Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-53-2018.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/53/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným po 1./ L. V., nar. XX.X.XXXX, po 2./ V. V., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom U. Y. č. XXX, žalovaní zastúpení JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Dobrianskeho 1651, o zaplatenie 4.385,36 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 18.9.2017 č. k. 3C 98/2014-206, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a rovnako Združeniu pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Vykonaným dokazovaním súdu prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. V tejto súvislosti poukázal na to, že úverová zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanými, pričom postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu musí okrem § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka sa riadiť aj podmienkami uvedenými v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách. Banka je oprávnená písomnou výzvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu jeden rok. Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala, týmto úkonom stávajú splatnými a až v tom momente môže banka platne postúpiť celú svoju pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je. Banka nemôže postúpiť tzv. nebanke živý úver, postúpiť môže len pohľadávky z ukončeného úveru a z tzv. živého úveru môže postúpiť len splatné splátky. V danom prípade postúpenie pohľadávky znamenalo obídenie zákona o bankách, keď sa postúpil živý, ešte nesplatený úver na žalobcu a z neplatného postúpenia pohľadávky nesvedčí žalobcovi právo, ktorého sa domáha v žalobe. Preto žaloba bola zamietnutá, o trovách konania strán bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a rovnako súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania spotrebiteľskému združeniu, ktoré vstúpilo do konania v zmysle § 93 OSP účinného do 30.6.2016, v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, resp. navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu vzniknutých trov konania. Žalobca zdôrazňuje, že peňažný záväzok žalovaných vznikol už poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov v ich prospech. Dohoda zmluvných strán o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach nemá vplyv na výšku alebo existenciu záväzku dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenie jeho záväzku a závisí od vôle veriteľa. Žalobca nesúhlasí s posúdením súdu prvej inštancie v zmysle tom, že pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku sa rozumie v prípade vracania poskytnutých peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere v splátkach len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali splatnými. Pohľadávka, ktorá zodpovedá záväzku - dlhu zo zmluvy o úvere, podľa žalobcu predstavuje zostatok dlhu žalovaných, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov, teda takúto pohľadávku tvoria nie len nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené a doposiaľ nesplatné splátky úveru. Preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak by zákonodarca v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mienil upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý už je splatný, potom by druhá veta tohto ustanovenia bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko, ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátané príslušenstva, tak by už banka nemala čo postupovať. Nakoľko § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona o bankách, pričom § 92 ods. 8 nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona, a to v čl. I bod 7 zmluvy, resp. v bode 18.14 všeobecných obchodných podmienok. Preto splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nebolo potrebné, keďže zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili odchylne od znenia tohto ustanovenia. Predpoklady ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ďalej podľa žalobcu nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným a administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 tohto zákona. Splnenie podmienok podľa tohto zákonného ustanovenia tak nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky a s nedoručením výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1. § 92 ods. 8 zákona o bankách, tak nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Žalobca tiež nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom trov konania priznaných občianskemu združeniu. Združenie nebolo v súdenom prípade stranou sporu, a preto podľa § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu trov, nakoľko tento môže súd priznať len strane sporu, a to bez ohľadu na to, kedy združenie vstúpilo do tohto konania.
4. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.
6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
7. Len na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia je potrebné poukázať na to, že dňa XX.X.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu, a to Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom v Bratislave, so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a nepochybne išlo o úver spotrebiteľský, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Veriteľom podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
8. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli bez akýchkoľvek pochybnosti všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade ovplyvniť nemohli, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
9. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, vzhľadom na námietky žalovaných, bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva ( povinnosti), ktoré je predmetom konania.
10. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 524 a nasl. V prejednávanej veci postupcom bola banka a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách.
11. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
12. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia písomnej výzvy k zaplateniu a dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
13. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi.
14. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, aby písomná výzva jeho právneho predchodcu zo dňa 11.11.2009 (č. l. 67) bola žalovaným, čo i len odoslaná. Ak zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli splnené všetky podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2007 Z.z. o bankách, k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu dôjsť nemohlo. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 je tak neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) a súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.
15. Súd prvej inštancie napokon správne rozhodol aj o trovách konania strán sporu a o trovách konania Združenia - pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“. Je potrebné zdôrazniť, že občianske združenie, ktoré v konaní vystupovalo na strane žalovaných ako vedľajší účastník, má nárok na náhradu trov v závislosti od výsledku konania o veci samej, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc. Občianske združenie, ako vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako žalovaný, čo vyplývalo z ust. § 93 ods. 4 OSP v znení platnom do 30.6.2016, pričom tento právny predpis v § 24 umožňoval účastníkom dať sa zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolili. Takýmto zástupcom nepochybne môže byť aj advokát. K odvolacej námietke žalobcu poukazujúceho na pôsobenie tohto združenia v tomto konaní odvolací súd uvádza, že táto námietka zo strany žalobcu už bola uplatnená a o prípustnosti vedľajšieho účastníctva združenia v tomto konaní, súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 11.6.2015, č. k. 3C 98/2014-74 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 30.11.2015, č. k. 15Co 356/2015-87.
16. Za situácie, že správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania strán sporu a o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a uvádzaným združením, odvolací súd poukazujúc na všetky tieto dôvody rozsudok potvrdil ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
17. O trovách konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaným v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).