Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10Csp-133-2018.pdf
PDF · 73.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/133/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu U. Ú. F., E..L.. L. L. U. F. - C., Y. W. X, K.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému R. J., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XXX/XX, XXX XX, Y., v konaní o zaplatenie 46 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 46 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.2.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.8.2018 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 46 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 19.11.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130, ktorá zanikla k 31.12.2017 zlúčením so žalobcom a predchodca žalobcu 7.7.2014 ako veriteľ so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička 72 € na kúpu spotrebného tovaru. Kúpna cena tovaru bola 74 €. Žalovaný pri podpise uhradil akontáciu vo výške 2 € a zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému ako pôžičku. Žalovaný mal pôžičku splácať 18 mesačnými splátkami v sume 4 € a to do celkovej sumy 72 €. Žalovaný však z tejto sumy zaplatil len 26 €, zvyšok nezaplatil. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca listom z 21.8.2015 nazvaným Predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca 14.10.2015 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom z 13.11.2015. Žalovaný však ku dňu spísania žaloby dlh žalobcovi nezaplatil. V dôsledku toho bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd.
3. Na dôkaz týchto skutočností súdu žalobca predložil notársku zápisnicu spísanú notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, N 3283/2017 zo dňa 11.12.2017, ktorou preukazoval svoje právne nástupníctvo, list z 13.11.2015 - oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľad splátok a úhrad, zmluvu o pôžičke uzavretú 7.7.2014, všeobecné obchodné podmienky k zmluve o pôžičke a informácie o finančnom sprostredkovaní, predžalobnú upomienku z 21.8.2015 a dôkaz o jej doručení žalovanému.
4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola s prílohami a príslušným poučením súdu doručená do vlastných rúk.
6. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 14.11.2018 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
7. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že skutkové tvrdenia žalobcu žalovaným neboli rozporované a v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. považovali za nesporné. Súčasne však ich preukazovali listiny pripojené žalobcom do súdneho spisu.
8. Zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so žalovaným dňa 7.7.2014, súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička v celkovej výške 72 € pri akontácii 2 € pri počte 18 mesačných splátok vo výške 4 €, pričom splátky boli zročné vždy k 14. dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola zročná 14.9.2014, posledná bola zročná 14.2.2016. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 49,67 % ročne, RPMN pôžičky bola 0 % ročne. Termín konečnej splatnosti bol 14.2.2016.
9. Súčasťou zmluvy o pôžičke boli aj všeobecné obchodné podmienky k zmluve o pôžičke s platbou do O2 faktúry. Zmluva podľa presvedčenia súdu mala všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z prehľadu o splácaní pôžičky je zrejmé, že žalovaný na úhradu pôžičky zaplatil celkovo len 28 €. Poslednú splátku uhradil 1.4.2015, následne už žiadnu splátku na úhradu pôžičky neurobil. Zo sumy 28 € suma 2 € predstavovala akontáciu a 26 € bolo uhradených na bežné splátky, ktoré boli zročné k 14. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca v období od 14.9.2014 do 14.2.2016. Je teda zrejmé, že s prihliadnutím na úhradu vo výške 26 € (mimo akontácie) žalovaný zo sumy 72 €, ktorú mal zaplatiť 18 splátkami, dlhuje sumu 46 €. Zmluva o pôžičke však neobsahovala ustanovenia o práve veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle ust. § 565 Obč. zákonníka. Vzhľadom na absenciu tejto dohody žalobca, resp. jeho predchodca, nemohol jednostranne a to ani po zaslaní upomienky, vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru ako tak urobil listom z 13.11.2015. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalovaný žalobcovi dlhuje istinu vo výške 46 €, avšak túto sumu v celosti žalovaný dlhuje až od 15.2.2016, teda odo dňa nasledujúceho po dni poslednej splátky (14.2.2016).
10. Súd preto žalobe vyhovel len čiastočne a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na istinu vo výške 46 €, avšak s iným úrokom z omeškania a totiž s úrokom z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka a to v sadzbe nižšej, ako žalobca požadoval.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že omeškanie žalovaného z celej sumy nastalo k inému dňu (ako konštatoval žalobca v žalobe) a za kratšie obdobie omeškania (od 1. dňa nasledujúceho po zročnosti poslednej splátky), keď už bol zročný celý dlh vo výške 46 €. Výška úrokov z omeškania je o 5 %- uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vo zvyšku uplatneného nároku preto súd žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol analogicky podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. s poukazom na článok 4 ods. 1 C.s.p.. Keďže žalobca bol v konaní len nepatrne neúspešný a na nepatrný úspech strany Civilný sporový poriadok v ustanoveniach o trovách konania nepamätá, súd nárok žalobcu na náhradu trov konania posúdil podľa § 255 ods. 1 C.s.p., ktoré upravovalo právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, čiže podľa ustanovenia, ktoré upravovalo nárok strany na náhradu trov konania pri plnom úspechu vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.