Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/94/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Michal Kiča, Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, správca úpadcu: LUX Group, a.s., Pri starej prachárni 14, 831 04 Bratislava, IČO: 35 815 027, proti žalovaným: 1. ATRAM SK s.r.o., Nerudova 8, 821 04 Bratislava, IČO: 35 748 362, 2. O.. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. dvor XXXX, XXX XX O., obaja zastúpení: JUDr. Adrián Suchánek, advokát so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/11/2013-139 zo dňa 10.01.2017, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/11/2013-139 zo dňa 10.01.2017 p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd dopĺňa výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/11/2013-139 zo dňa 10.01.2017 tak, že: „Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a .“

III. Žalobcovi sa u k l a d á povinnosť nahradiť žalovaným, k rukám ich právneho zástupcu, plnú náhradu trov odvolacieho konania, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie A) zamietol žalobu žalobcu o určenie:

- neúčinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2008, uzatvorenej medzi úpadcom ako postupcom a žalovaným 2. ako postupníkom, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky voči dlžníkovi VUIS NOVA, spol. s r.o., „v konkurze“, so sídlom Lamačská cesta 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251 (ďalej len: „VUIS NOVA, s.r.o.“), vo výške 3.885.017,68 Eur,

- neúčinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.03.2011, uzatvorenou medzi žalovaným 2. ako postupcom a žalovaným 1. ako postupníkom, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky voči dlžníkovi VUIS NOVA, s.r.o., vo výške 3.885.017,68 Eur, a uloženie povinnosti:

- žalovanému 1. vydať pohľadávky voči spoločnosti VUIS NOVA, s.r.o., v celkovej výške 3.885.017,68 Eur k rukám žalobcu,

- žalovanému 1. strpieť výkon práv veriteľa ako majiteľa predmetnej pohľadávky v mene ktorej koná žalobca. B) Konštatoval 100 %-ný úspech žalovaných v spore.

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že úpadca ako veriteľ bol majiteľom pohľadávok voči dlžníkovi VUIS NOVA, s.r.o., v celkovej výške 3.885.017,68 Eur (117.040.042,80 Sk), ktoré nadobudol postúpením od viacerých právnych predchodcov. 1.2. Dňa 23.08.2008 uzatvoril úpadca so žalovaným 2. Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa žalovaný 2. stal vlastníkom pohľadávky voči dlžníkovi VUIS NOVA, s.r.o., vo výške 394.068,43 Eur prihlásenej v konkurze na majetok VUIS NOVA, s.r.o., prihláškami č. 1-13 a č. 15-32. 1.2.1. Dňa 24.03.2011 uzatvoril žalovaný 2. so žalovaným 1. Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa žalovaný 1. stal vlastníkom pohľadávky voči dlžníkovi VUIS NOVA, s.r.o., vo výške 394.068,43 Eur prihlásenej v konkurze na majetok VUIS NOVA, s.r.o., prihláškami č. 1-13 a č. 15-32. 1.3. Uznesením sp. zn. 2K/25/2011 zo dňa 10.10.2012, Okresný súd Bratislava I vyhlásil, právoplatne dňa 26.01.2013, konkurz na majetok úpadcu a za správcu ustanovil žalobcu. 1.4. Žaloba žalobcu bola postavená na tom, že vyššie opísané právne úkony (odseky 1.2. a 1.2.1.) ukracujú uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu, a preto sú neúčinnými právnymi úkonmi urobenými s úmyslom ukrátiť veriteľov v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom, keďže boli realizované bez primeraného protiplnenia. Žalobca mal za to, že predmetom postúpenia boli pohľadávky vo výške 3.885.017,68 Eur, pričom cena za postúpenie bola dohodnutá na sumu 736.905,- Eur. Súčasne žalovaný 2. započítal odplatu za postúpenie s pohľadávkou voči úpadcovi v totožnej výške, ktorú nadobudol od veriteľky O. G.. Pritom O. G. je spriaznenou osobou úpadcu, nakoľko bola jeho akcionárom. Žalobca mal za to, že týmto zápočtom došlo k uspokojeniu tejto veriteľky v plnej výške v čase, kedy spoločnosť úpadcu bola v úpadku, a tým ku kráteniu ostatných veriteľov. Súčasne aj žalovaný 1. je spriaznenou osobou úpadcu, nakoľko bol akcionárom úpadcu. 1.4.1. Žalovaný 1. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s úpadcom neuzatvoril žiadnu zmluvu, a preto Zmluve o postúpení pohľadávky z 23.03.2011 nie je možné v zmysle zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len: „ZoKR“), odporovať. Tiež uviedol, že žaloba nebola podaná v lehote, keďže odporovaný úkon predchádzal jednému roku pred začatím konkurzného konania úpadcu. Súčasne namietol nespôsobilosť tretieho výroku napadnutého rozsudku a nemožnosť jeho štvrtého výroku. 1.4.2. Žalovaný 2. k žalobe uviedol, že žalobca nepreukázal úpadok úpadcu v čase realizácie sporných právnych úkonov. Namietol tvrdenú absenciu primeraného protiplnenia pri Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2008, keďže za pohľadávky úpadcu zaplatil 736.905,- Eur, pričom v konkurze na majetok VUIS NOVA, s.r.o., boli ako oprávnené uznané len pohľadávky vo výške 394.068,43 Eur, a teda zaplatil úpadcovi viac ako dvojnásobok hodnoty relevantných pohľadávok. Ďalej namietol preklúziu práva žalobcu domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu zo dňa 23.08.2008 z dôvodu, že konkurzné konanie na majetok úpadcu začalo zverejnením konkurzu dňa 17.03.2011 a z dôvodu, že žalovaného 2. nie je možné považovať za spriaznenú osobu v zmysle § 9 ZoKR. Uviedol, že úspešne bolo možné žalovať len úkony uskutočnené v dobe jedného roka pred začatím konkurzného konania. 1.5. Prvoinštančný súd, opierajúc sa o § 58 ods. 3, 4, § 59 ods. 4, § 60 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 § 63 ods. 1 ZoKR, za sporné hodnotil otázky, či:

- odplata za postúpenie pohľadávok zmluvou zo dňa 23.08.2008 bola neprimeranou vo vzťahu k prevádzaným pohľadávkam úpadcu voči VUIS NOVA, s.r.o.,

- žalovaný 2. je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle § 9 ZoKR,

- bola žaloba voči žalovanému 2. podaná v zákonnej lehote. 1.5.1. Ako nespornú skutočnosť súd prvej inštancie vyhodnotil to, že žalovaný 1. bol vo vzťahu k úpadcovi spriaznenou osobou. 1.5.2. Prvoinštančný súd mal za nesporné a preukázané, že k namietanému úkonu medzi úpadcom a žalovaným 2. došlo dňa 23.08.2008 (k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo dňa 16.10.2012), teda viac ako pred štyrmi rokmi pred vyhlásením konkurzu, a že predmetná žaloba nebola podaná ani v dobe jedného roka, ani v dobe troch rokov, pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. 1.5.3. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný 2. bol osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZoKR (a mal za to, že to v konaní ani netvrdil). Preto skutočnosť, že žalovaný 2. nadobudol pohľadávku voči úpadcovi, ktorú v konečnom dôsledku započítal s odplatou za postúpenie od spriaznenej osoby (O. G.), hodnotil ako skutočnosť bez právnej relevancie k plynutiu lehoty na podanie žaloby. 1.5.4. Prvoinštančný súd ďalej hodnotil, že žalobca v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno preukázania predpokladu pre úspešné uplatnenie žaloby v lehote určenej § 60 ZoKR, keď nepreukázal vedomosť žalovaného 2. o tvrdenom úmysle úpadcu ukrátiť predmetným právnym úkonom svojich veriteľov. Žalovaný 2. naopak preukázal, že predmetnou zmluvou síce nadobudol pohľadávky v deklarovanej výške 3.885.017,68 Eur, avšak ich reálna hodnota (vzhľadom na úspech správcu VUIS

NOVA, s.r.o., v právoplatne skončených incidenčných konaniach) predstavovala len sumu 394.068,43 Eur, a teda žalovaný 2. zápočtom uhradil sumu vo výške 736.905,- Eur, predstavujúcu takmer dvojnásobok ich reálnej hodnoty, čím nemohlo dôjsť ku kráteniu uspokojenia veriteľov v konkurze úpadcu. Súčasne nepovažoval za dôvodné predpokladať úmysel úpadcu, predmetným úkonom krátiť uspokojenie svojich veriteľov 1.5.5. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, prvoinštančný súd vo vzťahu k žalovanému 2. uzavrel, že neboli splnené predpoklady ukracujúceho úkonu v zmysle § 60 ZoKR a vedomosti žalovaného 2. o úmysle úpadcu krátiť uspokojenie svojich ďalších veriteľov (ani krátenie samotné), a teda žalobca mohol úspešne uplatniť svoj nárok žalobou voči žalovanému 2. len za predpokladu, ak by k predmetnému úkonu došlo v lehote jedného roka pred vyhlásením konkurzu. Z toho dôvodu súd vyhodnotil nárok žalobcu voči žalovanému 2. (výrok č. 1 žaloby) za prekludovaný. 1.6. Z dôvodu zániku práva žalobcu žalovať neúčinnosť právneho úkonu, v zmysle výroku č. 1 žaloby, voči žalovanému 2., prvoinštančný súd uzavrel, že nie je možné uplatniť ani nárok voči žalovanému 1. pre nedostatok pasívnej legitimácie v zmysle § 62 ods. 2 ZoKR (výrok 2. až 4. žaloby), nakoľko ide o nárok odvodený od úspešnosti žaloby voči žalovanému 2. 1.7. O nároku na náhradu trov úspešných žalovaných, prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len: „CSP“), keďže žalovaní si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania a v konaní boli plne úspešní.

2. Voči tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, opierajúc sa o ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal, že tento nijako procesne nereagoval na návrh na prerušenie konania podaný žalobcom, najmä o ňom nerozhodol a nijako sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa skutkových okolností preukazujúcich úmysel žalovaných pri vykonaní odporovaného právneho úkonu a ani navrhovanými dôkazmi. 2.1. Odvolateľ uviedol, že dňa 02.06.2015 navrhol prerušenie konania, v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len: „OSP“), a to až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8Cbi/6/2013. Tento návrh odôvodňoval tým, že v tomto konaní sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov, a to Zmlúv o postúpení pohľadávok, podľa § 57 ZoKR (žaloba zo dňa 16.04.2013), pričom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8Cbi/6/2013 (žaloba zo dňa 28.02.2013) prebieha konanie o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty podľa § 78 ZoKR, a to medzi účastníkmi ATRAM SK, s.r.o., ako žalobcom a Mgr. Michalom Kičom, správcom úpadcu LUX Group, a.s., ako žalovaným. Predmetom vylučovacej žaloby je vylúčenie identických pohľadávok, ktoré mali byť predmetom postúpenia, na základe v tomto konaní odporovaných zmlúv o postúpení pohľadávok. 2.1.1. Odvolateľ uvádzal, že pokiaľ sa v excindačnom konaní ako prejudiciálna otázka rieši otázka majetkového práva úpadcu k pohľadávke, t. j. najmä otázka absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, v tomto incidenčnom konaní sa posudzuje otázka odporovateľnosti týchto zmlúv o postúpení. Keďže úspešne možno odporovať iba platnému právnemu úkonu, otázka platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je pre toto konanie neopomenuteľná. Považoval za nežiaduce, aby sa tá istá otázka, t. j. otázka platnosti zmlúv o postúpení, riešila v dvoch rôznych konaniach odlišne. 2.2. Odvolateľ ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že tento sa v odôvodnení napádaného rozsudku jeho argumentáciou, preukazujúcou úmysel žalovaných (resp. ich vedomosť) o ukracujúcej povahe odporovaných právnych úkonov, nijako nevysporiadal. Žalobca k námietke absencie preukázania úmyslu žalovaného 1. k ukráteniu veriteľov úpadcu, žalobca uviedol, že tento možno vyvodiť s personálneho a majetkového prepojenia medzi úpadcom a spoločnosťou ATRAM SK, s.r.o. Poukázal na skutočnosť, že pán Martin Hlôška - predseda predstavenstva úpadcu, bol spoločníkom pána H. N. v spoločnosti LR a KONDOR, spol. s r.o., IČO: 31 335 845, a to od 13.02.1996 do 14.07.1997. Ďalej, že pán H. N. pritom od 28.11.2008 do 22.04.2009 bol konateľom spoločnosti JAMEXI, s.r.o., IČO: 36 722 111, pričom v tej istej dobe bola spoločnosť ATRAM SK, s.r.o., teda žalovaný 1., spoločníkom spoločnosti JAMEXI, s.r.o., a to od 28.11.2008 do 22.04.2009. Žalobca uviedol, že i keď uvedené skutočnosti priamo nepredstavujú pomer spriaznenosti medzi spoločnosťou ATRAM SK, s.r.o. a úpadcom, personálne a majetkové prepojenie, prítomné v čase vykonania odporovaných právnych úkonov, oprávňujú klásť na obozretnosť všetkých konajúcich subjektov, zvýšené nároky konať tak, aby ich úkonmi nedochádzalo ku skracovaniu veriteľov úpadcu. 2.2.1. Odvolateľ mal za to, že prvoinštančný súd sa s argumentáciou žalobcu, resp. s navrhovaným dokazovaním, nemusel stotožniť, avšak bol povinný svoj názor, najmä v prípade podstatnej sporovej otázky, vysloviť a riadne ho zdôvodniť, čo však tento v napadnutom rozsudku neučinil.

3. Žalovaní sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu predpokladanom v § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, čo verejne vyhlásil v zmysle § 219 ods. 1 dňa 14.11.2018.

5. Odvolací súd pred posúdením vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia zameral svoju pozornosť na žalobcom prezentované pochybenie prvoinštančného súdu spočívajúcom v nerozhodnutí o návrhu na prerušenie konania a absenciu argumentácie prvoinštančného súdu k návrhom žalobcu k preukázaniu úmyslu žalovaných (resp. ich vedomosť) o ukracujúcej povahe odporovaných právnych úkonov.

6. Podľa § 9 ods. 1 ZoKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Podľa § 58 ods. 1, 3 ZoKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 60, ods. 1, 2 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 62 ods. 1 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Podľa § 63 ods. 1 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Podľa § 162 ods. 1, 3 CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 225 ods. 1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu (č. l. 69) vyplýva, že na pojednávaní dňa 02.06.2015 bol žalobcom súdu doručený návrh na prerušenie konania z dôvodov obsiahnutých v odsekoch 2.1 a 2.1.1. Zo spisu je zrejmé, že zo strany prvoinštančného súdu k prerušeniu konania v jeho priebehu nedošlo a tento súd vecne rozhodol o predmete žaloby bez toho, aby o zamietnutí tohto procesného návrhu žalobcu rozhodol, ako to predpokladá § 162 ods. 3 CSP. Odvolací súd sa preto zaoberal otázkou, či tento procesný postup prvoinštančného súdu mohol znemožniť strane uskutočniť jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a, či tento nedostatok nemôže byť napravený v konaní pred odvolacím súdom. 7.1. Je nutné mať na zreteli, že v prípade, ak nedôjde k prerušeniu konania na návrh strany, rozhodnutie o zamietnutí takéhoto návrhu zákon ponecháva až na rozhodnutie (konečné) vo veci samej. V tomto prípade je zrejmé, že prvoinštančný súd nemienil návrhu na prerušenie konania vyhovieť, ale v rozhodnutí vo veci samej opomenul rozhodnúť o zamietnutí tohto návrhu, a preto odvolací súd tento absentujúci výrok v rozhodnutí prvoinštančného rozsudku doplnil i bez návrhu, keďže rozhodnutie sa dosiaľ nestalo právoplatným, a keďže pre odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie a doplnenie rozhodnutia v konaní pred odvolacím súdom nie je vylúčené. 7.2. Odvolací súd pri doplnení rozsudku o zamietnutie návrhu na prerušenie konania zohľadnil to, že v identifikovanom excindačnom konaní sa nerieši otázka významná pre toto incidenčné konanie a vyriešenie otázok dôležitých pre excindačné konanie môže mať význam na konanie incidenčné len fragmentárny. 7.2.1. Excindačnou žalobou sa žalovaný 1., ako žalobca, domáha voči žalobcovi, ako žalovanému, vylúčenia majetku (identických pohľadávok, ktoré sú predmetom postúpenia) zo súpisu konkurznej podstaty. Ak by súd excindačnej žalobe vyhovel, je to bez akéhokoľvek významu k priebehu a výsledku incidenčného sporu, ktorý musí byť v konaní vyriešený. Ak by súd excindačnej žalobe nevyhovel a túto by zamietol, je to nevýznamné vo vzťahu k žalovanému 2., ktorý nie je účastníkom excindačného konania, a ktorý by takúto žalobu mohol následne iniciovať. Teda excindačná žaloba nerieši predmetnú problematiku komplexne.

8. K námietke odvolateľa, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje argumentácia súdu ohľadom návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania preukazujúceho úmysel žalovaných (resp. ich vedomosť) o ukracujúcej povahe odporovaných právnych úkonov, je nutné uviesť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplývajúce z ustálenej judikatúry ESĽP. Na strane druhej, ale judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Špecifická odpoveď sa vyžaduje zásadne len vtedy, ak ide o argument, ktorý je pre vyhlásenie rozhodnutia rozhodujúci. 8.1. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v Náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03). 8.1.1. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na právne závery, ktoré prijal. 8.2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že žalovaný 2. nie je spriaznenou osobou s úpadcom (spriaznenosť osoby odvolateľ netvrdil a spriaznenosť nemali preukázať ani ním navrhnuté dôkazy), pričom žalobou správca odporuje Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.08.2008, teda právnemu úkonu, ktorý presahuje zákonom predpokladaný časový úsek.

8.3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, že žalovaný 1., ktorý je preukázateľne osobou spriaznenou s úpadcom, odporovaný právny úkon neuzavrel s úpadcom, a teda nie je nositeľom pasívnej legitimácie v odporovacej žalobe. 8.4. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je ostatne zrejmé, že v predmetnom postúpení pohľadávok nejde o právny úkon bez primeraného protiplnenia, teda odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky rozhodujúce pre posúdenie predmetu sporu. Návrhy žalobcu vo vzťahu k týmto záverom nesmerovali k spochybneniu týchto zistení prvoinštančného súdu a tieto zistenia žiadnym spôsobom nespochybňovali.

9. Po takto zistenom skutkovom a právnom stave veci sa odvolací súd plne stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu a rozhodnutie, podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správne potvrdil. 9.1. Je nutné však poukázať na to, že prvoinštančný súd nesprávne poukázal na časovú reláciu lehoty na podanie odporovacej žaloby, keď nesprávne vychádzal od momentu vyhlásenia konkurzu. Táto časová relácia sa správne viaže ku začatiu konkurzného konania, ktoré je späté s uznesením o začatí konkurzného konania. Uznesenie o začatí konkurzného konania bolo vyhlásené dňa 09.06.2011 a zverejnené dňa 17.06.2011. Tento omyl prvoinštančného súdu, vzhľadom na vyššie uvedené, nemá pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku relevantný význam.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešným žalovaným, ktorí si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnili, odvolací súd priznal plný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .