Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/415/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu O.. Ľ. T., nar. X.X.XXXX, P., Q. F.O. XX, zast. JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Hrnčiarska 3 , proti žalovanému MAGNIMEX s.r.o., Bratislava, Jozefa Hagaru 9, IČO: 35 969 041, o určenie vlastníckeho práva vydržaním, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 40C/182/2015-226 z 30.3.2017 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

2. Žalobca sa žalobou, došlou súdu 16.4.2015, doplnenou 6.5.2015 domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemku č. XXXX/X kat. úz. P. J. o výmere 1113 m2 titulom vydržania, na tom skutkovom a právnom základe, že rozhodnutím Okresného národného výboru zo 17.5.1967 bol jeho matke E. T., S.. R. vyvlastnený v kat. území D. poľnohospodársky pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 1732 m2, ktorý prešiel do vlastníctva štátu SR - Slovenské magnezitové závody, n.p. s tým, že náhrada bude poskytnutá v náhradnom pozemku. Právo na náhradný pozemok po matke potvrdil Obvodný pozemkový úrad v Revúcej rozhodnutím č.j.: XXXX/XXXXX z 31.5.2005. SZM, n.p. Košice žiadosť o náhradný pozemok akceptovali v zmluvách z 19.11.1974 a z 29.2.1976, na pozemku parcela č. XXXXX/XX vo výmere 1500 m2, v kat. úz. P. J.. Časť predmetného pozemku vo výmere 1113 m2 bola ochranným pásmom lanovkovej dráhy z bane Bankov do závodu Ťahanovce, bola mu daná zmluvou do užívania na dobu neurčitú. Od tej doby užíva predmetný pozemok parc.č. XXXX/X nepretržite dobromyseľne, bez obmedzenia, oprávnene. Pozemok parc.č. XXXX/X vo výmere 387 m2 mu bol daný zmluvou z 29.2.1976 do vlastníctva. V r. 2000 bola prevádzka banského a opravárenského závodu SMZ závod Košice natrvalo zastavená a tak aj prevádzka lanovky, v dôsledku toho aj predmetný pozemok stratil funkciu ochranného pásma a tým aj prekážku pre poskytnutie predmetného pozemku vo výmere 1113 m2 na náhradu za vyvlastnený pozemok. Tým došlo k nadobudnutiu jeho vlastníckeho práva na základe zákona už ku dňu 31.12.1999. Mal za nesporné, že jeho matke bol vyvlastnený pozemok vo výmere 1732 m2 a že z tohto dôvodu mu bola priznaná náhrada v náhradnom pozemku, ktorý mu bude daný do vlastníctva. SMZ n.p. Košice náhradu akceptovali a z pozemku parc. č. XXXXX/XX o celkovej výmere 1500m2 časť vo výmere 387 m2 previedli do jeho vlastníctva a zvyšnú časť pozemku 1113 m2, ktorá sa nachádzala v ochrannom pásme lanovkovej dráhy ako prevádzkovateľ predmetnej dráhy, previedli do jeho trvalého užívania, takže užíval od r. 1974 obidve časti pozemku ako jeden svoj pozemok v celku, pričom obidve

časti boli a sú oplotené ako jeden celok a v rámci postaveného oplotenia bola vystavaná záhradná chatka a pivnica situovaná na pozemku, ktorý je predmetom žaloby. Všetky tieto stavby boli realizované na základe povolení v r. 1974-1975 a takto to bolo užívané za plnej prevádzky lanovkovej dráhy. Momentom ukončenia prevádzky lanovkovej dráhy a vstupom SMZ do konkurzu dôvodne očakával, že časť pozemku, ktorú mal v trvalom užívaní správca konkurznej podstaty prevedie jemu do vlastníctva a ak tak neurobil a nehnuteľný majetok bol prevedený na právneho predchodcu žalovaného, tak minimálne od r. 1999 bol žalobca dobromyseľný, že žalovaný pozemok patrí do jeho vlastníctva, vzhľadom na predchádzajúce zmluvné dojednania, t.j. v danom momente dôvod, pre ktorý SMZ nepreviedlo žalovanú parcelu v roku 1974 do jeho vlastníctva, v r. 1999 odpadol, takže v jeho ponímaní už nič nebránilo naplniť rozhodnutie o náhradnom pozemku, ktorý bude daný do jeho vlastníctva. Prípadné pochybnosti o tom, či je držba oprávnená alebo neoprávnená sú riešené hmotnoprávne cez vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Slovenské magnezitové závody, n.p. Košice uskutočnili zmluvou z 19.11.1974 na pozemku EN XXXXX/XX o výmere 1500m2 v kat. území P. J. náhradu za vyvlastnený hospodársky pozemok parcela č. EN XXXX vo výmere 1732 m2 v kat. území D. pre rozšírenie ich závodu D.. Zmluvou z 29.2.1976 previedli časť pozemku pod parc. č. XXXX/ X vo výmere 387 m2 do jeho vlastníctva, časť pod parc. č. XXXX/X vo výmere 1113 m2 ako súčasť ochranného pásma lanovkovej dráhy bola mu daná zmluvou do užívania na dobu neurčitú. Predmetný pozemok tak užíva vyše 40 rokov nepretržite, dobromyseľne, bez obmedzenia. Predmetný pozemok sa nachádza mimo dobývacieho priestoru. Ochranné pásmo lanovkovej dráhy tvoria pozemky cca 40 dotknutých súkromných vlastníkov. Na magnezitový závod v Košiciach bol v júni 1999 vyhlásený konkurz, prevádzka celého závodu bola zastavená. V tej súvislosti konštatoval, že v konkurznom konaní neboli zohľadnené platné zmluvné záväzky predošlej organizácie Slovenských magnezitových závodov, n.p. Košice. Tvrdil, že ako oprávnený držiteľ je nárok podľa § 134 Obč. zák. na priznanie jeho vlastníctva k predmetnému pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere 1113 m2 v kat. území P. J. nadobudnutého vydržaním podľa zákona za morálne, aj zákonne oprávnený, že priznaním vlastníctva k predmetnému pozemku nebude narušená prevádzka lanovkovej dráhy a funkcia jej ochranného pásma, rovnako ako aj v časti ostatných súkromných dotknutých vlastníkov pozemkov ochranného pásma.

3. Súd vychádzajúc z § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 198 ods. 1, 2, § 199 ods. 1, 2, § 200 ods. 1, § 205 ods. 1, 2 Obč. zák. účinného ku dňu 19.9.1974 a § 872 ods. 1 Obč. zák. v platnom znení (ich znenie citoval), poukázal na to, že Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie (zákonom č. 131/1982 Zb.), t.j. do 1.4.1983 neupravoval, že až uvedená novela Obč. zák. v ust. § 132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984 (§ 856 ods. 3). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov (napr. zák. č. 123/1975 Zb., zák. č. 61/1977 Zb.). Konštatoval, že v prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne, že vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takému pozemku však nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Súd poukázal na uznesenie NS SR 6 M Cdo 5/2010 z 20.4.2011, ktoré sa venuje posudzovaniu dobromyseľnej držby nehnuteľnosti pri jej nadobudnutí podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. s odkazom na zákon č. 65/1951 Zb. o prevode nehnuteľností atď., kde na účinnosť každej zmluvy o prevode nehnuteľností sa v tom čase vyžadoval súhlas príslušného Okresného národného výboru a to od 30.9.1951 do 31.3.1964, čo je skutočnosť významná pre posudzovanie dobromyseľnosti. Od 1.4.1964 sa na účinnosť zmlúv o prevode nehnuteľností zase vyžadovala registrácia štátnym notárstvom (viď aj uznesenie NS SR z 27.10.2010 sp.zn. 4Cdo 283/2009). Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s cit. zák. ust. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalobca užíval nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X kat. úz. P. J. o výmere 1113 m2 na základe zmluvy z 19.11.1974 uzatvorenej so Slovenskými magnezitovými závodmi, ktorou bola predmetná parcela prenechaná žalobcovi a jeho manželke L. T. do užívania s tým, že ide o pás pod lanovou dráhou získaný pre potreby prevádzky lanovej dráhy, boli stanovené podmienky užívania a to zákaz umiestniť akékoľvek čo i len ľahké stavby, nesmie tam byť umiestnený vyšší porast, za súčasného zákazu vstupu do priestoru pod lanovou dráhou v čase pohybu vozíkolanovej dráhy. Bola dojednaná cena za užívanie, ktorá činila 100,- Kčs prvé tri roky a počnúc štvrtým rokom 300,- Kčs. Vzhľadom k tomu, že žalobca

tvrdil, že nadobudol vlastnícke právo k predmetnej parcele vydržaním, súd skúmal citované podmienky vydržania. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal dobromyseľnosť, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí. Aj keď mal za nepochybné, že žalobca sa subjektívne domnieva, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to s poukazom na skutočnosť, že predmetná parcela mu bola pridelená ako náhrada za vyvlastnený pozemok jeho matke v katastrálnom území D., parc. č. XXXX/X o výmere 1732 m2, z vykonaného dokazovania mu jednoznačne vyplynulo, že v čase ujatia sa držby predmetnej parcely mal žalobca vedomosť o tom, že matka žalobcu, ktorej bola vyvlastnená parcela č. XXXX/X kat. územie S. požiadala 21.11.1973 Slovenské magnezitové závody o poskytnutie náhradného pozemku, pričom zmluvou zo dňa 19.11.1974 Slovenské magnezitové závody pridelili žalobcovi a jeho manželke náhradný pozemok a to parc. č. XXXXX/XX, kat. územie P. o výmere 387 m2 do vlastníctva žalobcu a jeho manželky. Pokiaľ ide o parcelu, ktorej vydržania sa žalobca v tomto konaní domáha, súd mal za to, že od vstupu do držby predmetnej parcely mal žalobca vedomosť o tom, že Slovenské magnezitové závody, národný podnik prejavili vôľu previesť vlastnícke právo na žalobcu iba k parcele č. XXXXX/ XX o výmere 387 m2 s tým, že parcelu, ktorá je predmetom konania o výmere 1113 m2 dali žalobcovi iba do užívania z dôvodov obmedzení spôsobených charakterom a polohou predmetnej nehnuteľnosti. Pridelením náhradnej parcely o výmere 387 m2 a parcely, ktorá je predmetom konania do užívania mali Magnezitové závody, n.p. žalobca a jeho manželka za vyporiadanú náhradu za vyvlastnenie parcely č. XXXX/X kat. územie D.. Keďže žalobca nadobudol titulom náhrady za vyvlastnenie iba parcelu o výmere 387 m2, sám požiadal Obvodný pozemkový úrad Revúca o priznanie práva na náhradu za pozemok, ktorý prešiel do vlastníctva Slovenskej republiky - Slovenské magnezitové závody v Košiciach rozhodnutím zo dňa 17.5.1967. Obvodný pozemkový úrad Revúca rozhodnutím z 31.5.2005 rozhodol, že žalobca spĺňa podmienky na priznanie práva za náhradný pozemok vyvlastnený týmto rozhodnutím jeho matke, žalobcovi nebol pridelený náhradný pozemok, keďže žalobca sa nedostavil na prerokovanie ponuky náhradného pozemku, preto mu bola vyplatená náhrada vo výške 206,97 eur v roku 2014. Skutočnosť, že žalobca vrátil poukázanú hotovosť, podľa súdu nemá vplyv na posúdenie usporiadania nároku na náhradu. Súd mal za to, že dobromyseľnosť žalobcu vylučuje aj tá skutočnosť, že ak by sa cítil byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, resp. jej oprávneným držiteľom, nebol by sa domáhal navrátenia vlastníctva k pozemku, ktorý bol vyvlastnený jeho matke. Vzhľadom na uvedené urobil záver, že žalobca nepreukázal oprávnenosť držby od vstupu do držby, keďže v čase vstupu do držby v r. 1974 mal vedomosť o tom, že nemôže nadobudnúť vlastníctvo k predmetnej parcele, že táto mu bola daná iba do užívania, pričom pôvodný vlastník ďalej disponoval s predmetnou nehnuteľnosťou a cítil sa byť vlastníkom tejto nehnuteľnosti, čo preukazujú ďalšie prevody predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca mal za to, že vstúpil do dobromyseľnej držby ukončením prevádzky Slovenských magnezitových závodov, ktoré boli prekážkou nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k predmetnej parcele v roku 2000. Súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR 8/1991, v zmysle ktorého tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu vydržania dôvodné. V danej veci mal súd za to, že žalobca nebol dobromyseľný v čase ujatia sa držby v r. 1974 a tento nedostatok v zmysle cit. rozhodnutia nemôže byť zhojený v priebehu držby. Poukazuje aj na platnú právnu úpravu § 205 Obč. zák. účinného v čase ujatia sa držby predmetnej parcely žalobcom, v zmysle ktorej pre vznik osobného užívania pozemku, (ktoré sa počnúc 1.1.1992 transformovalo na vlastníctvo), bolo podmienkou, aby bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, k čomu aj došlo zmluvou uzavretou 19.9.1974 a 29.2.1976, pričom absentuje zákonná podmienka v súlade s § 205 Obč. zák. účinného ku dňu 19.9.1974 a to rozhodnutie Okresného národného výboru. Keďže nedošlo k vzniku osobného užívania predmetnej parcely pre obmedzenia charakteru predmetnej parcely, musel si byť žalobca vedomý a ak aj nebol, išlo o omyl (vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa ujal držby) teda právny omyl, ktorý nie je ospravedlniteľný a aj z tohto dôvodu nemohol byť žalobca dobromyseľný, že mu predmetný pozemok patrí. S poukazom na uvedené mal súd za to, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo k predmetnej parcele vydržaním, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech proti žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal, náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Poukázal na to, že z „konštrukcie“ odôvodnenia napádaného rozsudku je možné vyvodiť, že ak súd rozporuje iba nedostatok dobromyseľnosti na strane žalobcu, tak ostatné predpoklady vydržania sú splnené. Poukázal na skutočnosti uvádzané pred súdom prvej inštancie , a na to , že pokiaľ súd uzatvoril, že pri nástupe do držby v r. 1974 predmetná parcela z dôvodu obmedzení spôsobených jej charakterom a jej polohou nemohla byť predmetom prevodu do jeho vlastníctva, tak táto skutočnosť nie je relevantnou prekážkou pre nástup novej oprávnenej držby s novou vydržacou dobou, a to od momentu vstupu SMP n.p. Košice do konkurzu v r. 1999 a ukončenia prevádzky lanovkovej dráhy, odkedy dôvodne očakával, že časť pozemku, ktorú mal v trvalom užívaní, správca konkurznej podstaty prevedie jemu do vlastníctva, keďže charakter a poloha pozemku už nepredstavovali žiadnu prekážku. Zdôraznil, že ak aj správca konkurznej podstaty JUDr. Vaško nehnuteľný majetok úpadcu previedol na právneho predchodcu žalovaného, tak minimálne od r. 1999 bol dobromyseľný, že žalovaný pozemok patrí do jeho vlastníctva vzhľadom na predchádzajúce zmluvné dojednania, t.j. od daného momentu dôvod, pre ktorý SMP n.p. Košice nepreviedol žalovanú parc. v roku 1974 do jeho vlastníctva, v r. 1999 odpadol, takže v jeho ponímaní už nič nebránilo naplniť rozhodnutie o náhradnom pozemku, ktorý bude daný do jeho vlastníctva. Uviedol, že právna úprava nikdy nevylučovala novú držbu tej istej veci s novou vydržacou dobou a na inej kvalitatívnej úrovni, čo v tomto prípade nastalo -vstupom SMP n.p. Košice v r. 1999 do konkurzu, zrušením výroby a odstavením lanovkovej dráhy. Tvrdil, že pri nástupe do tejto tzv. novej držby predmetnej parcely neobstojí záver súdu o absencii jeho dobromyseľnosti, pretože jediný dôvod, ktorý v r. 1974 bránil prevodu vlastníckeho práva predmetnej parcely, odpadol. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predmetný pozemok mal naďalej oplotený ako jeden celok s parcelou prevedenou do jeho vlastníctva, pričom zmluvné prevody predmetnej parcely medzi označenými subjektmi nemali žiadny dopad na oprávnenosť jeho držby a ani o týchto prevodoch nemal žiadne informácie.

6. K bodu 39 odôvodnenia napádaného rozsudku , v ktorom súd vyvodil nedostatok dobromyseľnosti z nesplnenia náležitostí § 205 Obč. zák., v znení vtedy platnom, uviedol, že ide o nepatričný záver, pretože cit. ust. upravovalo vznik práva osobného užívania pozemku v danom čase, čo vzhľadom na predchádzajúce odvolacie dôvody je pre danú vec irelevantné a toto ust. bolo zrušené pred r. 1999, t.j. pred vstupom SMZ n.p. Košice do konkurzu. Vo vzťahu k rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu Revúca zdôraznil, že tento svojim rozhodnutím potvrdil ten stav, že náhrada za vyvlastnenie pozemkov nebola v minulosti vyriešená, že ponúkané náhradné pozemky neboli pre neho akceptovateľné, tak sa nedostavil na prerokovanie ponuky a následne zaslanú finančnú náhradu vrátil s logickým vysvetlením pre súd. Pokiaľ súd v bode 36 odôvodnenia uzatvoril, že jeho dobromyseľnosť vylučuje domáhanie sa navrátenia vlastníctva k vyvlastnenému pozemku, poukázal na to, že ide o nesprávny skutkový záver, pretože celý čas po odstavení lanovkovej dráhy sa domáhal iba toho, aby žalovaný pozemok bol prevedený do jeho vlastníctva. Ak z LV č. XXXXX, kat. úz. J. E. mal súd za preukázané, že predmetný pozemok je vedený ako ostatná plocha, na ktorom je manipulačná skladová plocha, objekt a stavba slúžiaca lesnému hospodárstvu, tak ide o nesprávny skutkový záver súdu, pretože v jeho vyjadreniach viackrát poukázal na to, že tento stav podľa katastra nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, ak viac ako 40 rokov predmetnú parcelu užíva ako záhradu. Ďalej uviedol, že podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné iba vtedy, ak sa nepreukáže opak. Pokiaľ súd mal prípadné pochybnosti o tom, či je držba oprávnená alebo neoprávnená, tak právna úprava súdu neumožňuje iné riešenie ako riešenie cez vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. K bodu 38 odôvodnenia napádaného rozsudku , v ktorom súd argumentuje judikatúrou NS ČR, poznamenal, že konkrétne okolnosti prezentoval počas dokazovania a nie je možný záver, že jeho presvedčenie nemá racionálny základ v jeho tvrdeniach a vo vykonaných dôkazoch, že v konečnom dôsledku v zmysle čl. 2 ods. 2 C.s.p. je pre súd záväzná iba rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít v rámci SR, medzi ktoré NS ČR nepatrí. Navrhol rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť ako vecne a právne správny. Poukázal na to, že v danom prípade súd vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle požiadaviek účastníkov konania, dôkazy správne vyhodnotil a správne rozhodol. Ďalej uviedol, že v odvolaní žalobca poukázal na to, že súd mal za to, že žalobca nepreukázal vydržanie predovšetkým z dôvodu držby, čo nie je pravdou. Žalobca v žalobe o vydržanie musí preukázať, že splnil všetky atribúty vyžadované zákonom pre vydržanie. V danom prípade žalobca, resp. právny predchodca predovšetkým nepreukázal dobromyseľnosť a s tým spojenú i držbu, keď pôvodný pozemok bol vykúpený. Neskôr požiadal o náhradný pozemok v rámci reštitučného konania. Podobne neobstojí tvrdenie žalobcu,

že pre súdy je rozhodujúca rozhodovacia činnosť súdov v SR. Slovensko je súčasťou EÚ, účastní medzinárodných dohovorov, podlieha európskej jurisdikcii vydávanej Európskym súdnym dvorom.

8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný nepredkladá žiadne reakcie na odvolacie dôvody, ktorými sa napáda rozsudok. Trval na svojom odvolacom návrhu.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré aj odkazuje, na čom nemení nič ani podané odvolanie žalobcom.

10. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

12. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci, spočíva v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

16. Skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozsudku, lebo žalobca v odvolaní v podstate iba opakuje skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vysporiadal. Tvrdenie žalobcu, že od r. 1999, kedy SMZ n. p. Košice šli do konkurzu a on dôvodne očakával, že časť pozemku, ktorú mal v užívaní, správca konkurznej podstaty prevedie do jeho vlastníctva, že tak minimálne od r. 1999 bol dobromyseľný, nasvedčuje rovnako i tomu, že v držbe nemohol byť dobromyseľný, lebo očakávanie prevodu do vlastníctva vysvetľuje len to, že žalobca si bol vedomý toho, že mu tento pozemok vlastnícky nepatrí.

17. V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že jednou zo zákonom stanovených podmienok vydržania je existencia oprávnenej držby veci. Súdna prax sa už dávno jednoznačne ustálila na výklade, že oprávneným držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou aj so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vlastnícky patrí (na naplnenie obsahu dobrej viery nemôže stačiť iba tvrdenie držiteľa, že je presvedčený o tom, že mu vec patrí), že samotná detencia, t.j. faktické ovládanie veci pre vydržanie nepostačuje. Skutočnosť, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotená objektívne, jeho subjektívne predstavy nie sú rozhodujúce a jeho tvrdenie o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno reálne usúdiť, že jeho presvedčenie po celú vydržaciu dobu, t.j. už v čase vstupu do držby bolo dôvodné a pojem „mať v držbe“ nemožno chápať len tak, že osoba nehnuteľnosť (jej časť) užíva, ale musí s ňou nakladať ako s vlastnou, t.j. so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľná v tom, že jej vlastnícky patrí. Prvou podmienkou vydržania je teda právny titul vstupu do oprávnenej držby, t.j. takej držby, ktorá privodí vydržanie, pričom tento titul musí byť preukázaný jednoznačne, nemôže byť pochybný, keďže len pochybnosti, či je držba oprávnená platí, že je oprávnená, čo sa však nevzťahuje na právny titul vstupu do držby. Pri hodnotení dobromyseľnosti držby je potrebné vychádzať zo všetkých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že držiteľ mal dôvod správať sa, ako keby mu vec patrila, pričom nemôže ísť o iný platný právny titul, na základe ktorého sa vlastníctvo nadobudlo, lebo ak niekto už raz vlastníctvo nadobudol, nemožno ho vydržať.

18. Odvolací súd zastáva názor, že so zreteľom na uvedené okolnosti žalobca nemohol byť dobromyseľný. Dobromyseľnosť, resp. dobrá viera znamená, že niekto s ohľadom na určitý právny vzťah pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti (ostražitosti či starostlivosti) je vnútorne presvedčený o správnosti (poctivosti) svojho konania. Žalobca majúci informáciu o tom, že parcela, ktorá je predmetom tohto konania bola daná iba do užívania z dôvodov obmedzení spôsobených charakterom a polohou predmetnej nehnuteľnosti, že od r. 1999, kedy SMZ n. p. Košice šli do konkurzu a on dôvodne očakával, že časť pozemku, ktorú mal v užívaní, správca konkurznej podstaty prevedie do jeho vlastníctva, svedčí o tom, že nemohol byť presvedčený o poctivosti a správnosti svojho konania, t.j. že je oprávneným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, resp. je oprávneným držiteľom, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.

19. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

21. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).