Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-52-2018.pdf
PDF · 105.26 KB
No categories available
34P/52/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., dieťa rodičov : matky M. N., rod. G., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom O. nad I., U. XXXX/XX, t. č. bytom N., H. XX/A, zastúpenej v konaní právnym zástupcom S. P. s.r.o., so sídlom v G., N. XX, F. : XX XXX XXX a otca Bc. V. N., štátneho občana N. republiky, trvale bytom O. nad I., K. H. XXX/X, t. č. bytom F., S. XXX/XX, zastúpeného v konaní JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Stred 60/55, o návrhu otca na zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :
„ Maloletý O. N., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Právo zastupovať maloletého O. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. “
Súd u r č u j e , že matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého O. sumou vo výške 140,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2018, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh matky na zameškanom výživnom pre maloletého O. za obdobie od 01.03.2018 do 31.10.2018 vo výške 770,- Eur s a matke p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám otca, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Styk rodičov s maloletým O. s a n e u p r a v u j e .
Týmto sa vo výrokovej časti o úprave rodičovských práv a povinností k mal. O. zmeňuje rozsudok Okresného súdu Y. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX - 42.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa otec maloletého dieťaťa domáhal zmeny doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému O., ktorý bol v minulosti zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a navrhoval zveriť maloletého O. do osobnej starostlivosti otca, upraviť vyživovaciu povinnosť matky k maloletému s účinnosťou od mesiaca júl 2017 a upraviť styk matky s maloletým v každom nepárnom týždni od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Otec
najprv navrhoval určiť matke výživné v sume 250,-Eur mesačne, potom na pojednávaní bol ochotný sa dohodnúť na výživnom vo výške 180,-Eur mesačne. Otec uviedol, že maloletý pochádza z jeho manželského vzťahu s matkou dieťaťa, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.6.2009 č.k.XXC/XX/XXXX-XX a na základe schválenej rodičovskej dohody boli deti O. a O. zverené do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný platiť výživné. Následne rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 4.10.2012 č. k. XXP/XX/XXXX-XX bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli deti O. a O. zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v 2-týždňových intervaloch a bez určenia vyživovacej povinnosti. Otec ďalej uviedol, že dcéra O. je už plnoletá a schopná sama sa živiť a maloletý O. je od júla 2017 nepretržite len v jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že vzťah maloletého O. voči matke je chladný a matka prejavuje o syna len minimálny záujem. Poukázal na to, že matka dieťaťa zmenila bývanie a zamestnanie a mala by sa zdržiavať v N. a návšteva strednej školy maloletým, ktorú on navštevuje v O. nad I., by pri pobyte u matky bola problematická. Zdôraznil, že aj maloletý O. neprejavuje záujem o bývanie u matky a chce zostať v jeho starostlivosti. Otec maloletého nesúhlasil s matkou navrhovaným výživným a žiadal určiť výživné v sume aspoň 180,-Eur mesačne. Poukázal na to, že maloletý má v súčasnosti XX rokov, je žiakom X.. ročníka N. a má vysoké výdavky v súvislosti s jeho záujmovou športovou činnosťou, nakoľko sa venuje hokeju, kde poplatok predstavuje 70,-Eur mesačne a okrem toho mu kupuje potrebnú výstroj, chodí na zápasy a turnaje, čo v prepočte predstavuje 60,-Eur mesačne. Na šetrenie mu ukladá 40,-Eur mesačne a maloletý má ďalšie výdavky na ošatenie, stravu, cestovné, školské pomôcky a pod. a takto celkové výdavky na syna otec vyčíslil sumou 450,-Eur mesačne. Poukázal na to, že matka poberá aj prídavky na syna, uplatňuje si daňový bonus a na výživu maloletého k jeho rukám ničím neprispieva, neplatila ani časť poplatkov na synov hokej, čo boli dohodnutí a všetko doplatil on. Pre účely zisťovania výšky zameškaného dlhu matky na výživnom od začatia súdneho konania otec uznal jej plnenia voči synovi v sume 350,-Eur. V závere pojednávania otec zhodne s vyjadrením matky uviedol, že tiež žiada, aby sa styk matky s maloletým súdne neupravoval, keďže maloletý už má XX rokov a súdna úprava styku nie je potrebná.
2. Matka dieťaťa súhlasila so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca, ale nesúhlasila s otcom navrhovanou sumou výživného, čo odôvodnila tým, že požadovaná suma nie je v jej schopnostiach a možnostiach. Matka nesúhlasila ani so spätným určením výživného, pretože neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného a navrhla výživné určiť od právoplatnosti rozsudku. Najprv uviedla, že by súhlasila s výživným v sume 85,-Eur mesačne, potom bola ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu na výživné v sume najviac 100,-Eur mesačne. Uviedla, že jej priemerný príjem je 815,20 Eur mesačne, na náklady bývania v prenajatej garsónke platí 330,-Eur mesačne, spláca úver po 171,-Eur mesačne ešte ako pozostatok z ich BSM s otcom dieťaťa. Teda jej nevyhnutné výdavky predstavujú 569,30 Eur mesačne a na živobytie jej ostane suma nezodpovedajúca ani životnému minimu. Poukázala na to, že v minulosti ešte pred ich rozvodom jej otec detí neprispieval riadne na výživu detí, o ktoré sa ona starala, všetko deťom platila ona, brávala ich na dovolenky a pod. Matka zhodne uviedla, že maloletý bol kedysi v striedavej starostlivosti, v júli 2017 odišiel k otcovi a už sa nevrátil, o čom ona vtedy nevedela, že sa nevráti opäť k nej. Potom ešte dlho, niekoľko mesiacov čakala, že sa syn vráti, do 11/2017 držala byt v O., potom išla bývať k svojej matke v O. J. I. a do práce v N. denne dochádzala a keď sa syn nevrátil ku nej bývať, našla si v XX/XXXX bývanie v N. a so synom sa stretávala. Poukázala na to, že otec syna vedie iba k hokeju, na jeho školské povinnosti riadne nedohliada a pre syna je to u otca jednoduchšie. Vzhľadom na vek syna, ktorý má XX rokov, akceptuje jeho rozhodnutie a súhlasí s jeho zverením do starostlivosti otca. Matka poprela, že by synovi ničím neprispievala, pretože mu ona i jej matka dávala vreckové, kupovala nejaké veci a pod. a takto mu od začatia tohto konania prispela minimálne 350,-Eur mesačne. Matka tiež spochybnila niektoré otcom uvádzané výdavky v súvislosti s nákupom hokejovej výstroje, ktoré považuje za prehnané s poukazom na to, že celá výstroj stojí cca 600,-Eur a kupuje sa na 3 roky. Okrem toho sa niektoré veci kupujú už ako použité po starších hokejistoch a v rámci tímov sa posúvajú, alebo sa používajú sponzorské a pod. S otcom dieťaťa uzavrela rodičovskú dohodu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, ale na výživnom sa nedohodli. S poukazom na vek maloletého matka žiadala, aby sa jej styk s maloletým súdne neupravoval.
3. Kolízny opatrovník odporučil schváliť uzavretú rodičovskú dohodu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorá zodpovedá aj vôli maloletého dieťaťa a je v jeho záujme. Rozhodnutie o výživnom ponechal na úvahe súdu.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rozvodový rozsudok, RL, potvrdenie o príjme otca, rozsudok z čl. 8, lustrácie v RO, lustráciu v SP, potvrdenie o príjme otca,
mzdový list matky, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o príjme matky, doklady o výdavkoch, obraty na účte, doklady na hokej, stužkovú, potvrdenie o návšteve školy, záznam KO z prešetrenia, potvrdenie o príjme matky, pohyby na účte, LV otca, rozpis výdavkov matky, výpisy zo ŽK, obsah XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
5. Manželstvo rodičov maloletého O. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Y. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXC/XX/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli deti maloletý O. a jeho sestra O. na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého O. sumou 90,-Eur mesačne a na maloletú O. sumou 140,-Eur mesačne. Súčasťou rozhodnutia o rozvode bola aj dohoda rodičov o úprave styku otca s deťmi. Potom rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 4.10.2012 č. k. XXP/XXP/XXXX-XX, právoplatným dňa 20.10.2012, bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti, O. a O., zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v X-týždňových intervaloch, výživné sa neurčovalo. V tom čase mal maloletý O. XX rokov a bol žiakom 6. ročníka ZŠ.
6. Striedavá osobná starostlivosť o maloletého sa realizovala do júla 2017 a od júla 2017 je maloletý nepretržite vo faktickej osobnej starostlivosti otca a s matkou sa nepravidelne stretáva. Matka na výživu maloletého k rukám otca ničím neprispieva, ale nepravidelne poskytuje maloletému naturálne plnenia alebo vreckové. V súčasnosti má maloletý O. XX rokov a je žiakom X. ročníka N. v O. nad I.. Z. cestovné výdavky predstavujú 30,-Eur mesačne. Maloletý je členom E. H., kde poplatok predstavuje 70,-Eur mesačne a popri tom má výdavky na zakupovanie hokejovej výstroje, účasť na turnajoch a zápasoch. Otec mu platí mobil po 10,-Eur mesačne.
7. Otec býva v spoločnej domácnosti len so synom. G. v služobnom 3-izbovom byte, kde náklady bývania predstavujú 120,-Eur mesačne. Otec maloletého je príslušníkom L. s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 08/2017 do 07/2018 vo výške 1.221,54 Eur. Okrem maloletého O. už otec nemá iné vyživovacie povinnosti, keďže dcéra účastníkov O. je už plnoletá a zárobkovo činná. Otec maloletého je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1, ktorý kúpili s jeho priateľkou do ich podielového spoluvlastníctva, ktorý dom aktuálne prerábajú a splácajú hypotekárny úver každý po 100,-Eur mesačne. Otec ešte vlastní auto zn. I. A., r. v. XXXX.
8. Matka maloletého býva sama v prenajatej garsónke v N., kde náklady bývania predstavujú 330,- Eur mesačne. Je zamestnaná ako vnútorný predajca s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 01/2018 do 09/2018 vo výške 815,28 Eur mesačne. Spláca úver po 171,49 Eur mesačne. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Okrem maloletého O. už ani matka nemá iné vyživovacie povinnosti, keďže plnoletá dcéra účastníkov O. sa už sama živí.
9. Podľa § 26 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
10. Podľa § 121 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
11. Podľa § 38 ods.1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
12. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
13. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. V danej veci bolo preukázané, že zmena doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému je dôvodná, pretože maloletý bol posledným rozsudkom o úprave rodičovských práv a povinností k nemu zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v 2- týždňových intervaloch, ktorá forma starostlivosti sa od júla 2017 už nerealizuje a odvtedy je maloletý vo faktickej výlučnej osobnej starostlivosti otca a s matkou sa len nepravidelne stretáva. Voči starostlivosti otca o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý sa tiež pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že už nechce striedavú starostlivosť a chce i naďalej zostať bývať u otca. Matka maloletého rešpektuje vôľu dieťaťa a súhlasila so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca.
21. Rodičia na pojednávaní aj uzavreli rodičovskú dohodu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. Kolízny opatrovník súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a odporučil ju schváliť. V danej veci súd uzavretú rodičovskú dohodu schválil, nakoľko táto dohoda bola uzavretá v súlade so zákonom a v záujme maloletého dieťaťa, pričom rešpektuje aj vôľu samotného maloletého dieťaťa.
22. Keďže došlo k zmene zverenia maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca, bolo potrebné rozhodnúť aj o vyživovacej povinnosti matky k maloletému. Matka maloletého súhlasila s určením jej vyživovacej povinnosti k maloletému v sume najviac 100,-Eur mesačne a otec trval na výživnom v sume aspoň 180,-Eur mesačne. Keďže medzi rodičmi nedošlo k rodičovskej dohode o výške výživného, túto výšku výživného určil súd a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého v sume 140,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval súd za zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam oboch rodičov a zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Maloletý má XX rokov, je žiakom N.koly a je pravdou, že má pomerne vysoké výdavky v súvislosti s jeho záujmovou športovou činnosťou, hokejom, kde len poplatok predstavuje 70,-Eur mesačne. Ale na výživu dieťaťa prispievajú obaja rodičia podľa svojich schopností a možností a je zrejmé, že väčšie možnosti má otec dieťaťa, ktorý dosahuje vyššie zárobky ako matka, má lepšie majetkové pomery ako matka a má nižšie náklady bývania ako matka dieťaťa. Preto podľa názoru súdu otcom navrhované výživné 250,-Eur mesačne, ani 180,-Eur mesačne nie je v schopnostiach a možnostiach matky. Hoci matka dieťaťa, s odvolaním sa na jej výdavkové pomery, nesúhlasila s vyšším výživným ako 100,-Eur mesačne, súd za primerané a zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu a vyššie citovaným zákonným kritériám považoval výživné v sume 140,- Eur mesačne, ktoré je podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach matky. Matka dieťaťa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 815,-Eur a okrem maloletého O. už nemá iné vyživovacie povinnosti. Hoci matka dieťaťa poukazovala na svoje vysoké výdavky na náklady bývania a splácanie úveru, k tomu súd uvádza, že výživné na dieťa má vždy prednosť pred inými ako nevyhnutnými výdavkami rodiča, pričom matka by prípadne mohla požiadať banku i o nižšie splátky úveru. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením matky, že jej samej na živobytie nezostane ani životné minimum, pretože pre posudzovanie životného minima je rozhodujúci príjem osoby bez ohľadu na jej výdavky, a nie až po odrátaní všetkých výdavkov ako sa domnieva matka, pretože podľa výkladu matky by aj osoba s nadpriemerným príjmom mohla tvrdiť, že nemá ani životné minimum, keby poukazovala na svoje rôzne výdavky, splátky rôznych úverov a pod., čo určite nie je zmyslom stanovenia inštitútu životného minima. Preto súd rozhodol o výške vyživovacej povinnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
23. Keďže výživné sa v zmysle § 77 ods.1 Zákona o rodine v zásade určuje od začatia súdneho konania a len výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa by bolo možné u maloletých detí určiť výživné aj spätne najviac tri roky pred začatím konania, súd matke určil vyživovaciu povinnosť k maloletému s účinnosťou od 1.3.2018, ktorým dňom bolo začaté toto súdne konanie, keďže otec dieťaťa neuviedol ani nepreukázal žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného.
24. Podľa § 217 ods. 2 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
25. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
26. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku, s prihliadnutím na plnenie matky dieťaťu od začatia konania v sume 350,-Eur mesačne, na ktorej výške sa zhodli obaja rodičia a teda nebolo sporné, vznikol matke dlh na zameškanom určenom výživnom za obdobie od 1.3.2018 do 31.10.2018 vo výške 770,- Eur ( 8 mesiacov á 140,-Eur = 1120,-Eur - 350,-Eur = 770,-Eur), ktorú sumu súd povolil matke splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu približne dvoch rokov, pod následkom straty výhody splátok. Je pravdou, že sa jedná o vyššiu sumu splátok, ale na druhej strane súd uvádza, že nižšie splátky by podľa názoru súdu predstavovali neprimerane dlhú dobu splácania, pričom za samotnú výšku
dlhu si zodpovedá aj sama matka, ktorá doposiaľ neprispievala na výživu maloletého, preto celkový dlh a teda aj splátky sú vyššie.
27. Keďže najprv otec dieťaťa navrhoval aj upraviť styk matky s maloletým a v závere pojednávania obaja rodičia žiadali, aby sa styk súdne neupravoval, súd v zmysle § 25 ods.2 Zákona o rodine vyslovil, že styk s maloletým sa neupravuje.
28. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
Po schválení dohody rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).