Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-13-2018.pdf
PDF · 96.93 KB
Case nature
Subarea
49Ek/13/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: C. C., L.. XX.XX.XXXX, Ť. XXXX/XX J., XXX XX J., o vymoženie pohľadávky vo výške 15 773,40 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Juraj Korim, so sídlom Exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd povinnému u k l a d á povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 406,50 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.12.2017 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 15 773,40 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 352/11/16 zo dňa 22.12.2016, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava.
2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 23.04.2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ing. Juraj Korim, so sídlom Exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov nad Topľou, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX.
3. Dňa 09.06.2018 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 02.05.2018. Návrh na zastavenie exekúcie povinný podal najskôr prostredníctvom emailu dňa 10.05.2018 a dňa 15.05.2018 prostredníctvom pošty, t. j. v zákonnej lehote.
4. Povinný navrhuje, aby súd exekúciu zastavil a vyhlásil exekúciu za neprípustnú. V návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý súdnemu exekútorovi doručil povinný prostredníctvom emailu žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že nesúhlasí s úrokmi zo strany oprávneného. Uvádzal, že sa v tomto prípade jedná o úžeru. Tvrdil, že dlžná suma mnohonásobne prevyšuje výšku poskytnutej pôžičky. Povinný bol toho názoru, že sa v tejto veci nepostupuje v súlade so zákonom z toho dôvodu, že mu nebola poskytnutá možnosť podať odvolanie a začalo sa vo veci konať. Taktiež uvádzal, že bol povinnému zablokovaný účet. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý doručil súdnemu exekútorovi prostredníctvom pošty uvádza, že rozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá
ktorá voľba konkrétne znamená. Povinný ďalej uvádza, že oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal konať rozhodcovský súd do rozhodcovskej zmluvy, ktorú už vopred pripravil na formulárovom tlačive a túto už len hotovú predložil povinnému na podpis. Zo samotnej konštrukcie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku a táto podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že od povinného vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje. Povinný tvrdí, že takúto podmienku je potrebné z pohľadu Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Teda znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom a tým mu znemožňuje domôcť sa svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienky- rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným.
5. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Ku tvrdeniu povinného, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou uvádza v prvom rade, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základom konaní nevyužil. K tvrdeniam povinného týkajúce sa rozhodcovskej doložky, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je absolútne neplatná oprávnený uvádza, že toto tvrdenie je skutkovo a právne nedôvodné. Medzi oprávneným a povinným je vzťah obchodnoprávny, pretože Zmluva o revolvingovom úvere č. 230322-73571 zo dňa 31.12.2015 (ďalej len ,,Zmluva“) nie je zmluvou spotrebiteľskou. Preto nie je možné ani rozhodcovskú zmluvu považovať za zmluvu uzatvorenú so spotrebiteľom, a nie je prípustné na daný zmluvný vzťah aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že ju povinný uzatváral ako podnikateľský subjekt. Pred uzatvorením Zmluvy povinný predložil oprávnenému Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané Okresným úradom Bardejov dňa 22.10.2014, daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických osôb typu B za rok 2014 a 2015, z ktorých vyplývajú príjmy povinného zo živnosti a súčasne vyplnil žiadosť o PROFI úver, kde vyplnil všetky údaje ako podnikateľský subjekt a ako účel čerpania úveru uviedol ,,prevádzkový“. Vyššie uvedené dokumenty mohol oprávnený získať od povinného pri rokovaní o uzavretí zmluvy s ním ako podnikateľom, t. j. len na základe súčinnosti a vedomého konania povinného. Oprávnený uvádza, že všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnému poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil. Tvrdenia povinného oprávnený považuje za účelové s úmyslom vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov voči oprávnenému. Ďalej oprávnený navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a vo výške 406,50 Eur vrátane DPH (2 úkony- prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 15 773,40 Eur vo výške 192,20 Eur vrátane DPH + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 Eur vrátane DPH).
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmierov v ňom schváleného.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
16. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou.
17. Exekučný súd skúmal spotrebiteľský charakter Zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu predloženej Zmluvy, ktorou bol založený právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom v danom konkrétnom prípade vyplýva, že povinný ako dlžník je v nej označený obchodným menom, miestom podnikania, identifikačným číslom povinného ako podnikateľského subjektu (IČO)
a číslom živnostenského registra. Povinný tak v Zmluve vystupuje ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom zo samotnej Zmluvy nevyplýva, že by povinný uzatváral predmetnú zmluvu mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti, teda na iné účely ako na účely svojho podnikania. Exekučný súd uvádza, že v predmetnej Zmluve, konkrétne v čl. 1.1. je uvedené, že povinnému sa peňažné prostriedky poskytujú na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Podnikateľské oprávnenie povinného vyplýva z priloženého Živnostenského listu zo dňa 22.10. 2014, kedy povinnému vzniklo oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Z obsahu Zmluvy, ako aj z ďalšieho spisového materiálu tak exekučný súd nemá za preukázaný spotrebiteľský status povinného pri uzavieraní a plnení Zmluvy, a preto exekučný súd zastáva právny názor, že za týchto okolností nemožno použiť ustanovenia príslušných predpisov o spotrebiteľských zmluvách a ani výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.
18. Exekučný súd uvádza, že skutočnosť či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, skúma iba pri spotrebiteľských vzťahoch. Nakoľko v tomto exekučnom konaní nejde o vzťah spotrebiteľský, súd nie je oprávnený skúmať neplatnosť resp. platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Exekučný súd však nad rámec svojej činnosti uvádza, že aj keby sa v predmetnej veci jednalo o spotrebiteľský charakter uzatvorenej Zmluvy, tak tá spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a v žiadnom prípade na ňu nemôže byť aplikovaná smernica o neprijateľných zmluvných podmienkach. Exekučný súd sa napriek nespotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu oboznámil detailne s obsahom predložených listinných dôkazov, predovšetkým venoval pozornosť a skúmal obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy č. 230322-73571 zo dňa 31.12.2015 uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto listina je navyše označená aj výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť povinnému zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo Rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne s dlžníkom dojednané, pretože celkom zjavne ten mal možnosť osobitne túto zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia povinného žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný zmluvný vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2. Rozhodcovskej zmluvy). V bode 3. tejto Rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že „veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia“ a následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v závere Rozhodcovskej zmluvy, a to právo „dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“ (bod 7. Rozhodcovskej zmluvy).
19. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru exekučného súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok 7. Rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má exekučný súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 7 článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom
úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá má za následok neplatnosť Zmluvy o revolvingovom úvere od samého počiatku.
20. Exekučný súd záverom uvádza, že ďalšie skutočnosti namietané povinným nemali povahu privodiť zastavenie exekúcie. Čo sa týka namietanej výšky exekúcie a úrokov súd poukazuje na skutočnosť, že nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. septembra 2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd, alebo rozhodcovský súd.“
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd posúdil podanie povinného ako nedôvodné a pri rozhodovaní zistil, že tu nie je dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
26. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia oprávneného boli dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel, preto súd priznal náhradu týchto trov právnemu zástupcovi oprávneného, pozostávajúcich v celkovej výške 406,50 Eur za 2 úkony právnej služby (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie zo sumy 15 773,40 Eur vo výške 192,20 Eur vrátane DPH + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 Eur vrátane DPH).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.