Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/221/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobcu: Ing. Mgr. O. L., nar. X.X.XXXX, bytom S. X, G., proti žalovanému: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, o ochranu pred diskrimináciou, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 19.4.2018, č. k. 37C/116/2015-64

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením odmietol podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, s odôvodnením, že napriek výzve na odstránenie nedostatkov tohto podania a po náležitom poučení, žalobca nevymedzil žalobný nárok jasným, určitým a vykonateľným formulovaním žalobnej žiadosti (petitu), pričom pre túto vadu nemožno podľa úvahy prvoinštančného súdu v konaní pokračovať.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd „zmenil, alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie“. V odvolaní žalobca na prvom mieste namietal nedostatky odôvodnenia napadnutého uznesenia s argumentáciou, že v odôvodnení uznesenia o odmietnutí podania sa súd musí vysporiadať nie len s otázkou jeho neúplnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti, ale tiež aj s otázkou, prečo pre tieto nedostatky nemožno v konaní pokračovať. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie pochybil tiež v tom, že napriek tomu, že v spore požíval procesné ohľady slabšej strany [§ 307 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)], nepoučil ho dostatočne o spôsobe, akým mal nedostatky pri vymedzení žalobného nároku odstrániť. Podľa odvolacej argumentácie žalobcu v tomto smere, výzva na odstránenie vád žaloby nemôže byť len neurčitá a formálna, ale spôsob nápravy vytýkaných nedostatkov má výzva vyjadrovať celkom konkrétne tak, aby žalobca pochopil, čo súd od neho žiada. V danom prípade z uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, nie je podľa odvolateľa zrejmý dôvod, pre ktorý prvoinštančný súd považoval žalobný nárok za neurčitý či nezrozumiteľný. Procesne nesprávne postupoval podľa žalobcu súd prvej inštancie napokon aj preto, že odmietol jeho žalobu bez toho, aby sa vysporiadal s jeho návrhom na prerušenie konania do času právoplatného skončenia dvoch prebiehajúcich sporov strán o neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobcom. Žalobca svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie a vytýkajúcimi prvoinštančnému súdu tiež nesprávnosť právneho posúdenia otázky ne/ splnenia zákonných predpokladov pre odmietnutie jeho podania, uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. V odvolaní odvolateľom formálne označené a tiež citované odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), d) a e) C.s.p. neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nedostatok podmienok konania, na prítomnosť inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo na neúplnosť skutkových zistení, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody

žalobcom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok odvolací súd v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

3. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Preto ho odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

4. Žalobca vymedzením odvolacích dôvodov nastolili predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky ne/splnenia zákonných predpokladov pre odmietnutie jeho podania, majúceho nepochybne povahu podania vo veci samej, keďže i napriek jeho obsahovým nedostatkom ním žalobca nepochybne mienil vyvolať konanie o ochranu pred diskrimináciou. Odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia tejto otázky prvoinštančným súdom a za správny považuje jeho záver, že z podania žalobcu zo dňa 14.2.2015, a to ani po jeho doplnení podaním zo dňa 21.5.2015 a ani po jeho doplnení podaním zo dňa 25.6.2015, nevyplýva určitý, zrozumiteľný a nezameniteľný údaj akej konkrétnej ochrany vo vzťahu ku konkrétnemu diskriminačnému konaniu žalovaného sa žalobca domáha, a tiež i záver, že pre tento nedostatok v konaní nemožno pokračovať. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s konštatovaním, že úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní riadil, plne zodpovedajú právnemu názoru, ktorý k spôsobu právneho posúdenia a od neho sa odvíjajúcemu procesného postupu v tejto veci vyjadril už Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 1Co/199/2016 zo dňa 28.4.2017, v ktorom uzavrel, že formulácia žalobného petitu je nekonkrétna a že súd prvej inštancie procesne správnym spôsobom, vyzval žalobcu na odstránenie tejto vady s poučením o tom, ako je potrebné ho vykonať. Nakoľko ani v nadväznosti na toto uznesenie, ktorým síce bolo formálne zrušené skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby z dôvodu vytvorenia procesného priestoru pre možnosť právneho zastúpenia žalobcu v konaní, avšak v praktickej rovine vysloveným právnym názorom ním zároveň došlo k odobreniu správnosti právneho posúdenia a procesného postupu súdu prvej inštancie, žalobca žalobu nedoplnil, niet dôvodu sa od už takto vyjadreného právneho názoru odvolacieho súdu, z ktorého v ďalšom konaní vyšiel aj súd prvej inštancie, odkloniť. Len na zvýraznenie správnosti napadnutého uznesenia v kontexte tiež odvolacích námietok žalobcu odvolací súd dodáva:

5. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., a teda k právnym vadám rozhodnutia, dochádza v prípadoch ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu vôbec, alebo hoc aj istú normu aplikoval, zvolil normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval normu a i tu správnu, nesprávne interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne interpretoval, nesprávne ju na zistený skutkový stav aplikoval.

6. Podľa ust. § 79 ods. 1 veta druhá zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších zmien a doplnkov (pozn. odvolacieho súdu: procesný predpis platný v čase uplatnenia nároku na súde), návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

7. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patria podľa citovaného ustanovenia zákona tiež pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (skutkové zdôvodnenie) a žalobný návrh (petit), ktorými žalobca spresňuje všeobecnú náležitosť žaloby ako podania - údaj čo podaním sleduje [§ 42 ods. 3 O.s.p.; v súčasnosti §127 ods. 1 písm. d) C.s.p.] a vymedzuje tým predmet konania. Aby súd mohol vec prejednať a meritórne v nej rozhodnúť, vymedzenie žalobného nároku nevyhnutne predpokladá určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia čoho, voči komu a na akom skutkovom základe sa žalobca domáha. Žalobný návrh zároveň musí byť materiálne vykonateľný niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva a tou druhou je žalobný návrh (petit), v ktorom žalobca konkretizuje akej špecifickej

ochrany sa k tvrdenému porušeniu alebo ohrozeniu subjektívneho práva domáha (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 s, str. 479).

8. V danom prípade žalobca v rámci opisu rozhodujúcich skutočností mimo tvrdení o zhoršení vzťahov na pracovisku a o ohováraní medzi zamestnancami žalovaného, uviedol celý rad konaní, opatrení, udalostí a javov, ku ktorým došlo v období mesiacov júl 2014 až február 2015, a ktorými podľa jeho presvedčenia bol pri výkone prác pre žalovaného diskriminovaný. Medzi inými takto žalobca v neúplnej žalobe tvrdil tiež, že mu žalovaný ako zamestnávateľ znemožnil vykonávať práce na zverenom úseku na Sládkovičovej ulici, pričom dôvodom takého opatrenia malo byť údajné neuspokojivé plnenie pracovných povinností z jeho strany; žalobca v žalobe vytkol zamestnávateľovi i to, že spolu s kolegyňou dostali najmenšie odmeny za rok 2014; poukázal ďalej na to, že v mesiaci január 2015 mu vedúca zamestnankyňa uložila napísať, čo urobil od 29.12.2014, tvrdil tiež, že vedúca zamestnankyňa mu napriek opakovaným výzvam odmietala prideľovať prácu a dňa 27.1.2015 mala tiež pozmeniť žiadanku na motorové vozidlo; žalobca v žalobe vytýkal zamestnávateľovi, že dňa 27.1.2015, v nadväznosti na závery porady z predchádzajúceho dňa, mienil plniť úlohy na C. ulici, z miesta výkonu prác však bol bez objasnenia stiahnutý a požiadaný, aby sa do podniku vrátil, pričom od toho času mu bolo znemožnené odísť z pracoviska a boli mu prideľované iba nezmyselné úlohy, napriek tomu, že sa riadneho prideľovania prác domáhal; žalobca tiež tvrdil, že dňa 30.1.2015 bol slovne napadnutý technickým riaditeľom spoločnosti žalovaného; dňa 2.2.2015 žalobca uviedol, že mu nadradená uložila vyplniť tabuľku o pracovných výsledkoch od roku 2013; žalobca vyjadril nespokojnosť tiež i s tým, že pri vracaní agendy na úsekoch Sládkovičova a Na Demeteri mu bolo uložené vypracovať analýzu a že dňa 10.2.2015 mu bola predložená novo skoncipovaná pracovná náplň, ktorou bol degradovaný na pozíciu referenta, pričom miesto vedúceho bolo obsadené blízkou osobou technickému riaditeľovi.

9. Žalobca teda v žalobe vyjadril minimálne týchto 10 skutkových dejov, z ktorých každý sám o sebe predstavoval potenciálne porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa ust. § 2a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z. z., o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), v znení neskorších zmien a doplnkov a preto i samostatný dôvod právnej ochrany žalobcu pred diskrimináciou podľa ust. § 9 uvedeného zákona. I napriek tomu však, že žaloba podľa opisu rozhodujúcich skutočností v sebe evidentne subsumovala viacero nárokov so samostatným skutkovým základom, žalobca formuláciou žalobného petitu túto pluralitu nárokov nezohľadnil, keďže sa nedomáhal adresnej ochrany pred konkrétnym konaním zamestnávateľa porušujúcim zásadu rovnakého zaobchádzania, ale všeobecných sankcií za celý komplex v žalobe priamo alebo nepriamo opísaných diskriminačných prejavov. Žalobca sa takto bez špecifikácie konkrétneho konania porušujúceho zásadu rovnakého zaobchádzania domáhal určenia, že žalovaný svojim konaním porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, a uloženia povinností žalovanému od konania porušujúceho zásadu rovnakého zaobchádzania upustiť, ospravedlniť sa zaň žalobcovi a zaplatiť žalobcovi tiež peňažnú satisfakciu.

10. Prostriedky nápravy proti diskriminačnému konaniu podľa požiadaviek európskych antidiskriminačných smerníc, z cieľa ktorých vychádza tiež úprava zák. č. 365/2004 Z. z., by mali byť efektívne, primerané a odstrašujúce, pri súčasnom rešpektovaní priority iných foriem nápravy pred priznaním finančného zadosťučinenia, ktoré by v hierarchii právnych prostriedkov malo predstavovať vždy krajnú možnosť (§ 9 ods. 3 zák. č. 365/2004 Z. z.). Tomu podľa úvahy odvolacieho súdu musí zodpovedať aj žalobný návrh antidiskriminačnej žaloby, ktorý vo svojej podstate má vyjadrovať prostriedok spoločenského odsúdenia nápravy a sankciu konkrétneho diskriminačného konania, nie skupiny konaní a opomenutí rôznej povahy, závažnosti a dopadu, a už vôbec nie v kontexte iných ako diskriminačných prejavov, závadných postojov a narušených medziľudských vzťahov. Je potrebné mať v tejto súvislosti na zreteli, že sporné práva a povinnosti sa medzi stranami usporiadavajú výrokom rozhodnutia, nie jeho odôvodnením a preto nie je prípustné všeobecne skonštatovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania vo výroku rozhodnutia a v jeho odôvodnení potom hľadať, v čom porušenie spočívalo. Obdobne nemožno uložiť povinnosť zdržať sa vo všeobecnosti diskriminačného konania vo výroku s predstavou, že identifikácia, o aké konkrétne konanie ide, vyplýva z odôvodnenia. Žalobný návrh tu teda musí byť konkrétny, jasný a určitý tak, aby mohol byť poňatý do výroku, aj keď nie s tou istou formuláciou. Jedine konkrétne formulovaný petit antidiskriminačnej žaloby preto môže byť účinným a efektívnym podkladom exekučného vymáhania v rozhodnutí poskytnutej ochrany pred konaním porušujúcim zásadu rovnakého zaobchádzania. Potreba vymedzenia konkrétneho diskriminačného

konania v žalobnom petite antidiskriminačnej žaloby je dôležitá aj z hľadiska ustálenia rozsahu rozhodujúcich skutočností, zvlášť preto, že dôkazné bremeno preukázania, že konanie označené žalobcom nebolo diskriminačné, spočíva na žalovanom, a preto je nezastupiteľné, aby aj vymedzením konania v petite žaloby bol sústredený rámec dokazovania a tým i dôkaznej povinnosti žalovaného. Z pohľadu vykonateľnosti rozhodnutia a zamerania dokazovania je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné vyselektovať diskriminačné konanie (konkrétne alebo druhové), voči ktorému sa žalobca domáha ochrany, každému diskriminačnému konaniu treba priradiť spôsob nápravy a satisfakcie a až takto vyjadrené špecifické prostriedky ochrany voči konkrétnemu diskriminačnému konaniu umožňujú podľa úvahy odvolacieho súdu prejednať vec z hľadiska dôvodnosti základu antidiskriminačnej žaloby a tiež zvolených prostriedkov ochrany, včítane priznania relutárnej satisfakcie.

11. Odvolací súd akcentuje, že súdu, a to ani v sporoch s ochranou slabšej strany, zásadne neprináleží nahradzovať procesnú iniciatívu strán a súd preto nemôže ani zasahovať do dispozičnej voľnosti žalobcu v smere výberu niektorého z do úvahy prichádzajúcich právnych vzťahov alebo porušení subjektívnych práv, a to ani i ak by boli v kontexte ostatných zjavne dominantné a tiež v smere výberu nároku, z týchto právnych vzťahov, či z porušení subjektívnych práv, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to ani i ak by sa v okolnostiach prípadu javil byť najzrejmejší, najpotrebnejší alebo najhodnotnejší. Je výlučne na žalobcovi, aby predložil na riešenie spor, vyplývajúci z realizácie konkrétneho právneho vzťahu a z porušenia konkrétneho subjektívneho práva vymedzeného určitým a zrozumiteľným opisom rozhodujúcich skutočností a aby zároveň vymedzil konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, jasným, určitým a zrozumiteľným vyjadrením, čoho sa mieni žalobou domáhať. I so zreteľom na prípadné osobitné postavenie či stav subjektov konania jeho kontradiktórna povaha a pravidlá z toho vyplývajúce neumožňujú ingerenciu súdu do spôsobu vymedzenia predmetu sporu. Na podklade týchto úvah odvolací súd uzavrel, že bolo na žalobcovi, aby v žalobe nie len vymedzil konania, ktorými malo dôjsť k jeho diskriminácii, ale aj konkrétne právne prostriedky, ktorými má byť proti tomu-ktorému diskriminačnému konaniu ochránený. Nedostatky v tomto smere sa súd prvej inštancie procesne správnym postupom neúspešne pokúsil odstrániť uznesením zo dňa 8.5.2015, v ktorom výslovne informoval žalobcu o potrebe vyjadriť v žalobnom petite tiež konkrétne konanie, ochrany voči ktorému sa dovoláva („...je potrebné špecifikovať, od akého konania porušujúceho zásadu rovnakého zaobchádzania konkrétne má odporca upustiť...“.). Súd prvej inštancie náležite inštruoval odvolateľa o spôsobe, akým je potrebné nedostatky žaloby odstrániť a správne ho tiež poučil o tom, že jeho podanie v prípade neodstránenia vytknutých nedostatkov bude odmietnuté. Možno preto konštatovať, že napadnuté uznesenie je nie len vecne správne, ale je tiež výsledkom správneho procesného postupu súdu prvej inštancie.

12. Žalobca v doterajšom priebehu konania i napriek procesne bezvadnej výzve na doplnenie relevantných údajov, navzdory už zmienenému právnemu názoru formulovanému Krajským súdom v Košiciach v uznesení sp. zn. 1Co/199/2016 zo dňa 28.4.2017 a na vlastnú škodu dokonca aj po opätovnom odmietnutí jeho žaloby súdom prvej inštancie, neurčitosť žalobného petitu neodstránil. V tomto štádiu konania sa pritom bez opory v zákone spoliehal tiež na to, že v danom prípade sú splnené predpoklady pre prerušenie konania do času právoplatného skončenia dvoch pracovnoprávnych sporov strán a touto skutočnosťou v podstatnej časti argumentuje tiež v odvolaní. Žalobca si však dostatočne razantne neuvedomil, že logickým predpokladom pre prerušenie konania, bez ohľadu na dôvod takého opatrenia, je naplnenie základných predpokladov pre to, aby vec vôbec mohla byť prejednaná a rozhodnutá. Pokiaľ preto žaloba žalobcu nespĺňala parametre určitosti a vykonateľnosti, správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ na návrh na prerušenie konania žalobcu neprihliadal a po márnom pokuse o odstránenie vád jeho žalobu odmietol.

13. Záverom sa odvolaciemu súdu žiada poznamenať, že odmietnutie „žaloby“ pre nedostatok jej obsahových náležitostí nie je prekážkou toho, aby žalobca podal novú žalobu, ktorá v prípade obsahovej bezvadnosti, za predpokladu naplnenia i ostatných procesných podmienok konania, bude riadne prejednaná.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.