Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sa-7-2018.pdf
PDF · 115.31 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou vo veci žalobcu: W. U., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník G.F. F., bytom v cudzine Y., J.-W. XG/A, XXX-X, G. F., prechodne na adrese M.. O. X, XXX XX Ž., zastúpeného: JUDr. Katarína Potocká, advokátka, Advokátska kancelária, Sládkovičova 2, Žilina, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-4/2018-SK zo dňa 3.1.2018, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 31.01. 2018, podanou na správny súd 1. 2. 2018 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-4/2018-SK zo dňa 03.01.2018 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu- Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Žilina č. PPZ-HCP-BB7-97-014/2017-AV zo dňa 21.10.2017.
2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný, ako odvolací orgán, potvrdil rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom č. PPZ-HCP-BB7-97-014/2017-AV zo dňa 21.10.2017, ktorým podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostil žalobcu na územie G. F. a zároveň mu uložil v zmysle § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 2 rokov, s tým, že podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar určil žalobcovi lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia.
3. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 21.10.2017, ktorým administratívne vyhostil žalobcu na územie G. F. uviedol, že mal za preukázané, že žalobca sa zdržiava na území republiky neoprávnene a je naplnený zákonný dôvod na jeho administratívne vyhostenie. Konštatoval, že žalobca do schengenského priestoru prvýkrát vstúpil v roku 2012 cez územie Poľskej republiky, kde mal udelený prechodný pobyt do roku 2014. Na územie Slovenskej republiky vstúpil v roku 2015, ale v januári 2016 bol z územia SR administratívne vyhostený s uloženým zákazom vstupu na 1 rok. Naposledy vstúpil do schengenského priestoru 11.7.2017 cez hraničný priechod Wien, Schwechat. Žalobca mal povolený pobyt na území Slovenskej republiky a Schengenskom priestore do 10. 10. 2017.
4. Správny orgán prvého stupňa v reakcii na to, že žalobca 2.10.2017 požiadal o udelenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania v rozhodnutí konštatoval, že podľa § 31 ods.3 zákona o pobyte cudzincov ho podanie jeho žiadosti neoprávňuje ako štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa na území SR nad rámec podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 2016/399), ktorým sa ustanovuje kódex únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (schengenský kódex).
5. S poukazom na článok 6 ods.1 schengenského kódexu sa uviedol, že povolený plánovaný pobyt osôb na území členských štátov, ktorý nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu, pokiaľ štátni príslušníci tretích krajín spĺňajú podmienky vstupu uvedené v čl. 6 ods. 1 písm. a/ a písm. b) schengenského kódexu. Konštatoval, že v zmysle čl. 6 ods. 2 schengenského kódexu je uvedené, že na účely vykonania odseku 1, sa za deň vstupu považuje prvý deň pobytu na území členských štátov a za deň odchodu sa považuje posledný deň pobytu na území členských štátov. Obdobia pobytu povoleného na základe povolenia na pobyt alebo víza na dlhodobý pobyt sa nezapočítavajú do trvania pobytu na území členských štátov.
6. Prvostupňový správny orgán preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1 a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov a nezistil žiadne zákonné prekážky administratívneho vyhostenia žalobcu do jeho domovskej krajiny. Žalobca pred správnym orgánom uviedol, že nemal vedomosť o tom, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene a svoje konanie oľutoval. Uviedol, že sa môže vrátiť do krajiny pôvodu a že mu tam nehrozí žiadne prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, mučenie, kruté a neľudské, či ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Na území SR nemá rodinné väzby, nepožiadal o azyl a mal dostatok finančných prostriedkov.
7. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom nezistil dôvody brániace administratívnemu vyhosteniu účastníka konania, nakoľko aj sám účastník konania v zápisnici zo dňa 21.10.2017 uviedol, že nič nebráni jeho návratu do domovskej krajiny. Preto žalobcu administratívne vyhostil do domovskej krajiny a uložil mu zákaz vstupu na územie SR a územie všetkých členských štátov na dobu dvoch rokov.
8. Žalobca podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého v zákonnej lehote odvolanie, ku ktorému predložil fotokópiu osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OU-ZA-OZP1-2017/040086-2 vydaného dňa 26.09.2017 Okresným úradom Žilina, fotokópiu preukazu poistenca vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, znalecký posudok 62/17 vypracovaný znalcom O.. M. O., A.., O., chirurg - traumatológ, ktorý vypracoval ako súdny znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia.
9. Žalobca v odvolaní opakovane namietal, že schengenský priestor mal opustiť 10.10.2017, ale počas tejto doby si začal vybavovať živnostenské oprávnenie, ktoré mu vydal Okresný úrad Žilina. Dňa 2.10.2017 si podal žiadosť na prvostupňovom správnom orgáne o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania. Dňa 7.10.2017 bol žalobca napadnutý fyzicky v meste Žilina neznámym účastníkom a utrpel pomliaždenie a odreniny tváre a celého tela a tržnú ranu v parietálnej oblasti a odkázal na predložený posudok o jeho zdravotnom stave č. 62/17 vypracovaný znalcom O.. M. O., A.., O., chirurgom
- traumatológom, ktorý vypracoval ako súdny znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia. Ten konštatoval, že podľa nálezu CT bola zistená bolestivosť v mieste úderu, postraumatický blok C chrbtice. Žalobca teda uviedol svoj zlý zdravotný stav ako dôvod a ospravedlnenie, že po uplynutí povolenej doby pobytu nevycestoval z územia Slovenskej republiky a schengenského priestoru, odkazujúc na závery znaleckého posudku.
10. Podľa žalobcu správny orgán prvého stupňa neakceptoval ním uvádzané dôvody zotrvania na území Slovenskej republiky, spočívajúce v podanej žiadosti o povolenie trvalého pobytu za účelom podnikania. Podľa jeho názoru mal správny orgán konanie o administratívnom vyhostení vzhľadom na uvedené dôvody jeho žiadosti o povolenie prechodného pobytu za účelom podnikania prerušiť a to do vyriešenia predbežnej otázky. Vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že rozhodoval jednostranne a zaujato vo vzťahu k zisteniami, ktoré poukazoval, čím porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Žalobca uviedol, že v rozhodnutí správny orgán prvého stupňa jeho pobyt považoval za nezákonný, ale v rozpore so zákonom o ochrane zdravia, ktorý sa vzťahuje aj na občanov tretích krajín nereagoval v jeho prípade.
11. Prvostupňový správny orgán nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod, aby sám zrušil napadnuté rozhodnutie a vyhovel odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu, a odvolanie žalobcu predložil dňa 30.11.2017, odvolaciemu orgánu so svojím stanoviskom.
12. Žalovaný pri posúdení odvolania žalobcu vychádzal zo zistení a záverov prvostupňového správneho orgánu uvedených v jeho rozhodnutí zo dňa 21.10.2017. Žalobca 21.10.2017 počas kontroly pracovníkmi správneho orgánu predložil cestovný pas vydaný G. F. O., platný od 16.11.2015 do 21.8.2025. Z jeho obsahu bolo zistené, že žalobca prekročil zákonom povolenú dĺžku pobytu na území schengenského priestoru. Do tohto vstúpil 11.7.2017 cez hraničný prechod Wien, Schwechat a nevycestoval ku dňu kontroly (21.10.2017). Žalobca sa tak v schengenskom priestore zdržiaval 103 dní za posledných 180 dní a prekročil o 13 dní zákonný rámec upravený v kódexe schengenských hraníc o 13 dní.
13. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, lebo nezistil nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie odvolaním žalobcu napadnutého rozhodnutia. S poukazom na § 82 ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, mal za jednoznačne preukázané prechodmi žalobcu cez hraničný priestor vyznačené v cestovnom doklade, jeho neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Napriek tomu, že správny orgán prvého stupňa mohol v administratívnom konaní o jeho vyhostení uložiť zákaz vstupu na 1 až 5 rokov, rozhodol o tom, a zákaz sa na žalobcu vzťahuje len po dobu 2 rokov. Prihliadol na to, že už bol administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky 16.1.2015 so zákazom vstupu na 1 rok. Ak žalobca až v odvolaní uviedol, že z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu v dôsledku fyzického napadnutia útočníkom, nebol schopný vycestovať, odvolací orgán odvolaciu námietku vyhodnotil tak, že žalobca mohol z tohto dôvodu požiadať o tolerovaný pobyt podľa § 58 zákona o pobyte cudzincov, k čomu nedošlo.
14. K námietke žalobcu o rovnosti žalobcu správny orgán i žalovaný konštatovali a mali za preukázané, že sa žalobca v čase kontroly neoprávnene zdržiaval na území Slovenskej republiky a presiahol dobu 103 dní za posledných 180 dní o 13 dní. Naplnil tak ust. § 2 ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a bol dôvod na rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení. Pri rozhodovaní o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky správne správny orgán vychádzal z dolnej hranice možností daných zákonným ustanovením § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
15. Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán prvého stupňa mal konanie prerušiť, kým sa konalo o predbežnej otázke o jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania, žalovaný uviedol, že ani podanie takejto žiadosti neoprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a prekážka predbežnej otázky musí existovať v čase začatia správneho konania, táto požiadavka v čase rozhodovania správneho orgánu nebola splnená.
16. Odvolací správny orgán argumentoval, že ak vychádzajúc zo znaleckého posudku o jeho zdravotnom stave si tento nevyžiadal jeho hospitalizáciu v nemocnici, a keďže disponoval lekárskou správou o svojom zhoršenom zdravotnom stave už dňa 7.10.2017, mohol žiadosťou o udelení tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky uplatniť uvedený argument svojho zdravotného stavu, jednak mal tento argument akcentovať pred správnym orgánom prvého stupňa, pred vydaním jeho rozhodnutia, ak existoval, čo neurobil.
17. Pokiaľ ide o prekážky administratívneho vyhostenia, žalovaný uviedol, že dospel k záveru, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by tvorili prekážku vyhostenia žalobcu do domovskej krajiny. Zaoberal sa i otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vychádzal zo zistenia, že celá žalobcova rodina, u ktorej poukazoval na väzby a sociálne väzby, žije v G. F. (manželka a 2 deti) a nezistil tak prekážky vyhostenia tohto typu.
18. Žalovaný konštatoval, že posúdil dôvody rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i dôvody uvedené v odvolaní žalobcu a uzavrel, že odvolanie je nedôvodné a preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu odmietol.
19. Zo súdneho aj administratívneho spisu vyplýva, že sa tu nachádza výpis zo živnostenského registra, osvedčenie o jeho živnostenskom oprávnení z 26.9.2017, ako i potvrdenie o jeho poistnom vzťahu od Všeobecnej zdravotnej poisťovne z 26.1.2018 a zdravotný posudok o jeho zdravotnom stave č. 62/17 vypracovaný znalcom O.. M. O., A.., O., chirurgom - traumatológom.
20. Žalobca správu žalobu odôvodnil tak, že žalovaný pochybil, ak vyhodnotil konanie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako zákonné a jeho závery potvrdil, najmä ak neprerušil správne konanie o jeho administratívnom vyhostení za situácie, keď požiadal o súhlas s udelením prechodného pobytu za účelom podnikania, o ktorom nebolo v čase rozhodnutia o administratívnom vyhostení rozhodnuté a Okresný úrad Žilina dňa 26.9.2017 rozhodol o vydaní živnostenského oprávnenia pre žalobcu. Preto mal za to, že správny orgán mal dôvod počkať so svojim rozhodnutím o jeho administratívnom vyhostení a konanie prerušiť do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu žalobcovi za účelom podnikania. Žalobca mal za to, že už nemohol požiadať o tolerovaný pobyt, ak požiadal o povolenie pobytu za účelom podnikania.
21. Žalobca tvrdil, že v rozhodnutí žalovaného neboli správne vyhodnotené všetky jeho námietky, pričom najzávažnejšia jeho námietka sa týkala povolenia k pobytu za účelom podnikania a dôvodu vydaného živnostenského oprávnenia. Namietal, že o jeho žiadosti správny orgán nerozhodol v zákonnej lehote 90 dní podľa § 33 ods.2 zákona o pobyte cudzincov, keď svoju žiadosť podal 2.10.2018 a 90 dňová lehota uplynula 1.1.2018. V čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa i odvolacieho správneho orgánu dňa 3.1. 2018, teda po uplynutí zákonnej lehoty na vybavenie jeho žiadosti správne orgány neprihliadli na jeho návrh na prerušenie konania.
22. Tiež mal za to, že preukázal vôľu dodržať limit pobytu na území schengenského priestoru a v Slovenskej republike, lebo si objednal letenku na spiatočný let na deň 3.10.2017 už 11.7.2017.
23. Žalobca tiež namietal, že bol neznámym útočníkom 7.10.2017 napadnutý, čo uviedol pred správnym orgánom prvého stupňa. V správnej žalobe tvrdil, že v dôsledku zdravotného stavu, o ktorom vypovedá znalecký posudok 62/17 znalca O.. M. O., A.. O. nebol spôsobilým pre zhoršenie zdravotného stavu pre let späť do domovskej krajiny.
24. Odvolací správny orgán nevzal zreteľ na hore uvedené súvislosti argumentované žalobcom už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa žiadny zreteľ.
25. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 9.2.2018 zopakoval dôvody, pre ktoré rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Vychádzal z tých istých záverov ako uviedol v odôvodnení a mal za preukázané, že kontrolou vykonanou u žalobcu 21.10.2017 bolo zistené, že sa v schengenskom priestore zdržiaval súhrne 103 dní za posledných 180 dní a o 13 dní prekročil rámec daný podľa článku 6 schengenského kódexu. Žalovaný mal jednoznačne za preukázané, že žalobca naplnil dôvody uvedené v § 82 ods.1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, preto žalobcu vyhostil do domovskej krajiny, pre porušenie ustanovení článku 6 ods.1 písm. a/ a písm. b/, ako aj článku 6 ods.2 schengenského kódexu.
26. Pokiaľ ide predkladané žalobcom dôvody odvolania spočívajúce v tom, že žalobca pre v dôsledku utrpeného úrazu spôsobeného napadnutím treťou osobou a fyzickým poškodením, nevycestoval, žalovaný uviedol, že vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca utrpel zranenie 7.10.2017, správny orgán prvého stupňa rozhodoval o jeho administratívnom vyhostení 21.10.2017. Žalobca mohol na tieto argumenty /spočívajúce v tak zhoršenom zdravotnom stave/ pred správnym orgánom poukázať, ak existovali, ako na dôvody pre ktoré nemohol vycestovať do domovskej krajiny. K argumentu, že bol 7.10.2017 napadnutý a poškodený na zdraví a preto nemohol vycestovať, ako to dokladoval v odvolaní a predložil lekársky posudok, žalovaný ďalej uviedol, že tento zdravotný posudok, ako aj iné okolnosti nenasvedčujú také poškodenie zdravia u žalobcu dňa 7.10.2017, aby nemohol vycestovať. Zdravotné ošetrenie, ako to uvádza aj znalecký posudok, 2 a 3 dni po fyzickom napadnutí žalobcu, vytvárali predpoklad, aby žalobca predložil uvedenú lekársku správu so žiadosťou o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, alebo ich ako dôvody uplatňoval v konaní o jeho administratívnom vyhostení, o ktorom správny orgán prvého stupňa rozhodol až 21.10.2017.
27. Žalovaný vo vyššie uvedenej súvislosti ako i so znaleckým posudkom č. 62/17 zo dňa 1.11.2017 potom konštatoval, že ust. § 58 ods.1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov ukladá policajnému útvaru udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods.12, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a to i z dôvodu, ak je vycestovanie nemožné a jeho zaistenie neúčelné. Podľa žalovaného žalobca bol uzrozumený s právnou úpravou otázok tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, ako aj otázok oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, avšak možnosti tolerovaného pobytu nevyužil.
28. Zdravotný stav žalobcu nepokladal žalovaný za dôvodný argument pre jeho nespôsobilosti vycestovať zo zdravotných dôvodov a napriek záveru znaleckého posudku, ktorý deklaruje nespôsobilosť žalobcu vycestovať do domovskej krajiny, tieto argumenty žalobcu pokladal za účelové.
29. Na tvrdenia žalobcu, že sa správny orgán nevysporiadal s otázkami odbornými, uvedenými v znaleckom posudku, žalovaný uviedol, že žalobca tento dôvod uviedol v odvolacom konaní. Hoci mal od 7.10.2017, pred rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa dňa 21.10.2017 vedomosti o svojom zdravotnom stave, brániacom mu odcestovanie. Správny orgán prvého stupňa v tento deň rozhodol, bez tohto, aby žalobca akcentoval argument o svojej zdravotnej nespôsobilosti vycestovať do domovskej krajiny. Žalovaný vyhodnotil preto túto odvolaciu námietku žalobcu negatívne.
30. S ohľadom na argument žalobcu, že žalobca nemal úmysel porušiť medzinárodné dohovory, lebo si zabezpečil spiatočnú letenku do G., na deň 3.10.2017, a napokon už 2.10.2017 požiadal o povolenie pobytu za účelom podnikania, žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, že táto námietka nie je opodstatnená a zopakoval, že žalobca nepožiadal o tolerovaný pobyt, ktorý mohol žalobcovi byť priznaný práve na základe uvedených skutočností, ale žiadal o uznanie trvalého pobytu za účelom podnikania, ktoré nesúvisí nijako s konaním o administratívnom vyhostení žalobcu pre zákonné dôvody podľa § 82 ods.1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, preto žalobcu vyhostil do domovskej krajiny, pre porušenie ustanovení článku 6 ods.1 písm. a/ a písm. b/, ako aj článku 6 ods.2 schengenského kódexu) a nepokladal tieto za predbežnú otázku administratívneho vyhostenia žalobcu.
31. Podľa žalovaného zákaz vstupu a územie Slovenskej republiky žalobcovi uložený správnym orgánom prvého stupňa na obdobie dvoch rokov, je na dolnej hranici zákonnej úpravy a zohľadnil, že preskúmavaným rozhodnutím došlo k opakovanému rozhodnutiu slovenských štátnych úradov o vyhostení žalobcu.
32. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe žalobcu reagoval žalobca v replike a opakoval argumenty o ktoré opieral svoju správnu žalobu.
33. Krajský súd v Košiciach príslušný na konanie ako správny súd podľa zákona č. 162/2015 Z. z., Správneho súdneho poriadku /ďalej len SSP/, účinného od 1.7.2016 preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa v právnych medziach žaloby. Oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a konštatuje, že žalobou nie je dôvodná. Účastníci konania netrvali na nariadení ústneho pojednávania vo veci, preto súd rozhodol verejne vyhlásením rozsudku 14.11.2018 tak, že žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
34. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
35. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. h/ zákona č. 404/2011 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.
36. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
37. Podľa § 82 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona môže určiť' zákaz vstupu na jeden rok až päť rokov.
38. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z .administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajín tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie".
39. Správny súd sa stotožnil so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, že žalobca porušil ustanovenie článku 6 ods.1 písm.a/ a písm.b/ a článku 6 ods.2 schengenského kódexu. Ide o Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (schengenský kódex). Podľa článku 6 ods.1 schengenského kódexu sa povolený plánovaný pobyt osôb na území členských štátov, ktorý nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180 dňového obdobia. Podľa článku 6 ods.2 schengenského kódexu na účely vykonania odseku 1 (správny súd komentuje pre kontrolu počtu dní pobytu v schengenskom priestore) sa za deň vstupu považuje prvý deň pobytu na území členských štátov a za deň odchodu posledný deň pobytu na území členských štátov.
40. Podľa názoru správneho súdu je napadnuté rozhodnutie žalovaného zákonné z dôvodov nižšie uvedených.
41. K žalobnej námietke žalobcu, ktorá sa týkala jeho žiadosti podanej 2.10.2017 na povolenie prechodného pobytu za účelom podnikania v súvislosti s vydaným rozhodnutím o živnostenskom oprávnení žalobcu, zo dňa 26.9.2017 Okresným úradom v Žiline, k tomu súd dodáva
42. Aj keď žalobca namietal v správnej žalobe, že správne orgány rozhodli o jeho administratívnom vyhostení bez zreteľa na skutočnosť, že podal 2.10.2017 žiadosť o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania v súvislosti s vydaným živnostenským listom Okresným úradom Žilina 26.9.2017, správny súd uvádza, napriek tomu v posudzovanom prípade je významným, že žalobca porušil dobu trvanie jeho oprávneného pobytu na území schengenského priestoru v rozpore so schengenskou dohodou a zákonom o pobyte cudzincov, teda vnútroštátnym právnym predpisom.
43. Pretože doba trvania jeho pobytu upravená zákonom o pobyte cudzincov i schengenskou dohodou bola žalobcom prekročená a žalobca neodcestoval, správny orgán vydal rozhodnutie o jeho vyhostení. Pokiaľ sa nezaoberal dôvodmi, ktoré uvádzal žalobca, stalo sa tak preto, že neboli relevantné vo vzťahu ku konaniu o administratívnom vyhostení, alebo vlastnou správnou úvahou dospel k iným záverom, ktoré napokon komentoval ako je vyššie uvedené. Otázka povoleného pobytu je upravená v označenej schengenskej dohode a jej podmienky žalobca nerešpektoval.
44. Žalobca namietal, že žiadal o prerušenie tohto konania a to do rozhodnutia o jeho žiadosti o povolenie prechodného pobytu na účely podnikania, o ktorej správne orgány rozhodli až 3.1.2018. Podľa správneho súdu ide o dva samostatné postupy správnych orgánov, pričom preskúmavaný postup je zákonným postupom ukladajúcim povinnosť správnym orgánom administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky ako aj schengenského priestoru neoprávnene.
45. Žalobca sa zdržiaval neoprávnene na území schengenského priestoru a prekročil lehotu 90 dní. Žalobca v správnej žalobe neuviedol akým spôsobom bolo rozhodnuté o jeho žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt z dôvodu podnikania, ale v štádiu rozhodovania o jeho administratívnom vyhostení i v čase rozhodovania o povolení prechodného pobytu za účelom podnikania išlo o dve konania. V konaní o administratívnom vyhostení, treba rozhodnutie chápať ako následok porušenia právnej povinnosti. K zhojeniu porušenia právnej povinnosti neprekročiť limit pobytu by nedošlo ani vydaným povolením na pobyt a opačne povolenie na pobyt za účelom podnikania nemusí byť opodstatnený a povolený ani ak chýba podmienka legálneho pobytu.
46. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorú preukazoval, že zo zdravotných dôvodov sa nemohol odcestovať do domovskej krajiny po lehote povoleného pobytu, k tomu správny súd udáva, že vedenie dokazovania a jeho vyhodnotenie ako i správna úvaha je plne v právomoci správnych orgánov.
47. Pri kontrole žalobcu bolo zistené, že 21.10.2017 došlo k prekročeniu jeho pobytu na území Slovenskej republiky a správny orgán bol oprávnený prihliadať len na zákonom predpokladané dôvody, kedy by mohol od tohto administratívneho vyhostenia upustiť.
48. Správna úvaha žalovaného o povinnosti správnych orgánov zohľadniť zdravotný stav žalobcu v dôsledku jeho napadnutia 7.10.2017 je plne v ich kompetencii. Žalovaný uzavrel, že v čase rozhodovania žalobca neakcentoval tento dôvod, ako dôvod, pre ktorý v zákonnej lehote neopustil územie Slovenskej republiky a schengenského priestoru.
49. Popísaný zdravotný stav podľa žalovaného bol účelovo vyzdvihnutý až v odvolacom konaní ako jeden z dôvodov, pre ktoré bol žalobca napadol rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
50. Súd vstupuje do ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov správneho konania v štádiu konania o preskúmanie rozhodnutia orgánov verejnej správy, ide o preskúmanie zákonnosti ich postupu, teda procesných podmienok konania pred správnymi orgánmi, ako aj hmotnoprávnych ustanovení rozhodnutia správnych orgánov.
51. V posudzovanom prípade sa správny súd stotožnil so závermi žalovaného, pokiaľ ide o hodnotenie odvolacích námietok, ktoré spočívali v námietke nerešpektovania skutočnosti, že žalobca požiadal o prechodný pobyt z dôvodu podnikania, neprerušenia správneho konania z dôvodu predchádzajúcej žiadosti žalobcu o prechodný pobyt z dôvodu podnikania i nerešpektovania jeho zdravotného stavu v čase rozhodovania o administratívnom vyhostení žalobcu.
52. Podľa správneho súdu je dané plne do správnej úvahy správnych orgánov ako vyhodnotia skutkové závery. Pokiaľ ide o otázku zdravotného stavu, súd už konštatoval, že hodnotenie žalovaným je jeho úvahou o predloženej zdravotnej dokumentácii v odvolacom konaní, ktorá aj podľa vyhodnotenia odvolacieho správneho orgánu bola účelová a nebola akceptovaná pred správnym orgánom prvého stupňa ani žalovaným.
53. Pokiaľ ide o úvahu správneho orgánu, týkajúcu sa prerušenia konania, už vyargumentovali správne orgány, že ide o prípad osobitného konania o povolenie z dôvodu podnikania, ktorý nesúvisí s postupom správnych orgánov vyvodeným v podobe administratívneho vyhostenia z dôvodu prekročenia limitu pobytu na území schengenského priestoru. Preto pokiaľ ide o otázku prerušenia konania, správny orgán prvého stupňa i odvolací správny orgán konštatovali, že žalobca mohol z dôvodov uvádzaných v tomto konaní žiadať o udelenie tolerovaného pobytu, kde by sa zohľadnil jeho zdravotný stav aj otázka jeho posudzovanej žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania.
54. Správny súd je viazaný v konaní o správnej žalobe návrhmi žalobcu a žalobné body, ktoré uviedol v tomto odôvodnení, svedčia o tom, že správna žaloba nie je dôvodná, preto správny súd v rozhodnutí podľa § 190 uviedol vo výroku, že túto zamieta.
55. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovaný trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že : a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.