Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-458-2003.pdf
PDF · 70.87 KB
Case nature
Subarea
5Er/458/2003
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Martin, so sídlom Námestie SNP 4, 036 25 Martin, IČO: 30 807 484, proti povinnému: S., G..M..B.., G. G. D.Z. XXX, XXX XX D., V.: XXXXXXXX, v konaní o vymoženie uloženej povinnosti 9345,81 €, a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica trovy exekúcie vo výške 246,74 €.
odôvodnenie:
1. Súd poveril súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5506 025401* zo dňa 5.11.2003 na základe vykonateľného a právoplatného rozhodnutia oprávneného č. 4878/03-MT, č. 4880/03-MT, č. 1881/03-MT, č. 4879/03-MT zo dňa 26.3.2003.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. V priebehu vykonávania exekúcie bolo súdnym exekútorom zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Povinný bol dňa 18.4.2008 vymazaný z Obchodného registra.
3. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa ktorého, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Pokračovanie v exekúcii by zbytočne zvyšovalo trovy exekúcie. Povinný zanikol bez právneho nástupcu. Na základe Uznesenia Okresného súdu v Žiline č. k. 3K 19/2007-78 zo dňa 22.01.2008, bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku.
5. Súd ďalej rozhodoval o náhrade trov exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Mário Miččák si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 247,76 €.
6. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
7. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie podľa 196 Exekučného poriadku a § 16 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdny exekútor si uplatnil 20 % z
vymoženej sumy 5476,10 €. Súdny exekútor si na jeho odmenu ponechal sumu 889,60 €. Jeho celkový nárok na odmenu z vymoženej sumy je 1095,02 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 205,62 € ( 1095,22 € - 889,60 € t. j. 205,62) čo predstavuje rozdiel medzi ponechanou odmenou a odmenou na ktorú má súdny exekútor nárok z vymoženej sumy 5476,10 €.
8. Súdny exekútor si k odmene uplatnil aj položku DPH. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zák. o DPH) je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Podľa kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je súdny exekútor zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 4 Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2 a 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je v zmysle ust. § 22 ods.1 a ods.2 písm. b) Zák. o DPH tvorený protihodnotou, ktorú súdny exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnená) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie), za dodanie služby (teda odmenou súdneho exekútora) a súvisiacimi nákladmi (hotovými výdavkami súdneho exekútora vzniknutými pri vykonávaní exekúcie). Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane.
9. Súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj uplatnenej dane z pridanej hodnoty 20 % a to vo výške 41,12 € zo sumy 205,62 €.
10. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku
12. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14. Súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného a zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 246,74 €, ( 205,62 € + 41,12 € DPH). Súd zo mal zo spisu súdneho exekútora preukázané, že súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie. Súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného v sume 246,74 €.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Proti II. výroku. uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.