Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5C/152/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Z. súd Kežmarok sudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v spore žalobcu : SECAPITAL S.á.r.l., registračné číslo B 108305, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom so sídlom v Bratislave, Ul. Svornosti 43, proti žalovanému : D. o zaplatenie 1.686,56 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3. 9. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.686,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.686,56 eur od 22. 11. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 30.8.2013 uzatvoril žalobca a žalovaný právny dokument s názvom "Dohoda o urovnaní". Tvrdil, že predmetom urovnania bol dlh žalovaného z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 27.12.2007 a na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 993,07 eur. Žalobca sa podľa svojho tvrdenia v žalobe stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, a to dňa 23. 10. 2012. Tvrdil, že medzi žalovaným a žalobcom bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 1.782,88 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 1.782,88 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 1.711,56 eur. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu sa zaviazal uhradiť sumu 1.711,56 eur spolu so zmluvným 7 % ročným úrokom, spolu teda sumu 2.173,51 eur formou 87 mesačných splátok. V žalobe žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak ako sa zaviazal, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou dňa 21. 11. 2013 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti podľa žalobcu uhradil čiastku 25 eur, celková dlžná čiastka predstavuje ku dňu podania návrhu 1.686,56 eur.

2. K žalobe žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predložil vo fotokópii Dohodu o urovnaní zo dňa 30.8. 2013, Výpis z obchodného registra žalobcu, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 11. 2012, Zosplatnenie dlhu zo dňa 11. 8. 2015 a podací hárok k zosplatneniu dlhu zo dňa 11. 8. 2015. V ďalšom priebehu sporu po výzve súdu predložil Výpis z pôžičkovej karty Quatro.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 14. 11.2018, na ktoré sa nedostavil predvolaný právny zástupca žalobcu, napriek riadnemu a včasnému predvolaniu doručenému mu dňa 5.9.2018. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne, súhlasil, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

Uviedol, že trvá na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, súd v súlade s ust. § 180 rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, nakoľko tento súhlasil, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti.

5. Žalovaný sa k žalobe na pojednávaní vyjadril tak, že platiť nemá z čoho, lebo je momentálne bez práce, je dlhodobo nezamestnaný. Pri svojom výsluchu uviedol, že v čase uzavretia zmluvy mal živnostenské oprávnenie a predpokladal, že bude schopný splácať dohodnuté splátky. Uviedol, že na okolnosti uzavretia dohody o urovnaní si bližšie nespomína, i keď je na nej jeho podpis, rozpamätáva sa, že prišiel niekto nespomína sa, či muž alebo žena, do osady, kde býva za prítomnosti terénnej pracovníčky niekto, ktorý mu dal podpísať doklad a dal mu poštové poukážky na splácanie mesačných splátok. Prečítať dohodu mu nedali, neoboznámili ho s obsahom dohody ani ho nijak ináč nepoučili. Uviedli, že zastupujú spoločnosť, ktorá prevzala jeho dlh z Quatra.

6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a výpoveďou žalovaného, keďže to považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 , oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

7. Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom, zastúpeným spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. a žalovaným z dňa 30.8.2013, z časti A Úvodné ustanovenia bolo zistené, že právny predchodca veriteľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., a dlžník dňa 27.12.2007 uzavreli zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.310,74 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 23. 10. 2012 došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXX. Podľa časti B dohody nazvanej Konštatovanie sporných skutočnosti dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 1.782,88 eur, vrátane príslušenstva (úroky, úroky z omeškania, náklady veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky), s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Je tam uvedené, že dlh pozostáva z istiny vo výške 993,07 eur, úroku a úroku z omeškania vo výške 583,94 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 205,87 eur. V bode 3 časti B sa uvádza, že medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná, z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci dohodu o urovnaní na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody. Podľa časti C dohody veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1.711,56 eur spolu s úrokovou sadzbou 7 % p. a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak 2.173,51 eur (je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 7 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 7,22 %). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok stanovených zákonom. V časti C bod 2 dohody sa ďalej uvádza, že dlžník týmto svoj záväzok (dlh) podľa ods. 1 uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek platby sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý i len začatý deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka hradiť úrok z omeškania vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné prostriedky pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným v dohode. Pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním. Podľa časti D dohody označenej ako Záverečné ustanovenia dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na miesto dotknutého ustanovenia nastupuje

ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola uzatvorená. Účastníci prehlasujú, že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto dohody oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť len na základe písomných číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami. Účastníci sa zároveň dohodli a úhrade dlžnej sumy v splátkach - časť C.

8. Listom zo dňa 11. 8. 2015 (čl. 13 spisu) spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. oznámila žalovanému, že sa dostal do omeškania so splátkami dlhu, ktorý uznal dohodou zo dňa 30.8.2013 vo výške 1.711,56 eur, a to so splátkou splatnou dňa 21.11.2013 a z toho dôvodu bol jeho dlh zosplatnený, pričom žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy 1.686,56 eur spolu s úrokom z omeškania od 22.11.2013 najneskôr do 22. 8. 2015. 9. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná a preto mu neostávalo iné, než ju v celom rozsahu zamietnuť, a to z nasledujúcich dôvodov.

10. Žalobca uplatnený nárok vyvodzuje z dohody nazvanej „Dohoda o urovnaní“. Aj vzhľadom k jeho odôvodneniu žaloby je zrejmé, že základ aj výšku celého uplatneného nároku vyvodzuje práve z tejto dohody, pričom zjavne mal za to, že vzhľadom na ňu nie je potrebné sa vôbec zaoberať pôvodným úverovým vzťahom medzi žalovanou a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., keďže o samotnom základnom úverovom vzťahu sa v žalobe zmienil len okrajovo a aj samotnú úverovú zmluvu predložil až po výzve súdu. Súd však za účelom posúdenia povahy, platnosti a účinkov „Dohody o urovnaní“ vzhľadom na skutočnosti uvedené v ďalšej časti tohto odôvodnenia považoval za nevyhnutné zaoberať sa aj pôvodným úverovým vzťahom. Preto sa v súdenej veci zaoberal jednak tým, či „Dohoda o urovnaní“ je spôsobilým podkladom na prisúdenie tvrdeného nároku žalobcovi. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 sa v súdenej veci, rovnako ako v každej inej spotrebiteľskej veci zaoberal tiež otázkou, či žalobca svoje tvrdené právo (alebo jeho časť) neuplatňuje po uplynutí premlčacej doby.

11. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku (podporne pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Nemôže byť tiež pochybností o tom, že pri posúdení otázky premlčania práva žalobcu zo spotrebiteľského vzťahu so žalovanou je potrebné vychádzať z ustanovení o premlčaní v Občianskom zákonníku (viď ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 v ktorom už tento judikoval, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou).

13. Je treba hneď úvodom podotknúť, že v súdenom spore v procesnej rovine jedná sa o spor s ochranou slabšej strany, konkrétne spotrebiteľský spor (§ 290 a nasl. , nakoľko uplatňuje sa v ňom nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. V hmotnoprávnej rovine to má základ v tom, že zmluva uzavretá právnym predchodcom žalobcu - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou. Právny predchodca žalobcu je bankou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Žalovanej bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver, pričom zo zmluvy uzavretej na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami zjavne bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu žalovanou vyplýva, že úver nebol

poskytnutý na účel výkonu podnikania, zamestnania či povolania, keď aj z označenia žalovanej v nej (identifikačnými znakmi typickými pre fyzickú osobu nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu) je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver. Preto súd predmetnú úverovú zmluvu v zmysle § 1 a § 2 písm. a) a b) a § 3 ods. 1 a 2 v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj v zmysle § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v spojení s §§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka považoval za zmluvu spotrebiteľskú.

14. Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu 17. 8. 2006 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spotrebiteľom sa tu pritom v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Podľa § 23a ods. 2 tohto zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

15. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

17. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20060701> obsahuje najmä g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Podľa § 4 ods. 5 tohto zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a v § 53 výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

20. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanom spore za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca čerpaného prostredníctvom karty. V danom prípade súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý je z dôvodu neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov priamo v zmluve (takýto údaj v nej chýba) podľa § 4 ods. 2 písm. g) uvedeného zákona bezúročný a bez poplatkov, navyše nárok na úroky a poplatky nevznikol aj preto, lebo tieto nie sú priamo v zmluve nikde uvedené (§ 4 ods. 5) čo má zásadný vplyv na posúdenie nároku žalobcu v tomto spore. Právnemu predchodcovi žalobcu totiž okrem iného nepochybne nevznikol nárok na zaplatenie sumy 2.173,51 eur uvedenej v „dohode

o urovnaní“ pozostávajúcej okrem iného z úrokov a poplatkov špecifikovaných v bode 2 časti B tejto dohody, vznikol mu iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške sumy reálne poskytnutej v prospech žalovanej.

21. Vyššie uvedený záver je podstatný pre posúdenie neskoršej dohody o urovnaní uzavretej medzi stranami.

22. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

23. Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

24. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

25. Ako vyplýva už z označenia spornej dohody „o urovnaní“, ale aj s poukazom na už citované zákonné ustanovenie § 585 a násl. Občianskeho zákonníka je nepochybné, že tento inštitút má opodstatnenie vtedy, ak práva alebo záväzky účastníkov sú sporné. Ako vyplýva z ničím nespochybnenej výpovede žalovanej na pojednávaní, tento predpoklad dohody o urovnaní naplnený nebol a ako uviedla samotná žalovaná, ona žiadnu spornosť práv netvrdila, ani nevie čo to je dohoda o urovnaní, sama žalobcu nekontaktovala, oslovil ju on cestou pána ktorý ju navštevoval doma a bavili sa len o splátkach, teda dohodu podpísala len preto, lebo mala záujem o splátky a vnímala ju ako dohodu o splátkach. Nevedela, že podpisuje aj dohodu o urovnaní a napokon ani nerozumela tomuto inštitútu a jeho dôsledkom, pričom nebola o nich informovaná a nebola informovaná ani o premlčaní jej dlhu.

26. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dlh žalovaného v čase podpísania spornej dohody o urovnaní (30.8.2013) bol už v celom rozsahu premlčaný. Je preto zrejmý dôvod, prečo žalobca zvolil postup uzavrieť dohodu o urovnaní a nie len uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, kde by musel žalovaného upozorniť na premlčanie jeho dlhu. Takémuto postupu žalobcu však súd nemieni poskytnúť právnu ochranu, pretože považuje ho za rozporný s princípom, ktorý je upravený v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia dohody o urovnaní, konkrétne v § 4 ods. 8. Podľa citovaného zákonného ustanovenia predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ako už bolo uvedené, niet pochýb o tom, že právny vzťah z danej úverovej zmluvy je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon dohody o urovnaní (k tomu pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/37/2012 - 88 zo dňa 7. 6. 2012). Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny úkon. Najmä jej v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.

27. Žalobca vnútil žalovanému ako spotrebiteľovi podpísanie dohody o urovnaní, aj keď neboli k tomu naplnené zákonné predpoklady (spornosť pohľadávky), v dohode uviedol výšku dlhu, ktorá bola v rozpore s právnym posúdením skutočnej výšky dlhu a zahrnul do nej v celom rozsahu premlčaný dlh, čím znevýhodnil spotrebiteľa, keďže v prípade platnosti tejto dohody by mu začala plynúť nová premlčacia lehota, čím by došlo k jej neúmernému predĺženiu oproti pôvodnej zmluve.

28. Už uvedené dôvody vychádzajúce z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. vedú k jednoznačnému záveru, že v dohode o urovnaní je nesprávny údaj o výške dlhu vzhľadom na prijatý záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako už súd uviedol v predchádzajúcej časti rozsudku. Aj preto súd túto dohodu o urovnaní považuje za absolútne neplatný právny úkon. Táto dohoda bola

vopred naformulovaná a pripravená žalobcom, žalovaný tam mohol doplniť už len miesto, dátum jeho podpisu a svoj podpis a telefonický kontakt, a podľa názoru súdu z nej nevyplýva spornosť nárokov strán konania. V texte je uvedené výhradne tvrdenie žalobcu o celkovej výške záväzku a dôvodnosti uzavretia dohody o urovnaní s poukazom na spornosť pôvodného záväzku, ale z textu nie je zrejmé, v čom mala spočívať táto spornosť. Pôvodný záväzok bol nahradený novým, ktorý je v konečnom dôsledku vyšší ako pôvodný záväzok. Zároveň je určenie nového záväzku čo do jeho výšky aj neurčité a nezrozumiteľné, pretože úrok bol uvedený vo výške 7 % p.a., ale RPMN bola 7,22 %, takže záväzok by mali tvoriť okrem úroku aj iné náklady. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že jedným z predpokladov urovnania je vzájomné ustúpenie účastníkov dohody od niektorých práv, ktorí sa môžu zaviazať k novým vzájomne podmieneným povinnostiam, ale v tomto prípade došlo iba navonok k ustúpeniu zo strany žalobcu čo sa týka výšky dlžnej pohľadávky (ktorá je však v konečnom dôsledku ešte vyššia ako pôvodná), pričom zo strany žalovaného k žiadnemu ústupku nedošlo. Žalobca konal v neprospech žalovaného, keď vzhľadom na dátum uzavretia dohody o urovnaní (30.8.2013) a splatnosť pôvodného záväzku je zrejmé, že pôvodný záväzok bol celý premlčaný, ale v samotnej dohode nie je táto skutočnosť vôbec spomenutá a ani nebolo preukázané, že žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný. Žalobca podľa názoru súdu konal v rozpore s dobrými mravmi, keď podsunutím dohody o urovnaní žalovanému privodil ako spotrebiteľovi ujmu, pretože dohoda ho zaväzovala na plnenie zjavne premlčaného a oproti pôvodnému záväzku aj navýšeného nového záväzku. Takýmto spôsobom formulovaná dohoda nie je pre spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca podľa názoru súdu nekonal dobromyseľne a čestne, pričom jeho konanie možno považovať aj za nekalú obchodnú praktiku.

29. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že daná dohoda o urovnaní je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, ktorý nedostatok má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu.

32. Vychádzal z okolností, za ktorých dochádzalo k podpisu dohôd, keď nejde o prvý takýto prípad posudzovaný súdom a tak súdu z jeho činnosti je známe a potvrdilo to aj dokazovanie v tomto spore, že dlžníci boli vyhľadávaní a osobne kontaktovaní bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia (dohodnutia si návštevy vopred s informáciou, čoho sa bude návšteva týkať, aby sa mohli na stretnutie pripraviť a poprípade aj vopred s niekým poradiť), čím pochopiteľne žalobca našiel dlžníkov nepripravených resp. minimálne prekvapených, v dôsledku už len toho mal určitú výhodu voči ním.

33. K spornosti záväzku súd opätovne uvádza, že nebolo preukázané, že by pred podpisom dohody mal vôbec žalovaný akýmkoľvek spôsobom namietať spornosť nejakého záväzku voči žalobcovi, tento to poprel, a je zrejmé, že žalovaný ako aj iní dlžníci boli navštívení bez predchádzajúcej komunikácie, s už vopred vyplneným formulárom o spornosti.

34. Pritom dohodou o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka si účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich ruší a nahradzuje ich novými, t.j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Účelom a zmyslom urovnania podľa daného ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť aj napr. čo sa týka výšky pohľadávky, jej splatnosti a pod., ktorá spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková i právna, objektívna i subjektívna a predísť ním ďalším nezrovnalostiam alebo sporom. Spornosť práva v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. aj v akom rozsahu má byť plnené a kedy). Stačí, že jednej zo strán právneho vzťahu sa určité právo z neho vyplývajúce javí sporným pre pochybnosť hoc aj subjektívnej povahy.

35. V súdenom prípade, ako to výslovne zo znenia bodu 3. časti B „Konštatovanie sporných skutočností“ vyplýva, mala byť spornou výlučne výška ňou nahradzovaného záväzku žalovaného ako dlžníka voči žalobcovi ako veriteľovi. Takúto v dohode vymedzenú spornosť však vykonané dokazovanie

nepreukázalo a podľa názoru súdu takáto spornosť je v dohode uvádzaná len „pro forma“ v snahe urobiť formálne zadosť zákonnej požiadavke existencie spornosti, resp. pochybnosti v dovtedajších právach a povinnostiach účastníkov z ich právneho vzťahu a z toho dôvodu urovnaním nahradiť celý dovtedajší záväzok novým záväzkom.

36. Spôsobom konania žalobcu cez nejakého pracovníka zástupcu žalobcu, ak nie cielene, tak nepriamo, bol navodený stav, aby žalovaní nemali priestor dobre si uvážiť možné následky svojho konania a teda, aby zbytočne nešpekulovali a nekonali inak, ako si to predstavuje žalobca. Cieľom žalobcu zjavne bolo takýmto spôsobom s ohľadom na to, koho sa mu podarí zastihnúť v mieste bydliska dlžníka, riešiť zabezpečenie a vymožiteľnosť svojich pohľadávok, ktoré mal nadobudnúť postúpením. K tomu zvolil z hľadiska možnej efektivity dosiahnutia ním zamýšľaného cieľa pre neho najúčinnejší spôsob osobného kontaktovania dlžníkov v mieste ich bydliska bez predchádzajúceho upozornenia na takúto návštevu, ale z hľadiska dlžníkov (spotrebiteľa) a ich schopnosti skutočne sa slobodne rozhodnúť, najmenej vhodný spôsob (pre už uvádzanú nepripravenosť spotrebiteľa, moment jeho prekvapenia a jeho možný stres až strach čo by sa mohlo udiať, ak by nepostupovali podľa predstáv žalobcu). Iná by bola situácia, ak by žalobca písomne kontaktoval dlžníkov, ktorým by zaslal možné návrhy riešení existujúceho dlhu, poskytol im primeranú lehotu na rozhodnutie, či majú to záujem riešiť žalobcom navrhovaným spôsobom alebo zaslaním nejakého iného návrhu z ich strany, s prípadným oznámením ďalších svojich krokov, ktoré by realizovali v závislosti na spôsobe konania (rozhodnutia) dlžníka.

37. Je tiež potrebné uviesť, že žalovanému bola prinesená na podpis dohoda, ktorej text neumožňoval robiť v nej zmeny (okrem možnosti vybrať si krížikom z možností súhlasím/nesúhlasím), teda žalovaný mala fakticky možnosť (aj ak by si dohodu prečítal) túto buď podpísať alebo odmietnuť ju podpísať, takže ide o dohodu formulárového charakteru, ktorej obsah žalovaný nemohol ovplyvniť.

38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval daný úkon za úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže svojim účelom dohoda odporuje zákonu, nakoľko v nej konkrétne uvádzaná spornosť dovtedajšieho záväzku, bola uvádzaná len čisto formálne, keďže žalovaný pred podpisom dohody nijakým spôsobom výšku svojho záväzku nerozporoval. S poukazom na spôsob konania žalobcu uvedený vyššie súd považuje dohodu o urovnaní aj za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a nedostatok vážnosti vôle na strane žalovaného uzavrieť takúto dohodu keď jej skutočným úmyslom bolo zjavne len dohodnúť sa na splátkach.

39. V súvislosti s aplikáciou § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný súd uvádza, že má za preukázané, že žalovaný nemal záujem uzatvoriť dohodu o urovnaní, tento právny úkon jej vnútil žalobca, ktorý jej vôbec nevysvetlil jeho dôsledky a jeho význam. V tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012, ktorý zdôraznil, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch má prioritu princíp ochrany práv spotrebiteľa pred princípom „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) a poukázal na to, že pri predkladaní návrhu spotrebiteľovi musia mu byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa príslušného právneho úkonu. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje okrem iného sloboda a vážnosť vôle. Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Dohoda o urovnaní dlhu je právnym úkonom a osoba, ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre tento právny úkon má byť uzrozumená s podstatou daného právneho inštitútu a jeho dôsledkami. To v danom prípade u žalovaného absentuje a aj z toho dôvodu súd považoval daný právny úkon za absolútne neplatný.

40. Navyše podľa súdu dohoda o urovnaní práve ohľadom výšky dlhu je aj nezrozumiteľná, čo je tiež dôvod jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to aj vzhľadom na to, že sa v nej uvádza dlh 1.711,56 eur a zároveň suma 2.173,51 eur, ktorá má obsahovať aj úrok, ale za aké obdobie je tento úrok počítaný, už uvedené nie je, keďže je uvedená len úroková sadzba 7 % ročne.

41. Pretože z neplatného úkonu nemôže žalobca požadovať zmluvné plnenie, súd potom žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd sa zaoberal aj skutočnosťou či by žalobcovi nepatril nárok na peňažné plnenie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a.s.. Tu však súd musel brať do úvahy, že nárok žalobcu by bol v tomto prípade vzhľadom na dátum podania žaloby premlčaný v celom rozsahu a tiež by nemohol byť priznaný podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z..

42. Koniec koncov, argumentácia súdu o neplatnosti takejto „Dohody o urovnaní“ a jej dôvodoch už nemôže byť pre žalobcu nijako nová, či prekvapivá, keďže závery súdu sa nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v skutkovo a právne obdobných veciach žalobcu dospeli aj iné súdy (viď. napr. rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/352/2015 alebo 15C/467/2015, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/28/2016, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/410/2015, či rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10C/8/2015, všetky verejne dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR).

43. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnom, podrobnom, na sebe nezávislom skúmaní praktík žalobcu v súvislosti s uzatváraním „Dohody o urovnaní“ dospelo k záveru o neplatnosti a nekalosti týchto obchodných praktík poškodzujúcich spotrebiteľa a vyvodili z toho takisto závery o absolútnej neplatnosti daného dojednania.

44. Rozhodnutia všeobecných súdov nie sú v zmysle Ústavy SR všeobecne záväzné a dotýkajú sa len účastníkov konania, v ktorého rámci boli vydané, k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty ale neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (pozri napr. Ústavný súd Slovenskej republiky, Uznesenie z 22. 11. 2011, č. k. IV. ÚS 499/2011-25). Podobne aj ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku konštatoval, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne. Rastúci význam princípu právnej istoty v podobe konzistentného rozhodovania súdov v skutkovo a právne podobných veciach potvrdzuje koniec koncov aj nový Civilný sporový poriadok účinný od 1. 7. 2016, ktorý tento princíp povýšil na jeden zo svojich základných princípov s tým, že odklon je možný len v prípade výnimočných skutkových a právnych osobitostí prípadu kedy ho možno presvedčivo a dôkladne odôvodniť (viď článok 2 . V prejednávanej veci súd nenašiel žiadne objektívne a presvedčivé argumenty pre odôvodnenie odchýlenia sa od záverov vyššie citovaných rozhodnutí súdov vo vzťahu k posúdeniu daného nároku žalobcu, nakoľko s týmito sa plne stotožňuje.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaná mala v spore plný úspech, preto jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania si neuplatnil. Preto súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.