Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-126-2017.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/126/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcu MINOHOTOVOST, SR, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mésto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO 04 355 211, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, G. hony XXXX/X, XXX XX V., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100 eur od 24.07.2014 do zaplatenia.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 78%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.10.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 100 € od 24.07.2014 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 12 €. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločností MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciová spoločnosť MINIHOTOVOST, SE ako nástupnícka spoločnosť a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST. a.s. ako zanikajúca spoločnosť so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo k zlúčeniu nástupníckej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba. Žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100 Eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje: Pavol D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXXX/X, XXX XX V.. Odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 25.06.2014 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 100 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 21 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 121 Eur, a to do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 21 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 16.07.2014. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 Eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Na upomienky žalovaný nereagoval, telefonicky sa žalobcovi s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12 Eur za zaslané upomienky. Dňa 9.5.2016 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania.
2. Žalobca počas konania pred doručením žaloby žalovanému zobral písomným podaním doručeným súdu dňa 16.01.2018 žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 12 Eur späť. Keďže žalobca tento úkon urobil pred doručením žaloby žalovanému, súd v zmysle § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") konanie v tejto časti uznesením nezastavil a konal o zvyšku uplatneného nároku.
3. Žalobca označil nasledovné dôkazy: zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, v.ýpis z obchodného registra žalobcu, všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a neoznačil žiadne dôkazy.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami označenými žalobcom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Dňa 25.06.2014 uzavreli žalovaný a Minihotovosť, s.r.o. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému sumu 100 Eur na obdobie 21 dní a žalovaný sa zaviazal veriteľovi zaplatiť istinu úveru 100 Eur spolu s odplatou v sume 21 Eur, t.j. celkovú sumu 121 eur. RPMN bola vo výške 2525,29% s priemernou hodnotou RPMN 92,80 %. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov. Medzi stranami nebolo sporné, že veriteľ poskytol žalovanému peňažnú sumu do 27.06.2014.
7. Podľa výpisu z obchodného registra je žalobca titulom cezhraničného zlúčenia právnym nástupcom zaniknutej spol. Minihotovosť, a.s..
8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úver sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z.z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
11. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "OZ") Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
14. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako dlžník a právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvorili dňa 25.06.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na diaľku, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal spolu s príslušnými úrokmi a poplatkami splatiť v dohodnutej lehote splatnosti. Vzhľadom na označenie žalovaného v zmluve mal súd preukázané, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy a čerpaní úveru nekonal v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Ide teda zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na uvedenú zmluvu sa súčasne vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Písomná forma právneho úkonu bola v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka zachovaná, keďže zmluva bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytiť obsah právneho úkonu a určiť osobu, ktorá právny úkon urobila.
18. Žalovanému bol úver poskytnutý vo výške 100,- Eur prevodom na jeho účet. Žalobca uvádzal, že žalovaný mu úver nevrátil v dohodnutej lehote splatnosti a v konaní nebol vykonaný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi úver alebo nejakú jeho časť splatil. Žalobca sa domáhal vrátenia istiny úveru, nežiadal žalovaného zaviazať aj k zaplateniu zmluvne dohodnutého úroku z úveru (odplaty) vo výške 21 Eur a žalobu vzal späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 12 Eur, preto súd tieto nároky žalobcu neskúmal. Súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žaloba čo do zaplatenia istiny úveru vo výške 100 Eur je dôvodná a výrokom I. žalobe vyhovel. Lehotu na splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
19. Povinnosť žalovaného vrátiť uvedenú sumu žalobcovi podľa zmluvy o úvere vznikla uplynutím 21 dní od poskytnutia úveru. Úver bol poskytnutý najneskôr dňa 27.06.2014, a lehota splatnosti uplynula dňa 18.07.2014. Od 19.07.2014 je teda žalovaný v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu. Preto má žalobca právo od neho požadovať podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 24.07.2014, kedy bol žalovaný v omeškaní so zaplatením celého dlhu až do zaplatenia. K prvému dňu omeškania žalovaného (19.07.2014) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,15%, a po pripočítaní 5% výška úroku z omeškania predstavuje 5,15 % ročne. Preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100 Eur od uplatneného dátumu 24.07.2014 do zaplatenia.
20. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP. Predmetom konania bolo pôvodne zaplatenie sumy istiny spolu s pokutou vo výške 112 € s príslušenstvom, pričom súd žalobcovi priznal sumu 100 € s príslušenstvom. Žalobca tak bol úspešný v sume 100 €, čo predstavuje 89% z uplatneného nároku a neúspešný v sume 12 €, čo prestavuje 11%. Čistý úspech žalobcu tak dosiahol 78% (89-11), a preto žalobcovi patrí vo vzťahu k žalovanému náhrada trov konania v miere 78%. Súd dodáva, že za neúspech sa považuje aj tá časť, ktorá sa v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom nestala predmetnom meritórneho rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.