Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu OZETA, s.r.o., so sídlom Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO 44 360 835, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO 36 837 857, proti žalovanému P.. R. T., trvalý pobyt Na N. XXXX/XA, XXX XX R., občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpenému JUDr. Z. Z., advokátom, so sídlom kancelárie U. armády XX/XX, XXX XX H. Z. H. N., o zaplatenie 30 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 40Cb/85/2014-219 zo dňa 7. novembra 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 40Cb/85/2014-232 zo dňa 21. decembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 40Cb/85/2014-232 zo dňa 21. decembra 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 29 800 eur nezastavil, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odseku 1. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie žalobný návrh (petit) a tvrdenia žalobcu, ktorými opísal rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 v podanej žalobe proti žalovanému o splnenie peňažnej povinnosti (§ 137 písm. a/ , čím konkretizáciou a individualizáciou určil predmet sporového konania. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi. Tvrdenia opísané v žalobe a návrhy na vykonanie dôkazov použil žalobca ako prostriedky procesného útoku.

3. V odseku 2. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie skutočnosti, ktoré žalovaný opísal v odpore podanom proti súdom prvej inštancie vydanému platobnému rozkazu s návrhom žalovaného na zamietnutie žaloby a v odseku 3. odôvodnenia uviedol argumentáciu žalobcu na odpor žalovaného.

4. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením č.k. 40Cb/85/2014-89 zo dňa 8.9.2015 pripustil, aby z konania vystúpil doterajší žalobca R. N. a na jeho miesto vstúpil ako žalobca obchodná spoločnosť OZETA, s.r.o., Eisteinova 23, Bratislava, IČO 44 360 835. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2015.

5. V odsekoch 5. - 7. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie procesný postup v konaní, kedy spor medzi žalobcom a žalovaným prejednal na pojednávaniach, citoval listiny, ktorými vykonal dokazovanie oboznámením ich obsahu. Zároveň súd prvej inštancie opísal dôkazy, ktorými dokazovanie nevykonal a uviedol dôvody pre tento postup. Podľa názoru súdu prvej inštancie dôkazy, ktorými dokazovanie nevykonal neboli pre rozhodnutie súdu v zmysle vysloveného predbežného právneho posúdenia veci podľa § 181 ods. 2 potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporné, že obsah písomnej dohody súhlasí s obsahom dohody spoločníkov (neboli potrebné pre posúdenie platnosti tejto dohody, ale na preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným). V odsekoch 8. a 9. odôvodnenia opísal súd prvej inštancie skutkové zistenia.

6. V odsekoch 10. - 20. odôvodnenia citoval súd prvej inštancie normy hmotného práva, § 261 ods. 6 písm. a/, § 300, § 68 ods. 1, 2, § 69 ods. 4, 5, § 70 ods. 1, § 72 ods. 1, § 75 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, § 39, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých interpretoval použitie týchto právnych noriem na ním zistený skutkový stav veci.

7. Za aplikácie citovaných noriem Obchodného zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že spoločnosť sa zrušuje s likvidáciou alebo bez likvidácie. K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie dochádza pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti, ak spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti súčasne rozhodne, že spoločnosť sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, alebo že sa rozdelí (§ 69). V takomto prípade celé obchodné imanie zrušenej spoločnosti prechádza na jej právneho nástupcu. V prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou vykoná likvidátor likvidáciu podľa ustanovení § 70 a nasl. Obchodného zákonníka, výsledkom ktorého je speňaženie obchodného majetku zrušenej obchodnej spoločnosti a rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok).

8. Po posúdení obsahu dohody o rozdelení majetku MODEV s.r.o. uzavretej medzi spoločníkmi dňa 2.11.2010, ako i z tvrdenia žalobcu v žalobe, bol súd prvej inštancie toho názoru, že z týchto vyplýva dohoda spoločníkov o vstupe obchodnej spoločnosti MODEV s.r.o. do likvidácie a súčasne dohoda o rozdelení obchodného majetku predmetnej obchodnej spoločnosti. Uzavrel, že takýto postup spoločníkov a dohoda v takomto znení odporuje zákonu a túto dohodu vyhodnotil ako absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, tento dokonca obchádza, keď postupom podľa tejto dohody si spoločníci rozdelia obchodný majetok obchodnej spoločnosti MODEV s.r.o. a túto zrušia s likvidáciou bez právneho nástupcu. Tvrdenie žalobcu, že k rozdeleniu majetku malo dôjsť až v rámci likvidácie prevedením majetku na spoločníkov bez jeho speňaženia, z obsahu zmluvy nevyplýva. Podľa názoru súdu prvej inštancie možno prípadne v likvidácii teoreticky namiesto speňaženia majetku previesť časť obchodného majetku na spoločníkov bez jeho speňaženia, z dohody však jednoznačne vyplýva, že v nákupe a predaji odevov budú pokračovať dve nové obchodné spoločnosti, ktorých majiteľmi budú samostatne Ing. R. T. a R. N., teda jednoznačne vyplýva úmysel obchodnú spoločnosť MODEV s.r.o. rozdeliť a pokračovať v podnikaní a nie prijať ako likvidačný zostatok obchodný majetok zaniknutej obchodnej spoločnosti. Tento záver podporuje i znenie piateho odseku predmetnej dohody: „spoločníci sa dohodli, že informujú zamestnancov, dodávateľov tovaru a služieb a odberateľov spoločným listom o rozdelení spoločnosti“.

9. V odseku 23. odôvodnenia poukázal súd prvej inštancie na právnu teóriu, normy hmotného práva a ich výklad týkajúci sa zmluvnej pokuty a v odseku 24. odôvodnenia uviedol, že po závere absolútnej neplatnosti dohody o rozdelení majetku MODEV s.r.o. zo dňa 2.11.2010 vyhodnotil ako neplatnú aj v nej obsiahnutú dohodu o zmluvnej pokute. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom ostatných listinných dôkazov predložených stranami sporu, nakoľko tieto vzhľadom na právny názor súdu o neplatnosti predmetnej dohody, neboli potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej, nakoľko neboli potrebné pre posúdenie platnosti tejto dohody ale na preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným.

10. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému na základe dohody o rozdelení majetku MODEV s.r.o. zo dňa 2.11.2010 a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne rozhodol, že konanie v dôsledku späťvzatia časti žaloby žalobcom v sume 29 800 eur s príslušenstvom nezastaví podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len . Nesúhlas žalovaného so zastavením konania z dôvodu, že nárok žalobcu neuznáva pre neplatnosť predmetnej dohody a z dôvodu, že žalovaný si uplatňuje proti žalobcovi v samostatnom súdnom konaní nárok z nájomného, ktoré je predmetom započítania, posúdil súd prvej inštancie s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto prípadu a vyslovený právny názor ako dôležitý.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s následným postupom podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Uplatnený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúci v názore súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody zo dňa 2.11.2010, pretože strany sporu ako spoločníci nerozhodovali na valnom zhromaždení a v názore, že spoločníci obchádzali zákon, pretože vzájomné právne vzťahy nemohli takto alternatívne v dohode a platne usporiadať, odôvodnil žalobca tým, že súd prvej inštancie opomenul fakt, že zákon priamo v záväzkovej časti v § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka počíta, že spoločníci obchodných spoločností môžu navzájom uzatvárať dohody, nielen formalizované, ale aj iné dohody, najmä v spojení s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka tzv. nepomenované dohody. K tejto právnej úprave bolo doplnené do zákona ustanovenie § 66c Obchodného zákonníka, ktorého vymedzenie je demonštratívne a dohoda môže regulovať aj iné otázky, pokiaľ nepatria výlučne do právomoci orgánov spoločnosti. Hoci táto právna úprava bola prijatá až po uzavretí dohody, neznamená to, že obdobné dohody nemohli spoločníci uzatvárať na všeobecných princípoch obchodného práva a práva obchodných spoločností. Záležitosti spoločnosti, ktoré riešili strany sporu v dohode neboli vymenované v § 125 Obchodného zákonníka, a je teda vylúčené, že by dohoda zasiahla do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia. Touto dohodou nešlo ani o akúsi náhradu za priamu likvidáciu spoločnosti. Išlo o normatívne dohodnutie akým spôsobom sa spoločníci zaväzujú postupovať v procese predchádzajúcom likvidácii, ku ktorej mali záujem dospieť. Vstup do likvidácie by prebehol striktne formalizovaným zákonným spôsobom. Dohoda ako sa k režimu likvidácie dopracovať nevyžadovala žiadne rozhodnutie valného zhromaždenia. Podľa § 130 prvá veta Obchodného zákonníka môžu spoločníci robiť rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. Súd nemá právo svojvoľne zvrátiť rozhodnutím jednomyseľné a súhlasné vyjadrenie spoločníkov. Súd prvej inštancie odignoroval aj zavedené obchodné zvyklosti, teda že obdobné dohody, napr. akcionárske zmluvy, sú v podmienkach práva obchodných spoločností bežné a všeobecne platne akceptovateľné, hoci obsahujú tiež zásadné právne vzťahy ako postupovať pri riešení určitých záležitostí spoločnosti a pod. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v odseku 22. odôvodnenia zbytočne poukazoval na akúsi neurčitosť v tom zmysle, že by bolo u strán dohody nejasné, či chceli rozdeliť spoločnosť. Tento zdanlivý účel sa hodil súdu prvej inštancie pre odôvodnenie výroku rozsudku. Uvedené nevyplývalo zo zisteného skutkového stavu, v dokazovaní nikto nespochybnil, najmä nie žalovaný, že by sa mohlo jednať o nezrozumiteľnosť a neurčitosť dohody v tejto časti vo význame, že malo ísť o právne rozdelenie spoločnosti. Žalovaný sa nevyjadril, že spôsob a zámer dohody vnímal inak, teda, že sa ňou sleduje priamo rozdelenie spoločnosti na dva samostatné subjekty, ako sa domnieval súd prvej inštancie. V odpore sám uviedol, že sa dohodnutý majetok mal previesť na nové spoločnosti strán dohody, ktoré nebudú právnymi nástupcami spoločnosti MODEV, s.r.o. Súd prvej inštancie zjavne nesprávne, bez opory v dokazovaní poukazoval na tento príklad nezrozumiteľnosti a neplatnosti dohody a jej zasahovania do pôsobnosti valného zhromaždenia, celkovo akoby vnucoval vlastné požiadavky na akýsi inštitucionálny formalizmus rozhodovania spoločníkov nad autonómnu vôľu strán a potieral ich zmluvnú voľnosť. Z formálneho hľadiska bola podstatná písomnosť dohody, čím spĺňala požiadavku zákonnej podoby podľa Obchodného aj Občianskeho zákonníka. V tomto smere sa rozhodnutie o neplatnosti javí akoby alibistické a súd prvej inštancie sa tak zrejme vyhol potrebe dokazovania porušenia povinností z dohody žalovaným. Taktiež zbytočne súd prvej inštancie dôvodil nejakou akcesoritou zmluvnej pokuty k hlavnému záväzkovému vzťahu a v odseku 23. odôvodnenia arbitrárne teoretizoval bez konkrétneho príčinného vzťahu k predmetu sporu. Záväzky strán v dohode spočívali v povinnostiach oboch strán, boli synalagmatické a vyvážené a sankcia zmluvnej pokuty za nesplnenie pôsobila na obidve strany. Za nedôvodnú považoval žalobca obavu súdu prvej inštancie, že sa nebude dať skutočnosť porušenia dohody dostatočne identifikovať pre absenciu konkrétnejšieho špecifikovania podmienok, o ktorých porušenie prípadne pôjde. Z gramatického výkladu dohody vyplýva, že by postačilo porušenie čo i len dvoch dohodnutých podmienok. Žalovaný reálne porušil všetky podmienky dohody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci, s poukazom na obsah dohody uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Dohoda odporuje zákonu a je absolútne neplatná. V tejto dohode sa uvádza, že spoločnosť vstúpi do likvidácie ku dňu 31.12.2010. K tomuto dátumu nebolo zvolané valné zhromaždenie, na ktorom by bol formou uznesenia valného zhromaždenia s úradne overenými podpismi spoločníkov schválený obsah dohody, rozhodnutie o zrušení spoločnosti, o jej vstupe do likvidácie s vymenovaním likvidátora, prípadne rozhodnutie o predaji podniku. Valné zhromaždenie sa konalo až v decembri 2011 a na ňom nebolo prijaté žiadne platné uznesenie, spoločníci sa nedohodli na ničom čo bolo obsahom dohody. K argumentácii žalobcu ohľadom nepomenovaných dohôd žalovaný uviedol, že okrem formálnych náležitostí, ktoré odôvodňujú neplatnosť dohody, je tu zjavný rozpor s § 125 ods. 1 písm. i/, j/, k/ Obchodného zákonníka a čl. 26 zakladateľskej zmluvy. Samotné ustanovenie o tzv. sankčnej pokute je neurčité, nejasné a v konečnom dôsledku neplatné. Nie je možné zistiť alebo určiť či bola porušená povinnosť vyplývajúca z dohody, aká povinnosť, kedy a kým. V dohode absentujú obligatórne náležitosti zmluvnej pokuty. Žalovaný dal do pozornosti, že spoločníci majú právo rozhodovať slobodne, nie pod nátlakom, pričom majú brať ohľad na dodržiavanie zákonov, práv a oprávnených záujmov spoločnosti. Prípadná sankcia obmedzuje voľnosť a slobodu spoločníka v uplatňovaní jeho rozhodovacích práv. Práva spoločníka v spoločnosti, ako aj jeho rozhodovanie, sú výsostným právom spoločníka a ako také ich nemožno sankcionovať. Pre úplnosť žalovaný poukázal na § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný porušil dohodu nie sú pravdivé ani len z časti. Všetky prevádzky MODEV, s.r.o. prešli na R. N. základe jeho jednostranných rozhodnutí bez vedomia a súhlasu žalovaného a valného zhromaždenia, čím porušil ustanovenia neplatnej dohody, ktorú on považuje za platnú v rozpore s rozhodnutím súdu. Odvolanie žalobcu je nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.2.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa sústredil najmä na súhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie a k odvolacím tvrdeniam žalobcu neuviedol zásadné a akceptovateľné argumenty. Totožne so súdom prvej inštancie sa žalovaný mýli v tom, že by dohodou sa mali akoby vziať právomoci valnému zhromaždeniu a preto by mala byť dohoda neplatná. Dohoda však predstavovala iba akýsi „modus operandi“, resp. bola regulatívom pre strategický postup, ktorý mali naplniť obaja spoločníci, aby tento proces dospel k oficiálnej likvidácii spoločnosti. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach o práve spoločníkov uznášať sa jednak mimo valného zhromaždenia, ale aj robiť dohody právom dovolené a predpokladané podľa § 261 ods. 6 písm. a/ a podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný dôvodí, že dohoda nenadobudla účinnosť, lebo do 31.12.2010, resp. k tomuto dátumu zanikla pre nenaplnenie cieľa, keďže nebolo zvolané valné zhromaždenie, žalobca uviedol, že takýto domnelý záver z ničoho nevyplýva, a aj keby tak bolo, žalovaný tým potvrdzuje existenciu a platnosť dohody a znamenalo by to, že ustanovenia o zmluvnej pokute ďalej pôsobia. Preto žalovaný nesprávne argumentuje akcesoritou zmluvnej pokuty, na ktorú sa v tomto ohľade v zmysle výnimky podľa § 302 Obchodného zákonníka neprihliada. Za nesprávny považoval žalobca aj poukaz žalovaného na rozpor s čl. 26 zakladateľskej listiny. Takéto ustanovenie zakladateľskej listiny by znamenalo jej čiastočnú neplatnosť. Pokiaľ by sa malo na také ustanovenie prihliadať, tak práve toto vnútorné obmedzenie konať by predstavovalo porušenie Obchodného zákonníka. Žalovaný sa domáha slobody a voľnosti konania spoločníkov a jeho argumentácia pôsobí rozporuplne, pretože pokiaľ má mať spoločník právo slobodne a neobmedzene sa prejavovať vo forme právnych úkonov, tak potom tak mohli strany urobiť aj v namietanej dohode mimo spoločenskej zmluvy. Podľa názoru žalobcu je potrebné vykonať dokazovanie v celom rozsahu predmetu sporu, ktoré súd prvej inštancie neurobil a ďalej sa nezameriaval na porušenie dohody žalovaným. Zopakoval odvolací návrh. T

15. K doručenému vyjadreniu žalobcu zo dňa 13.2.2018 žalovaný vyjadrenie nepodal.

16. Súdne konanie v danom spore žalobcu proti žalovanému začalo dňa 26.7.2013 doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

17. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť, nielen z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 .

20. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

22. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné úkony súdu a strán sporu do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

23. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 29 800 eur nezastavil, má charakter procesného rozhodnutia, o ktorom sa z hľadiska formy rozhodnutia rozhoduje uznesením. Jeho konzumáciou do meritórneho rozhodnutia o veci samej vo výrokovej časti sa nič nemení na povahe tohto rozhodnutia ako uznesenia. V priebehu konania zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 29 800 eur späť. Späťvzatie žaloby v tejto časti a v danom štádiu konania predstavuje dispozičný úkon žalobcu s predmetom konania, na ktorý sa v súlade s § 146 ods. 1 prvá veta vyžaduje súhlas protistrany, žalovaného. Súd prvej inštancie postupoval v konaní procesne správne a po tom, ako žalovaný vyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, posudzoval dôvodnosť nesúhlasu žalovaného. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím žaloby, príp. jej časti, je výlučne vecou úvahy súdu. Odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne tvrdenia týkajúce sa výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie o nesprávnom posúdení dôvodnosti nesúhlasu žalovaného a odvolací súd v rámci úradnej činnosti podľa § 380 ods. 2 nezistil čo do výroku I. v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenia.

25. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 3 pri vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu, ktorými odôvodňoval uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, uvádza a dopĺňa :

26. Zo skutkových okolností opísaných žalobcom v žalobe a žalobcom tvrdených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30 000 eur, dohodnutej v písomnej forme ako súčasť písomnej dohody o rozdelení majetku MODEV, s.r.o., ktorú dňa 2.11.2010 uzavreli spoločníci tejto spoločnosti Tibor Štefánik a Ing. Ľubomír Žabár. Účastníci dohody dojednali zmluvnú (sankčnú) pokutu v znení: “V prípade nedodržania dohodnutých podmienok sa dohodli na udelení sankčnej pokuty vo výške 30 000 eur.“ Podľa tvrdenia žalobcu spočívalo porušenie povinnosti na strane žalovaného v nerešpektovaní dohody a odmietnutí spolupráce pri likvidácii spoločnosti MODEV, s.r.o. prostredníctvom mediácie, na zasadnutí riadneho valného zhromaždenia dňa 12.12.2011 a stretnutia dňa 13.1.2011, na ktorom sa malo uskutočniť mimoriadne valné zhromaždenie. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zistil, že k podmienkam dohody o rozdelení majetku MODEV, s.r.o. zo dňa 2.11.2010 patrili : dohoda, že firma MODEV, s.r.o. k 31.12.2010 ukončí obchodnú činnosť, nákup a predaj odevov podľa živnostenského zákona a bude daná do likvidácie podľa Obchodného zákonníka s tým, že od 1.1.2011 budú pokračovať v nákupe a predaji odevov dve nové firmy, ktorých majiteľmi budú samostatne Ing. R. T. a R. N., zamestnanci a nájomné zmluvy predajní budú predzmluvnené na dve nové firmy oboch spoločníkov, zásoby a inventár prevedú v účtovnej cene, prípadne podľa znaleckého posudku na dve nové firmy oboch spoločníkov, dohodu o rozdelení predajní s presným určením, ktoré predajne prevezme Ing. R. T. a ktoré predajne prevezme R. N., dohodu na rozdelení skladu a distribúcie, dohodu o informovaní o rozdelení spoločnosti zamestnancov, dodávateľov tovaru a služieb a odberateľov spoločným listom, dohodu o umorení celkového zostatku IM v konkrétnych obchodných centrách s tým, že ostatný IM bude prevedený na základe znaleckého odhadu v trhovej cene podľa miesta jeho používania, dohodu o rozdelení automobilov, dohodu, že na likvidácii spoločnosti MODEV, s.r.o. sa budú spoločníci podieľať rovnakým dielo a dohodu, že mediátorom v prípade sporu z dohody bude právna kancelária JUDr. Birošová.

27. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty prejudiciálne riešil otázku platnosti právnych úkonov, dohody zo dňa 2.11.2010 ako hlavnej zmluvy a dohody o zmluvnej pokute ako akcesorického dojednania, ktoré sa viaže na túto hlavnú zmluvu, pretože k absolútnej neplatnosti právneho úkonu prihliada súd vždy z úradnej povinnosti. Vyslovil, že dohoda zo dňa 2.11.2010 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojím obsahom a účelom z dôvodov uvedených v odseku 22. odôvodnenia zákonu odporuje a zákon obchádza tým, že postupom podľa tejto dohody si spoločníci rozdelia obchodný majetok spoločnosti MODEV, s.r.o. a túto zrušia s likvidáciou bez právneho nástupcu. Z ďalšieho textu dohody však vyplýva úmysel rozdeliť majetok spoločnosti a pokračovať v podnikaní cez dve nové spoločnosti, ktorých majiteľmi budú samostatne Ing. R. T. a R. N..

28. Podstatná časť odvolania žalobcu je argumentáciou o nesprávnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti dohody zo dňa 2.11.2010. Podľa obsahu vyhodnotil odvolací súd túto argumentáciu žalobcu ako všeobecnú a teoretickú bez priameho vzťahu na obsah písomného prejavu vôle Ing. R. T. a R. N. vyjadrenej v predmetnej dohode s prihliadnutím na konkrétne okolnosti v rozhodnom čase. V konaní nebolo sporné, že obsah tejto dohody nebol predmetom rozhodovania valného zhromaždenia spoločnosti MODEV, s.r.o. a v konaní neobstojí ani poukaz žalobcu, že spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia (§ 130 prvá veta Obchodného zákonníka). Pre záver, že dohoda zo dňa 2.11.2010 je rozhodnutím spoločníkov mimo valného zhromaždenia žalobca netvrdil a nepreukázal žiadne skutočnosti, pretože aj proces rozhodovania spoločníkov týmto spôsobom vyžaduje dodržanie zákonom stanoveného formálneho procesu. Odvolanie žalobcu neodôvodňuje ani záver, že dohoda zo dňa 2.11.2010 je právnym úkonom medzi spoločníkmi podľa § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka (absolútny obchodný záväzkový vzťah), pretože právna úprava tretej časti Obchodného zákonníka (obchodné záväzkové vzťahy) upravuje záväzkové vzťahy medzi spoločníkmi navzájom, ktoré sú v zákone taxatívne vymedzené. Dohoda zo dňa 2.11.2010 s obsahom vymedzeným v odseku 26. tohto odôvodnenia sa vzťahov účasti na spoločnosti a vzťahov zo zmlúv, ktorými sa prevádza obchodný podiel spoločníka, netýka a tieto neupravuje. Prejav vôle spoločníkov smeruje voči obchodnej spoločnosti ako samostatnému subjektu práva. Obchodná spoločnosť MODEV, s.r.o., v mene ktorej boli oprávnení konať konatelia ako štatutárny orgán, nebola účastníkom dohody zo dňa 2.11.2010.

29. Odvolací súd pri posudzovaní odvolacieho tvrdenia žalobcu, že spoločníci obchodných spoločností, teda aj spoločníci spoločnosti MODEV, s.r.o. dňa 2.11.2010, mohli uzatvárať aj iné dohody najmä v spojení s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako tzv. nepomenované dohody, vychádzal z právnej úpravy platnej a účinnej v čase uzavretia predmetnej dohody. V tom čase táto právna úprava podľa § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka pripúšťala dohody/zmluvy medzi spoločníkmi navzájom mimo zakladateľskej listiny alebo spoločenskej zmluvy (základné dokumenty obchodnej spoločnosti) len na úpravu taxatívne vymedzených záväzkových vzťahov. Bez opory v zákone je aj poukaz žalobcu na § 66c Obchodného zákonníka, ktorý bol zavedený novelou zákonom č. 389/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2017. Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení v tejto novele Obchodného zákonníka sa § 66c vzťahuje len na právne vzťahy vzniknuté po nadobudnutí jeho účinnosti. Jeho aplikácia na právne posúdenie dohody zo dňa 2.11.2010 neprichádza do úvahy.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v odseku 22. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v tej časti, kde uvádza, že dohoda zo dňa 2.11.2010 svojím obsahom a účelom zákonu odporuje a ako právny úkon je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd nadväzujúc na názor vyslovený v odseku 29. tohto odôvodnenia uvádza, že okrem vyššie uvedených nedostatkov, dohoda zo dňa 2.11.2010 odporuje § 68 ods. 1, § 70 ods. 1 a § 75 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, keď na jednej strane sa spoločníci mali dohodnúť, že spoločnosť bude daná do likvidácie a likvidácia sa vykoná podľa Obchodného zákonníka a na strane druhej sa spoločníci bez poznania výsledku likvidácie (likvidačný zostatok) a bez ukončenia likvidácie dohodli o rozdelení majetku spoločnosti nerešpektujúc likvidačný zostatok vrátane usporiadania záväzkov v užšom zmysle voči veriteľom (imanie spoločnosti podľa § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka, do ktorého patria aj záväzku spoločnosti). Dohody uzavreté medzi spoločníkmi navzájom nesmú odporovať kogentným ustanoveniam zákona. Rozhodnutie o zrušení spoločnosti patrí do výlučnej pôsobnosti a právomoci valného zhromaždenia spoločnosti ako jej najvyššieho orgánu.

31. Odvolací súd s poukazom na odsek 23. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie preto dopĺňa právny názor súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z dôvodu neplatnosti dohody zo dňa 2.11.2010 aj o názor, že dohoda zo dňa 2.11.2010 v časti o ukončení obchodnej činnosti spoločnosti MODEV, s.r.o., o ukončení nákupu a predaja odevov podľa živnostenského listu a o tom, že spoločnosť MODEV, s.r.o. bude daná do likvidácie podľa Obchodného zákonníka, nepredstavuje ako právny úkon medzi spoločníkmi úpravu vzťahov taxatívne vymedzených v § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka a z takto formulovanej časti dohody nie je vôbec zrejmé, či ide o právo alebo o povinnosť spoločníkov. V prípade povinnosti spoločníkov v ponímaní dohodnutej podmienky, neobsahuje dohoda presnú špecifikáciu a konkretizáciu tejto povinnosti vo vzťahu ku každému spoločníkovi tak, aby pri vymedzení dohody o zmluvnej pokute bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, nesplnenie ktorej povinnosti je zabezpečené zmluvnou pokutou. Žalovaný tvrdil a žalobca jeho tvrdenie nepoprel, že dohodu ako písomný text vyhotovil a predložil žalovanému R. N., právny predchodca žalobcu. Za použitia výkladového pravidla podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka treba potom výklad vôle žalobcu vykladať na jeho ťarchu. Dohoda zo dňa 2.11.2010 neobsahuje žiadnu povinnosť žalovaného, v dôsledku porušenia ktorej mohol žalobcovi vzniknúť právny nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Za daného hmotnoprávneho stavu v konaní pred súdom prvej inštancie nebol daný dôvod na vykonanie dokazovania porušenia povinnosti žalovaným z neplatnej dohody zo dňa 2.11.2010.

32. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích tvrdení žalobcu konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .