Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: B. L., obchodným menom: David Foršt - EFFE TRE, s miestom podnikania Kalisova 859, 516 01 Rychnov nad Kněžnou, Česká republika, IČ: 72 790 369, právne zastúpeného A.. P. D., usadeným euroadvokátom, so sídlom D. XXXX/ X, XXX XX G. D., L. republika, proti žalovanému: A. K., obchodným menom: Milan Štefčík M & E, s miestom podnikania Partizánske, Horská 1308/51, IČO: 33 566 194, právne zastúpenému O.. K. A., advokátom, so sídlom V. P. J. XXXX/XX, XXX XX Y., v spore o zaplatenie 9.520 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 3Cb/1/2017- 49 zo dňa 7. septembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.520 Eur spolu s 8,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.520 Eur od 16.01.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z dokazovania vykonaného oboznámením listinných dôkazov a výsluchom žalobcu a žalovaného mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 24.01.2010 Zmluvu o dealerskej činnosti, ktorou sa žalovaný zaviazal vyvíjať obchodnú činnosť pre žalobcu na území Slovenskej republiky, spočívajúcu v zabezpečovaní objednávok tovaru dodávaného žalobcom. V deň uzavretia zmluvy, teda 24.01.2010 žalobca odovzdal žalovanému vzorky obuvi v množstve 238 kusov, čo vyplynulo z Předávacího protokolu podpísaného žalobcom i žalovaným. Listom zo dňa 09.09.2015 žalobca vypovedal zmluvu uzavretú so žalovaným, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 31.12.2015 a zároveň vyzval žalovaného na vrátenie vzoriek obuvi najneskôr do 15.01.2016, alebo na zaplatenie sumy 40 Eur za 1 kus vzorky v tej istej lehote. Strany sporu si v článku 3 písm. g) zmluvy dohodli, že vzorky obuvi sú majetkom žalobcu a ich strata alebo krádež bude riešená pokutou vo výške 40 Eur za kus. Nakoľko žalovaný vzorky obuvi v počte 238 kusov žalobcovi nevrátil, žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu a vyzval žalovaného na úhradu faktúry č. 1350770 vo výške 9.520 Eur, vystavanej dňa 06.05.2015, splatnej dňa 05.06.2015. Žalovaný vrátenie vzoriek obuvi nijakým spôsobom nepreukázal. Keďže žalobca a žalovaný sa v článku 8 Zmluvy o dealerskej činnosti zo dňa 24.01.2010 dohodli na tom, že všetky ustanovenia zmluvy sa riadia platnými českými zákonmi, súd prvej inštancie postupom podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 539/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky vychádzal pri právnom posúdení z ustanovení § 3028 ods. 3 zák. č. 89/2012 Sb. (Občanský zákoník), § 269 ods. 2, § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník) a z § 1 Nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. Na základe zisteného skutkového stavu a po právnom posúdení veci dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti žaloby, lebo bolo preukázané, že v zmysle Zmluvy o dealerskej činnosti zo dňa 24.01.2010 a Předávacího protokolu žalovaný prevzal od žalobcu vzorky obuvi v množstve 238 kusov, čo žalovaný potvrdil svojím podpisom. Dňom 31.12.2015 došlo k vypovedaniu zmluvy žalobcom, na základe čoho mal žalovaný vrátiť 238 kusov vzoriek obuvi alebo zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 9.520 Eur (238 kusov, každý po 40 Eur). Keďže žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že z jeho strany došlo k odovzdaniu vzoriek obuvi v počte 238 kusov, žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu. S poukazom na uvedené súd dospel k názoru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.520 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.520 Eur od 16.01.2016 do zaplatenia. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože prvoinštančný súd vo veci nevykonal potrebné dokazovanie a doposiaľ vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď vychádzal len z účelových dôkazov predložených žalobcom. Za vážne pochybenie súdu prvej inštancie považoval najmä to, že žalobcovi neuložil povinnosť uplatnený nárok náležite preukázať predložením podpísaných dodacích listov preukazujúcich prevzatie 238 kusov obuvi ním, žalovaným, a to podľa druhu a sortimentu. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že nevyhovel jeho návrhu na výsluch svedka B. S., ktorý bol spolu s X. G. a ďalšou osobou prítomný dňa 24.09.2010 pri odovzdávaní obuvi spolu s niekoľkými vzorkami žalobcovi. Uviedol, že títo svedkovia môžu potvrdiť, že dňa 24.09.2010 bol na návrh žalobcu ukončený zmluvný vzťah medzi nimi, takže nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že zmluva o predaji obuvi bola ukončená výpoveďou, ktorá mu údajne mala byť doručená dňa 09.09.2015. Produkovaním účelových dôkazov podľa názoru žalovaného žalobca úmyselne zavádzal prvoinštančný súd s cieľom privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie. Žalovaný k odvolaniu pripojil čestné prehlásenie B. S. zo dňa 20.09.2017.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Námietky žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania označil za neopodstatnené z dôvodu, že neobsahuje právnu úpravu ukladajúcu súdu povinnosť vyzývať žalobcu ako stranu sporu na predloženie iných listinných dôkazov, než, ktoré on sám predložil. Zdôraznil, že svoj nárok dostatočne preukázal okrem iného predložením Zmluvy o dealerskej činnosti zo dňa 24.01.2010 a Odovzdávacím protokolom k vzorkám topánok zo dňa 24.01.2010, ktoré žalovaný podpísal. Žalovaný prevzatie vzoriek topánok v množstve uvedenom v odovzdávacom protokole nepoprel ani v odpore proti platobnému rozkazu, ani na pojednávaní, preto prvoinštančný súd oprávnene považoval tvrdenie o prevzatí vzoriek za nesporné, a to s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevypočul ako svedka B. S., žalobca poukázal na ust. § 153 ods. 1, 2 a zdôraznil, že žalovaný mal možnosť navrhnúť výsluch svedkov už v odpore proti platobnému rozkazu, resp. mal ich účasť zabezpečiť na prvom pojednávaní. Bez ohľadu na uvedený procesný postup žalobca poukázal na skutočnosť, že ak svedkovia neboli bezprostredne prítomní pri odovzdávaní tovaru, nemohli vlastnými zmyslami vnímať to, čo mali svojimi výpoveďami potvrdiť. Výsluch takých svedkov by bol neúčelný, čo uznal aj sám žalovaný, preto na ich výsluchu netrval, ako to vyplýva zo zápisnice, keď sa vyjadril, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca ďalej uviedol, že on svoj nárok preukázal predloženými listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný nespochybnil. Ani žalovanému nič nebránilo, aby ním tvrdení vrátenie vzoriek topánok zdokumentoval preberacím protokolom, keďže o termíne návštevy žalobcu za účelom vrátenia nepredaného sezónneho tovaru bol informovaný vopred. Je samozrejmé, že on, žalobca v spore produkoval dôkazy s cieľom privodiť pre seba priaznivé rozhodnutie súdu, čo je zmyslom a podstatou každého súdneho sporu a taký postup je predpokladaný aj v CSP. Pokiaľ žalovaný nepredložil také dôkazy, ktoré by nárok uplatnený žalobou spochybnili, resp. vyvrátili, následkom je neunesenie dôkazného bremena a jeho prehra v súdnom spore.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 14.12.2017 k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch odvolania. Uviedol, že dôkazné bremeno v spore nesie žalobca, ktorý musí riadne a hodnoverne preukázať dôvodnosť žaloby. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu z dôvodu, že

zmluvný vzťah medzi ním a žalobcom nepochybne ukončili za prítomnosti svedkov dňa 24.09.2010, a nie až 09.09.2015, ako to účelovo tvrdí žalobca.

5. Žalobca sa k stanovisku žalovaného zo dňa 19.12.2017 písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd vec prejednal podľa § 380 v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 s tým, že v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. O odvolaní žalovaného rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

7. Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že záväzkový vzťah medzi ním a žalobcom, založený Zmluvou o dealerskej činnosti zo dňa 24.01.2010, bol ukončený na návrh žalobcu dňa 24.09.2010, kedy on vrátil žalobcovi aj vzorky obuvi uložené v taškách, čo mohli potvrdiť ako svedkovia B. S. a X. G.. Žalovaný namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal podľa jeho názoru dokazovanie v potrebnom rozsahu, keď netrval na predložení relevantných dôkazov od žalobcu preukazujúcich prevzatie 238 kusov vzoriek obuvi podľa druhu a sortimentu a keď nevyhovel jeho návrhu na výsluch B. S. ako svedka.

8. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca na preukázanie svojho nároku uplatneného žalobou predložil Zmluvu o dealerskej činnosti a odovzdávací protokol o odovzdaní vzoriek obuvi v množstve 238 kusov. Obe listiny žalovaný potvrdil svojim podpisom dňa 24.01.2010. Ďalej žalobca predložil list zo dňa 09.09.2015 adresovaný žalovanému, ktorým mu vypovedal zmluvu o dealerskej činnosti v dohodnutej trojmesačnej výpovednej dobe a zároveň ho vyzval na vrátenie 238 kusov vzoriek obuvi v termíne do 15.01.2016, k listu pripojil kópiu nedoručenej zásielky, z ktorej je zrejmé, že zásielka adresovaná žalovanému bola podaná na poštovú prepravu dňa 10.09.2015 a ako nevyžiadaná sa vrátila späť adresátovi (advokátke žalobcu A.. K. S.) po márnom uplynutí odbernej lehoty dňom 22.10.2015. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe týchto listinných dôkazov dospel k skutkovým zisteniam o existencii záväzkového vzťahu medi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol uzavretím zmluvy dňa 24.01.2010 a zanikol jej výpoveďou dňom 31.12.2015, ako aj o prevzatí 238 kusov vzoriek obuvi žalovaným, ktoré sa žalovaný v zmluve zaviazal žalobcovi vrátiť alebo zaplatiť mu pokutu za každý kus po 40 Eur, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Naproti tomu tvrdenie žalovaného o ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom a o vrátení vzoriek obuvi v počte 238 kusov dňa 24.09.2010 neboli, ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie, preukázané nijakým spôsobom. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 07.09.2017 vyplýva, že žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vrátenie vzoriek obuvi v šiestich alebo siedmich veľkých taškách žalobcovi by mu mohol potvrdiť jeho priateľ B. S., avšak po tom, čo súd prvej inštancie poučil strany sporu o možnosti navrhnúť dôkazy, žalovaný sa vyjadril tak, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolacia námietka žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na výsluch B. S., je preto neopodstatnená.

9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.520 Eur s príslušným úrokom z omeškania titulom pokuty dojednanej v bode 3 písm. g) Zmluvy o dealerskej činnosti zo dňa 24.01.2010 z dôvodu nevrátenia 238 kusov vzoriek obuvi po márnom uplynutí lehoty na ich vrátenie určenej vo výzve zo dňa 09.09.2015. Žalobca si svoj nárok uplatnil podaním žaloby na súde prvej inštancie dňa 01.01.2017, teda v priebehu plynutia zákonnej štvorročnej premlčacej lehoty, preto námietka žalovaného o premlčaní vznesená v odvolacom konaní nie je dôvodná.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd zistil skutkový stav na základe dokazovania vykonaného v potrebnom rozsahu a jeho právne posúdenie veci má oporu v správnej aplikácii právnych predpisov. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, má proti žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .