Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: RADVIL - STAV, s.r.o., 1. Mája 1311/51, Zlaté Moravce, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária LAW OFFICE JUDr. Matej Valjent, združenie, Jesenského 232, Partizánske, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 17. 01. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102569306/2017 zo dňa 13. 12. 2017, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku roku 2011, v ktorom uviedol daň celkom v sume 20.509,69 eur, odpočítanie dane celkom v sume 19.880,72 eur a vlastnú daňovú povinnosť v sume 628,97 eur.

2. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 28. 09. 2012 o výkone daňovej kontroly sa u žalobcu dňa 31. 10. 2012 začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroku 2011. V uvedený deň, t.j. 31. 10. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľkou žalobcu a dňa 15. 11. 2012 žalobca predložil správcovi dane tam uvedené listinné doklady. Predmetom daňovej kontroly boli v zdaňovacom období 3. štvrťroku 2011 i faktúry vystavené v mesiaci august a september 2011, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť LUSTAV, s.r.o., Hollého 1854/9, Šaľa. Jednalo sa o faktúru č. 200241 zo dňa 08. 08. 2011 (s predmetom fakturácie DUB III A, DUB III B, DUB III C, DUBBII) v sume 3.515,71 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 585,95 eur), faktúru č. 200242 zo dňa 16. 08. 2011 (s predmetom fakturácie Buk II, Buk III A, Buk III B, Buk III C) v sume 3.509,84 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 584,97 eur), faktúru č. 200243 zo dňa 22. 08. 2011 (s predmetom fakturácie DUB III A (rukou dopísané B), DUB III A, DUB III C) v sume 3.943,98 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 657,33 eur), faktúru č. 200244 zo dňa 25. 08. 2011 (s predmetom fakturácie Buk II, Buk III A, Buk III B, Buk III C) v sume 3.949,57 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 658,26 eur), faktúru č. 200245 zo dňa 31. 08. 2011 (s predmetom fakturácie na základe zmluvy o dielo zo dňa 01. 06. 2011 za vyčistenie priestorov sadu obce Miezgovce, odstránenie drevín, kríkov a porastu na ploche 3,7 ha) v sume 17.671,20 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 2.945,20 eur), faktúru č. 200246 zo dňa 31. 08. 2011 (s predmetom fakturácie Buk II, Buk IIIA, Buk IIIB, Buk IIIC) v sume 3.501,12 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 583,52 eur), faktúru č. 200309 zo dňa 05. 09. 2011 (s predmetom fakturácie BUK VL) v sume 9.350,64 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.558,44 eur), faktúru č. 200307 zo dňa 12. 09. 2011 (s predmetom fakturácie BUK VL) v sume 11.216,84 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.869,47 eur), faktúru č. 200308 zo dňa 20. 09. 2011 (s predmetom fakturácie BUK VL) v sume 7.040,22 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.173,37 eur), faktúru č. 200306 zo dňa 27. 09. 2011 (s predmetom fakturácie BUK VL) v sume 8.776,12 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.462,69 eur).

K predmetným faktúram za dodávku dreva bol predložený dodací list s označením dodávky, opatrený pečiatkou dodávateľa, t.j. spoločnosti LUSTAV, s.r.o., nečitateľným podpisom, preberací protokol (s uvedením dodávanej dreviny, číslom kusa, dĺžky, priemeru, a m3) opatrený pečiatkou spoločnosti LUSTAV, s.r.o. a nečitateľnými podpismi za dodávateľa a odberateľa.

3. Dňa 07. 01. 2013 správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu daňového subjektu LUSTAV, s.r.o., Hollého 1854/9, Šaľa, z ktorého si zadovážil predvolanie na pojednávanie pre konateľa tejto spoločnosti Q. L. v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonávanej v tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroku 2011, pričom zásielka s predvolaním sa vrátila ako neprevzatá s vyznačením poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Správca dane z registra obyvateľov SR zistil, že Q. L. má hlásený pobyt bezdomovca v V. od 25. 02. 2009 a K. Q. (bývalý konateľ spoločnosti LUSTAV, s.r.o.) má takisto hlásený pobyt bezdomovca v V. od 16. 11. 2011.

4. Správca dane vo výzve zo dňa 07. 01. 2013 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe konkrétnych faktúr uvedených v 2. bode tohto rozsudku vystavených spoločnosťou LUSTAV, s.r.o.. Dňa 25. 02. 2013 bola s konateľkou žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom na otázku, ako sa skontaktovali s dodávateľskými spoločnosťami uviedla, že jej telefonovali, mená si nepamätala, ponúkli jej drevnú hmotu, telefonicky sa dohodli, že drevo privezú na dvor spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., zmluvy neuzatvárali, dopravu zabezpečovali dodávatelia, nepoznala ani jedno evidenčné číslo vozidla prevažujúceho drevo, nepamätala si meno vodiča, resp. toho, kto tovar odovzdával, predložila preberacie protokoly o jednotlivých dodávkach, zmluvu o prenájme „dvora" nemala pri sebe, hotovosť dala pánovi pri dovoze tovaru, ktorý potvrdil jej prevzatie, k pôvodu dreva sa nevedela vyjadriť.

5. Ďalšia zápisnica s konateľkou žalobcu bola spísaná dňa 23. 08. 2013 za účelom oboznámenia žalobcu so skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroku 2011, pričom pri 3. štvrťroku 2011 sú uvedené faktúry ako v 2. bode tohto rozsudku ako i to, že konateľka žalobcu predložila kúpnu zmluvu s Bio Miezgovce zo dňa 01. 05. 2011 a stanovisko k revitalizácii priestorov sadu obce Miezgovce zo dňa 12. 05. 2011. Správca dane taktiež oboznámil so skutočnosťami zistenými nahliadnutím do spisu spoločnosti LUSTAV, s.r.o. a skonštatoval, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru a služieb od iného platiteľa v zdaňovacom období 3. štvrťroku 2011 a odpočítaním dane z nákupu tovaru porušil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho mu nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

6. Dňa 03. 10. 2013 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu, pričom pri zdaňovacom období 3. štvrťroku 2011 je uvedené, že v daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie žalobca uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 628,97 eur, ale výsledný vzťah po daňovej kontrole k štátnemu rozpočtu je v sume 12.708,17 eur, čo je rozdiel v sume 12.079,20 eur. Protokol, spolu s výzvou zo dňa 03. 10. 2013 na vyjadrenie sa k nemu, bol doručený žalobcovi dňa 14. 10. 2013, ktorý k nemu podal vyjadrenie zo dňa 25. 10. 2013. Uviedol, že obchodné transakcie so spoločnosťou LUSTAV, s.r.o. boli uskutočnené, drevná hmota mu bola dodaná a zaplatená a taktiež boli vykonané všetky služby. Tvrdil, že boli porušené jeho práva vyplývajúce zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ohľadne dôkazného bremena, že nebol informovaný o úkonoch správcu dane, že nebol prítomný pri výsluchoch svedkov, že správca dane neobjasnil všetky skutočnosti, ktoré by mohli svedčiť v jeho prospech alebo neprospech a zistenia správcu dane považoval za neúplné a nedostatočné. Navrhol vykonať dôkazy v tom smere, aby bol kontaktovaný konečný odberateľ drevnej hmoty a zároveň navrhol vykonať výsluch konateľov spoločnosti LUSTAV, s.r.o. (súčasného ako aj bývalého) s tým, aby bol upovedomený o mieste a čase vykonania tohto dôkazu tak, aby mohol klásť svedkom otázky.

7. Dňa 05. 12. 2013 správca dane spísal s konateľkou žalobcu zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov, pričom správca dane oznámil, že predvolá súčasného a bývalého konateľa spoločnosti LUSTAV, s.r.o.. Predvolanie na pojednávanie na deň 14. 02. 2014 bolo doručované Q. L. (súčasný konateľ spoločnosti LUSTAV, s.r.o.) a K. Q. (konateľ spoločnosti v roku 2011) formou verenej vyhlášky, a to z dôvodu, že ich pobyt nie je známy. Žalobca bol o termíne pojednávania upovedomený.

8. Dňa 13. 02. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s P. C. (konateľ spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o. - odberateľ žalobcu) za prítomnosti konateľky žalobcu, ktorá položila svedkovi otázky, na ktoré odpovedal áno, resp. nie, pričom uviedol, že nevie, od koho konateľka žalobcu preberala hmotu, musel by zistiť, či niektorý z jeho zamestnancov neprišiel do kontaktu s uvedenými dodávateľmi (i so spoločnosťou LUSTAV, s.r.o.). Taktiež uviedol, že on sa s konateľmi spoločnosti LUSTAV, s.r.o., resp. so zástupcami tejto spoločnosti nestretol, evidenciu vozidiel, ktoré vchádzajú do areálu ich spoločnosti nevedú a dodávateľov žalobcu nepozná, ale so žalobcom bez problémov spolupracujú už dlhé roky.

9. Dňa 20. 02. 2014 konateľka žalobcu správcovi dane predložila čestné prehlásenie K. Q. (bývalý konateľ spoločnosti LUSTAV, s.r.o.) zo dňa 17. 02. 2014, ktorý prehlásil, že obchody so spoločnosťou žalobcu sa uskutočnili podľa faktúr (s uvedením dátumu, základu dane, dane z pridanej hodnoty, sumy spolu a predmetu, príp. i dopravy), ktoré sú uvedené v prehlásení. Ďalšia zápisnica s konateľkou žalobcu bola spísaná dňa 18. 03. 2014, kedy sa vyjadrila k spôsobu získania čestného prehlásenia od uvedeného dodávateľa. 10. Následne dňa 27. 03. 2014 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 12.079,20 eur za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2011. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 25. 04. 2014 rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 25. 01. 2016 rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 03. 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane nepostupoval dôsledne v intenciách základných zásad daňového konania a v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie nevykonal náležité dokazovanie, čo má za následok nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

11. Následne správca dane dňa 01. 03. 2016 vyhotovil úradný záznam z nahliadnutia do spisu týkajúceho sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroku 2011 vykonávanej v spoločnosti LUSTAV, s.r.o., z ktorého si vyhotovil fotokópie (výzva pre spoločnosť LUSTAV, s.r.o. zo dňa 21. 09. 2012 na predloženie dokladov, ktorá sa vrátila správcovi dane s poznámkou poštového doručovateľa ako neprevzatá v odbernej lehote, oznámenie registra obyvateľov Banská Bystrica zo dňa 16. 11. 2012 o tom, že Q. L. má hlásený pobyt bezdomovca v V. od 25. 02. 2009 a K. Q. má hlásený pobyt bezdomovca v V. od 16. 11. 2011, predvolanie pre Q. L. zo dňa 26. 11. 2012 na pojednávanie na deň 18. 01. 2013 a predvolanie pre K. Q. zo dňa 26. 11. 2012 na pojednávanie na deň 18. 01. 2013, obe doručované formou verejnej vyhlášky, úradný záznam zo dňa 24. 04. 2013 z miestneho zisťovania vykonaného dňa 23. 04. 2013 v sídle spoločnosti LUSTAV, s.r.o., F. XXXX, úradný záznam zo dňa 02. 08. 2013 a zo dňa 13. 08. 2013, zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 08. 2013, na ktorom bol ako svedok vypočutý bývalý konateľ spoločnosti LUSTAV, s.r.o. K. Q., úradný záznam z telefonickej komunikácie so Q. L., úradný záznam zo dňa 12. 11. 2013 z miestneho zisťovania v sídle spoločnosti LUSTAV, s.r.o., t. j. F. XXXX, zápisnica zo dňa 19. 11. 2013 o ústnom pojednávaní so Q. L. spísaná v sídle spoločnosti LUSTAV, s.r.o., ktorý uviedol, že je konateľom spoločnosti, odkedy sa stal jej konateľom, spoločnosť nevyvíja žiadnu činnosť, kúpil ju za 1,- euro, papiere mu boli odovzdané v malej krabici, ktorú ani neotvoril, nevie čo tam bolo, nevie, s čím spoločnosť podnikala, nemá nijaké doklady, papiere sa stratili).

12. Následne správca dane predvolal na pojednávanie svedka K. Q. (osoba bez domova) na deň 14. 04. 2014 (o čom upovedomil žalobcu) a mesto Šaľa požiadal o vyvesenie verejnej vyhlášky o oznámení miesta uloženia písomností, pričom vyhláška bola vyvesená na úradnej tabuli mesta Šaľa od 21. 03. 2016 do 05. 04. 2016. K. Q. bol opakovane predvolaný k správcovi dane na deň 17. 05. 2016 (o čom bol žalobca upovedomený) a predvolanie mu bolo opakovane doručované verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli mesta Šaľa od 25. 04. 2016 do 12. 05. 2016. Predvolaný svedok sa na pojednávanie nedostavil.

Správca dane požiadal príslušné Obvodné oddelenie PZ SR Šaľa o predvedenie svedka K. Q. na deň 02. 06. 2016, o čom bol žalobca upovedomený. Svedok nebol predvedený z dôvodu, že podľa oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Šali, odboru poriadkovej a dopravnej polície v Šali, Obvodného oddelenia PZ v Šali zo dňa 16. 06. 2016 šetrením v ubytovniach a zariadeniach pre bezdomovcov neboli zistené skutočnosti, ktoré by pomohli k jeho úspešnému predvedeniu a šetrením u rodinných príslušníkov taktiež neboli zistené žiadne skutočnosti smerujúce k vypátraniu osoby.

13. Dňa 15. 06. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol ako svedok opätovne vypočutý P. C. (žalobca bol o výsluchu upovedomený, ale jeho zástupca sa nedostavil), ktorý sa vyjadroval k obchodným kontaktom medzi jeho spoločnosťou a spoločnosťou žalobcu. Potvrdil, že drevo od žalobcu odoberali a taktiež mu umožnili, aby drevo dočasne skladoval v ich priestoroch.

14. Dňa 01. 07. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľkou žalobcu, ktorá bola oboznámená s výsledkami dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Okrem iného uviedla, že drevo dodávali výlučne spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o.

15. Správca dane dňa 13. 07. 2016 vyhotovil úradný záznam o nahliadnutí do spisu týkajúceho sa spoločnosti LUSTAV, s.r.o., z ktorého si obstaral protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 08. 03. 2016, pričom v časti zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 sú uvedené pomôcky, ktoré boli použité. V uvedenom zdaňovacom období spoločnosť LUSTAV, s.r.o. priznala základ dane v sume 871.958,14 eur, s čím správca dane na základe použitých pomôcok súhlasil a daň s pridanej hodnoty určil v sume 174.391,62 eur, pričom túto daň si spoločnosť uplatnila na odpočítanie, ktoré správca dane spoločnosti neuznal.

16. Dňa 14. 07. 2016 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12.079,20 eur za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2011 a proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 11. 08. 2016.

O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný dňa 02. 11. 2016 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 07. 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že správca dane nepostupoval v intenciách zásady zákonnosti, čo má z následok nezákonnosť a nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Okrem iného poukázal na to, že drevo, ktoré bolo predmetom dodávok je špecifický druh tovaru, ktorého ťažba, preprava, skladovanie a spracovanie podlieha pravidlám, ktoré sú ustanovené v osobitnom zákone č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov a vykonávacej vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že správca dane opomenul vyhodnotiť doklady, ktorými žalobca preukazoval vznik daňovej povinnosti a použitie tovarov na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

17. Následne správca dane výzvou zo dňa 14. 12. 2016 vyzval žalobcu na predloženie tam uvedených dokladov (okrem iných i kúpnej zmluvy s Bio Miezgovce zo dňa 01. 05. 2011 a stanoviska k revitalizácii priestorov sadu obce F. zo dňa 12. 05. 2011). Dňa 20. 01. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľky žalobcu, ktorá uviedla, že kúpnu zmluvu s Bio Miezgovce zo dňa 01. 05. 2011 a stanovisko k revitalizácii priestorov sadu obce Miezgovce zo dňa 12. 05. 2011predloží v priebehu týždňa a predložila záznamy na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2011, nájomnú zmluvu so spoločnosťou TOPHOLZ, s.r.o. ako prenajímateľom uzavretú dňa 01. 01. 2010, predmetom ktorej bolo prenechanie predmetu nájmu (orná pôda - dvor o výmere 250 m2 v katastrálnom území Krnča) žalobcovi na dobu neurčitú.

Mailovým podaním zo dňa 27. 02. 2017 konateľka žalobcu správcovi dane oznámila, že zmluvu s Bio Miezgovce odovzdala pri prvej daňovej kontrole.

Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor (na základe výzvy správcu dane zo dňa 14. 02. 2017) v podaní zo dňa 28. 02. 2017 správcovi dane oznámil, že spoločnosti obchodujúce s drevom musia byť zaregistrované v obchodnom registri a mať to zahrnuté v predmete činnosti. Úrad (pozemkový a lesný odbor) vedie register ciach alebo iných povolených spôsobov označovania dreva a má vedomosť zo svojej činnosti len o tých nákupcoch dreva, ktorí požiadali o vydanie evidenčného čísla ciachy, ale o spoločnosti žalobcu úrad nemá žiadne vedomosti. Predložený dodací list nespĺňa požadované náležitosti dokladu o pôvode dreva podľa prílohy č. 5 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, pretože v ňom chýbajú stanovené náležitosti. Doklady o pôvode prepravovaného alebo skladovaného dreva je potrebné uchovávať najmenej 10 rokov.

18. Dňa 20. 03. 2017 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľkou žalobcu, ktorá bola oboznámená s vykonanými dôkazmi a uviedla, že predloží rozhodnutie obce Miezgovce o povolení výrubu. Následne správca dane vydal dňa 31. 08. 2017 ďalšie rozhodnutie (v poradí tretie), ktorým opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2011 v sume 12.079,20 eur s tým, že daň vyrubená daňovým priznaním bola v sume 628,97 eur, daň zistená správcom dane je v sume 12.708,17 eur, čo je rozdiel dane v sume 12.079,20 eur. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 13. 12. 2017 (v poradí tretím) rozhodnutie správcu dane zo dňa 31. 08. 2017 potvrdil ako vecne správne.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

19. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 13. 12. 2017 žalovaný uviedol, že správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v nezmenenej sume, t. j. 12.079,20 eur, nakoľko nebolo preukázané, že tovar (drevnú hmotu) a službu (vyčistenie priestorov v sade, odstránenie kríkov a porastu) dodala žalobcovi práve tá osoba, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ, t. j. spoločnosť LUSTAV, s.r.o.. Konštatoval že po preskúmaní odvolania žalobcu dospel k záveru, že toto nie je dôvodné a rozhodnutie správcu dane bolo potrebné potvrdiť ako zákonné a správne.

Podporne uviedol, že drevo, ktoré bolo predmetom dodávok je špecifický druh tovaru, ktorého ťažba, preprava, skladovanie a spracovanie podlieha pravidlám, ktoré sú ustanovené v osobitnom predpise, t. j. v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a v jeho vykonávacej vyhláške č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov.

V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2011 si žalobca uplatnil odpočítanie dane podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 19.880,72 eur, v ktorej je zahrnutá i daň z pridanej hodnoty pri dodávkach tovaru (drevnej hmoty) od spoločnosti LUSTAV, s.r.o. Reálnu existenciu tovaru a jeho dodanie žalobca preukazoval dokladmi, ktoré bez ďalších preukázaných skutočností nemožno považovať za postačujúce, pričom sa jednalo o faktúry č. 200241 až 200244, 200246, 200306 až 200309 s dátumom vyhotovenia a dodania v dňoch 8., 16., 22., 25. a 31. 08. 2011 a 05., 12., 20. a 27. 09. 2011 so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia (buk II., III.A, III.B, III.C, VL a dub III.A, III.B a III.C). Z predložených faktúr, ktoré obsahujú len všeobecné pomenovanie dreviny „buk", resp. „buk VL" a „dub" (bez bližšej špecifikácie a určenia konkrétneho druhu) a kvalitatívnu triedu (II., III.A, III.B, III.C) nie je zrejmé, kto tieto faktúry vyhotovil a prevzal, nakoľko v ich dolnej časti je nečitateľný podpis a pečiatka spoločnosti LUSTAV, s.r.o.. Ku každej faktúre bol predložený preberací protokol bez čísla, resp. čísla faktúry, ku ktorej sa viaže, z ktorého rovnako nie je zrejmé, kto tento protokol vyhotovil a prevzal. Preberací protokol obsahuje údaj „DB" a „BK", číslo kusa, dĺžku a priemer kusa, objem kusa v m3, čo nemôže spolu s dodacím listom nahradiť chýbajúci doklad o pôvode dreva, nakoľko tieto doklady nespĺňajú všetky potrebné náležitosti osobitného dokladu. V preberacom protokole, ako aj dodacom liste chýba obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva, odberateľ, prepravca, dopravný prostriedok a jeho evidenčné číslo, čas nakládky, dátum prepravy, miesto odkiaľ a kam bolo drevo prepravované, identifikačné údaje ciachy, meno a priezvisko osoby, ktorá doklad o pôvode dreva vydala a prevzala s uvedením dňa a hodiny. Konateľka žalobcu uviedla, že si nepamätá mená osôb, ktoré jej drevnú hmotu telefonicky ponúkli, priviezli ju na dvor spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., odovzdali a hotovostnú úhradu prevzali. Dopravu zabezpečoval dodávateľ, ale ani jedno evidenčné číslo vozidla si nepamätala a nevedela sa vyjadriť ani k pôvodu dreva, argumentujúc tým, že dodávateľ sa vyjadril, že to je jeho záležitosť. Dodávateľa, resp. osoby, ktoré boli činné pri preprave a odovzdaní dreviny ako i vozidlá, ktorými mala byť drevina prepravovaná, nevedel označiť, príp. potvrdiť ani konateľ spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., na dvore ktorej malo byť drevo skladované. Uviedol, že dodávateľa nepozná, s jeho konateľmi, resp. zástupcami sa nestretol a nevedie evidenciu vozidiel, ktoré vstupujú do areálu spoločnosti. I keď preberanie dreviny žalobcom a jej skladovanie v areáli spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o. potvrdil, na ďalšom pojednávaní dňa 15. 06. 2016 už nevedel, či vôbec bol prítomný a akým spôsobom bola vykládka a kontrola dreviny vykonaná. Uviedol, že zmluvu o skladovaní uzavretú nemali a v rozpore s týmito konateľka žalobcu predložila nájomnú zmluvu zo dňa 01. 01. 2010 uzatvorenú so spoločnosťou TOPHOLZ, s.r.o. ako prenajímateľom na dobu neurčitú. S poukazom na tieto vyjadrenia predložená nájomná zmluva nepôsobí dôveryhodne a bez ďalších preukazných skutočností nie je dôkazom toho, že sporná drevina bola v areáli spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o. žalobcovi dodaná a žalobcom v tomto areáli aj skladovaná.

Žalobca preukazoval oprávnenie na odpočítanie dane i čestným prehlásením zo dňa 17. 02. 2014, v ktorom bývalý konateľ dodávateľa Ľubomír Staňák čestne prehlásil, že v roku 2011, kedy bol konateľom spoločnosti LUSTAV, s.r.o., sa uskutočnili v mesiaci august a september obchody so žalobcom. S prihliadnutím na všetky zistené okolnosti však čestné pôsobí nedôveryhodne.

Zo spisu spoločností LUSTAV, s.r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť má v reťazci verifikovaných dodávok (LUSTAV, s.r.o. › žalobca › TOPHOLZ, s.r.o.) postavenie dodávateľa. V tejto spoločnosti bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroku 2011, pričom daň bola určená podľa pomôcok. Bývalý konateľ spoločnosti K. Q. má od 16. 11. 2011 hlásený pobyt bezdomovca v V. a na výsluch svedka v súvislosti s daňovou kontrolou v spoločnosti LUSTAV, s.r.o. sa v januári 2013 nedostavil. Z vlastnej iniciatívy však kontaktoval správcu dane dňa 12. 08. 2013 a dňa 16. 08. 2013 bol vypočutý ako svedok vo veci iného odberateľa a zároveň pre účely určenia dane podľa pomôcok v spoločnosti LUSTAV, s.r.o. Uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov, ani majetok, platby prijímala na účet a platila v hotovosti, účtovníctvo viedol osobne, doklady nemá, odovzdal ich pri predaji spoločnosti, čo nevie preukázať, pretože potvrdenie o predaji spoločnosti a odovzdaní dokladov stratil. Súčasný konateľ dodávateľa (Q. L. od 03. 03. 2012) žalobcu, t. j. spoločnosti LUSTAV, s.r.o. má hlásený pobyt bezdomovca od 25. 02. 2009. Uviedol, že spoločnosť nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť odo dňa, keď sa stal jej konateľom a nemá žiadne doklady. Správca dane v protokole zo dňa 08. 03. 2016 o určení dane podľa pomôcok v spoločnosti LUSTAV, s.r.o. uviedol, že daňovému subjektu nevznikla povinnosť priznať, odviesť a zaplatiť daň z toho titulu, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, ale z titulu, že daň uviedol na faktúre a túto daň je povinný zaplatiť.

V priebehu vyrubovacieho konania u žalobcu správca dane využil všetky zákonné postupy, ktoré možno od neho dôvodne očakávať, aby na pojednávaní umožnil žalobcovi klásť svedkovi (K. Q.) otázky, pričom využil inštitút predvolania, opakovaného predvolania a predvedenia, o čom bol žalobca upovedomený, ale ani jedného výsluchu sa nezúčastnil, rovnako ako i predvolaný svedok K. Q.. Správca dane opakovane preveroval pobyt K. Q., ale neúspešne, nakoľko hlásený pobyt bezdomovca v V. sa nezmenil.

Daňová kontrola sa začala u žalobcu dňa 31. 10. 2012 a bola ukončená dňom doručenia protokolu o daňovej kontrole, t.j. dňa 14. 10. 2013. Žalovaný konštatoval dodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a teda žalobca nedôvodne poukazoval na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. 06. 2010. Žalobca bol oboznámený so zisteniami správcu dane, mohol sa k nim vyjadriť, a teda nebolo mu upreté jeho právo vyplývajúce z ust. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Konateľka žalobcu sa vyjadrila, že s kontrolnými zisteniami nesúhlasí, pretože práce boli vykonané a drevná hmota bola dovezená a ňou prebratá.

Taktiež nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že správca dane vykonal najmenej jedno ústne pojednávanie so svedkom K. Q. (dňa 16. 08. 2013), pričom žalobca nebol o tomto úkone upovedomený a bolo mu odopreté právo klásť svedkovi otázky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane nahliadol dňa 07. 01. 2013 a opakovane dňa 01. 03. 2016 a 13. 07. 2016 do spisu daňového subjektu LUSTAV, s.r.o. a ako dôkaz použil aj zápisnicu o ústnom pojednávaní spísanú dňa 16. 08. 2013 na Daňovom úrade Nitra, na ktorom bol ako svedok vypočutý K. Q. (bývalý konateľ spoločnosti LUSTAV, s.r.o.) v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou v období, keď bol konateľom tejto spoločnosti. Svedok chcel a vypovedal z vlastnej iniciatívy, ale vo veci iného odberateľa, a preto nemožno na tento prípad aplikovať závery rozsudku, na ktorý poukazoval žalobca v podanom odvolaní, t. j. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/9/2013 z 15. 11. 2013. V namietanom prípade mal žalovaný preukázané, že na ústnom pojednávaní dňa 16. 08. 2013 K. Q. nevypovedal v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu a nevyjadroval sa k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa žalobcu, a preto neboli splnené podmienky pre vznik namietaného práva ustanoveného v § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia správcu dane je zrejmé, že správca dane v priebehu vyrubovacieho konania opakovane predvolal a požiadal i o predvedenie bývalého konateľa dodávateľa (K. Q.) na výsluch ako svedka, aby umožnil daňovému subjektu klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní, pričom žalobca bol o týchto úkonoch upovedomený, ale ani jedného výsluchu sa nezúčastnil, rovnako ako predvolaný svedok K. Q..

V súvislosti s predkladaným čestným prehlásením K. Q. (bývalý konateľ dodávateľa) žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sžf/40/2011, podľa ktorého nemožno čestné prehlásenie považovať za dôkaz v daňovom konaní. Predložené čestné prehlásenie pôsobí nedôveryhodne s ohľadom na všetky skutočnosti zistené správcom dane. Takáto listina neosvedčuje pravdivosť skutočností, najmä s poukazom na závery správcu dane uvedené v protokole zo dňa 08. 03. 2016 o určovaní dane podľa pomôcok u daňového subjektu LUSTAV, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroku 2011. Faktúry vystavené spoločnosťou LUSTAV, s.r.o. je možné považovať iba za doklady, na ktorých je uvedená daň, ale nie za doklady, ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľného obchodu na nich uvedeného. Spoločnosti LUSTAV, s.r.o. preto nevznikla povinnosť priznať, odviesť a zaplatiť daň z toho titulu, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, ale z titulu, že na faktúre uviedla daň a túto je povinná zaplatiť. Nie je úlohou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, resp. akým spôsobom ho získal.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil a správne konštatoval, že ani odberateľ žalobcu (TOPHOLZ, s.r.o.) ako spracovateľ dreva nevedel preukázať pôvod dreva, ktoré mu mal podľa faktúr dodať žalobca. Tvrdenie žalobcu, že správca dane sa dôsledne neriadil rozhodnutím žalovaného zo dňa 25. 01. 2016 a 02. 11. 2016 je v rozpore so skutočnosťou, pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane správne vyhodnotil plnenie daňových povinností u obchodných partnerov žalobcu a vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu.

V posudzovanom prípade mala byť predmetom plnenia drevná hmota, konkrétne buk II., III.A. III.B, III.C triedy akosti, buk VL a dub III.A, III.B, III.C triedy akosti, neznámeho pôvodu medzi tuzemskými platiteľmi: dodávateľ LUSTAV, s.r.o. › žalobca › odberateľ TOPHOLZ, s.r.o.. Tento tovar, ktorého dodanie dodávateľ nepreukázal dokladmi, mal byť žalobcom nadobudnutý a skladovaný v sídle odberateľa v Krnči, čo nebolo žalobcom, ani jeho odberateľom žiadnym spôsobom relevantnými dokladmi, ani inými listinnými dôkazmi preukázané. Z právnych predpisov, ktoré upravujú obchodovanie s drevom vyplýva, že vyťažené drevo musí byť označené na jeho priečnom reze najneskôr pred odvozom z odvozného miesta čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením obhospodarovateľa lesa, príp. nákupcu dreva, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Právnické a fyzické osoby, ktoré prepravujú, skladujú alebo spracúvajú drevo preukazujú pôvod prepravovaného alebo skladovaného dreva a uchovávajú tieto osobitné doklady najmenej desať rokov, okrem iného i preto, že drevo, ktoré nie je opatrené ciachou alebo iným povolaným označením, sa považuje za drevo neoprávnenie vyťažené a neobchodovateľné. Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor poskytol súčinnosť správcovi dane a uviedol, že vedie register ciach alebo iných povolených spôsobov označovania dreva, ale o žalobcovi nemá žiadne vedomosti.

Realizácia zdaniteľného plnenia v predmetnej veci si vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany žalobcu pri výbere obchodného partnera pre dodanie drevnej hmoty i s poukazom na potrebu preukázania nárokov vyplývajúcich v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Bolo preto povinnosťou žalobcu požadovať od svojho dodávateľa doklady preukazujúce pôvod dreva a pokiaľ mu dodávateľ tieto doklady nepredložil, žalobca mal vedieť, že nemusí ísť o legálne dodávky a takéto dodávky nemal prevziať.

Správca dane mal pochybnosti i o ekonomickom opodstatnení obchodovania žalobcu s drevom, pretože porovnaním cien dreva pri jeho nákupe na základe faktúr od dodávateľa LUSTAV, s.r.o. a pri jeho predaji na základe faktúr vystavených žalobcom odberateľovi, t. j. spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., žalovaný rovnako ako aj správca dane konštatovali stratu - 0,82 eur vrátane dane z pridanej hodnoty na m3 dreviny, čo predstavuje rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou bez dane z pridanej hodnoty v neprospech žalobcu a zároveň na m3 kubický dreviny. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane a pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to osobou uvedenou na faktúre. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane.

Dokazovaním správcu dane bol vážne spochybnený reálny základ - faktúrami deklarovaný zdaniteľný obchod, konkrétne v osobe dodávateľa zdaniteľného plnenia, t.j. že fakturovanú drevnú hmotu žalobcovi dodal platiteľ LUSTAV, s.r.o., pričom i napriek vykonaným dôkazom sa nepodarilo preukázať tvrdenia žalobcu, že deklarovaný tovar mu bol dodaný práve touto spoločnosťou a nebolo preukázané, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť, v dôsledku čoho potom ani žalobcovi ako odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane nie je povinný preukazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia a v prípade, že žalobca ako daňovník neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatňovaní odpočítania dane.

Zo všetkých uvedených dôvodov žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

20. Podanou žalobou zo dňa 17. 01. 2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 12. 2017 ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 31. 08. 2017 a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Zistenia správcu dane uvedené v jeho rozhodnutí je potrebné považovať za nesprávne, neúplné a nezákonné. Všetky žalobcom realizované obchodné transakcie so spoločnosťou LUSTAV, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období 3. štvrťroku 2011 boli uskutočnené, drevná hmota bola žalobcovi skutočne dodaná a riadne za ňu zaplatil. Správca dane, ani žalovaný po doplnení dokazovania v rámci vyrubovacieho konania nezabezpečili takú dôkaznú situáciu, ktorá umožňuje vydať žalobou napadnuté rozhodnutie a nepostupovali dôsledne v intenciách zásad daňového konania. Správca dane nezisťoval, či drevná hmota bola dodaná od iného dodávateľa, a teda v prípade absencie relevantného dôkazu o tom, že predmetnú drevnú hmotu žalobcovi dodala iná osoba, pri súčasnom preukázaní jej ďalšieho dodania inému subjektu (spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o.), je potom potrebné považovať za preukázané dodanie drevnej hmoty spoločnosťou LUSTAV, s.r.o.

Správca dane v rámci doplnenia dokazovania sa opätovne neriadil rozhodnutím žalovaného zo dňa 25. 01. 2016, ani rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2016, keď v obsahu odôvodnenia jeho rozhodnutia absentuje vyhodnotenie plnenia daňových povinností obchodných partnerov žalobcu a úplne absentuje splnenie tejto povinnosti vo vzťahu k spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., ktorá bola odberateľom tovaru, a teda rovnako jeho obchodným partnerom. Taktiež absentuje uvedenie všetkých dokladov (ktoré neboli ani vyhodnotené z hľadiska formálneho, ani v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov), sledovanie pôvodu dreva (nakoľko ide o špecifický druh tovaru, ktorého ťažba, preprava, skladovanie a spracovanie podlieha pravidlám podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, keď len konštatuje a odvoláva sa na vyjadrenia konateľa spoločnosti LUSTAV, s.r.o.) a vyhodnotenie dôkazov podľa úvahy správcu dane, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej súvislosti.

Správca dane opakovane požadoval od žalobcu predloženie niektorých dôkazov, (napr. kúpnu zmluvu so spoločnosťou Bio Miezgovce, s.r.o. zo dňa 11. 05. 2011 a kúpnu zmluvu so spoločnosťou SALOME M. E. zo dňa 16. 08. 2010) napriek tomu, že tieto doklady už mal predložené. Nepredloženie týchto dokladov nemôže byť považované za nesplnenie dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu, nakoľko správca dane výslovne uvádza, že tieto doklady mu už boli predložené. Správca dane žiadal predložiť doklady, ktoré si mohol zabezpečiť sám, najmä dopytom na obec Miezgovce o povolení výrubu. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 a na právne závery obsiahnuté v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/65, 66/01, 4Sž/113, 114/01 a 7Sž/124/01. Žalobca si splnil riadne a včas všetky svoje povinnosti a poskytol potrebnú súčinnosť, ktorú správca dane od neho požadoval.

Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 31. 10. 2012 a až do jej ukončenia žalobca poskytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť, predkladal doklady a dôkazy, ale od uvedeného času nebol upovedomený o žiadnych úkonoch, ktoré by mali byť v priebehu výkonu daňovej kontroly vykonané a nebol upovedomený ani o úkonoch, na ktorých mal reálne právo uplatniť svoje práva. Vykonané dôkazy v priebehu daňovej kontroly svedčia o tom, že boli reálne porušené práva žalobcu, keď správca dane vykonal najmenej jedno ústne pojednávanie s K. Q. dňa 16. 10. 2013, pričom žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu nebol prítomný pri tomto ústnom pojednávaní a o mieste a čase jeho vykonania nebol žiadnym spôsobom upovedomený, a teda bolo mu odopreté klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní. Absencia upovedomenia žalobcu o minimálne dvoch ústnych pojednávaniach znamená, že mu bolo reálne upreté právo v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a takéto porušenie nemôže konvalidovať ani dodatočné oboznámenie s obsahom ústneho pojednávania, nakoľko týmto spôsobom nemožno nahradiť právo žalobcu klásť otázky svedkom pri ústnom pojednávaní. Správca dane sa po vykonaní a ukončení daňovej kontroly opätovne pokúšal predvolať svedkov, ale opätovne nedošlo k reálnemu naplneniu práva žalobcu, nakoľko predvolaní svedkovia neboli vypočutí.

Aj po doplnení dokazovania považuje žalobca zistenia správcu dane za neúplné a nedostatočné, nakoľko na takéto závery správcu dane neboli vykonané všetky potrebné dôkazy. Len samotný výsluch konateľov spoločnosti nemôže byť dostatočným podkladom bez toho, aby bola vykonaná aj prípadná daňová kontrola u týchto subjektov, a teda boli aj reálne skontrolované doklady týchto spoločností. Daňové orgány vychádzali z nesprávne zisteného skutkového stavu a tento skutkový stav nesprávne právne posúdili. Zo strany správcu dane nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by k reálnemu dodaniu tovarov a služieb nedošlo a vykonané dôkazy nemôžu svedčiť ani o žiadnych pochybnostiach o vykonaní týchto dôkazov. Dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu vtedy, keď správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o tvrdení daňového subjektu, ktorý je potom povinný tvrdené skutočnosti preukázať. Toto dôkazné bremeno však nie je absolútne, ako to vyplýva z jedného z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011. Žalobca si v predmetnej veci splnil riadne a včas všetky povinnosti, poskytol potrebnú súčinnosť, ktorú správca dane od neho požadoval a súčasne boli poskytnuté všetky požadované účtovné a iné doklady (zmluvy, faktúry, vysvetlenia a pod.). V ďalšej časti žaloby žalobca poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu SR v spojených veciach pod sp. zn. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/32/2012, 6Sžf/33/2012 a Sžf/34/2012 zo dňa 20. 06. 2012, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt má právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Toto zákonné právo nebolo žalobcovi umožnené realizovať pri ústnom pojednávaní so svedkami, ktorí boli vypočutí v priebehu daňovej kontroly a celé konanie je potom postihnuté vadou nedodržania zákonnosti zo strany správcu dane, ktorý vychádzal z tej skutočnosti, že dodávateľ dodania tovaru nevedel zabezpečiť účtovné doklady, pretože tieto mali byť zničené a nedajú sa zabezpečiť, ani ich kópie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/65/2012 zo dňa 06. 06. 2013, z ktorého citoval. Správca dane pri predvolávaní svedkov mal využiť inštitúty, ktoré mu umožňujú zabezpečiť prítomnosť svedka na ústnom pojednávaní, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

21. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22. 05. 2018 k podanej žalobe uviedol, že námietky žalobcu v nej uvedené sú identické so skutkovými a právnymi okolnosťami danej veci ako i s odvolacími námietkami žalobcu, pričom žalovaný sa s nimi už v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal.

Dokazovaním, ktoré vykonal správca dane bol vážne spochybnený reálny základ - faktúrami deklarovaný zdaniteľný obchod, konkrétne v osobe dodávateľa zdaniteľného plnenia, t. j., že fakturovanú drevnú hmotu žalobcovi dodal platiteľ LUSTAV, s.r.o., pričom vykonaným dokazovaním, ktoré navrhol žalobca sa nepodarilo preukázať jeho tvrdenia o tom, že vecné plnenia boli žalobcovi dodané, a to práve spoločnosťou LUSTAV, s.r.o. Žalovaný nepopiera, že reálnu existenciu a dodanie drevnej hmoty žalobca preukazoval dokladmi, ale daňové orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli dôvody, pre ktoré nemožno tieto doklady považovať za postačujúce a preskúmateľné. Taktiež žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo chýbajúci doklad o pôvode dreva nemôže byť nahradený preberacím protokolom spolu s dodacím listom a uviedol i dôvody, pre ktoré nájomná zmluva čestné prehlásenia nepôsobia dôveryhodne. Konštatoval, že žalobca mal v obchodnom registri od 29. 09. 2007 zapísané v predmete činnosti celkovo 26 činností, z ktorých nevyplýva aj oprávnenie na obchodovanie s drevom.

Drevo, ktoré bolo predmetom dodávok, je špecifický druh tovaru, ktorého ťažba, preprava, skladovanie a spracovanie podlieha pravidlám, ktoré sú ustanovené v osobitnom zákone, t. j. v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a v jeho vykonávacej vyhláške č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov. Cieľom platnej legislatívy pre obchodovanie s drevom je zabrániť jeho nelegálnemu výrubu, obchodovaniu a spracovaniu, pričom tomuto logicky neoponuje ani zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý nárok na odpočítanie dane viaže na bezpodmienečné splnenie všetkých podmienok, ktoré sú hmotnoprávnej povahy a ich nesplnenie nie je možné odpustiť.

Žalovaný bol toho názoru, že správca dane vykonal zákonné a náležité dokazovanie zamerané správnym smerom a na preverenie dodávok týkajúcich sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov (dodávateľ › žalobca › odberateľ) uplatnil zákonné postupy, ktoré bolo možné od neho dôvodne očakávať, najmä predvolanie, opakované predvolanie, žiadosť o predvedenie, žiadosť o poskytnutie údajov.

Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových priznaní a dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým priznaniam a dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca v skutočnosti tovar prevzal alebo, akým spôsobom ho získal. Ďalej žalovaný poukázal na to, že skutočnosťou rozhodujúcou v tomto prípade je, že žalobca nepreukázal pôvod tovaru (t.j. materiálnu existenciu drevnej hmoty) a jeho nadobudnutie spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, a preto sa žalovaný stotožnil s názorom správcu dane, že žalobca v konaní nepreukázal, že vecné plnenia fakturované predloženými faktúrami boli žalobcovi vôbec dodané a že boli dodané práve obchodnou spoločnosťou LUSTAV, s.r.o. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ako i ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu, že správca dane vykonal najmenej jedno ústne pojednávania so svedkom K. Q. dňa 16. 08. 2013, o ktorom žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu nebol upovedomený, resp. nebol prítomný.

K namietanej dĺžky daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 31. 10. 2012 a bola ukončená podľa ust. § 46 ods. 9 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. dňom doručenia protokolu, teda dňa 14. 10. 2013, v dôsledku čoho je potrebné konštatovať dodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

K predloženému čestnému prehláseniu žalovaný uviedol, že pôsobí nedôveryhodne s ohľadom na všetky skutočnosti zistené správcom dane a uvedené v napadnutom rozhodnutí. Predložená listina neosvedčuje pravdivosť skutočností, najmä s ohľadom na závery správcu dane uvedené v protokole o určovaní dane podľa pomôcok u daňového subjektu LUSTAV, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroku 2011, v zmysle ktorých faktúry vystavené spoločnosťou LUSTAV, s.r.o. je možné považovať iba za doklady, na ktorých je uvedená daň a nie za doklady, ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľného obchodu na nich uvedeného. Daňovému subjektu LUSTAV, s.r.o. nevznikla povinnosť priznať, odviesť a zaplatiť daň z titulu toho, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, ale z titulu, že na faktúre uviedol daň, ktorú je povinný aj zaplatiť v zmysle ust. § 69 ods. 5 zákonná č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Je v rozpore so skutočnosťou tvrdenie žalobcu, že správca dane vychádzal len z toho, že dodávateľ tovaru nevedel zabezpečiť účtovné doklady, nakoľko tieto mali byť zničené a nedajú sa zabezpečiť ani ich kópie.

Tvrdenie žalobcu o tom, že správca dane sa dôsledne neriadil rozhodnutím žalovaného zo dňa 25. 01. 2016 a zo dňa 02. 11. 2016 je v rozpore so skutočnosťou. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil plnenie daňových povinností obchodných partnerov žalobcu a v časovom slede uviedol a zhodnotil predložené doklady. Taktiež uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu ako aj s otázkou pôvodu dreva.

Predchádzajúce rozhodnutia správcu dane žalovaný ako odvolací orgán zrušil i z dôvodu, že mu nebol postúpený úplný spisový materiál, čo bolo v priebehu ďalšieho konania napravené. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

22. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 12. 2017 bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok vyhlásil dňa 14. 11. 2018 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

23. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 20 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie. Správca dane, ktorým je obec, o predvedenie podľa odseku 2 požiada príslušný útvar Policajného zboru.21) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, požiada o predvedenie podľa odseku 2 príslušný útvar Policajného zboru21) alebo príslušný colný úrad.21aa) O predvedenie profesionálnych vojakov alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný služobne zaradený.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec na žiadosť správcu dane vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená. Doručovanie verejnou vyhláškou sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, ods. 2 písm. c/, d/, e/ vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d/ nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

c/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d/ predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods. 1, 8, 9 písm. a/, ods. 10 vyššie citovaného zákona, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8, Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

25. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2011, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

26. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. 01. 2010 okrem čl. I, ktorý nadobudol účinnosť 01. 01. 2012. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.

27. Daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa 31. 10. 2012 na základe oznámenia správcu dane zo dňa 28. 09. 2012 o výkone daňovej kontroly, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 10. 10. 2012 (doklad o doručení - doručenka). Dňa 03. 10. 2013 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 14. 10. 2013, pričom tento deň sa považuje za deň ukončenia daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené znamená, že daňová kontrola u žalobcu nepresiahla zákonom stanovenú dĺžku, keď trvala od 31. 10. 2012 do 14. 10. 2013. 28. Žalobca namietal (bod 26, 27, 28 žaloby), že v priebehu daňovej kontroly neboli zo strany správcu dane dodržané príslušné ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom konkrétne namietal vykonanie výsluchu svedka Ľubomíra Staňáka (konateľ spoločnosti LUSTAV, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období 3. štvrťroku 2011) dňa 16. 08. 2013, o ktorom nebol žalobca upovedomený a teda jeho zástupca nemohol klásť svedkovi otázky, čo podľa neho znamená porušenie ust. § 45 ods. 1 písm. e/ vyššie citovaného zákona.

Správny súd sa dôsledne zaoberal touto námietkou žalobcu a zistil, že nie je dôvodná, nakoľko k žalobcom tvrdenému porušeniu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nedošlo. Žalobca bol upovedomený o všetkých výsluchoch svedkov, ktorých správca dane predvolal na pojednávanie v priebehu vyrubovacieho konania, čo jednoznačne vyplýva z predloženého administratívneho spisu.

Štatutárny zástupca žalobcu sa niektorých výsluchov zúčastnil (napr. dňa 13. 02. 2014 správca dane vykonal výsluch svedka P. C. - konateľa spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., ktorá mala byť v kontrolovanom zdaňovacom období odberateľom žalobcu) a niektorých výsluchov nie, napriek tomu, že bol o výsluchu riadne vyrozumený (napr. opakovaný výsluch uvedeného svedka dňa 15. 06. 2016, o ktorom bol žalobca vyrozumený v podaní správcu dane zo dňa 17. 05. 2016, ktoré mu bolo doručené dňa 03. 06. 2016), pričom na predmetné upovedomenie ani žiadnym spôsobom nereagoval.

V priebehu vyrubovacieho konania u žalobcu správca dane opakovane predvolal na výsluch K. Q. (bývalý konateľ spoločnosti LUSTAV, s.r.o., ktorá mala byť podľa predložených faktúr uvedených v bode 2 tohto rozsudku dodávateľom žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období) ako i Q. L. (súčasný konateľ spoločnosti LUSTAV, s.r.o.). Jedná sa o osoby, ktoré podľa oznámenia Registra obyvateľov SR, majú hlásený pobyt v V. bez uvedenia konkrétnej adresy trvalého pobytu, čo znamená, že ide o osoby bez domova, a preto im správca dane opakovane doručoval predvolanie na výsluch formou verejnej vyhlášky, čo je v súlade s ust. § 35 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca bol o termínoch výsluchu týchto svedkov správcom dane vždy písomne vyrozumený, ale jeho zástupca sa nikdy na termín výsluchu nedostavil. Nedostavili sa však ani predvolaní svedkovia. Nakoľko správca dane považoval za potrebné vykonať najmä výsluch K. Q. požiadal príslušné oddelenie Policajného zboru SR v Šali o jeho predvedenie, ktoré bolo bezúspešné a pobyt menovaného v čase, keď mal byť predvedený, nebol zistený, čo bolo oznámené správcovi dane. Správca dane teda využil všetky jemu dostupné a zákonom stanovené prostriedky a možnosti vyplývajúce mu zo zákona, aby zabezpečil účasť Ľubomíra Staňáka na pojednávaní. Je potrebné konštatovať, že v priebehu daňovej kontroly u žalobcu a ani následného vyrubovacieho konania nebol z vyššie uvedených dôvodov vykonaný žiadny výsluch týchto svedkov, o ktorom by žalobca nebol vyrozumený, čo jednoznačne vyplýva z administratívneho spisu.

Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania u žalobcu v súlade s ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov využil svedeckú výpoveď K. Q. zo dňa 16. 08. 2013, ktorú získal v priebehu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroku 2011 v spoločnosti LUSTAV, s.r.o.. Menovaný v tom čase už nebol konateľom tejto spoločnosti, a preto ho bolo možné predvolať a vypočuť len ako svedka. Dňa 16. 08. 2013 sa sám dostavil k správcovi dane, ale v súvislosti s daňovou kontrolou v spoločnosti LUSTAV, s.r.o., pričom k obchodným transakciám tejto spoločnosti so žalobcom sa žiadnym spôsobom nevyjadroval. Uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov, činnosť vykonávali živnostníci subdodávateľsky, na mená si nespomenul, za spoločnosť konal výlučne on, sedel a vyhľadával ľudí, ktorí budú práce vykonávať, spoločnosť predal zo zdravotných dôvodov Slavomírovi Dukayovi, s ktorým sa prvýkrát stretol pri podpise zmluvy. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že Ľubomír Staňák nebol vypočutý ako svedok v priebehu daňovej kontroly v spoločnosti žalobcu, resp. následného vyrubovacieho konania a vykonaním jeho výsluchu dňa 16. 08. 2013 v priebehu daňovej kontroly v spoločnosti LUSTAV, s.r.o. nemohli byť a ani neboli porušené práva žalobcu vyplývajúce z ust. § 45 ods. 1 písm. e/ vyššie citovaného zákona. Správca dane nemal zákonný dôvod a ani nebol oprávnený o tomto výsluchu vykonanom v rámci daňovej kontroly iného daňového subjektu vyrozumievať žalobcu. Žalobca, resp. jeho štatutárny zástupca bol opakovane oboznámený s obsahom výpovede tohto svedka a správny súd je toho názoru, že predmetnú výpoveď bolo možné využiť ako dôkaz v priebehu vyrubovacieho konania u žalobcu, ktoré nasledovalo po daňovej kontrole.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v priebehu vyrubovacieho konania u žalobcu, nasledujúceho po ukončení daňovej kontroly, nebola okrem P. C. (konateľ spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., ktorá mala byť odberateľom žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období a o výsluchu ktorého bol žalobca vyrozumený) vypočutá žiadna osoba ako svedok. Je potom zrejmé, že nemohlo byť porušené ani právo žalobcu vyplývajúce z ust. § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe.

Toto právo nemohlo byť a nebolo porušené ani dňa 19. 11. 2013, kedy bola v sídle spoločnosti LUSTAV, s.r.o. v rámci daňovej kontroly v tejto spoločnosti spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so Q. L. (súčasný konateľ uvedenej spoločnosti) v rámci určovania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroku 2011 podľa pomôcok, ktorý sa k deklarovaným obchodom so spoločnosťou žalobcu ani nevyjadroval, nakoľko v tom čase, t. j. v zdaňovacom období 3. štvrťroku 2011 ani nebol konateľom tejto spoločnosti a jednoznačne sa vyjadril, že z predchádzajúcich období nemá žiadne doklady.

S vyššie vykonanými úkonmi bola štatutárna zástupkyňa spoločnosti opakovane oboznamovaná na pojednávaniach i v rámci vyrubovacieho konania, pričom právny zástupca žalobcu opakovane navrhoval vykonanie výsluchu K. Q. a Q. L., čo z dôvodov uvedených vyššie v tomto bode rozsudku nebolo možné.

S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho názoru, že procesné práva žalobcu neboli v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania porušené a tvrdenia žalobcu v podanej žalobe týkajúce sa porušenia týchto práv sa ukázali ako nedôvodné.

29. Medzi účastníkmi konania bol ďalej sporný výklad vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (bod 25 tohto rozsudku) a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2011 pri ním tvrdených dodávkach tovaru (drevnej hmoty) a služieb (vyčistenie priestorov sadu obce Miezgovce, odstránenie kríkov, drevín a porastu) od dodávateľa, t. j. spoločnosti LUSTAV, s.r.o. podľa faktúr vystavených touto spoločnosťou v mesiaci august a september 2011, ktoré sú uvedené v bode 2 tohto rozsudku. 30. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v bode 2 tohto rozsudku, vystavených spoločnosťou LUSTAV, s.r.o. ako dodávateľom tovaru (drevnej hmoty) a služieb (prác) pre žalobcu. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaného a vyššie uvedeného dodávateľa, resp. v prípade dodávky služieb (prác) od tohto dodávateľa len v prípade, ak by pri dodávke tovaru, resp. služieb vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredného dodávateľa a odberateľa, výsluchom konateľky žalobcu, svedka Jána Chválu (konateľ odberateľa žalobcu, t. j. spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o.) a využil i listinné doklady, ktoré si zadovážil zo spisu týkajúceho sa daňovej kontroly v spoločnosti LUSTAV, s.r.o., vrátane rozhodnutia zo dňa 22. 04. 2016 o vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2011 v sume 173.523,20 eur na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa 08. 03. 2016.

31. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry uvedené v bode 2 tohto rozsudku vystavené v mesiaci august a september 2011, predmetom ktorých bola dodávka tam uvedeného tovaru (drevnej hmoty) od spoločnosti LUSTAV, s.r.o., ku ktorým pripojil dodacie listy, preberacie protokoly (bez označenia, ktorej faktúry sa týkajú), ako i príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Taktiež predložil i faktúru od uvedenej spoločnosti (predmetom ktorej bolo vyčistenie priestorov sadu obce Miezgovce, odstránenie drevín, kríkov a porastu) vystavenú v auguste 2011.

32. Predloženie týchto dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

33. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu (odberateľ) a spoločnosti LUSTAV, s.r.o. (dodávateľ) v zdaňovacom období 3. štvrťroku 2011, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom využil i poznatky získané v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty v spoločnosti LUSTAV, s.r.o. za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroku 2011, ktorá sa v tejto spoločnosti začala dňa 11. 09. 2012. V priebehu daňovej kontroly v spoločnosti LUSTAV, s.r.o. boli na adresu jej sídla opakovane bezvýsledne zasielané výzvy na predloženie dokladov a opakovane bezvýsledne bol predvolávaný jej konateľ (Q. L.). V dôsledku toho, že spoločnosť LUSTAV, s.r.o. neumožnila vykonať daňovú kontrolu, pristúpil správca dane k určeniu dane za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroku 2011 v tejto spoločnosti podľa pomôcok, o čom bol dňa 08. 03. 2016 spísaný protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2011 bola zistená daň v sume 174.391,62 eur a rozhodnutím správcu dane zo dňa 22. 04. 2016 bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 173.391,62 eur (t. j. daň zistená správcom dane v sume 174.391,62 eur mínus daň v sume 868,42 eur, ktorú spoločnosť LUSTAV, s.r.o. uviedla v daňovom priznaní), nakoľko tento daňový subjekt nepreukázal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

Ľubomír Staňák, ako bývalý konateľ spoločnosti LUSTAV, s.r.o., bol v rámci určovania dane podľa pomôcok v tejto spoločnosti vypočutý ako svedok dňa 16. 08. 2013 (na základe toho, že sám telefonicky kontaktoval správcu dane), pričom sa dostavil bez občianskeho preukazu, ktorý podľa vlastného udania stratil. Uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov, ani majetok, platby prijímala na účet a platila v hotovosti, účtovníctvo viedol osobne, doklady nemá, odovzdal ich pri predaji spoločnosti, čo nevie preukázať, pretože potvrdenie o predaji spoločnosti a odovzdaní dokladov stratil. Nakoľko menovaný bol vypočutý ako svedok v rámci daňovej kontroly u iného daňového subjektu, vyjadroval sa k obchodovaniu spoločnosti LUSTAV, s.r.o. ako jej bývalý konateľ, nie k obchodným transakciám so žalobcom, správca dane nemal zákonný dôvod, aby o tomto úkone vyrozumel žalobcu, čo správny súd konštatoval už v bode 28 tohto rozsudku. Rovnako tak súčasný konateľ (Q. L. od 03. 03. 2012) dodávateľa žalobcu bol vypočutý v rámci určovania dane podľa pomôcok v tejto spoločnosti tým spôsobom, že zamestnanci správcu dane sa dostavili do sídla spoločnosti a menovaného vypočuli, teda nebol predvolaný na pojednávanie. Uviedol, že spoločnosť nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť odo dňa, keď sa stal jej konateľom a nemá žiadne doklady. K obchodovaniu so žalobcom sa nevyjadroval a ani nemohol, nakoľko v čase, keď sa mali obchody realizovať, nebol konateľom spoločnosti. LUSTAV, s.r.o.

Žalobca v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania navrhoval výsluch K. Q. ako i Q. L. (obaja osoby bez domova s trvalým pobytom hláseným v meste V.) a správca dane ich i opakovane predvolával, pričom predvolanie doručoval formou verejnej vyhlášky, čo je v súlade s ust. § 35 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O predvedenie K. Q. správca dane požiadal i príslušné oddelenie PZ v Šali, ktoré bolo bezúspešné. Podľa názoru súdu správca dane riadne vykonal všetky úkony smerujúce k tomu, aby K. Q. ako bývalého konateľa spoločnosti LUSTAV, s.r.o. a Q. L. (súčasný konateľ, u ktorého by sa mali nachádzať účtovné doklady) mohol vypočuť a aby Slavomír Dukay predložil i potrebné listinné doklady. Za tým účelom sa zamestnanci správcu dane dostavili v rámci určovania dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok v spoločnosti LUSTAV, s.r.o. do sídla tejto spoločnosti a Q. L. vypočuli. K námietke žalobcu (bod 30 v žalobe), že K. Q. a Q. L. neboli vypočutí ako svedkovia v rámci daňovej kontroly u žalobcu a v dôsledku toho nebolo naplnené právo žalobcu klásť im otázky, správny súd zaujal stanovisko v bode 28 tohto rozsudku a s poukazom na uvedené zistenia považuje túto námietku za nedôvodnú.

34. Za nedôvodnú považuje i námietku (bod 17 v žalobe) spočívajúcu v tom, že správca dane nezisťoval, či žalobcovi drevnú hmotu nedodal iný dodávateľ. Správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil žalobcom predložené listinné doklady, ktorými preukazoval dodanie tovaru od spoločnosti LUSTAV, s.r.o. a bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili podľa ním predložených listinných dokladov. Je potrebné si uvedomiť, že správca dane preveruje daňovým subjektom tvrdené daňové transakcie, ale sám aktívne nevyhľadáva ďalšie dôkazy v prospech žalobcu za účelom preukázania deklarovaného obchodu. Naviac, žalobca žiadnych iných dodávateľov drevnej hmoty v kontrolovanom zdaňovacom období 3. štvrťroku 2011 neoznačil a odpočítanie dane si uplatnil pri faktúrach, ktoré mala vystaviť spoločnosť LUSTAV, s.r.o. Vyhľadávanie iného dodávateľa zo strany správcu dane, ktorý by žalobcovi mal, resp. mohol dodať drevnú hmotu v kontrolovanom zdaňovacom období, teda neprichádzalo do úvahy.

35. V priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil (okrem faktúr, dodacích listov a preberacích protokolov, ktoré mala vystaviť spoločnosť LUSTAV, s.r.o. v mesiaci august a september 2011) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dodanie tovaru spoločnosťou LUSTAV, s.r.o., napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri deklarovaných dodávkach od tejto spoločnosti.

36. K čestnému prehláseniu (námietka žalobcu v bode 20 žaloby) Ľubomíra Staňáka zo dňa 17. 02. 2014, ktoré dňa 20. 02. 2014 (t. j. v priebehu vyrubovacieho konania) predložila konateľka žalobcu, je potrebné uviesť, že toto vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný zákon v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Predloženie čestných prehlásení je teda v daňovom konaní právne irelevantné. V súvislosti s čestným prehlásením ako dôkazom správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžf/40/2011, v ktorom bola riešená otázka použiteľnosti čestného prehlásenia v daňovom konaní vedenom za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01. 01. 2012. Tento nový zákon obdobným spôsobom rieši okruh použiteľných dôkazných prostriedkov v daňovom konaní, pričom taktiež za dôkazný prostriedok nepovažuje čestné vyhlásenie.

Obsah a hodnovernosť predloženého čestného prehlásenia Ľubomíra Staňáka je podľa názoru súdu spochybnená i tým, že ako svedok na pojednávaní dňa 16. 08. 2013 v rámci daňovej kontroly v spoločnosti LUSTAV, s.r.o. uviedol, že doklady nemá, odovzdal ich pri predaji spoločnosti, čo nevie preukázať, pretože potvrdenie o predaji spoločnosti a odovzdaní dokladov stratil. Nie je potom zrejmé, na základe čoho v čestnom prehlásení zo dňa 17. 02. 2014 uviedol čísla faktúr, dátum ich vystaveniam základ dane, daň z pridanej hodnoty, fakturovanú sumu, predmet faktúr, príp. i dopravu.

37. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 23 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Povinnosti a oprávnenia pri sústreďovaní, preprave a uskladňovaní dreva sú upravené v ust. § 24 ods. 4 tohto zákona, pričom právnické osoby, ktoré prepravujú, skladujú alebo spracúvajú drevo alebo sú nákupcami dreva, sú povinné mať doklady preukazujúce pôvod prepravovaného alebo skladovaného dreva (ust. § 66 písm. d/ citovaného zákona) a tieto doklady uchovávať najmenej desať rokov. Žalobca žiadny takýto doklad nepredložil a ním predložené dodacie listy a preberacie protokoly neobsahujú náležitosti uvedené v prílohe č. 5 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, nakoľko z nich nemožno zistiť pôvod prepravovaného, resp. uskladneného dreva, prepravcu, evidenčné číslo vozidla, odkiaľ a kam bolo drevo prepravované, meno a priezvisko osoby, ktorá drevo vydala a prevzala a pod.

38. Na konštatovaní, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou LUSTAV, s.r.o., a teda nepreukázal ani dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty pri ním deklarovaných dodávkach od uvedenej spoločnosti, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že tovar (drevnú hmotu) mal žalobca dodať svojmu odberateľovi, t.j. spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., ktorej konateľ potvrdil, že žalobca mu dodával drevnú hmotu. Dodanie tovaru uvedenému odberateľovi nie je dôkazom toho, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť LUSTAV, s.r.o. a že tejto vznikla daňová povinnosť.

39. Žalobca si v zdaňovacom období 3. štvrťroku 2011 uplatnil i odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke prác, resp. služieb (vyčistenie priestorov sadu obce Miezgovce, odstránenie drevín, kríkov a porastu) podľa faktúry č. 200245 zo dňa 31. 08. 2011 od spoločnosti LUSTAV, s.r.o.. S poukazom na všetky vyššie uvedené zistenia týkajúce sa tejto spoločnosti je potrebné konštatovať, že ani predloženie kúpnej zmluvy zo dňa 01. 05. 2011 s Bio Miezgovce a stanoviska k revitalizácii priestorov sadu obce Miezgovce zo dňa 12. 05. 2011, resp. ani povolenia k výrubu stromov nie je relevantným dôkazom preukazujúcim, že spoločnosť LUSTAV, s.r.o. fakturované práce pre žalobcu vykonala. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na tvrdenie K. Q. zo dňa 16. 08. 2013, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, nemala majetok, činnosť vykonávali živnostníci subdodávateľsky, na mená si nepamätal, doklady nemá (tieto nemá ani súčasný konateľ Q. L.). S poukazom na tieto tvrdenia potom možno dôvodne pochybovať o tom, či spoločnosti LUSTAV, s.r.o. vznikla v súvislosti s deklarovanou dodávkou služieb žalobcovi daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty. Nie je totiž zrejmé (žalobca nepredložil žiadne dôkazy), kto tieto služby (práce) vykonal, kto ich prevzal, či vôbec a komu vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty.

40. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie tovaru a služieb (prác) od spoločnosti LUSTAV, s.r.o. ako dodávateľa. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný".

41. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach tovaru a služieb (prác) od spoločností LUSTAV, s.r.o., pričom v prípade deklarovanej dodávky dreva nebol preukázaný ani pôvod obchodovaného tovaru a všetky okolnosti celkom jednoznačne nasvedčujú tomu, že žalobca bol jedným z účastníkov tuzemského obchodného reťazca. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávok tovarov a služieb) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôrazňuje, že žalobca okrem faktúr, resp. ďalších listinných dôkazov nepredložil také relevantné dôkazy, napr. vo vzťahu k pôvodu dreva a jeho preprave, k prevzatiu prác spočívajúcich vo vyčistení priestorov sadu obce Miezgovce, odstránení drevín, kríkov a porastu, ktorými by odstránil pochybnosti o dodaní tovaru a služieb (prác) podľa predložených faktúr, a preto neboli splnené podmienky na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.

42. K námietke žalobcu (bod 13, 16, 33, 37, 38) v podanej žalobe ohľadne neúplného zistenia skutkového stavu správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (pri tovare a službách, ktoré mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť LUSTAV, s.r.o.), aby preukázal, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, vrátane pôvodu tohto tovaru a jeho prepravy a taktiež, aby preukázal skutočné vykonanie a dodanie služieb zo strany ním deklarovaného dodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná, resp. ktorá realizuje služby. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar a služby reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry uvedené v bode 2 tohto rozsudku, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval deklarované dodávky tovaru a dodávku služieb od uvedenej spoločnosti v mesiaci august a september 2011. Konateľka žalobcu na pojednávaní dňa 25. 02. 2013 uviedla, že jej telefonovali, mená si nepamätala, ponúkli jej drevnú hmotu, telefonicky sa dohodli, že drevo privezú na dvor spoločnosti TOPHOLZ, s.r.o., dopravu zabezpečovali dodávatelia, nepoznala evidenčné číslo vozidla prevažujúceho drevo, nepamätala si meno vodiča, resp. toho, kto tovar odovzdával a nevedela sa vyjadriť k pôvodu dreva. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že obchod bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

43. Námietku žalobcu v podanej žalobe (neúplné zistenie skutkového stavu) správny súd nepovažuje za dôvodnú, práve s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých ale nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru a služby žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa. V predloženom administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne relevantné doklady preukazujúce dodanie služieb žalobcovi na základe zmluvy o dielo zo dňa 01. 06. 2011 (za vyčistenie priestorov sadu obce Miezgovce, odstránenie drevín, kríkov a porastu), pričom reálnosť dodania týchto služieb nemožno podľa názoru súdu preukazovať predložením kúpnej zmluvy zo dňa 01. 05. 2011 s Bio Miezgovce, stanoviska k revitalizácii priestorov sadu obce Miezgovce zo dňa 12. 05. 2011, resp. ani povolenia k výrubu stromov.

44. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov, pričom v súlade so zákonom využil i výsledky daňovej kontroly a určenia dane podľa pomôcok u deklarovaného dodávateľa žalobcu. O výsledkoch vykonaného dokazovania, vrátane zistení z daňovej kontroly u jeho dodávateľa bol žalobca správcom dane podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. O potrebe vykonania daňovej kontroly u iného daňového subjektu (dodávateľa alebo odberateľa žalobcu) rozhoduje správca dane a nie daňový subjekt (žalobca), u ktorého sa daňová kontrola vykonáva. Správca dane nie je povinný „produkovať" žiadny dôkaz o tom, že k reálnemu dodaniu tovarov a služieb nedošlo, ale povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako je to uvedené v dokladoch, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné. V predmetnej veci správca dane využil všetky zákonom stanovené a dostupné možnosti, aby zabezpečil účasť svedka Ľubomíra Staňáka na pojednávaní a vykonal jeho výsluch, no napriek tomu svedka nebolo možné vypočuť v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania u žalobcu, a preto dôvodne použil dôkaz získaný v rámci inej daňovej kontroly, t. j. jeho výpoveď zo dňa 16. 08. 2013 v rámci daňovej kontroly v spoločnosti LUSTAV, s.r.o., čo nemožno považovať za porušenie práv žalobcu. S touto námietkou žalobcu sa správny súd vysporiadal v bode 28 a 33 tohto rozsudku.

45. V podanej žalobe žalobca uvádzal niektoré staršie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bez toho, aby preukazoval, v čom je zhoda skutkového stavu v predmetnej veci so skutkovým stavom v ním uvádzaných rozhodnutiach. Súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období.

46. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 31. 08. 2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2011 v sume 12.079,20 eur s tým, že daň vyrubená daňovým priznaním bola v sume 628,97 eur, daň zistená správcom dane je v sume 12.708,17 eur, čo je rozdiel dane v sume 12.079,20 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 31. 08. 2017 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou. Nie je preto dôvodná ani námietka žalobcu uvedená v bode 18 podanej žaloby.

47. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

48. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

49. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.