Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-312-2014.pdf
PDF · 102.47 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/312/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: BL Management, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 905 122, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711proti žalovanému: X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX B., o zaplatenie 3.558,75 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.04.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 3.558,75 € s príslušenstvom titulom nesplnenia záväzku z úverovej zmluvy.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že odo dňa 01.01.2009 sa na základe Zmluvy o cezhraničnom zlúčení spoločnosť Citibank (Slovakia) a.s., IČO: 31 401 295 cezhranične zlúčila so spoločnosťou Citibank Europe plc, ktorá prevádzkuje činnosť na území SR prostredníctvom organizačnej zložky Citibank Europe plc, pobočky zahraničnej banky, IČO: 36 861 260. Dňa 11.12.2012 spoločnosť Citibank, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok spoločnosti Citibank, a.s. uvedených v prílohe č. 1 zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy č. XX XXX. K postúpeniu pohľadávky došlo podpísaním odovzdávacieho protokolu žalobcom. Vzhľadom na uvedené je pohľadávka voči žalovanému evidovaná v prílohe č. 1 odovzdávacieho protokolu a je špecifikovaná iba referenčným číslom úveru XXXXXXXXXX. Dňa 30.11.2007 žalovaný požiadal spoločnosť Citibank, a.s. o poskytnutie úveru. Dňa 04.12.2007 právny predchodca žalobcu akceptoval žiadosť o úver, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Podmienky a sadzobník žalobcu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému požadovanú výšku úveru. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 8.132,51 € (3.025,02 € + 5.107,49 €), pričom poplatok za úver predstavoval 66,39 €, poplatok za poistenie 599,67 €, t.j. celková dlžná suma predstavovala sumu 8.798,57 €. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu 60 pravidelných mesačných splátok vo výške 206,96 € vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom prvú splátku vo výške 244,57 € bol povinný zaplatiť do dňa 15.01.2018. Nakoľko žalovaný uhradil dlžnú sumu len čiastočne, žiadal, aby žalovaný zaplatil sumu vo výške 3 558,75 € (nesplatená istina vo výške 3.452,20 €, vyčíslený úrok 13,99 %, ktorý predstavuje sumu 86,63 €, poplatok za prvú upomienku vo výške 9,96 €, poplatok za druhú upomienku 9,96 €, ako aj úrok z omeškania.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd prejednal spor v neprítomnosti žalovaného, predvolanie na pojednávanie mu bol doručené uplatneným fikcie doručenia, avšak svoju neúčasť neospravedlnil ani z dôležitých dôvodov nepožiadal o odročenie pojednávania.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o úver č. XXXXX zo dňa 30.11.2007, oznámením o schválení úveru zo dňa 04.12.2007, Zmluvou o úvere číslo: 12 673 zo dňa 03.12.2007, všeobecnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, prehľadom splatených jednotlivých splátok žalovaným, žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 14.06.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2012, odovzdávacím protokolom zo dňa 25.01.2013, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere č. 12 673 zo dňa 03.12.2007, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 8.132,51 €, pričom poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 66,39 € a poplatok za poistenie 599,67 €. Výška prvej splátky bola 244,57 € a ďalších 206,96 €, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť do 15. dňa v mesiaci v 60 mesačných splátkach. Úrok z finančnej čiastky predstavoval 13,99 % p.a. RPMN bola vo výške 15,94 %.
7. Právny predchodca žalobca listom zo dňa 14.06.2011 vyzval žalovaného k okamžitému splateniu dlžnej sumy.
8. Podľa predložených výpisov z informačného systému žalovaný uhradil celkovo 8.253,95 EUR.
9. Žalobca upomienkami zo dňa 30.03.2011 a 15.04.2011 a listom zo dňa 20.09.2011 vyzvali žalovaného na okamžité splatenie dlžnej sumy.
10. Žalobca a spoločnosť Citibank Europe plc uzavreli dňa 11.12.2012 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému z úverovej zmluvy. Odovzdávací protokol k postúpeným pohľadávkam bol zmluvnými stranami podpísaný dňa 25.01.2013. Listom zo dňa 15.07.2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalovanému, že mu bola postúpená pohľadávka z uzavretej úverovej zmluvy.
11. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že zosplatnenie úveru spravil právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 14.06.2011 založeným v spise na č.l. 48. Ako vyplýva z histórie platieb, ktorá je založená na č.l. 44, poslednou úhradou bola platba vo výške 206,90 € zo 16.03.2011. Banka klienta upozornila, že využije právo na zosplatnenie celého úveru v 2 upomienkach z marca a apríla 2011. Pokiaľ ku dňu zosplatnenia úveru banka uviedla istinu 3.952,20 €, žalovanému túto pohľadávku postúpila len vo výške 3.452,20 €, pričom toto zníženie istiny nie je dôsledkom nejakého čiastočného plnenia žalovaného a oproti takto postúpenej pohľadávke žalobca túto istinu navýšil o poplatky za 2 upomienky a úrok vo výške 13,99 % ročne odo dňa nasledujúceho po poslednej úhrade zo 16.03.2011 do zosplatnenia úveru 14.06.2011. Žalovaný priebežne počas úverového vzťahu uhrádzal a pokiaľ súdu chýba prehľad za rok 2009, je to vinou zlého založenia kópie a preto dal k dispozícii prehľad za toto chýbajúce obdobie. Sumy v strednom stĺpci zodpovedajú skutočnej výške úhrady žalovaného.
12. Podľa 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, je dodávateľ osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
21. Súd má za preukázané, že spoločnosť Citibank (Slovakia) a.s., IČO: 31 401 295 a žalovaný uzavreli dňa 03.12.2007 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 8.132,51 €. Konečná splatnosť úveru bola určená na deň 15.12.2012. Spoločnosť Citibank (Slovakia) a.s. zanikla zlúčením, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Citibank Europe plc, 1 North Wall Quay, Dublin, Írsko, ktorá na území SR vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom Citibank Europe plc, pobočky zahraničnej banky, IČO: 36 861 260. Spoločnosť Citibank Europe plc ako postupca a žalobca ako postupník následne uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorého mala byť aj pohľadávka voči žalovanému uplatňovaná v tomto konaní. Keďže právny predchodca žalobcu bol bankou a žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba nevykonávajúca podnikateľskú činnosť, na právny vzťah medzi stranami sporu súd aplikoval aj normy spotrebiteľského práva.
22. Podľa vyjadrenia žalobcu mal žalovaný naposledy plniť dňa 16.03.2011 úhradou vo výške 206,90 €. Keďže jednotlivé splátky boli splatné 15-ty deň v mesiaci, splátka, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania, sa stala splatnou dňa 15.04.2011. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo na predčasné zosplatnenie najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba lehotu 15 dní počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo
dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Pre úplnosť treba dodať, že 15-dňová lehota však môže najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Keďže splátka, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania, bola splatnou dňa 15.04.2011, právo na zosplatnenie celkového zostatku úveru bolo možné uplatniť až 16.07.2011 s tým, že žalovanému mala byť poskytnutá lehota na plnenie minimálne 15 dní. K zosplatneniu úveru však došlo už dňa 14.06.2011, pričom žalovaný bol vyzvaný k okamžitej úhrade dlžnej sumy bez poskytnutia dodatočnej lehoty na plnenie. Vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu nedodržal zákonný postup pri vyhlásení okamžitej splatnosti záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, neuhradené splátky úveru sa nemohli stať predčasne splatnými ku dňu 14.06.2011.
23. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka, splácať úver riadne a včas, oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné ustáliť, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 11.12.2012 bolo postúpenie pohľadávok postupcu voči dlžníkom uvedeným v prílohe č. 1 zmluvy. V zmysle bodu 12.1. zmluvy postupca plánoval v budúcnosti predať aj ďalšie pohľadávky, pričom tieto mal prednostne postúpiť žalobcovi. K postúpeniu takto postupovaných pohľadávok malo dôjsť až na základe podpísania príslušného protokolu zo strany žalobcu. Ďalej bol súdu predložený odovzdávací protokol zo dňa 25.01.2013 a zoznam postupovaných pohľadávok. V tomto zozname je pohľadávka uplatňovaná voči žalovanému označená číslom XXXXXXXXXX, pričom sa uvádza len výška istiny 3.452,20 €. Nie je pritom zrejmé, či predložený zoznam mal tvoriť prílohu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2012 alebo odovzdávacieho protokolu zo dňa 25.01.2013, a teda kedy mali nastať účinky postúpenia pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní. Navyše, postupovaná pohľadávka bola identifikovaná len vo výške istiny 3.452,20 €, úrok 13,99% p.a. vyčíslený vo výške 86,63 €, poplatky za upomienky ani úrok vo výške 13,99% p.a. zo sumy 3.558,75 € od 15.06.2011 do zaplatenia netvorili predmet postúpenia. Pokiaľ by bola pohľadávka postúpená dňa 11.12.2012, stalo by sa tak pred uplynutím konečnej splatnosti úveru zmluvne určenej na deň 15.12.2012. Na druhej strane, keby k postúpeniu celej pohľadávky voči žalovanému došlo až s účinnosťou ku dňu podpisu odovzdávacieho protokolu dňa 25.01.2013, opätovne by išlo o postup v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., nakoľko od zmluvne dohodnutej splatnosti celého úveru (15.12.2012) by neuplynulo 90 dní. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Právny predchodca žalobcu taktiež v 90-dňovej lehote od splatnosti celého úveru žalovaného nevyzval na zaplatenie dlžnej sumy, predložené upomienky sú z dátumov, ktoré predchádzali konečnej splatnosti úveru (30.03.2011, 15.04.2011, 20.09.2011). Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2012 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom. Súd je navyše názoru, že pohľadávka voči žalovanému tak, ako mala tvoriť predmet postúpenia, nie je čo do výšky identická s pohľadávkou, ktorú mal reálne právny predchodca žalobcu voči žalovanému. Postupovaná pohľadávka bola totiž určená ku dňu 14.06.2011, kedy malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, čo malo za následok vyčíslenie (okrem istiny) úrokov, prípadne iných poplatkov ku dňu 14.06.2011. Keďže súd dospel k názoru, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nemohlo dôjsť platne k tomuto dátumu, a ak splatnosť celého úveru nastala až dňa 15.12.2012, malo to za následok zmenu vo výške celkovej pohľadávky voči žalovanému, t.j. iný nárok než bol vyčíslený ku dňu predčasného zosplatnenia a postúpený. Ani z tohto pohľadu teda nemohlo dôjsť zmluvou z decembra 2012 k platnému postúpeniu pohľadávky.
24. Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania
a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu, postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
25. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom
- postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/716/2015, zo dňa 08.06.2016).
26. Žalobca nepreukázal, že by v čase postúpenia pohľadávky boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. V kontradiktórnom spore sa priorizuje aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a tieto aj náležite preukázať. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatňovanej pohľadávky, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci úspech, a preto by mu prislúchal nárok na náhradu trov konania. Keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.