Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/252/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXX/X, právne právne zastúpený JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou so sídlom v L., T. XX/XX, proti žalovanej: T. O., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom v B., T. XXX/XX, o odstránenie prístrešku k rodinnému domu a betónového plota, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 29. marca 2018 sp.zn. 8C/194/2010-170, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorá sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej odstrániť stavbu - krytý drevený prístrešok k rodinnému domu súp. č. XXX k.ú. O., ktorý je situovaný na pozemku vedenom na LV č. XXXX, parc. reg. ,,C“ č. 516/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 78 m2 a betónový plot postavený na pozemku žalobcu, vedeného na LV č. XXXX parc. reg. ,,C“ č. 527/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2, k.ú. O. v dĺžke 7,90 m. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom parciel zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O., a to KN-C parc. č. 527/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 144 m2, KN-C parc. č. 527/2

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2 a KN-C parc. č. 527/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parciel zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O. - KN-C parc. č. 516/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2, KN-C parcely č. 516/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a KN-C parc. č. 536/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2. Na parcele KN-C č. 516/2 je postavený rodinný dom súp. č. XXX. Žalobca (pôvodne so žalobkyňou 2/ Q. L.) tvrdil, že drevený prístrešok, postavený žalovanou medzi jej rodinným domom súp. č. XXX na KN-C parc. č. 516/2 a jeho rodinným domom, zasahuje do jeho vlastníctva - KN-C parcely č. 527/1. Taktiež, pokiaľ žalovaná postavila v zadnej časti pozemku betónové oplotenie, uvedené zasahuje do jeho vlastníckeho práva - KN-C parc. č. 527/3. Vzhľadom na rozdielne tvrdenie strán sporu ohľadom možnosti zásahu žalovanej do vlastníckeho práva žalobcu vybudovaním dreveného prístrešku, ako aj oplotenia s betónovým základom v zadnej časti pozemku, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Geodézia a kartografia Ing. Pavlom Krišpinským. Znalec Ing. Pavol Krišpinský vypracoval Znalecký posudok č. 59/2011 dňa 14.11.2011, ktorý v závere v odpovedi na zadanú úlohu uviedol, že hranica medzi pozemkami KN-C parcelami č. 527/1 a 527/3, zapísanými na LV č. XXXX k.ú. O. na jednej strane a pozemkom KN-C parcelou č. 516/1 zapísanou na LV č. XXXX na strane druhej, má prechádzať bodmi A, B, C a čiernou čiarou tak, ako je vyznačené v priloženom znaleckom nákrese, čo znamená, že hranica medzi uvedenými parcelami ide po múre rodinného domu žalobcu a ďalej prechádza medzi bodmi B a C po vonkajšej strane oplotenia s betónovým múrikom. Z uvedeného vyplýva záver, že pletivové oplotenie v betónovom múriku je postavené na parcele žalovanej a taktiež prístrešok žalovanej je postavený na jej pozemku, KN-C parcele č. 516/1. V súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku uviedol, že na stanovenie správneho priebehu hraníc pozemkov bolo potrebné použiť presnejšie metódy a kvalitnejšie podklady, na základe čoho si vyžiadal z archívu Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave zoskenované a transformované originály máp bývalého katastra z roku 1871 a reambulovanej mapy z roku 1934. Vzhľadom na vznesenie námietok zo strany žalobcu pre výkon vypracovania znaleckého posudku, znalec sa následne vyjadroval aj k možnosti zamerania pôvodných parciel na základe poľného náčrtu č. 20/a z roku 1934, z ktorého vyvodil, že tento náčrt bol vyhotovený za účelom zamerania stavby domu na parcele č. 527 a v žiadnom prípade tu neboli riešené zmeny vo výmerách parciel. Podľa tohto poľného náčrtu nie je možné určiť hranicu medzi parcelami č. 527/3 a 516/1 a platného stavu, ktorý je uvedený v mape C-KN. Vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania žalobca navrhol kontrolné znalecké dokazovanie s tým, že znalecký posudok predloží súdu. Do rozhodnutia súdu žalobca žiadny znalecký posudok nepredložil. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca dôvodnosť uplatneného nároku na odstránenie dreveného prístrešku, ako aj oplotenia s betónovým základom, v konaní na základe svojej dôkaznej iniciatívy nepreukázal. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal stavebným povolením vydaným mestom Trstená č. 2008/1328-T zo dňa 22.07.2008, ktoré bolo zrušené Krajským stavebným úradom v Žiline. Doteraz neobdržal od znalca Ing. Pavla Krišpinského uspokojivú odpoveď, preto požiadal súd o ustanovenie kontrolného znalca. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.01.2017 síce kontrolného znalca neustanovil, ale povolil mu, aby v 30- dňovej lehote predložil nový znalecký posudok. Napriek tomu, že oslovil viacerých znalcov, ani jeden z nich nebol ochotný znalecký posudok vyhotoviť. Uvedenú skutočnosť oznámil súdu dňa 20.03.2017 s tým, že má vedomosť o tom, kde sa nachádza sporných 40 cm pozemku. Podľa geometrického plánu Ing. L. J. č. 63/2003 zo dňa 24.03.2003, je šírka domu súp. č. XXX 9,03 m, dĺžka domu 12,04 m a po odpočítaní nezastavanej plochy (5,2 m x 1,3 m), výmera domom zastavanej plochy súhlasí s listom vlastníctva č. XXXX k.ú. O.. Žalovaná predložila súdu projekt, podľa ktorého je šírka domu 9,5 m, čo vlastne zodpovedá skutočnému stavu šírky domu súp. č. XXX, a tu je vlastne chýbajúcich 40 cm z pozemku žalobcu. Skutočná plocha domu súp. č. XXX k.ú. O. tak predstavuje 119,70 m2. Preto je dôvodné predpokladať, že pozemok žalovanej bol rozšírený o 40 cm po celej dĺžke. Podľa jeho názoru nie je potrebný znalec z odboru Geodézia a kartografia, ale znalec, ktorý by zameral pozemky žalobcu a žalovanej a porovnal ich výmeru s listami vlastníctva. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolaní uvádza na tie isté skutočnosti, ktoré už viackrát predniesol na súde prvej inštancie, kde pre svoje tvrdenia dôkazné bremeno neuniesol. Samotná nespokojnosť žalobcu so znaleckým posudkom nemôže byť dôvodom, pre ktorý by súd nariadil kontrolný znalecký posudok. Podľa jej názoru súd nedôvodne poskytol žalobcovi na pojednávaní dňa 17.01.2017 možnosť v lehote 30 dní podať súkromný znalecký posudok, keďže nebol spokojný so znaleckým posudkom Ing. Pavla Krišpinského. Žalobca ani do skončenia konania na súde prvej inštancie, viac ako 1 rok, znalecký posudok nepredložil. Znalecký posudok Ing. Krišpinského č. 59/2011, ako aj doplňujúce vyjadrenie znalca zo dňa 02.01.2012 a zo dňa 04.12.2014, vyčerpávajúco a presvedčivo preukazuje, že prístrešok a plot je zriadený na pozemkoch v jej vlastníctve.

4. Žalobca v replike k podanému vyjadreniu žalovanej uviedol, že v konaní sa viackrát domáhal doplnenia znaleckého posudku a žiadal, aby sa znalec pri vyhotovení znaleckého posudku opieral o poľný list č. 20/a z roku 1934. Aj napriek tomu, že požiadal o vypracovanie znaleckého posudku viacerých znalcov, žiadny z nich nebol ochotný bez príkazu súdu tento znalecký posudok vyhotoviť. Všetku dokumentáciu odovzdal znalkyni Ing. Márii Blahovcovej zo spoločnosti MB znalec, s.r.o. Čadca, ktorá však znalecký posudok nevyhotovila, iba perom na znaleckom nákrese naznačila, kde sa sporná výmera nachádza. V odvolaní uviedol svoju pochybnosť o tom, že pozemok žalovanej má v skutočnosti väčšiu výmeru. Znalec by uvedenú skutočnosť zistil, keby sa zaoberal nielen jeho pozemkami, ale aj pozemkami žalovanej, ktoré by premeral. Žiadal preto odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

6. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní tvrdenia, že prístrešok k rodinnému domu súp. č. XXX, ako aj betónový plot postavený na hranici pozemkov, zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, je dôvodný.

7. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenie a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane ustanovením § 185 ods. 1 a nasl.) vôbec (objektívne vzaté nemohla byť) preukázaná a kedy teda výsledok vyhodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

8. V danom prípade, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu nebolo preukázané tvrdenie žalobcu v žalobe, že vybudovaním dreveného prístrešku a oplotenia s betónovým základom, žalovaná zasiahla do vlastníckeho práva žalobcu. Za účelom preukázania alebo vyvrátenia tvrdenia žalobcu o tomto zásahu bolo nariadené znalecké dokazovanie a bol vypracovaný Znalecký posudok č. 59/2011 Ing. Pavlom Krišpinským, ktorý dospel k záveru, že na základe toho, ako prebieha hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovanej, postavený drevený prístrešok medzi KN-C parc. č. 516/2 a KN-C parc. č. 527/1, ako aj betónový základ s oplotením v zadnej časti pozemku, je postavený na pozemkoch žalovanej. Znalec v znaleckom posudku podrobne uvádzal, z akých podkladov pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal a ďalej sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vyjadril aj k predneseným námietkam žalobcu, s ktorými sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal v bodoch 9 - 13 odôvodnenia rozsudku. V zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 je dôvodné hodnotiť uvedený znalecký posudok za úplný vo vzťahu k jeho zadaniu, logicky zdôvodnený a v súlade aj s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že je potrebné preukazovať svoje tvrdenia ďalšími skutočnosťami a dôkazmi, mal súdom prvej inštancie vytvorený dostatočný priestor k tomu, aby svoje práva v konaní realizoval.

9. Na základe uvedených skutočností, keďže na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku na základe podanej žaloby a z týchto dôvodov jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430