Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/30/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: "JAK", spol. s.r.o., so sídlom Nad kúriou č. 7, 831 06 Bratislava, IČO: 35 760 788, zastúpeného: JUDr. Pavel Polakovič, bytom Detvianska č. 14, Bratislava proti žalovaným: 1/ W.. V. Š., nar. X.X.XXXX, bytom N. Č.. X, XXX XX B., B.. T.. Z. XX, XXX XX Z., 2/ W.. Ľ.U. Š., I.. XX.X.XXXX, Z. N. Č.. X, XXX XX B., B.. T.. Z. XX, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 3 284,82 eur a o vzájomnej žalobe žalovaných 1/,2/ o zaplatenie 4 609 eur, na odvolanie žalovaných 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.6.2016, č.k. 10C/24/2012-354, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovaným 1/,2/ priznáva spoločný a nerozdielny nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3 284,82 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zamietol vzájomný návrh žalovaných 1/,2/ proti žalobcovi.

2. Prisudzujúci výrok rozhodnutia právne odôvodnil § 666 ods.1, § 685 ods.1, § 686 ods.1, § 696 ods.1,2, § 697 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovaným 1/,2/ spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť mu sumu 3 284,82 eur (titulom nedoplatku na nájomnom a platieb do fondu opráv). Vychádzajúc z doložených listinných dokladov konštatoval, že medzi stranami bol založený záväzkový vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o podnájme (ďalej „Zmluva“), ktorej obsah bol menený v zmysle deviatich písomných dodatkov, keď sporným medzi stranami bol nárok žalobcu titulom výšky nedoplatku na nájomnom a platbách s nájmom spojených za rok 2011, keď žalovaní 1/,2/ mali za to, že neboli povinní platiť do fondu opráv platby v žalovanom rozsahu, nakoľko boli podnájomníkmi bytu a takáto povinnosť prináleží len vlastníkovi bytu. Z obsahu zmluvy o podnájme bytu vyplynulo, že žalobca ako nájomca a žalovaní 1/,2/ ako podnájomníci uzavreli predmetnú zmluvu v zmysle ustanovenia § 663 -719 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca ako nájomca prenechal žalovaným ako podnájomníkom do podnájmu nehnuteľnosť v kat. území Staré Mesto, zapísanú na LV č. XXXX - Z. Č.. X, na X. poschodí v bytovom dome na Z. Č.. X, O. Z., a to v rozsahu v zmluve dohodnutom (čl. I. Zmluvy), na dobu v zmluve dohodnutej od 1.12.2005 do 31.11.2007 (čl. II Zmluvy), žalobca sa zaviazal odovzdať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť a uhradiť náklady na bežnú údržbu bytu a na drobné opravy v byte, na jeho zariadení a príslušenstve v rozsahu podľa Občianskeho zákonníka (čl. V. bod 1,2, čl. VI. bod 3 Zmluvy), žalovaní 1/,2/ sa zaviazali

platiť za nájom za podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve, strany sa dohodli na mesačnom nájomnom vo 20 000,-Sk vrátane DPH, ktoré boli žalovaní povinní platiť na účet žalobcu štvrťročne, najneskôr do 15. kalendárneho dňa mesiaca, ktorý predchádzal príslušnému kalendárnemu štvrťroku. Nájomné za obdobie 1.12.2005 do 28.2.2006 vo výške 60 000,-Sk vrátane DPH mali žalovaní povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet špecifikovaný v zmluve do 3 kalendárnych dní od podpisu zmluvy. V cene nájmu v zmysle zmluvy neboli zahrnuté všetky náklady spojené z užívaním bytu - a to náklady za spotrebu elektrickej energie, poplatky správcovi domu, poplatky za káblovú televíziu a koncesionárske poplatky za prijímač, náklady za spotrebu plynu a používanie telefónnej linky s tým, že podľa dohody zmluvných strán mal podnájomník uzatvoriť zmluvy na seba so všetkými dodávateľmi služieb vrátane správcu domu a tieto náklady platiť priamo dodávateľom služieb na základe vystavených faktúr (čl. IV. bod 1,2,3 Zmluvy). Z Protokolu odovzdaní a prevzatí bytu podnájomcom zo dňa 29.11.2005 vyplynulo, že žalobca žalovaným 1/,2/ odovzdal predmetný byt, v ktorom boli miestnosti okrem kuchyne a WC odovzdané v nezariadenom stave, steny a stropy boli v dobrom stave, funkčné kúrenie bolo zabezpečené samostatne. Dodatkom č. 7 bol zmenený čl. II. bod 1, čl. IV. bod 1 Zmluvy tak, že podnájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.10.2010 do 30.9.2011 zmluvné strany sa dohodli na mesačnom nájomnom celkovej výške 800 eur mesačne, ktoré malo byť platené žalovanými na účet žalobcu, najneskôr do 10. dňa kalendárneho mesiaca. Dodatkom č. 8 uzavretým medzi stranami sa zmenil čl. II. bod 1, čl. IV. bod 1, 3 Zmluvy tak, že podnájomná zmluva je uzatvorená na dobu určitú od 1.10.2011 do 30.10.2011, mesačný nájom v celkovej výške 940,32 eur mal byť platený žalovanými 1/,2 na účet žalobcu mesačne, najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca, vrátane zálohových platieb správcovi domu vo výške 140,32 eur a v cene nájmu neboli zahrnuté ostatné náklady spojené s užívaním bytu (náklady za spotrebu elektrickej energie, poplatky za káblovú televíziu a iné), ktoré mali povinnosť platiť žalovaní priamo dodávateľom médií s ktorými uzatvorili zmluvu na základe vystavených faktúr od dodávateľov. Dodatkom č. 9 bol zmenený čl. II. bod 1, čl. IV bod 3 Zmluvy tak, že podnájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.11.2011 do 30.11.2011, zmluvné strany sa dohodli na mesačnom nájomnom v celkovej výške 940,32 eur mesačne, ktoré malo byť platené žalovanými 1/,2/ na účet žalobcu mesačne najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca, vrátane zálohových platieb správcovi domu vo výške 140,32 eur. Dodatkom č. 9 Zmluvy sa žalovaní zaviazali zaplatiť žalobcovi všetky nedoplatky na nájomnom do 29.11.2011, vrátane nedoplatkov za obdobie pred 31.10.2011.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku rozsudku dospel k záveru, že strany sporu sa zmluvne dohodli (Dodatkami č. 8 a 9 k Zmluve) , že spolu s nájomným zaplatia žalobcovi aj platby do fondu opráv. Zákon č. 182/1993 Z.z. síce takúto povinnosť dáva vlastníkovi bytu, ktorý však nemá zákonom zakázané byt prenajať a požadovať od nájomcu, resp. podnájomníka predmetné platby, keďže tieto budú vlastníkom bytu poukazované správcovi bytového domu, s ktorým má vlastník bytu uzavretú zmluvu o správe bytového domu. V čase trvania podnájomného vzťahu sú finančné prostriedky čerpané správcom domu na prípadné opravy a údržbu bytového domu za účelom nerušeného bývania tak vlastníkmi jednotlivých bytov ako aj podnájomníkmi bytov v bytovom dome. Žalovaní 1/,2/ mali za rok 2011 uhrádzať nájomné za byt v podnájme v mesiacoch január až september po 800 eur, za október a november sumy po 940,32 eur, spolu mali za rok 2011 zaplatiť na účet žalobcu sumu 9 080,64 eur. Na základe uvedeného pri zohľadnení sumy, ktorú žalovaní 1/,2/ za rok 2011 žalobcovi uhradili (4 800 eur) a žalovanými zloženou zábezpekou v sume 995,82 eur, súd prvej inštancie priznal žalobcovi titulom nedoplatku na nájomnom proti žalovaným 1/,2/ nárok na zaplatenie sumy 3 284,82 eur.

4. Výrok, v ktorom súd prvej inštancie zamietol vzájomný návrh žalovaných 1/,2/ na zaplatenie sumy 4 609 eur, právne odôvodnil ust. § 97 ods.1,2, § 98 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“), § 454 Občianskeho zákonníka konštatujúc, že suma 4 609 eur pozostáva zo sumy 2 600 eur (súčet platieb do fondu opráv za celé zmluvné obdobie), sumy 1 610 eur titulom úrokov z omeškania zo sumy 2 600 eur, sumy 314 eur titulom úroku z omeškania zo zloženej sumy kaucie a zo sumy 86 eur za žalovanými zaplatenú ceny opravy okna. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaným nevznikol nárok na započítanie sumy vo výške 2 600 eur, keďže za žalované obdobie sa Dodatkami č. 8,9 Zmluvy zmluvne zaviazali spolu s nájomným zaplatiť žalobcovi aj platby do fondu opráv. Za obdobie od uzavretia nájomnej zmluvy od 21.11.2005 do uzavretia Dodatku č. 3 k nájomnej zmluve platili tieto platby ako fyzické osoby priamo správcovi bytového domu, za obdobie od 1.4.2008 do 30.6.2010 platila predmetné platby spoločnosť ASSA Art, s.r.o. (v ktorej boli žalovaní konateľmi) priamo správcovskej spoločnosti. Keďže žalobca nie je ani vlastníkom bytu, za ktorého žalovaní predmetné platby do fondu opráv platili správcovi bytového domu, nemohol sa tento na ich úkor v zmysle § 454 Občianskeho

zákonníka bezdôvodne obohatiť. Žalovaným nevznikol ani na úrok z omeškania v sume 1 610 eur, nakoľko žalobcovi nevznikla zmluvná a ani zákonná povinnosť vo vzťahu k žalovaným, na základe ktorej by sa dostal s peňažným plnením do omeškania. Za nedôvodný súd prvej inštancie posúdil i vzájomný návrh v časti o zaplatenie úroku zo zloženej kaucie v sume 314 eur, nakoľko táto suma bola žalovanými zložená žalobcovi v zmysle platne uzavretej zmluvy o podnájme za účelom zabezpečenia prípadných porušení zmluvných dojednaní odporcami, nešlo o žiadny zmluvný záväzok, z obsahu ktorého by žalovaným vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo vzťahu k žalobcovi a ani strany sporu neboli v takom zmluvnom vzťahu, z ktorého by žalobcovi vo vzťahu k žalovaným vyplýval vznik nároku na priznanie úroku zo zloženej kaucie. Pokiaľ ide o sumu 86 eur zaplatenú žalovanými 1/,2/ za opravu okna, jednalo sa o bežnú údržbu bytu a jeho zariadenia a z Protokolu o prevzatí a odovzdaní bytu nevplýva, že pri odovzdávaní bytu by bolo predmetné okno bolo poškodené.

5. Súd prvej inštancie napokon v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že s použitím ust. § 151 ods.3 O.s.p. o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/,2/ navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedli, že v zmysle § 664 Občianskeho zákonníka bol žalobca povinný prenechať prenajatú vec v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v tom stave ju na svoje náklady udržiavať. Potom ako pripojili byt k elektrickej energii a plynu zistili, že vykurovanie je v nevyhovujúcom stave a následne samovoľne vypadlo veľkoplošné okno s váhou cca 70 kg, pričom len zhodou náhod nedošlo k vážnemu úrazu. Opravár pri oprave skonštatoval, že na všetkých oknách v byte chýbajú bezpečnostné poistky. Na žiadosť o preplatenie nákladov vo výške 86 eur za opravu okna od žalobcu obdržali odpoveď (list zo dňa 24.1.2007) so zákazom okná otvárať a s odmietnutím uhradiť náklady na opravu. Predmet nájmu opakovane zatekal dažďovou vodou, v dôsledku čoho boli nútení zatierať čiernu pleseň v dvoch miestnostiach, žalobca na výzvu o nápravu nereagoval, vady na predmete podnájmu neodstránil a na žiadosti o zľavu na podnájme nereagoval žiadnym relevantným stanoviskom. Žalovaní preto v zmysle § 664 Obč. zákonníka prestali hradiť nájom za byt a dňa 6.12.2011 vrátili predmet nájmu. Ku dňu odovzdania predmetu nájmu neuhradená čiastka za nájom predstavovala 3 004,20 eur (4 000 eur - 995,80 eur kaucia). Pred odovzdaním bytu uplatnili u žalobcu nárok na odpočet úhrad za fond opráv vo výške 2 600 eur, ktoré boli nútení uhrádzať hromadne zálohovo za majiteľa bytu na účet správcovskej spoločnosti AUREKA spol.s.r.o., s ktorou nemali uzavretú zmluvu. Odvolatelia konštatovali, že zálohové platby do fondu opráv bytového domu nie sú úhrady za služby spojené s užívaním bytu, ale ide o preddavky do budúcich období, svojho druhu sporenie vlastníkov bytov , a to najmä pre prípad havarijných stavov. V tomto prípade išlo o plnenie za iného, čo ten mal plniť sám, a to priamo zo zákona č. 182/1993 Z.z.. Žalovaní poukázali na to, že v zmysle § 112 ods.1 O.s.p. žiadali súd o posudzovanie celej veci v jednom konaní. Súd prvej inštancie ich žiadosti nevyhovel a vylúčil návrh na zľavu na podnájme vo výške 7 200 eur na samostatné konanie s tým, že voči tomuto rozhodnutiu je odvolanie neprípustné (§ 202 ods.3 písm. l/ O.s.p.) i napriek tomu, že sa jedná o prípad, ktorý pri rozdelení na samostatné konania stráca prepojenosť a logiku. Takýmto rozhodnutím súd prvej inštancie sťažil žalovaným možnosť dovolať sa svojich práv. V konaní žiadali o zákonné úroky z omeškania vo veci kaucie od doby, kedy kaucia mala byť vrátená v hotovosti alebo započítaná v zmysle zmluvy o podnájme (čl. IV bod 6 Zmluvy). Žalobca započítal kauciu vo výške 995,82 eur až 16.6.2014 na základe uznesenia súdu z 22.5.2014, v priebehu konania v rozpätí 4,5 roka niekoľkokrát na návrh súdu upravoval svoje podania smerom hore a následne smerom dolu čo znamená, že si od začiatku konania nebol istý v tom, na čo má alebo nemá nárok. Žalovaní 1/,2/ v odvolaní napokon konštatovali, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že medzi stranami bol riadny zmluvný vzťah - nájomná zmluva a jej dodatky. K tvrdeniu žalovaných, že im neboli predkladané vyúčtovania za jednotlivé roky uviedol, že každý rok im toto vyúčtovanie riadne doručil a z týchto údajov žalovaní i v súčasnej dobe čerpajú informácie o platbách za jednotlivé položky. Pokiaľ ide o úroky z omeškania v spojení s úhradou kaucie, kauciu mal povinnosť žalobca zúčtovať po ukončení nájmu, avšak žalovaní tvrdili, že nič nedlžia. Až v priebehu konania žalobca zúčtoval kauciu a preto prišlo i k zníženiu žalovanej sumy. V konaní riadne preukázal výšku dlžnej sumy ako i to, že medzi stranami bol uzavretý riadny zmluvný vzťah. Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť.

8. Žalovaní 1/,2/ v následnom písomnom vyjadrení uviedli, že podstatou sporu sú iba úhrady za rok 2011, žalobca sám bol iba v nájme, žalobca v Dodatkoch č. 8,9 z roku 2011 požadoval od žalovaných pomimo nájmu hradiť poplatky do správcovskej spoločnosti, predmet nájmu bol odovzdaný do prenájmu v nevyhovujúcom stave, čo uznala konateľka žalobcu v liste zo dňa 30.12.2005. Žalovaní 1/,2/ považovali za nesporné, že v zmysle zákona majú nárok na zľavy z nájmu, o čom doložili do spisu dôkazy, že ako spotrebitelia majú nárok na ochranu v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. a žalobca porušil ust. § 4, čl.1, § 5 čl.1, § 6, § 8, § 11 zákona o ochrane spotrebiteľa.

9. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 30.1.2017 konštatoval nepravdivosť tvrdení žalovaných o tom, že súd rozhodoval bez nájomných zmlúv, resp. že platby správcovskej spoločnosti boli bez právneho titulu a že žalobca nezúčtoval kauciu v sume 995,82 eur. Súd prvej inštancie vždy žalovaným vysvetlil právne postavenie s možnosťou konzultácie s advokátom a umožnil im, aby mohli svoje tvrdenia prezentovať jasne a zrozumiteľne. Voči žalovaným urobil ústupok, keď títo uviedli, že by sa dohodli, ak by žalobca zobral svoju žalobu v časti úrokov z meškania späť.

10. Žalovaní 1/,2/ v následnom písomnom podaní zo dňa 22.3.2017 konštatovali, že žalobca predložil súdu ako dôkazy len nájomnú zmluvu a iba dva z deviatich dodatkov a ich žiadosť na prijatie ostatných dodatkov ako dôkazov, súd uznesením zamietol. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe neúplných dôkazov, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V dôsledku znesenia súdu bol žalobca nútený upraviť podanie z 4 280,64 eur na 3 284,82 eur a príslušenstvo. Dňa 12.1.2015 upravil žalobu na sumu 5 371,80 eur, následne na sumu 3 284,82 eur a nakoniec sa rozhodol, príslušenstvo neuplatňovať. Žalobca okrem invektív voči žalovaným, ku vyjadreniu nepredložil žiaden relevantný dôkaz.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 470, 378 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/,2/ nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti nároku uplatneného žalobcom a vzájomnej žaloby žalovaných /,2/ , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a v dostatočnom rozsahu odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

12. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa výrokov rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorých uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3 284,82 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zamietol vzájomný návrh žalovaných 1/,2/ proti žalobcovi, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnených nárokoch podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia.

13. V súvislosti so žalovanými 1/,2/ podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval výlučne v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaných 1/,2/ obsiahnutých v podanom odvolaní a v záujme riadneho vysporiadania sa s nimi dopĺňa nasledovné.

14. Námietku žalovaných 1/,2/ poukazujúcich na to, že v zmysle § 112 ods.1 O.s.p. žiadali súd prvej inštancie o posudzovanie celej veci v jednom konaní, ktorý ich žiadosti nevyhovel, následne vylúčil návrh na zľavu na podnájme vo výške 7 200 eur na samostatné konanie, čím sťažil žalovaným možnosť

dovolať sa svojich práv, treba podriadiť pod ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie odvolateľom nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ “) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva . Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila žalovaným 1/,2/ realizáciu ich procesných práv a ktorá by im zmarila možnosť ich aktívnej účasti na konaní. Je treba zdôrazniť, že procesná úprava v znení do 30.6.2016 (§ 97 O.s.p.) a aj v znení po 1.7.2016 (§ 147 C.s.p.) umožňovala (a umožňuje) účastníkovi konania (strane) uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou a možnosť súdu vzájomnú žalobu vylúčiť na samostatné konanie , ak nie sú splnené podmienky na spojenie veci. Ak v danej veci súd prvej inštancie po konštatovaní o nesplnení podmienok pre spojenie vecí uznesením zo dňa 4.5.2016, č.k. 10C/24/2012-346 rozhodol o vylúčení vzájomnej žaloby žalovaných 1/,2/, ktorou si voči žalobcovi uplatnili v zmysle ust. § 674, § 675 a § 698 Občianskeho zákonníka zľavu na podnájme vo výške 7 200 eur (t.j. vo výške 50% z podnájmu za obdobie rokov 2010 až 2011 z preukázateľne uhradených platieb ), postupoval v súlade s procesnou úpravou a žalovaným nesťažil a ani neznemožnil možnosť dovolať sa svojich práv. Pokiaľ žalovaní 1/,2/ v odvolaní namietajú procesný postup žalobcu, ktorý v priebehu konania „na návrh súdu upravoval svoje podania smerom hore a následne smerom dole“, postup žalobcu pri dispozícii so žalobným nárokom bol plne v súlade s ust. § 79, § 95, § 96 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 a bol prejavom dispozičného princípu, ktorý je charakteristický práve pre sporové konanie.

15. Za postup zabraňujúci realizácii procesných práv žalovaných nemožno hodnotiť ani rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalovanej 2/ na doplnenie dokazovania uložením povinnosti žalobcovi predložiť dodatky k Zmluve, vyhláseného v priebehu pojednávania nariadeného na deň 29.6.2016, keď táto námietka je podriadená pod režim ust. § 365 ods.1 písm. e/ C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Konštatuje, že za stavu, kedy žalovanou 2/ navrhnuté doplnenie dokazovania tvorilo súčasť spisu a kedy strany boli s obsahom dodatkov k Zmluve oboznámené na pojednávaní dňa 23.9.2013, nedošlo k vylúčeniu dôkazu majúceho potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou sporu a súd prvej inštancie svojim rozhodnutím predišiel zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného zaťažovania strán sporu.

16. K žalovanými 1/,2/ uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vo vzťahu k prijatému prisudzujúcemu a zamietajúcemu výroku vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhej hlavy, tretej časti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016, alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

17. V danej veci je nesporné, že strany sporu uzatvorili podľa § 663 - § 719 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 21.11.2005 zmluvu o podnájme bytu, ktorou žalobca ako nájomca (so súhlasom vlastníka bytu) prenechal žalovaným ako podnájomníkom do podnájmu nehnuteľnosť v kat. území M. W., zapísanú na Y. Č.. XXXX - byt č. X, na X. poschodí v bytovom dome na Z. Č.. X, O. Z., a to v rozsahu v zmluve dohodnutom (čl. I. Zmluvy), na dobu v zmluve dohodnutej od 1.12.2005 do 31.11.2007 (čl. II Zmluvy), žalobca sa zaviazal odovzdať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť a uhradiť náklady na bežnú údržbu bytu a na drobné opravy v byte, na jeho zariadení a príslušenstve v rozsahu podľa Občianskeho zákonníka (čl. V. bod 1,2, čl. VI. bod 3 Zmluvy), žalovaní 1/,2/ sa zaviazali platiť za nájom za podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve, strany sa dohodli na mesačnom nájomnom vo 20 000,-Sk vrátane DPH, ktoré boli žalovaní povinní platiť na účet žalobcu štvrťročne, najneskôr do 15. kalendárneho dňa mesiaca, ktorý predchádzal príslušnému kalendárnemu štvrťroku. Obsah označenej Zmluvy bol následne menený deviatimi písomnými dodatkami. Keďže predmetom konania je (po dispozitívnych úkonoch žalobcu a na nich nadväzujúcich procesných úkonoch súdu prvej inštancie ) nárok žalobcu na zaplatenie platieb spojených s podnájmom bytu za rok 2011, súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že v danom čase bol existujúci podnájomný vzťah medzi stranami upravený ustanoveniami Zmluvy a ustanoveniami Dodatku č.7 zo dňa 30.9.2010, Dodatku č.8 zo dňa 22.9.2011 a Dodatku č.9 zo dňa 29.10.2011, kedy mali žalovaní 1/,2/ povinnosť platiť za užívanie predmetu podnájmu medzi nimi dohodnutú sumu 800 eur (od 1.1.2011 do 30.9.2011) a za mesiace 10,11/2011 sumu po 940,32 eur („vrátane zálohových platieb správcovi domu vo výške 140,32 eur„), t.j. sumu v celkovej výške 9 080,64 eur. Je treba konštatovať, že za stavu, kedy strany sporu v súvislosti s prenájmom označeného bytu autonómne a zo slobodnej vôle vstúpili do záväzkového vzťahu a zmluvou neodporujúcou ustanoveniam Občianskeho zákonníka v znení dohodnutých dodatkov si upravili vzájomné práva a povinnosti súvisiace s prenájmom označeného bytu, vrátane výšky odplaty za predmet prenájmu, štát v zásade nemá možnosť zasiahnuť do týchto zmluvných vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva (čl. 20 ods.1 Ústavy SR). V konaní bolo jednoznačne preukázané (a to aj listinnými dôkazmi doloženými žalovanými), že v období od 1.1.2011 do 30.11.2011 žalovaní 1/,2/ v súvislosti s podnájmom bytu č. X na Z. Č.. X O. Z. uhradili žalobcovi sumu v celkovej výške 4 800 eur (800 eur - 2/2011, 800 eur - 3/2011, 1 600 eur + 800 eur 6/2011, 800 eur + 800 eur - 9/2011) a ich dlh na dohodnutej sume mesačnej platby za podnájom predstavuje sumu 4 280 eur. Pokiaľ súd prvej inštancie v prisudzujúcom výroku rozsudku priznal žalobcovi titulom nedoplatku platieb súvisiacich s podnájmom označeného bytu po odpočítaní kaucie zloženej žalovanými 1/,2/ po podpise Zmluvy vo výške 995,82 eur sumu 3 284,82 eur, rozhodol vecne a právne správne. Námietky žalovaných 1/,2/ produkované v priebehu konania týkajúce sa stavu bytu a v priebehu podnájmu zistených závad, ktorými odôvodňovali neuhrádzanie platieb vo výške dohodnutej v Zmluve o podnájme bytu zo dňa 21.11.2005 v znení uzavretých dodatkov, nemali vo vzťahu k posudzovaniu nároku žalobcu žiaden skutkový a ani právny význam a tieto budú predmetom dokazovania v konaní o vzájomnej žalobe žalovaných 1/,2/, ktorou si voči žalobcovi uplatnili v zmysle ust. § 674, § 675 a § 698 Občianskeho zákonníka zľavu na podnájme vo výške 7 200 eur (t.j. vo výške 50% z podnájmu za obdobie rokov 2010 až 2011 z preukázateľne uhradených platieb ), ktorú súd prvej inštancie uznesením zo dňa 4.5.2016, č.k. 10C/24/2012-346 vylúčil na samostatné konanie.

18. Za skutkovo a vecne správnu považuje i prijatú úvahu súdu prvej inštancie vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných 1/,2/, ktorou sa domáhali uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť im sumu 4 609 eur, pozostávajúcu zo sumy 2 600 eur (súčet platieb do fondu opráv za celé zmluvné obdobie), sumy 1 610 eur titulom úrokov z omeškania zo sumy 2 600 eur, sumy 314 eur titulom úroku z omeškania zo zloženej sumy kaucie a zo sumy 86 eur za žalovanými zaplatenú ceny opravy okna. Pokiaľ ide o sumu 2 600 eur s úrokom z omeškania vo výške 1 610 eur správne ustálil, že za obdobie od uzavretia zmluvy o podnájme bytu, t.j. od 21.11.2005 do uzavretia Dodatku č. 3 k Zmluve platili žalovaní 1/,2/ platby do fondu opráv (ako súčasť zmluvne dohodnutej odplaty za prenájom bytu ) ako fyzické osoby priamo správcovi bytového domu, za obdobie od 1.4.2008 do 30.6.2010 platila predmetné platby spoločnosť ASSA Art, s.r.o. (v ktorej boli žalovaní konateľmi) priamo správcovskej spoločnosti a na základe Dodatkov č. 8,9 Zmluvy platby za podnájom za mesiace 10,11/2011 („vrátane poplatku správcovi domu vo výške 140,32 eur„) mali žalovaní uhrádzať (ale neuhradili) na účet nájomcu (žalobcu). V nadväznosti na uvedené a na záver týkajúci sa zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva uvedený v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia sa odvolací súd plne stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca sa na úkor žalovaných 1/,2/ bezdôvodne obohatil (§ 454 Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu k uplatnenej sume 314 eur titulom úroku z omeškania zo zloženej kaucie konštatuje nedôvodnosť odvolacích námietok žalovaných poukazujúcich na to, že o „zákonné úroky z omeškania vo veci kaucie žiadali od doby, kedy kaucia mala byť vrátená v hotovosti alebo započítaná v zmysle zmluvy o podnájme (čl. IV. bod 6 Zmluvy) a žalobca započítal kauciu vo výške 995,82 eur až 16.6.2014 na základe uznesenia súdu z 22.5.2014“. Odvolatelia totiž opomenuli, že podmienky vrátenia kaucie v celkovej výške v hotovosti, do 10 kalendárnych dní od ukončenia zmluvy o podnájme bytu, je možné aplikovať výlučne na prípady, kedy má nájomca vyrovnané všetky platby vzniknuté počas trvania zmluvy o podnájme a prenajímateľ nezistí žiadne škody pri užívaní predmetu nájmu (čl. IV. bod 6 Zmluvy) Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie v danej veci vyplýva, že pri ukončení zmluvy o podnájme bytu mali žalovaní 1/,2/ dlh na platbách dohodnutých za užívanie predmetu nájmu za rok 2011 vo výške presahujúcej výšku zloženej kaucie, spornosť tohto dlhu bola vyriešená až prisudzujúcim výrokom tohto rozhodnutia a žalobca preto oprávnene nepristúpil k jej vyplateniu. Za skutkovo a vecne správny považuje odvolací súd aj názor súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku na zaplatenie sumy 86 eur vynaloženej žalovanými 1/,2/ v roku 2006 na opravu veľkoplošného okna na logii bytu, ktorú s prihliadnutím na stav prenajímaného bytu pri jeho odovzdávaní žalovanými dňa 29.11.2015 vyplývajúci z Protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 29.11.2005, správne posúdil ako bežnú údržbu bytu a jeho zariadenia, nezakladajúcu nárok na vrátenie sumy vynaloženej na opravu okna.

19. K námietke odvolateľov, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k žalobe uplatnenej žalobcom a vzájomnej žalobe žalovaných 1/,2/ správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným 1/,2 spoločný a nerozdielny nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).