Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23S-65-2018.pdf
PDF · 127.97 KB
No categories available
23S/65/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: KUPRUM s.r.o., so sídlom Hronsecká cesta 1, 976 31 Hronsek, IČO: 36 006 611, zast. KOVAL & spol., JUDr. Peter Púchovský, advokát, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 33 759 537 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí č.100381883/2018 a č. 100381690/2018 obe zo dňa 15.02.2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100381883/2018 zo dňa 15.02.2018 z a m i e t a.
II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100381690/2018 zo dňa 15.02.2018 z a m i e t a.
III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u daňového subjektu KUPRUM, s. r. o. (ďalej aj „žalobca“, „daňový subjekt“ alebo „platiteľ“), kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2013. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 9601401/5/40803/2015/Mad zo dňa 12.01.2015.
2. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole dňa 13.01.2015.
3. Rozhodnutím, vydaným v následnom vyrubovacom konaní, Daňový úrad Banská Bystrica, ako orgán verejnej správy prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 20048746/2015 zo dňa 28.03.2015, ktoré bolo v rámci odvolacieho konania žalovaným, ako druhostupňovým orgánom verejnej správy, rozhodnutím č. 9096090/2015 zo dňa 06.07.2015 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.
4. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 1514252/2015 zo dňa 07.10.2015, voči ktorému bolo podané žalobcom odvolanie a ktoré žalovaný svojim rozhodnutím č. 49294/2016 zo dňa 19.01.2016 potvrdil.
5. Predmetné rozhodnutie napadol žalobca dňa 08.03.2016 žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 23S/26/2016 zo dňa 08.06.2016
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 49294/2016 zo dňa 19.01.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia bola jeho nepreskúmateľnosť, nakoľko vec nebolo možné vecne preskúmať, keďže obsahom spisového materiálu nebol CD nosič, ktorý predložil žalobca správcovi dane a ktorý nebol súčasťou administratívneho spisu.
6. Vzhľadom k tejto skutočnosti správny súd uložil žalovanému, vysporiadať sa a vyhodnotiť záver o relevantnosti či duplicite žalobcom predložených listín a fotodokumentácie, ktoré musia byť súčasťou administratívneho spisu.
7. Na základe predmetného rozsudku žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane č. 1562326/2016 zo dňa 27.09.2016, pričom správcovi dane uložil povinnosť zabezpečiť dôkazy a informácie od osôb, ktoré sa v daňovom konaní vyjadrovali k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré im boli známe a od ktorých boli v daňovom konaní požadované odpovede na otázky majúce charakter vypočutia svedka. Zároveň žalovaný uložil správcovi dane pri získavaní dôkazov a informácií v ďalšom konaní zohľadniť rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/41/2013 zo dňa 19.03.2014. Zároveň správcovi dane uložil u daňového subjektu Quinshi, s. r. o., preveriť časové rozpätie, rozsah a vecný obsah ich spolupráce s platiteľom, s jeho dodávateľmi, odberateľmi, prípadne subdodávateľmi a zabezpečiť spoľahlivé a zákonné dôkazy, ktoré povedú k objasneniu skutkového stavu. Správca dane mal ďalej dôsledne vyhodnotiť dôkazy o nezákonnosti konania daňových subjektov v reťazci, s tým, že mal uviesť podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyložiť, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie.
8. Dňa 04.09.2017 vydal správca dane rozhodnutie č. 101867022/2017 zo dňa 04.09.2017 voči ktorému žalobca podal odvolanie, ktoré odôvodnil obdobne ako následne podanú správnu žalobu. Na základe podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č.100381883/2018 zo dňa 15.02.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101867022/2017 zo dňa 04.09.2017, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ,,daňový poriadok") vyrubený rozdiel v sume 118 732,09 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej ,,DPH") za zdaňovacie obdobie marec 2013, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 53 733,27 Eur a vyrubená daň v sume 64 998,82 Eur. Konanie vo veci začalo pod sp. zn. 23S/65/2018.
9. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade odvolací orgán žalobca mal pri svojom rozhodovaní predložené všetky doklady a dôkazy predložené správcom dane dňa 18.03.2015 tak, ako boli uvedené v potvrdení o prevzatí dokladov č. 72589/2015 a taktiež boli predložené ako súčasť žurnalizovaného spisu Krajskému súdu v Banskej Bystrici. K ďalším námietkam uviedol, že z rozsiahleho dokazovania vyplynulo, že dodanie tovaru (medené katódy), platiteľom nadobudnuté od deklarovaného dodávateľa spoločnosti V. Metal Group, s. r. o., ktoré mala táto spoločnosť nakúpiť od spoločnosti GARRELL, s. r. o., Aprisa, s. r. o., TRADUX, s. r. o., a Quinshi, s. r. o., nebolo potvrdené, nakoľko uvedené spoločnosti boli nekontaktné a daňové priznania DPH za predmetné zdaňovacie obdobie nepodali. Zároveň nebola preukázaná ani preprava predmetného tovaru od dodávateľskej spoločnosti, prípadne z jej skladu k platiteľovi. Konateľ žalobcu označil spoločnosť Thomas Sluis Slovakia, s. r. o. ako prepravcu, avšak z dokladov spoločnosti V. Metal Group, s. r. o, vyplynulo, že prepravu tovaru od spoločnosti V. Metal Group, s. r. o, k platiteľovi spoločnosť Thomas Sluis Slovakia, s. r. o., vykonávala len v roku 2012 a v roku 2013 nie. Z dokladov predložených platiteľom ďalej vyplynulo, že v zdaňovacom období marec 2013 poskytla prepravné služby spoločnosť TEMPO TRANS, spol. s r. o., avšak uvedenou prepravou bol tovar prepravený zo skladu spoločnosti CHS Trade, s. r. o. v Bratislave do skladu v Brne a následne späť na Slovensko do spoločnosti VAMAX-X, s. r. o. Z týchto skutočností mal žalovaný za preukázané, že preprava tovaru nebola od platiteľom deklarovaného dodávateľa spoločnosti V. Metal Group, s. r. o., platiteľovi realizovaná, a to aj napriek tvrdeniu jeho konateľa. Zároveň mal žalovaný za to, že tovar nadobudnutý od spoločnosti V. Metal Group, s. r. o., platiteľ ďalej dodával aj s oslobodením dane od svojej organizačnej zložky do Českej republiky, pričom v tejto organizačnej zložke došlo len k výmene dokladov, tovar nebol vykladaný a menený a tými istými motorovými vozidlami bol ihneď prepravený na Slovensko do spoločnosti VAMAX-X, s. r. o., ktorá ho následne späť dodala do Českej republiky cez sieť nekontaktných spoločností. Zároveň žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tvrdenie platiteľa žalobcu o počínaní si v obchodných vzťahoch opatrne a s primeranou obozretnosťou je zavádzajúce, nakoľko so svojim dodávateľom obchodoval bez uzatvorených zmlúv a poistenie pohľadávok prostredníctvom spoločnosti EULER HERMES sa vzťahovalo len na odberateľské spoločnosti platiteľa. Zároveň poukázal na ďalšie rozpory vo výpovediach svedkov.
10. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň aj náhradu trov konania.
11. Žalobca namietal skutočnosť, že preukázal dodanie tovaru v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) pričom uviedol, že kúpou tovaru nemohol vedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach tovarov v reťazci obchodníkov s medenými katódami. Podľa jeho názoru správca dane pochybil pri hodnotení dôkazov, nakoľko sledoval len jednu líniu právnych názorov a tým spôsobil, že jeho rozhodnutie je nepresvedčivé a v konečnom dôsledku skĺzava do roviny nepreskúmateľnosti. Zároveň poukázal na skutočnosť, že jeho dodávateľ spoločnosť V. Metal Group, s. r. o. tovar - medené katódy, ktoré im dodal, riadne zaviedol do účtovníctva, dodanie tovaru priznal v daňovom priznaní a z tohto tovaru odviedol príslušnú DPH. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že štátny rozpočet prijal nimi zaplatenú DPH v kúpnej cene, ktorú uviedol ich dodávateľ a teda odmietaním priznania práva na odpočet dane štát opakovane žiada zaplatenie DPH nakúpeného tovaru. Žalobca ďalej poukázal na obsah fotodokumentácie na priloženom CD nosiči a na CMR listy, ktoré preukazujú podľa neho dodanie tovaru. Žalobca zároveň poukázal na to, že ak správca dane mal pochybnosti o jeho tvrdeniach a o tvrdeniach vypočutých svedkov a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane by museli mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Z tohto dôvodu žalobca poukázal na to, že dokazovanie zo strany žalovaného bolo vedené nedostatočným spôsobom.
12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na priebeh daňovej kontroly aj na obsah preskúmavaných rozhodnutí.
13. K žalobným námietkam uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu a aj s návrhmi na dokazovanie. K námietke týkajúcej sa nepredloženia kompletného spisového materiálu žalovaný uviedol, že spisový materiál týkajúci sa vykonanej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania (t. j. do vydania rozsudku krajského súdu), mal žalovaný k dispozícii z predchádzajúcich odvolacích konaní. K ďalej žalobnej námietke uviedol, že v priebehu daňovej kontroly ani v nasledujúcom vyrubovacom konaní nebola ani preukázaná preprava predmetného tovaru od dodávateľských spoločností, prípadne z ich skladov, zároveň nebola preukázaná skutočnosť nákupu tovaru fakturovaného žalobcovi od spoločností, ktoré neboli kontaktné. Zároveň odmietol tvrdenie žalobcu o tom, že správca dane neprihliadal na CMR doklady, nakoľko predmetné tvrdenie považoval žalovaný za zavádzajúce a nevyplývajúce z administratívneho spisu. Aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol a vyhodnotil všetky výsledky dokazovania správcu dane v súvislosti so skutočnosťami týkajúcimi sa prepravy tovaru. Zároveň mal za to, že žalobca ani v priebehu daňovej kontroly ani v nasledujúcom vyrubovacom konaní nepreukázal prepravu tovaru od ním deklarovaného dodávateľa spoločnosti V. Metal Group, s. r. o., a to aj napriek tvrdeniu konateľa žalobcu.
14. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2012. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 9601401/5/40681/2015/Mad zo dňa 12.01.2015.
15. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole dňa 13.01.2015.
16. Rozhodnutím, vydaným v následnom vyrubovacom konaní, Daňový úrad Banská Bystrica, ako orgán verejnej správy prvého stupňa, vydal rozhodnutie č. 20041772/2015 zo dňa 26.03.2015, ktoré bolo v rámci odvolacieho konania žalovaným rozhodnutím č. 1095918/2015 zo dňa 06.07.2015 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.
17. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 1514242/2015 zo dňa 07.10.2015, voči ktorému bolo podané žalobcom odvolanie a ktoré žalovaný svojim rozhodnutím č. 102387235/2016 zo dňa 19.01.2016 potvrdil.
18. Predmetné rozhodnutie napadol žalobca dňa 08.03.2016 žalobou o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 23S/26/2016 zo dňa 08.06.2016 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102387235/2016 zo dňa 19.01.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o spoločné konanie, dôvod pre zrušenie bol identický ako v predchádzajúcom rozhodnutí.
19. Vzhľadom k tejto skutočnosti správny súd uložil identické povinnosti orgánu verejnej správy v konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia november 2012.
20. Na základe predmetného rozsudku žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane č. 1562287/2016 zo dňa 27.09.2016, pričom správcovi dane uložil povinnosť aj v tomto konaní identickú ako v predchádzajúcom rozhodnutí, v ktorom zrušil rozhodnutie správcu dane č. 1562326/2016 zo dňa 27.09.2016.
21. Dňa 04.09.2017 vydal správca dane rozhodnutie č. 101867700/2017 zo dňa 04.09.2017, voči ktorému žalobca podal odvolanie, ktoré odôvodnil obdobne ako následne podanú správnu žalobu. Na základe podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č.100381690/2018 zo dňa 15.02.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101867700/2017 zo dňa 04.09.2017 (ďalej ,,prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku vyrubený rozdiel v sume 118 438,87 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 55 127,17 Eur a vyrubená daň v sume 63 311,70 Eur. Konanie vo veci začalo pod sp. zn. 23S/66/2018.
22. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že z dokladov spoločnosti V. Metal Group, s. r. o. vyplynulo, že dodávateľmi medi, medených katód, drôtov a granúl mali byť spoločnosti GARRELL, s. r. o., TRADUX, s. r. o., Aprisa, s. r. o., Quinshi, s. r. o., pričom spoločnosť GARRELL, s. r. o. sa na adrese sídla spoločnosti nenachádzala. So správcom dane nespolupracovala a nepredložila žiadne doklady, pričom zásielky správcu dane adresované konateľke spoločnosti Nadežde Lenine do Estónskej republiky sa vracali neprevzaté, zároveň spoločnosť GARRELL, s. r. o. podala na dani z pridanej hodnoty daňové priznanie len za zdaňovacie obdobie druhý a tretí štvrťrok 2012.
23. Spoločnosť Aprisa, s. r. o. sa na sídle spoločnosti nenachádzala, poštové zásielky nepreberala a konateľom bol Costas Constantinou, občan Cyperskej republiky, pričom spoločnosť zástupcu na Slovensku nemala žiadneho. Táto spoločnosť podala na dani z pridanej hodnoty daňové priznanie za zdaňovacie obdobie I. až III. štvrťrok 2012 a od zdaňovacieho obdobia IV. štvrťrok 2012 daňové priznanie nepodala. Spoločnosť TRADUX, s. r. o. dňa 10.10.2014 zanikla z dôvodu zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť LadSK, s. r. o. Zásielky adresované správcom dane na túto spoločnosť sa vracali späť s poznámkou „adresát neznámy“ a spoločnosť nemala v obchodnom registri zapísaný žiadny predmet činnosti (od 21.10.2015). Zároveň správca dane zistil, že bývalé sídlo spoločnosti TRADUX, s. r. o. je poschodovým obytným panelovým domom. Spoločnosť Quinshi, s. r. o. Česká republika bola nekontaktná. Na výzvy správcu dane nereagovala a na adrese svojho sídla sa nenachádzala. Žalovaný ďalej uviedol, že z dokladov spoločnosti V. Metal Group, s. r. o. ako aj z vyjadrenia platiteľa dane vyplynulo, že prepravu tovaru od spoločnosti V. Metal Group, s. r. o. k platiteľovi zabezpečovala spoločnosť Thomas Sluis Slovakia, s. r. o. Následným preverovaním správca dane zistil, že pre spoločnosť prepravu tovaru vykonávali prepravcovia KD SERVIS, a. s., ALTA T, a. s., BS TRANS, s. r. o., MAS Trade, s. r. o. Všetky uvedené spoločnosti prepravovali tovar na základe objednávok od spoločnosti Thomas Sluis Slovakia, s. r. o., a to zo skladov spoločnosti HS LINE, s. r. o., Cheb Česká republika do skladov spoločnosti Thomas Sluis Slovakia, s. r. o. a následne tými istými vozidlami k platiteľovi, prípadne z Chebu priamo k platiteľovi.
24. Z medzinárodných prepravných listov týkajúcich sa preverovanej prepravy vyplývalo, že preprava zo spoločnosti HS LINE, s. r. o. Cheb, do spoločnosti Thomas Sluis Slovakia, s. r. o. bola vykonávaná pre spoločnosť KMC Group Europe KFt., Budapešť, pričom odosielateľ tovaru bola spoločnosť Jeralyn Trade, s. r. o. Česká republika. Zo zabezpečeného dožiadania vyplynulo, že HS LINE, s. r. o. podnikala v oblasti prepravy tovaru, skladovania a manipulácie s nákladom a nikdy neobchodovala s platiteľom, ani s inými správcom dane v žiadosti uvedenými spoločnosťami. Žalovaný ďalej uviedol, že spoločnosť Jeralyn Trade, s. r. o. mala v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov, t. j. november 2012 adresu sídla Husitská 107/3, 130 00 Praha - Žižkov, a teda nie adresu U Kamýků 284/11 Praha uvedenú na
medzinárodných prepravných listoch získaných správcom dane v priebehu daňovej kontroly. Zároveň bolo zistené, že konateľ spoločnosti Jeralyn Trade, s. r. o. bol od 25.07.2012 Tribhuvan Tayade, občan Indickej republiky. Zároveň žalovaný okrem iného uviedol, že z doplneného dokazovania správcu dane vyplynulo, že spoločnosť Jeralyn Trade, s. r. o. dodala tovar medené katódy okrem iných spoločností aj spoločnosti KMC Group Europe KFt. Pričom ani preverením týchto skutočností nebolo zistené, že by spoločnosť Thomas Sluis Slovakia, s. r. o. tovar fakturovaný platiteľovi spoločnosťou V. Metal Group, s. r. o. reálne nadobudla od dodávateľov deklarovaných v zmysle účtovných dokladov, nakoľko ich mala nadobudnúť od maďarskej spoločnosti KMC Group Europe KFt.
25. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň aj náhradu trov konania.
26. Žalobca namietal skutočnosti identické ako v predchádzajúcej správnej žalobe, pričom poukázal najmä na skutočnosť, že žalobca nevedel, že sa zúčastňuje na dodávkach tovarov v reťazci obchodníkov s medenými katódami. Zároveň poukázal na pochybenia správcu dane pri hodnotení dôkazov. V ostatných námietkach zotrval na tvrdení, že ak u správcu dane vznikli pochybnosti z dôvodu preverovania účtovnej evidencie tretích osôb, a to GARRELL, s. r. o, Aprisa, s. r. o., TRADUX, s. r. o. a Quinshi, s. r. o., na ktoré však žalobca nemal vplyv, nemohol predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandartne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení v rozpore s § 17 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorým je chránené obchodné tajomstvo pre prípad, že tieto subjekty budú v budúcnosti nekontaktné, resp. u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená.
27. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na priebeh daňovej kontroly a na obsah preskúmavaných rozhodnutí, pričom aj v tejto veci zotrval na tvrdení, že žalovanému bol predložený úplný administratívny spis týkajúci sa žalobcom podaného odvolania proti rozhodnutiu správcu dane. K námietkam týkajúcim sa dôkazného bremena uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom žalobcu nezaťažoval a ani od neho nepožadoval účtovné doklady menovaných spoločností a zároveň uviedol, že vyplatenie uplatneného nadmerného odpočtu žalobcom dodávateľovi nepreukazuje vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a taktiež ani vznik nároku na odpočítanie dane u žalobcu.
28. Uznesením č. k. 23S/65/2018-79 zo dňa 19.07.2018 správny súd postupom podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) spojil veci žalobcu, ktoré u neho začali na základe samostatne podaných správnych žalôb, a ktoré sa týkali zdaňovacích období DPH marec 2013 a november 2012 na spoločné konanie. Veci sa týkali tých istých účastníkov konania a boli založené na zhodných skutkových okolnostiach, aj správne žaloby žalobcu boli čo do obsahovej stránky totožné.
29. Žalobca po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe, nevyužil možnosť podať repliku.
30. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. písm. a/ SSP.
31. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podaných žalobách v celom rozsahu a na dôvodoch v nich uvedených, pričom naďalej trval na skutočnosti, že finančné riaditeľstvo nemalo kompletný spisový materiál pre objektívne rozhodnutie vo veci a ďalej spochybnil záver daňových orgánov resp. nesúhlasil s týmto záverom, ak daňové orgány uzavreli, že nebolo preukázané dodanie tovaru od dodávateľa žalobcovi. Na otázku súdu uviedol, že zo strany správcu dane boli vyzývaný na doloženie CD nosiča s príslušnými fotografiami a tieto do spisového materiálu aj doložili.
32. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorým im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnych žalobách (§ 134 ods. 1, 2 SSP) a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú nedôvodné, preto ich podľa § 190 SSP zamietol.
33. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
35. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
36. Správny súd dospel k záveru, že daňové orgány dostatočne a zákonným spôsobom preverili skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a preverili reálnosť žalobcom deklarovaných obchodných transakcií, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie DPH. Správny súd nezistil, že by daňové orgány postupovali v rozpore s právnymi predpismi a zásadami správy daní, že by vyhodnotili skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daní jednostranne v neprospech žalobcu, alebo že by ho ukrátili na jeho procesných právach, ktoré mu v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania prislúchali. Závery uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach považuje správny súd za správne.
37. Podľa § 19 ods. zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
38. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH; oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
40. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
41. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH; dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
42. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
43. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
44. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj postupu žalovaného, vrátane postupu správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia plne korešpondujú so zákonnou právnou úpravou. Súd sa plne stotožňuje so závermi dokazovania vykonaného na základe tuzemského a medzinárodného šetrenia správcu dane, z ktorého vyplynulo, že k zdaniteľnému plneniu (dodaniu tovaru) tak, ako predpokladá ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH, nedošlo, a z toho dôvodu sa súd stotožnil aj s právnym posúdením veci.
45. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa skutočnosti, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nerešpektovali rozsudok krajského súdu č. k. 23S/26/2016-60 zo dňa 08.06.2016, správny súd uvádza, že v danom prípade je nepochybné, že orgány verejnej správy tento rozsudok rešpektovali. Z obsahu oboch spisových materiálov vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa už existujúci spisový materiál nedopĺňal, ale po rozhodnutí súdu vykonával ďalšie dôkazy v zmysle rozhodnutí o vrátení veci na ďalšie konanie žalovaným.
46. V časti týkajúcej sa žalobnej námietky o tom, že spisový materiál nebol doplnený o CD nosič s fotografiami v zmysle rozhodnutia krajského súdu, správny súd konštatuje, že výzvou zo dňa 07.03.2017 prvostupňový orgán verejnej správy vyzval žalobcu na predloženie fotodokumentácii na CD nosiči, pričom dňa 18.08.2017 podľa úradného záznamu č. 101786862/2017 bol predmetný CD nosič predložený s tým, že obsahuje fotodokumentáciu vytvorenú v období november 2012. Zároveň má správny súd za to, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalovaný rozhodoval na základe kompletného spisového materiálu, ktorý z dôvodu predloženia spisového materiálu na krajský súd vo veci sp. zn. 24S/72/2017 nemal v originálnej podobe ale vo forme overených fotokópií.
47. Zároveň mal správny súd za preukázané, že v zmysle účtovných dokladov mal žalobcov dodávateľ nakúpiť tovar fakturovaný žalobcovi od spoločnosti Aprisa, s. r. o., GARRELL, s. r. o., TRADUX, s. r. o., Quinshi, s. r. o., avšak táto skutočnosť nebola vykonaným dokazovaním preukázaná, nakoľko uvedené spoločnosti boli nekontaktné a daňové priznanie za predmetné zdaňovacie obdobie nepodali, zároveň mal správny súd za preukázané, že nebola ani preukázaná preprava tovaru od dodávateľskej spoločnosti z jej skladu k žalobcovi.
48. Správny súd sa stotožňuje so závermi daňových orgánov vo vzťahu k jednotlivým dôkazom predloženým žalobcom a to najmä ku skutočnostiam, ktoré boli uvedené na CMR dokladoch a ktoré boli aj predmetom žalobnej námietky a považuje tvrdenie žalobcu o tom, že správca dane „odmietol“ prihliadať na predložené CMR doklady za nepravdivé, nakoľko z jednotlivých rozhodnutí, či už prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného vyplýva, že správne orgány sa s týmito dokladmi vysporiadali.
49. Vzhľadom k tejto skutočnosti má správny súd za to, v časti týkajúcej sa rozhodnutia č. 100381883/2018 zo dňa 15.02.2018, že z rozsiahleho dokazovania vyplýva, že dodanie tovaru (medené katódy) žalobcom nadobudnutý od deklarovaného dodávateľa V. Metal Group, s. r. o., ktorý mal tento tovar nadobudnúť od subdodávateľa/ov, preukázaná nebola a v priebehu daňovej kontroly ani v nasledujúcom vyrubovacom konaní nebolo preukázané ich reálne nadobudnutie, a to ani preprava predmetného tovaru od dodávateľskej spoločnosti, prípadne z jej skladu k žalobcovi. Zároveň mal správny súd za to, že prepravná spoločnosť označená žalobcom Thomas Sluis Slovakia, s. r. o. zabezpečovala prepravu tovaru od spoločnosti V. Metal Group, s. r. o. k žalobcovi len v roku 2012 a v roku 2013 nie. Z dokladov predložených žalobcom zároveň vyplýva, že v zdaňovacom období 2013 poskytla prepravné služby spoločnosť TEMPO TRANS, spol. s r. o., avšak uvedenou prepravou bol tovar prepravený zo skladu spoločnosti CHS Trade, s. r. o. v Bratislave do skladu v Brne a následne späť na Slovensko do spoločnosti VAMAX-X, s. r. o. Prakovce. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno mať za nepreukázanú prepravu tovaru od žalobcom deklarovaného dodávateľa spoločnosti V. Metal Group. s. r. o. k žalobcovi, a to aj napriek tvrdeniu žalobcu.
50. Vo veci týkajúcej sa rozhodnutia č. 100381690/2018 zo dňa 15.02.2018 má správny súd za to, že žalobca nepreukázal a nepredložil také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že dodávateľ V. Metal Group. s. r. o. skutočne dodal predmetný tovar žalobcovi a zároveň nebolo
preukázané ani konanie osôb, s ktorými daňový subjekt mal konať v prípade predmetných zdaniteľných osôb za dodávateľa, nakoľko osoba W. F. bol nekontaktný a u osoby P. D. nebolo možné zistiť ani jeho pobyt, nakoľko sa jednalo o cudzinca bez povolenia k pobytu na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu daňové orgány správne vyvodili záver, že nebolo preukázané, že k nadobudnutiu a následnému dodaniu tovaru žalobcovi došlo, nakoľko nebolo možné veriť, že tovar bol prepravený z Českej republiky priamo na Slovensko, a to cez sieť nekontaktných spoločností Jeralin, s. r. o. v Českej republike, KMC Group Europe, KFT v Maďarsku a spoločnosť GARRELL, s. r. o., Aprisa, s. r. o., TRADUX, s. r. o., Quinshi, s. r. o., ako aj spoločnosť V. Metal Group, s. r. o.
51. Hore uvedené skutočnosti nevyvrátil žalobca, žiadnymi dôkazmi, ani predložením účtovných dokladov spoločnosťou Bilanx, s. r. o., nakoľko tieto preukazovali len formálne dodanie tovaru a jeho priznanie v daňovom priznaní.
52. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani tú skupinu žalobných námietok, ktorými žalobca preukazoval to, že žalovaný upriamil svoju pozornosť len na nemožnosť preukázania účtovných dokladov zo strany iného daňového subjektu, nakoľko z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam a právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Daňové orgány správne vyhodnotili, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba jej predložením, táto samotná skutočnosť nepostačuje. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi a daňové orgány musia preto skúmať uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preverujú aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym.
53. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Správca dane nezisťuje, ako sa deklarované obchodné transakcie skutočne stali. Správca dane len preveruje (verifikuje) či sa stali tak, ako to deklaruje daňový subjekt. Dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu by v celom rozsahu znášali daňové orgány, ak by záverom ich rozhodnutí bolo, že si daňový subjekt uplatniť neoprávnené odpočítanie dane z obchodných transakcií, ktoré boli podvodné, alebo by išlo o zneužitie práva. Takéto nosné závery ale v preskúmavaných rozhodnutiach nie sú.
54. Správny súd preto nezistil vady v postupe daňových orgánov, ktorými by odňali žalobcovi ako daňovému subjektu procesné právo, ktoré mu v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania prislúchali.
55. Pokiaľ žalobca poukazoval na početnú judikatúru súdneho dvora EÚ správnemu súdu je táto rozhodovacia činnosť známa, ale podľa jeho názoru sa nevzťahuje na prejednávanú vec, keď záver preskúmavaných rozhodnutí je nepreukázanie splnenia zákonných podmienok pre odpočítanie DPH. Vo veciach, ktoré boli riešené súdnym dvorom EÚ, sa jednalo o také konania, pri odpočítaní DPH, ktoré vykazovali znaky podvodu alebo zneužívania práva.
56. Správny súd pri prejednaní veci zároveň prihliadal aj na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31.05.2018. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd okrem iného uviedol: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“
57. Najvyšší súd zároveň v uvedenom rozhodnutí zdôraznil (a tento záver platí aj pre prejednávanú vec), že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať aj povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Zároveň správny súd poukazuje aj na závery najvyššieho súdu v tom smere, že daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná a je na mieste vyžadovať od daňového subjektu, aby už v priebehu vykonávania zdaniteľných plnení prijal opatrenia, ktoré zaistia, že sa prijatím konkrétneho plnenia nebude podieľať na daňovom podvode.
58. V prejednávaných veciach žalobca nastolil v správnych žalobách rozsah súdneho prieskumu tak, že žiadal preskúmať aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správny súd preto v rámci súdneho prieskumu preskúmal rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú nedôvodné, preto ich podľa § 190 SSP zamietol.
59. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contratio, keď žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.