Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komá6rno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO:31 575 951, proti žalovanému: Z. R., nar.X.X.XXXX, bytom B. S., B. XX, právne zastúpený: Mgr. Ondrej Bartošovič, advokát, AK Šaľa, Pazmáňa 2020/30 o zaplatenie 21 483,37 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie 10 031,57 € zastavuje.

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 21 483,37 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o poskytnutí úveru zo dňa 2.11.2011, na základe ktorej mal žalobca ako veriteľ poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 22 000 €.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Okresný súd Komárno rozsudkom 15C/1/2016-47 zo dňa 29.11.2016 žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobu zamietol s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. k § 101, §103 OZ. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca.

4. Krajský súd v Nitre uznesením 7Co/146/2017-63 zo dňa 21.6.2018 zrušil vyššie uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V uznesení uviedol okrem iného aj, že: „...Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávny právny názor. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka a posúdenie vzťahu strán sporu ako spotrebiteľského. S týmto názorom žalobkyne sa odvolací súd nestotožňuje a poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, ktoré vo svojich rozhodnutiach už riešili danú problematiku a zastali názor, že daný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom a je potrebné naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobkyni musí byť známa rozhodovacia prax a zdôvodnenia množstva rozhodnutí odvolacieho súdu k danej problematike, preto ich odvolací súd nebude opätovne opakovať, najmä pre nerešpektujúci postoj žalobkyne, ktorá trvá na tom, že ide o obchodnoprávny vzťah. V tejto časti odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobkyne za dôvodné. Ďalším odvolacím dôvodom žalobkyne bola aplikácia ustanovenie §5b zákona č. 250/2007 Z.z. a § 100, 101 OZ, podľa ktorého je premlčacia doba tri roky. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 5b zákona č. 2501/2007Z.z. ktorý mu ukladal povinnosť skúmať ex offo premlčanie (aj keď žalovaný námietku

premlčania nevzniesol), rozhodol o premlčaní uplatneného nároku a žalobu pre premlčanie zamietol. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom ÚS 11/2016 zo 7.02.2018 rozhodol: "Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky". Odvolací súd preto z dôvodu zmeny právnej úpravy rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preskúmať nárok žalobcu a vo veci rozhodnúť.“ Právnym názorom súdu druhej inštancie je prvoinštančný súd viazaný, a preto naň poukazuje ako na svoj vlastný.

5. Na pojednávaní dňa 14.11.2018 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 10 031,57 € a upravil petit žaloby nasledovne: žalovaný je povinný zaplatiť sumu 11 451,80 € spolu s úrokom z úveru vo výške 346,92 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 40,92 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 21 884,39 € od 5.11.2012 do 13.2.2013, zo sumy 21 850,04 € od 14.2.2013 do 23.5.2013, zo sumy 21 578,75 € od 24.5.2013 do 23.6.2013, zo sumy 21 483,37 € od 24.6.2013 do 20.3.2017, zo sumy 11 619,17 € od 21.3.2017 do 9.8.2018, zo sumy 11 518,89 € od 10.8.2018 do 13.8.2018, zo sumy 11 498,89 € od 14.8.2018 do 18.9.2018, zo sumy 11 467,79 € od 19.9.2018 do 14.10.2018, zo sumy 11 451,80 € od 15.10.2018 do zaplatenia a zo sumy 346,92 € od 5.11.2012 do zaplatenia.

Uvedené odôvodnil tak, že medzičasom, po zosplatnení žalovaný uhradil sumu 10 031,57 €, čo dokladoval výpisom platieb, a z toho dôvodu sa upravil i úrok z omeškania. Ďalej uviedol, že prejav žalovaného spočívajúci v úhradách dlhu i po zosplatnení, treba považovať za prejav uznávajúci, teda že žalovaný uznal záväzok žalobcu a dobrovoľne ho plnil.

Žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že nikdy neprišlo k uznaniu dlhu z jeho strany, pretože uznanie nemá náležitosti podľa občianskeho zákonníka. So späťvzatím nesúhlasil a žiadal uplatnenie sudcovskej koncentrácie moci a rozhodnutie na základe doterajších dôkazov

6. Žalobca je podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Dňa 2.11.2011 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 22 000 €. Žalovaný sa ho zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 120,80 € vždy k 20.temu dňu v mesiaci, pričom si dohodli dĺžku splácania 30 rokov. Zároveň sa veriteľ a dlžník dohodli, že poplatok za poskytnutie úveru bude 200 €. Poskytnutie úveru bolo určené na kúpu nehnuteľností, ktoré boli špecifikované v zmluve. Žalovaný si neplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti, preto veriteľ zosplatnil celý úver ku dňu 4.11.2012. Následne po zosplatnení celého dlhu, žalovaný ešte niekoľkokrát uhradil časť dlhu, čo žalobca považoval za prejav uznania dlhu. (úverová zmluva, dodatok, vyjadrenie žalobcu na pojednávaní).

7. Podľa § 497 zákona č 513/1991 Zb. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie

8. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

9. Súd konanie v časti o zaplatenie 10 031,57 € zastavil podľa § 145 a nasl. z dôvodu, že žalobca v danej časti zobral žalobu späť. Súd konanie zastavil i napriek nesúhlasu žalovaného so zastavením konania, pretože nebolo ustanovenie § 146 ods. 1 CSP, pretože žalovaný neuviedol vážne dôvody pre nesúhlas. Späťvzatie žaloby je vždy v prospech spotrebiteľa, a preto jeho nesúhlas musí byť zásadný a vážny. 10. V danom prípade súd uvedenú zmluvu hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorá ako veriteľ uzatvárala zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd je názoru, že i keď zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení obchodného zákonníka, pri hodnotení zmluvného vzťahu musí vychádzať z ustanovení občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a musí ich v zmysle § 52 ods. 2 posledná veta aplikovať prednostne pred ustanoveniami obchodného zákonníka. V danom súd poukazuje i na názor Krajského súdu v Nitre, ktorý je uvedený v predchádzajúcej časti odôvodnenia.

Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkovo právny vzťah, na základe ktorého žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky. Žalobca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného, aby peňažné prostriedky zaplatil do 4.11.2012, teda vyhlásil predčasnú splatnosť, ktoré vyhlásenie nebolo v konaní žiadnym spôsobom popreté. Súd sa musel zaoberať námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Súd je názoru, že právo žalobcu uplatnené v tomto konaní je premlčané. Žalobca zosplatnil dlh ku dňu 4.11.2012. Následne mu začala plynúť premlčacia doba, počas ktorej je nutné uplatniť právo na súde. Podľa názoru súdu je na daný prípad nutné aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu, a to vzhľadom k vyššie uvedeným intenciám o nutnosti aplikovania ustanovení občianskeho zákonníka na daný prípad, pretože ich aplikovanie je v prospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd nemohol na daný prípad aplikovať ustanovenia obchodného zákonníka o premlčaní.

Ak žalobca zosplatnil dlh ku dňu 4.11.2012 tak následne dňa 5.11.2012 mu začala plynúť trojročná premlčacia doba. Počas nej musel uplatniť právo na súde. Táto mu uplynula 5.11.2015. Žalobca podanie na súd urobil až dňa 17.5.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. K tvrdeniam žalobcu, že platby po zosplatnení sú uznaním pohľadávky zo strany dlžníka, súd uvádza, že na uznanie záväzku je nutné aplikovať taktiež ustanovenia občianskeho zákonníka, podľa ktorých v uznaní musí byť presne špecifikovaná pohľadávka, titul jej vzniku a rovnako tak i výslovné vyhlásenie dlžníka o uznaní pohľadávky, pričom žalobca žiaden takýto listinný dôkaz nepredložil, a preto uznanie záväzku nie je možné akceptovať, a teda nie je sa možné stotožniť s tvrdením žalobcu, pretože právny úkon prípadného uznania dlhu postráda všetky zákonné náležitosti.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 a žalovanému úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech spočíval v tom, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.