nie je možné vyvodzovať iba zo skutočnosti, že v súvislosti s rozhodnutím správcu vo vyrubovacom konaní používa jednotné číslo. Naviac, v ustanovení § 46 ods. 4 predpokladá rozšírenie daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie, účtovné obdobie, prípadne inú daň. Podľa názoru správneho súdu práve skutočnosť, že daňová kontrola sa môže týkať viacerých zdaňovacích období, ako v danom prípade, logicky predpokladá vydávanie rozhodnutí za jednotlivé zdaňovacie obdobia, pretože skutkové okolnosti zdaňovacích období sa pochopiteľne môžu líšiť. Vydávaním rozhodnutí za jednotlivé zdaňovacie obdobia na základe jednej daňovej kontroly sa realizuje zásada súčinnosti a hospodárnosti pri správe daní.

87. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené zastáva názor, že len predložením účtovných dokladov, bez ich náležitej verifikácie vo vzťahu k dodaniu služieb - búracích a montážnych prác práve dodávateľom deklarovaným na predložených faktúrach, obchodnou spoločnosťou EVVAS, spol. s r. o., žalobca nevyčerpal svoje dôkazné bremeno, a to najmä s prihliadnutím na výsledky realizovaného dokazovania, ktoré dodanie deklarovaných plnení uvádzaným dodávateľom objektívne a jednoznačne spochybnili. Táto skutočnosť má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu (§ 19 ods. 1 zákona o DPH), a teda žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH) za prijaté zdaniteľné plnenia. Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane v sume 2 418,50 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 je vecne správne.

88. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti podľa daňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

89. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, správny súd nevzhliadol dôvodnosť žaloby a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

90. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).