Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-465-2016.pdf
PDF · 89.81 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/465/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XXXX/XX, P., právne zastúpený: JUDr. Helena Kontrová, advokátka, AK Semerovo 414 proti žalovanému: K. J., nar.XX. XX.XXXX, bytom O. XXX o zaplatenie 356,79 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 185,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 185,54 € od 1.10.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 356,79 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mal bývať u žalobcu spolu s ďalšími dvoma osobami bez toho, aby prispievali na bežný chod domácnosti. Žalobca požadoval zaplatenie 1 nákladov na chod domácnosti, ktoré pozostávali z platenia daní, elektriny a plynu. Žalobca si náhradu uplatnil za obdobie od septembra 2015 do septembra 2016.
2. Okresný súd Komárno vyhovel žalobe v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu 15C/465/2016-26 zo dňa 22.11.2016. Platobný rozkaz napadol včas podaným odporom žalovaný.
3. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca (otec) nie je výlučným vlastníkom domu v ktorom býva, pretože tento nadobudli až po sobáši s jeho matkou. Ďalej uviedol, že jeho otec dlhodobo odkladal peniaze, ktoré následne minul vkladaním do nebankoviek. Uviedol, že 3 roky zabezpečuje výživu pre svoju matku a sestru, pretože otec neprispieva na ich výživu a matka ako evidovaná na UPSVaR nemá dostatok financií, a teda sa bezdôvodne neobohacuje, keďže zabezpečuje stravu a výživu pre matku a sestru namiesto otca. Uviedol, že od apríla 2016 býval v Rastislaviciach a rodinný dom otca neobýval od danej doby. Následne sa presťahoval do obce Černík, kde býva doteraz.
4. V replike žalobca uviedol, že dom je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pretože údaje zapísané na liste vlastníctva sú hodnoverné a nebol preukázaný opak. Uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o prispievaní na užívanie rodinného domu, pričom na prispievanie neprispieva ani matka, ktorá bola taktiež vyzvaná na prispievanie. Uviedol, že v konaní 12P/250/2015 bolo preukázané, že žalobca spolu s Eleonórou Pastorekovou (matka žalovaného) nemajú spoločnú domácnosť. Uviedol, že žalovaný nedokladoval skutočnosť, že by mal prechodný pobyt inde ako v dome žalobcu.
5. V duplike sa žalovaný vyjadril, že rodinný dom bol postavený tri roky po sobáši rodičov. Uviedol, že matke a sestre prispieva na výživu, kúpil im postele, televízor a iné. Do domu zakúpil čerpadlo (Darling), platil potraviny, žiarovky. Uviedol, že od marca 2016 do apríla 2017 žil na adrese Rastislavice 400 a následne od mája na adrese Černík 246.
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka a oboznámením listinných dôkazov.
7. Žalobca je vlastníkom domu so súp. č. 2263 zapísanom na LV č. 620 pre k.ú. Bohatá, obec Hurbanovo, ako i ďalších nehnuteľností zapísaných na uvedenom LV. Žalobca uhrádza mesačne zálohy za plyn a televíziu vo výške 77,64 € (december 2015), za elektrinu od júna 2015 do mája 2016 platil zálohy vo výške 41 €, od júna 2016 vo výške 22 €. Do októbra 2015 platil za plyn 87 € a od novembra 2015 do septembra 2016 následne platil zálohu vo výške 73 € mesačne. Žalobca zaplatil i ročnú daň za nehnuteľnosti vo výške 31,61 €.
Žalobca dňa 3.6.2016 vyzval žalovaného na dobrovoľné plnenie platenia mesačných nákladov za užívanie domu, pričom žalovaný mu oznámil, že nebude uhrádzať náklady, keďže nehnuteľnosť je v BSM a on sa v nehnuteľnosti ani nezdržiava.
Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 14.2.2016 žalovaný sa stal nájomcom bytu č. 2/A na prízemí obytného domu v Rastislaviciach. Podľa čl. VI zmluvy zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania.
Žalovaný mal od 31.8.2016 nahlásený prechodný pobyt v obci Rastislavice, na adrese Rastislavice 400.
Z listiny osvedčenie o stavebnej a prvej tlakovej skúške vyplýva, že dňa 21.3.2015 bola zakúpená tlaková nádoba s gumovým vakom AV 150, rok výroby 2014 (časť záručný list).
Žalobca vypovedal, že platil všetky výdavky, syn mu žiadnym spôsobom nepomáhal, odmietol platiť aj na výzvu. Uviedol, že potraviny prípadne iné veci zakúpené žalovaným do domácnosti nikdy neužíval.
Svedok Alojz Pastorek uviedol, že žalovaný sa zdržiaval v rodinnom dome žalobcu do marca možno apríla 2016, určite to bola jar, keď žalovaný išiel do Rastislavíc, kde pracoval. V rodičovskom dome sa zdržiaval iba toľko, čo prišiel na návštevu matky, pretože jeho zamestnanie mu iné zotrvanie v dome neumožňovalo. To, že žalovaný prišiel domov, videl podľa zaparkovaného auta, pričom návštevy vykonával najčastejšie cez víkendy, pretože práca v poľnohospodárstve mu inak nedovolovala.
8. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením
9. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom ustanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu na základe zákona.
Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení týchto predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane povinného (obohateného); b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ);
c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného; d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.
Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (Uz NS SR z 19. 1. 2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010).
Ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu, t. j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady, vznikne medzi dvoma osobami, resp. viacerými individuálne určenými osobami samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Jeho obsahom je, aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o peňažný dlh, s riadnym a včasným nesplnením ktorého spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z omeškania (Ro NS ČR z 29. 3. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/1999). Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ako ju prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce, či uplatnený nárok označuje ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok odôvodňuje. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia nezaniká tým, že obohatený sa následne zbavil predmetu obohatenia. V tom prípade nastupuje povinnosť na peňažnú náhradu (§ 458 ods. 1 OZ).
10. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 620 pre k.ú. Bohatá, obec Hurbanovo, vrátane rodinného domu so súp. č. 2263. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca hradí pravidelne platby za elektrinu, plyn, dane, pričom ich výška do júna 2016 predstavovala sumu 123,69 € mesačne a od júna 2016 sumu 104,69 €. Rovnako tak medzi stranami sporné nebolo ani to, že žalovaný užíval dom vo vlastníctve žalobcu, a tento užíval do marca 2016, túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Teda v konaní nebolo sporné, že žalovaný zo žalovaného obdobia od septembra 2015 do septembra 2016, užíval dom od septembra 2015 do marca 2016. Tak isto medzi stranami sporné nebolo, že v danom období neprispieval na chod domácnosti, teda neplatil a neprispieval na úhradu bežných nákladov, teda neprispieval na platbu elektriny, plynu a daní. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že dom spoločne obývali 4 osoby, teda žalobca, žalovaný a dve ďalšie (matka, dcéra). Čo sa týka uvedených platieb na Darling (čerpadlo) prípadne na nákup vecí a potravín do domácnosti, v konaní nebolo preukázané, že žalobca by z týchto vecí zakúpených žalovaným užíval nejakú resp. požíval potraviny zakúpené žalovaným, a teda nie je možné dané dôkazy použiť na obranu žalovaného. Okrem toho spomínané čerpadlo bolo zakúpené v čase pred žalovaným obdobím, keďže bolo zakúpené v marci 2015, čo vyplýva zo záručného listu.
V konaní bola sporná skutočnosť, kedy žalovaný opustil dom, a teda do ktorého okamihu mal platiť žalobcovi za užívanie domu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný opustil rodičovský dom, teda dom žalobcu v marci 2016. Uvedené vyplýva z výpovede svedka, ktorý uviedol, že na jar, v marci 2016 opustil dom, čo vedel svedok z rozhovorov s rodinou žalovaného a vnímal to vlastnými vnemami, kedy bolo zrejmé zo správania sa žalovaného, že po tejto dobe dochádza iba na návštevu, keďže auto žalovaného sa pred domom zdržiavalo krátko. Ďalej uvedené vplýva i zo zmluvy o nájme, ktorá bola podpísaná vo februári 2016, a je teda nelogické, aby žalovaný platil nájom za byt a naďalej zotrvával v rodinnom dome vzdialenom niekoľko desiatok kilometrov od miesta výkonu zamestnania žalovaným, keď tento mohol bývať priamo v obci, kde bol zamestnaný. Z uvedených skutočností a dôkazov možno vyvodiť, že žalovaný obýval a užíval rodičovský dom do marca 2016. Prípadné ponechanie svojich vecí v dome, alebo nejakého nábytku v dome je irelevantné a neznamená, že žalovaný užíval dom. Rovnako tak navštevovanie príbuzných v dome (matky a sestry), nemôže byť brané za zdržiavanie sa v dome a užívanie domu, teda nie je možné takéto užívanie domu sankcionovať spoluúčasťou na platení nákladov na réžiu domu, pretože potom by takéto platenie mohol žalobca požadovať od hoc akej návštevy, čo by bolo v rozpore so zákonom, a takéto zaobchádzanie nemôže požívať ochranu zákona, a teda nemôže byť za takéto priznané plnenie.
Súd teda zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy vo výške 1 za náklady na chod domácnosti, ktoré vyčíslil žalobca, keď žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť sumu za mesiace september 2015, október 2015, november 2015, december 2015, január 2016 a február 2016, teda 6 x 30,92 €, teda spolu 185,52 €. Súd sa stotožnil s vyčíslením sumy mesačných nákladov tak, ako ich vyčíslil žalobca, pretože v žiadnej časti táto suma nebola spochybnená žalovaným a uvedená suma vyplýva i z predložených listinných dôkazov, pričom suma 30,92 € predstavuje štvrtinu sumy hradenej v tomto období mesačne žalobcom. Prípadné poukázanie na platby potravín žalovaným, alebo na platby na výživu mame a sestre, tieto v konaní preukázané neboli, resp. nie je ich možné započítať, pretože vyživovacia povinnosť detí voči rodičom je zákonná a na dcéru, teda sestru žalovaného platí žalobca rozsudkom určené výživné, čo konštatoval vo svojich vyjadreniach i sám žalovaný a tieto tvrdenia, teda že žalobca na výživu dcéry riadne prispieva neboli žalovaným popreté. Čo sa týka platieb potravín v konaní nebolo preukázané, že by žalobca tieto potraviny požíval, a teda nie je možné ich započítať na obranu žalovaného. Je teda nesporné, že v danom období žalovaný užíval dom žalobcu, neprispieval na chod domácnosti a neprispieval na úhradu výdavkov na plyn, elektrinu a dane, teda sa obohacoval bez právneho dôvodu na úkor žalobcu, a teda boli splnené všetky predpoklady bezdôvodného obohatenia tak, ako sú opísané vyššie, je možné teda konštatovať, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu, keďže jeho majetok sa nijakým spôsobom nezmenšil. Prípadné poukázanie na plnenie si vyživovacej povinnosti v danom prípade nie je možné, keďže žalovaný bol plnoletý, bol dokonca schopný sám sa živiť, keďže od júna 2015 je zamestnaný v Rastislaviciach a teda v čase žalovaného obdobia (od septembra 2015) bol schopný sám sa živiť, a teda žalobca mu nemusel poskytovať výživné, a teda naopak on bol povinný podieľať sa finančne na chode domácnosti, keď to po ňom žalobca požadoval. Žalovaný svojim správaním v období od septembra 2015 do marca 2016 naplnil všetky znaky bezdôvodného obohatenia tak, ako sú uvedené vyššie, a preto ho súd zaviazal k zaplateniu bezdôvodného obohatenie, keďže svoj majetok obohatil na úkor majetku žalovaného, a to tým, že jeho majetok sa žiadnym spôsobom nezmenšil. Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ vo výške podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., pričom úrok z omeškania bol stanovený od doby požadovanej žalobcom, pretože v tomto období bol už žalovaný v omeškaní.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný sa od marca 2016 nezdržiaval v domácnosti žalobcu, a teda tu už nezískaval bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože žalovaný bol v konaní úspešnejší a trovy konania mu nevznikli. Úspech žalovaného spočíval v tom, že mu nebola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu za 7 mesiacov, pričom žalobca mal úspech v zaplatení sumy za 6 mesiacov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.